Lucas 3
Poqomchi' Occidental NT (POH_BSG) vs NVT
1 Naxkꞌoꞌrjic i Wa̱n ruꞌum i Dios chi naricamanic chiwach, xa reꞌ nok reꞌ winak Tiwe̱ryo ribihnal hoꞌlajuj chic ha̱b wilic reh chi kꞌatal kꞌoric ar Ro̱ma. Chipam take kꞌi̱j reꞌreꞌ, reꞌ take wili wilque̱b chi raj toꞌbonel: Reꞌ maꞌ Po̱nsyo Pila̱to raj toꞌbonel ar pa riyukꞌul i Jure̱ya, reꞌ maꞌ Hero̱res raj toꞌbonel ar pa riyukꞌul i Calile̱ya, reꞌ maꞌ Pili̱po reꞌ richa̱kꞌ i Hero̱res raj toꞌbonel ar pan tak quiyukꞌul Iture̱ya chꞌi̱l Taraconi̱ta, eh reꞌ maꞌ Lisa̱nyas raj toꞌbonel ar pa riyukꞌul i Awili̱nya.
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 Jeꞌ woꞌ, naxkꞌoꞌrjic i Wa̱n reꞌ racꞌu̱n maꞌ Sacari̱yas ruꞌum i Dios ar pan chik yu̱kꞌ laj yeꞌa̱b reꞌ maꞌxta wi̱ꞌ patanel, xa reꞌ nok reꞌ maꞌ Anas chꞌi̱l maꞌ Caypas wilque̱b chi nahsil cꞌamol quibe̱h take aj kꞌahsem si̱ chiwach i Dios ar pa riyukꞌul i Jure̱ya.
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Nok kꞌoꞌromaj chic ruꞌum i Dios, reꞌ Wa̱n pꞌuht risutem pa̱m take yeꞌa̱b wilque̱b maꞌ naht ta chi chi̱ꞌ i maꞌ laj haꞌ Jortan ribihnal eh jeꞌ wili rikꞌor queh tinamit: «Chacana̱ꞌ tak ribanaric i mahc reh chi reꞌ Dios ericuy amahc tak eh cu reꞌ aj ruꞌ reꞌ hin enikahsaj aha̱ꞌ tak, nqui queh.
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Reꞌ camanic cꞌahchiꞌ ribanam i Wa̱n, reꞌ woꞌ jeꞌ ricab ritzꞌihmbam cho pa rihu̱j i maꞌ Isayi̱yas reꞌ aj kꞌorol riCꞌuhbal i Dios. Reꞌreꞌ jeꞌ wili xitzꞌihmbaj cho:
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 — ausente —
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 — ausente —
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Jeꞌ woꞌ, queh take yohbal wach tinamit maꞌ jaꞌ nquicana̱ꞌ ta quimahc reꞌ pꞌuht quiponic ru̱cꞌ i Wa̱n, jeꞌ wili xikꞌor queh: «Reꞌ hat-tak reꞌ nawa̱j asiqꞌuim tak ri̱j elic chiwach i tiꞌcꞌaxic chalic reh, jeꞌ ricab elic ncaꞌn take a̱kꞌ nanquilow wach i kꞌa̱kꞌ, ma̱coj tak wach reꞌ xat-tijiljic tak wi̱ꞌ chi xa reꞌ kahsanic haꞌ encoꞌlonic aweh tak chiwach i tiꞌcꞌaxic chalic reh
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 maj reh chi na̱coꞌljic tak, til curman chi chaꞌn tak i coric cꞌuhtbal reh chi xacana̱ꞌ tak chic amahc eh ma̱kꞌor tak nchel pan acꞌux tak chi jeꞌ wili: ‹Reꞌ hoj, hoj ritinami̱t i Dios maj reꞌ hoj, hoj ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Awraham. Nicꞌ wach kꞌuruꞌ chi maꞌ eta kojcoꞌljic chiwach i tiꞌcꞌaxic? maꞌ tiqui tak pan acꞌux. «Ma̱capaj tak chic chi jeꞌ reꞌ maj wi ta nak xa ruꞌum chi ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Awraham, reꞌ take tinamit encaꞌn chi ritinami̱t i Dios, ra̱j rikꞌorom chi reꞌ take abaj wili ewoꞌ nak ncaꞌn chi ritinami̱t i Dios ruꞌum nok reꞌ Dios wilic rajawric chi enak ritikꞌa̱ꞌ take chi ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Awraham.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 Jeꞌ reꞌ ajic chacꞌuhtaj tak kꞌuruꞌ chi xacana̱ꞌ chic amahc tak maj reꞌ tiꞌcꞌaxic til chalic chic reh chana̱ tak eh naricꞌuluric awu̱cꞌ tak jeꞌ ricab jenoꞌ winak tiklic chic chi naroquic chi riyocꞌoric lok take che̱ꞌ maꞌ quiwachanic ta eh nok riyocꞌom chic lok take ricꞌat woꞌ take cok pan kꞌa̱kꞌ, nqui Wa̱n queh tinamit.
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Xichalic take tinamit jeꞌ wili xquikꞌor reh Wa̱n: «Chaj bih raj banaric kꞌuruꞌ chi nakacoꞌljic chiwach i tiꞌcꞌaxic reꞌreꞌ? nqui take reh.
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Reꞌ Wa̱n jeꞌ wili xikꞌor queh: «Paꞌ bih wilic aweh tak chasi̱j tak soꞌ queh take maꞌxta bih wilic queh. Jeꞌ ricab, wi wilic quib ok asoꞌ tak, chayew tak reh jenoꞌ awas acha̱kꞌ tak. Jeꞌ woꞌ, chayew woꞌ tak quiwaꞌ quiha̱ꞌ i maꞌxta bih wilic queh, nqui Wa̱n.
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Wilic woꞌ take aj pahkem to̱j ntakꞌabjic je reh aj kꞌatal kꞌoric Ro̱ma xiꞌo̱j woꞌ cꞌolok ru̱cꞌ i Wa̱n chi narikahsjic quiha̱ꞌ. Reꞌ take reꞌ jeꞌ wili xquipahkaj reh: «Ha̱w maꞌ Wa̱n, raj woꞌ i hoj chaj bih nakaꞌnam? nqui take reh.
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 —Reꞌ hat-tak maꞌ wicꞌsaj tak na̱ ripahkaljic i tumi̱n reꞌ kꞌoro̱j aweh tak chi na̱pahkam tak, nqui queh.
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Chalic take juꞌjun i sol wilque̱b woꞌ cok ru̱cꞌ i Wa̱n, jeꞌ wili xquikꞌor cok reh: «Raj woꞌ hoj kꞌuruꞌ, chaj woꞌ bih nakaꞌnam? nqui take reh. —Reꞌ hat-tak chꞌihcok acꞌux tak ru̱cꞌ atojbal tak. Maꞌ chi bih amakꞌ tak reh xa hab wach xa ruꞌum atoxtotil tak. Ma̱tzꞌak woꞌ tak kꞌoric chiri̱j hab wach jenoꞌ maꞌxta rimahc, nqui Wa̱n queh.
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Ru̱cꞌ aj cꞌuhbalanic reꞌreꞌ, chiꞌnchel take tinamit wilque̱b ru̱cꞌ i Wa̱n chi narikajic quiha̱ꞌ pꞌuht quikꞌorom pan quicꞌux chi jeꞌ wili: «Reꞌ ta woꞌ ti i winak wili i Pahbamaj chi Kꞌatal Kꞌoric? nqui take pan quicꞌux ruꞌum chi til cꞌahchiꞌque̱b chi ruyuꞌnjic i kꞌatal kꞌoric reꞌreꞌ.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Reꞌ Wa̱n jeꞌ wili xikꞌor queh chi risakomsjic wach queh i birinic ncaꞌn pan quicꞌux: «Maꞌxta, maꞌ reꞌ ta hin i nacapaj tak reꞌreꞌ. Reꞌ kꞌatal kꞌoric reꞌreꞌ cꞌulic lok reh chiwi̱j hin. Jeꞌ woꞌ chic, reꞌreꞌ nicꞌ woꞌ chic na̱ rajawric chi niwach, chi xa ta nak reꞌ tꞌuch wach camanic jeꞌ ricab resmejic lok riper xijab ajabe̱s riban jenoꞌ aj camanom, ericꞌul chi wi̱n chi eniban chiwach. Jeꞌ woꞌ chic, yuꞌna xa ru̱cꞌ ti haꞌ cꞌahchiꞌ nikahsam aha̱ꞌ tak i hin, ra̱j nacꞌolok lok ruꞌ, til naribanam chi naritakꞌa̱b cho i Lokꞌ laj rUxlabal i Dios chi nariwihꞌic pan acꞌacharic hat-tak reꞌ tiniminic tak reh Ajabe̱s reꞌreꞌ eh tzꞌa̱b ruꞌ take maꞌ quiniminic ta reh, reꞌ take reꞌ narichꞌukum kꞌoric chi quina̱.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 «Chi jeꞌ aj reꞌ i rajawric, chatikꞌa̱ꞌ awi̱b tak chi ricꞌuluric i kꞌatal kꞌoric reꞌreꞌ maj nacꞌolok lok ruꞌ, xa chi yuꞌna ti naripꞌutum camanic jeꞌ ricab riban jenoꞌ winak nok wilic chic pan kꞌab rijachbal, ripꞌut ti rijacharic lok ri̱j rija̱l tehbal na̱ i rica̱kꞌ eh nok ricohlam chic rijacharic ri̱j rija̱l, riyew lok pan birin take jal eh reꞌ tilub riyew cok pan kꞌa̱kꞌ reꞌ xa ntenic chic cho, nqui queh.
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Ru̱cꞌ aj take kꞌoric jeꞌ ricab reꞌreꞌ, reꞌ Wa̱n qꞌuih pech woꞌ xikꞌor queh tinamit i holohic laj kꞌoric chi reꞌ Ajabe̱s Kꞌatal Kꞌoric loqꞌuil chic ncꞌulic lok eh xikꞌil woꞌ take chi naquicana̱b cꞌacharic pan mahc.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Jeꞌ ricab maꞌ Hero̱res jeꞌ wili xkꞌormojic reh ruꞌum i Wa̱n: «Reꞌ hat mahc i naꞌn chi cꞌahchiꞌ awehqꞌuenem cok i Herori̱yas reꞌ rehqꞌue̱n acha̱kꞌ Peh. Til riwi̱ꞌ chaweh chi chacana̱ꞌ i rehqꞌue̱n acha̱kꞌ jeꞌ woꞌ reꞌ take nicꞌ nimal i mahc naꞌn cu yuꞌna chi kꞌi̱j, nqui reh.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 To̱b ta jeꞌ reꞌ xikꞌor i Wa̱n, reꞌ Hero̱res maꞌ xinimej ta reꞌ xkꞌormojic reh reꞌreꞌ, ritzꞌaparic laꞌ chic xiban pan che̱ꞌ eh ru̱cꞌ reꞌreꞌ jenaj chic riman rimahc xicoj china̱.
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Nok cu kahsanic haꞌ woꞌ riban i Wa̱n, pan jenaj kꞌi̱j nok reꞌ tinamit cꞌahchiꞌ quikahsam quiha̱ꞌ, reꞌ Jesus xo̱j woꞌ cꞌolok chi rikahsjic riha̱ꞌ. Jeꞌ reꞌ ajic nok wilic cok pan haꞌ eh cꞌahchiꞌ ribanam riti̱j, xteh peꞌ pa̱m i taxa̱j
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 eh reꞌ Lokꞌ laj rUxlabal i Dios xkajic cho china̱ i Jesus jeꞌ ricab riwi̱ꞌ jenaj rexba̱. Chiri̱j wili, reꞌ Dios xkꞌoric woꞌ cho pan taxa̱j chi jeꞌ wili: «Reꞌ hat wAcꞌu̱n, til kꞌe̱ꞌ tiꞌ tiwicꞌraj. Kꞌe̱ꞌ woꞌ sukquil pa nicꞌux chawi̱j ruꞌum chi xatnipahba̱ꞌ chi Ajabe̱s Kꞌatal Kꞌoric, nqui cho Dios.
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Ru̱cꞌ aj reꞌ, reꞌ Jesus xichop ricamaj nok wilic na pa rilaje̱b ricaꞌwinak (30) ha̱b. Reꞌ aj wili ritikim cho wi̱ꞌ ri̱b ricꞌacharic i Jesus: Reꞌ Jesus racꞌu̱n i Chep jeꞌ ricab nquicapaj i tinamit; reꞌ Chep racꞌu̱n i Elih;
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 reꞌ Elih racꞌu̱n cho i Matat; reꞌ Matat racꞌu̱n cho i Lewih; reꞌ Lewih racꞌu̱n cho Melquih; reꞌ Melquih racꞌu̱n cho i Janay; reꞌ Janay racꞌu̱n cho i Chep;
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 reꞌ Chep racꞌu̱n cho i Matati̱yas; reꞌ Matati̱yas racꞌu̱n cho i Amos; reꞌ Amos racꞌu̱n cho i Nahum; reꞌ Nahum racꞌu̱n cho i Eslih; reꞌ Eslih racꞌu̱n cho i Nacay;
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 reꞌ Nacay racꞌu̱n cho i Mahat; reꞌ Mahat racꞌu̱n cho i Matati̱yas; reꞌ Matati̱yas racꞌu̱n cho i Semeyih; reꞌ Semeyih racꞌu̱n cho i Chep; reꞌ Chep racꞌu̱n cho i Jurah;
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 reꞌ Jurah racꞌu̱n cho i Joha̱na; reꞌ Joha̱na racꞌu̱n cho i Re̱sa; reꞌ Re̱sa racꞌu̱n cho i Sorowawel. Reꞌ Sorowawel racꞌu̱n cho i Salatyel; reꞌ Salatyel racꞌu̱n cho i Ne̱ri;
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 reꞌ Ne̱ri racꞌu̱n cho i Me̱lqui; reꞌ Me̱lqui racꞌu̱n cho i Arih reꞌ Arih racꞌu̱n cho i Cosam; reꞌ Cosam racꞌu̱n cho i Elmoram; reꞌ Elmoram racꞌu̱n cho i Er;
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 reꞌ Er racꞌu̱n cho i Chus reꞌ Chus racꞌu̱n cho i Elye̱ser; reꞌ Elye̱ser racꞌu̱n cho i Jorim; reꞌ Jorim racꞌu̱n cho i Matat; reꞌ Matat racꞌu̱n cho i Lewih;
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 reꞌ Lewih racꞌu̱n cho i Simyon; reꞌ Simyon racꞌu̱n cho i Jurah; reꞌ Jurah racꞌu̱n cho i Chep; reꞌ Chep racꞌu̱n cho i Jonam; reꞌ Jonam racꞌu̱n cho i Elyaquim;
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 reꞌ Elyaquim racꞌu̱n cho i Mele̱ya; reꞌ Mele̱ya racꞌu̱n cho i Maynan; reꞌ Maynan racꞌu̱n cho i Matatah; reꞌ Matatah racꞌu̱n cho i Natan; reꞌ Natan racꞌu̱n cho i Tawiy.
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 Reꞌ Tawiy racꞌu̱n cho i Isayih; reꞌ Isayih racꞌu̱n cho i Ower; reꞌ Ower racꞌu̱n cho i Wohos; reꞌ Wohos racꞌu̱n cho i Salmon; reꞌ Salmon racꞌu̱n cho i Nahason;
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 reꞌ Nahason racꞌu̱n cho i Aminaraw; reꞌ Aminaraw racꞌu̱n cho i Aram; reꞌ Aram racꞌu̱n cho i Hesrom; reꞌ Hesrom racꞌu̱n cho i Pa̱res; reꞌ Pa̱res racꞌu̱n cho i Jurah;
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 reꞌ Jurah racꞌu̱n cho i Jacow; reꞌ Jacow racꞌu̱n cho i Isahac; reꞌ Isahac racꞌu̱n cho i Awraham. Reꞌ Awraham racꞌu̱n cho i Tareh; reꞌ Tareh racꞌu̱n cho i Naho̱r;
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 reꞌ Naho̱r racꞌu̱n cho i Seruc; reꞌ Seruc racꞌu̱n cho i Racaw; reꞌ Racaw racꞌu̱n cho i Pelec; reꞌ Pelec racꞌu̱n cho i Ewer; reꞌ Ewer racꞌu̱n cho i Sa̱la;
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 reꞌ Sa̱la racꞌu̱n cho i Caynan; reꞌ Caynan racꞌu̱n cho i Arpaxah; reꞌ Arpaxah racꞌu̱n cho i Sem. Reꞌ Sem racꞌu̱n cho i Noheh; reꞌ Noheh racꞌu̱n cho i Lamec;
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 reꞌ Lamec racꞌu̱n cho i Matusalem; reꞌ Matusalem racꞌu̱n cho i Henoc; reꞌ Henoc racꞌu̱n cho i Jareh; reꞌ Jareh racꞌu̱n cho Mahalalel; reꞌ Mahalalel racꞌu̱n cho i Caynan;
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 reꞌ Caynan racꞌu̱n cho i Enos; reꞌ Enos racꞌu̱n cho i Set; reꞌ Set racꞌu̱n cho i Aran; reꞌ Aran racꞌu̱n cho i Dios.
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.