Mateus 19
Tenango Otomi NT (OTN_WBT) vs NVT
1 Ra̱ Jesús mi̱ juadi bi̱ ma̱nya yø hya̱ ya, nu̱p'ʉ Galilea mi̱ 'yo, bi̱ ma ma̱n'na nguadi ra̱ da̱the Jordán, i̱ mpa p'ʉ ja ra̱ häi Judea.
1 Quando Jesus terminou de dizer essas coisas, deixou a Galileia e foi para a região da Judeia, a leste do rio Jordão.
2 Pɛ xa̱ndøngu̱ yø ja̱'i̱ bi dɛnni̱. Nu̱p'ʉ bi zøni̱, bi 'yøthe yø ja̱'i̱ ma̱di hyɛ̱nni̱.
2 Grandes multidões o seguiram, e ele curou os enfermos.
3 Bi guat'i'da yø fariseo p'ʉ 'bʉhra̱ Jesús, porque honnbi̱ ha di zʉdi ngue hi̱nda̱ gue'a̱ ra̱ hya̱ da̱ ma̱. Bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua ja ra̱ nt'ɛ̱di̱ ngue di̱ nxu̱mmi̱ rá̱ xisu n'na ra̱ n'yohʉ hønt'a̱ bi zä ma̱ hya̱ di ʉpi, uague hi̱n'na̱?
3 Alguns fariseus apareceram e tentaram apanhar Jesus numa armadilha, perguntando: “Deve-se permitir que um homem se divorcie de sua mulher por qualquer motivo?”.
4 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua hi̱n ga̱di xähmʉ'a̱ te ra̱ hya̱ nt'ot'i p'ʉ ja ra̱ Ma̱ca̱ Libro, ngue nu̱'mø ma̱mbá̱ nhohra̱ xi̱mhäi, Oja̱ bi hocra̱ n'yohʉ 'nɛ̱ bi hocra̱ xisu?
4 “Vocês não leram as Escrituras?”, respondeu Jesus. “Elas registram que, desde o princípio, o Criador ‘os fez homem e mulher’
5 Oja̱ bi 'yɛ̱na̱: “Ja̱na̱ngue ra̱ n'yohʉ sop'ʉ rá̱ papá, sop'ʉ rá̱ mamá ngue 'bʉhmi̱ rá̱ xisu. Nu̱ya yo nc'ɛ̱i̱ ya, di̱ nne n'na ngu̱ n'na, ja̱na̱ngue ya hi̱ngui̱ yo nc'ɛ̱i̱, sinoque ɛ̱ntho n'na nc'ɛ̱i̱tho”.
5 e disse: ‘Por isso o homem deixa pai e mãe e se une à sua mulher, e os dois se tornam um só’.
6 Ja̱na̱ngue nu̱yá, nu̱ya yo nc'ɛ̱i̱ bi pɛn'na̱ Oja̱, hi̱n'yʉ ra̱ nt'ɛ̱di̱ ngue to di xu̱nnba̱bi̱.
6 Uma vez que já não são dois, mas um só, que ninguém separe o que Deus uniu.”
7 Yø fariseo p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Pɛ hanja na̱ ra̱ Moisés ngue bi 'yɛ̱mbi̱ i sä da̱ 'yøtra̱ sʉcua̱ ra̱ n'yohʉ ngue di̱ nxu̱mmi̱ rá̱ xisu 'mø?
7 Eles perguntaram: “Então por que Moisés disse na lei que o homem poderia dar à esposa um certificado de divórcio e mandá-la embora?”.
8 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Nu̱na̱ ra̱ Moisés bi u̱nna̱ nt'ɛ̱di̱ ngue da̱ nangra̱ sʉcua̱ ngue ra̱ nxu̱ni̱, pɛ ngue ma̱ndø nna̱xi̱tho yø n'yomfɛ̱ni̱ yø ja̱'i̱, ja̱na̱ngue bi̱ njap'ʉ. Pɛ nu̱p'ʉ rá̱ mʉdi, hi̱nga̱ ngu̱'a̱ ra̱ hya̱ bá̱ sännba̱ Oja̱ da̱ 'yøtyø ja̱'i̱.
8 Jesus respondeu: “Moisés permitiu o divórcio apenas como concessão, pois o coração de vocês é duro, mas não era esse o propósito original.
9 Pɛ nu̱gä dí xi'a̱hʉ, ngue yø n'yohʉ di̱ nxu̱mmi̱ yø xisu 'nɛ̱ hi̱ngra̱ n'yots'om'mäi di ʉpi, nu̱'mø hømbi̱ ntha̱tra̱ n'yohʉ, da̱ mɛ ma̱n'na ra̱ xisu, ya ra̱ ts'oqui øtra̱ n'yohʉ. A nu̱'mø bi̱ ntha̱tra̱ xisu bi t'ɛi, ya ra̱ ts'oqui øt'ui ra̱ n'yohʉ bi̱ mɛ.
9 E eu lhes digo o seguinte: quem se divorciar de sua esposa, o que só poderá fazer em caso de imoralidade, e se casar com outra, cometerá adultério”.
10 Nu̱'ʉ yø xädi p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ma̱n'na xa̱nho ngue hi̱ndi̱ ntha̱tra̱ ja̱'i̱ 'mø ―bi 'yɛ̱mbi̱.
10 Os discípulos de Jesus disseram: “Se essa é a condição do homem em relação à sua mulher, é melhor não casar!”.
11 Pɛ ra̱ Jesús ma̱hømbi 'yɛ̱na̱: ―Nu̱na̱ ra̱ hya̱ dí̱ mma̱, hi̱ngui̱ nne da̱ ma̱ ngue da̱ gätho yø ja̱'i̱ di ja ngue di̱ ntha̱ti̱. Sinoque nu̱ya yø ja̱'i̱, Oja̱ nnepe ngue di̱ ntha̱ti̱, guehya dí̱ mma̱ngä ya.
11 “Nem todos têm como aceitar esse ensino”, disse Jesus. “Só aqueles que recebem a ajuda de Deus.
12 I 'bʉhyø n'yohʉ ngue hi̱ngui̱ sä di̱ ntha̱ti̱. Porque 'bʉhyø n'yohʉ ya i̱ mi̱'a̱ ngue hi̱nda̱ zä di̱ m'mʉhrá̱ xisu. Xi̱mmi̱ 'bʉhyø n'yohʉ ngue m'moqui. Xi̱mmi̱ 'bʉhyø n'yohʉ hi̱ndi̱ ntha̱ti̱ para ngue da̱ zäp'ʉ da̱ 'yørpe xa̱nho rá̱ 'bɛfi Oja̱ bí 'bʉ ma̱hɛ̱ts'i̱. Pɛ nu̱ to ɛ̱na̱ ngue da̱ zä di̱ ntha̱ti̱, ya da̱ 'yøt'e tengu̱tho ra̱ hya̱ dí̱ mma̱.
12 Alguns nascem eunucos, alguns foram feitos eunucos por outros e alguns a si mesmos se fazem eunucos por causa do reino dos céus. Quem puder, que aceite isso.”
13 Bi zixyø ba̱si̱ yø ja̱'i̱ p'ʉ 'bʉhra̱ Jesús, i̱ nnepyø ja̱'i̱ ngue da̱ dospa̱ yø ya̱ yø ba̱si̱ 'nɛ̱ da̱ xi Oja̱ ngue di ja̱pyø ba̱si̱. Pɛ nu̱ya yø xädi ra̱ Jesús bi hɛjpa̱ yø ja̱'i̱ ba̱ zi yø ba̱si̱.
13 Certo dia, trouxeram crianças para que Jesus pusesse as mãos sobre elas e orasse em seu favor, mas os discípulos repreendiam aqueles que as traziam.
14 Ra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbyø xädi: ―Da̱mi̱ hyɛhmʉ yø ba̱si̱ da̱ thocua dí 'bʉi. Porque tengu̱tho yø ja̱'i̱ ya o rá̱ 'yɛ Oja̱, xquet'a̱ njarbʉ ya yø ba̱si̱ ya.
14 Jesus, porém, disse: “Deixem que as crianças venham a mim. Não as impeçam, pois o reino dos céus pertence aos que são como elas”.
15 Ra̱ Jesús bi japyø 'yɛ p'ʉ ja yø ya̱ yø ba̱si̱. M'mɛfa p'ʉya, bi̱ map'ʉ ja ra̱ xɛqui mi̱ 'bʉi.
15 Então, antes de ir embora, pôs as mãos sobre a cabeça delas e as abençoou.
16 N'na ra̱ n'yohʉ bi guarbʉ 'bähra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ague grá̱ hoga̱ xännba̱te, ¿ndana̱ ra̱ nho ɛxa̱ ja ts'ɛdi ga̱ øt'e n'namhma̱ ngue Oja̱ di 'dacra̱ 'da'yo te para za̱ntho? ―bi 'yɛ̱mbi̱.
16 Um homem veio a Jesus com a seguinte pergunta: “Mestre, que boas ações devo fazer para obter a vida eterna?”.
17 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua guí pa̱di̱ te guí̱ mma̱nya, ngue guí ɛ̱ngui̱ xa̱nhogä? Porque hønsɛ Oja̱ xa̱nho. Nu̱'mø guí̱ nne ya ngue di 'da'i ra̱ 'da'yo te Oja̱, da̱mi̱ 'yøt'ʉ yø hya̱ di̱ ma̱nda Oja̱ 'mø.
17 “Por que você me pergunta sobre o que é bom?”, perguntou Jesus. “Há somente um que é bom. Se você deseja entrar na vida eterna, guarde os mandamentos.”
18 Ra̱ n'yohʉ p'ʉya bi 'yɛ̱na̱: ―Xi'ʉ yø hya̱ di̱ ma̱nda Oja̱ p'ʉya, ¿ndana̱ gue'a̱ ya yø hya̱ guí̱ mma̱? Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―'Yo grá̱ hyote. 'Yo grá̱ 'yots'om'mäi. 'Yo grá̱ bɛ̱. 'Yo to guí sännba̱ ra̱ fɛhni̱.
18 “Quais?”, perguntou o homem. Jesus respondeu: “Não mate. Não cometa adultério. Não roube. Não dê falso testemunho.
19 Da̱mi̱ su̱ ni̱ papá, da̱mi̱ su̱ ni̱ mamá. Da̱mi̱ ma̱hni̱ mmi̱c'ɛ̱i̱ui tengu̱tho gni̱ ne ngue di̱ ma ma̱ ma̱di̱'i̱.
19 Honre seu pai e sua mãe. Ame o seu próximo como a si mesmo”.
20 Mi̱ da̱hra̱ n'yohʉ p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Nu̱ya yø hya̱ guí xicya, ya gä xtá̱ øt'e asta̱ gue'mø ma̱rá̱ ngüɛgui. Xiya, ¿ndana̱ guehna̱ ra̱ hya̱ di 'bɛdi ngue hi̱ndí̱ øtya? ―bi 'yɛ̱mbi̱.
20 “Tenho obedecido a todos esses mandamentos”, disse o homem. “O que mais devo fazer?”
21 Pɛ ra̱ Jesús bi 'yɛ̱mbra̱ n'yohʉ ya̱ui: ―Nu̱'mø guí̱ nne ngue gätho gui 'yøt'a̱ te ni̱ 'yu̱p'ʉ gui 'yøt'e, ni̱ ma ya, da̱mi̱ pä te gä guí pɛts'i. Da̱mi̱ u̱nna̱ mɛ̱nyu̱ yø hyoya. Nu̱'mø gá̱ 'yøt'e te dí xi'i ya, ya bí ja ni̱ mmɛti ma̱hɛ̱ts'i̱ p'ʉya. Bá̱ ɛ̱p'ʉ ya, ga̱ mmɛp'ʉ nná̱ magä ―bi 'yɛ̱mbi̱.
21 Jesus respondeu: “Se você quer ser perfeito, vá, venda todos os seus bens e dê o dinheiro aos pobres. Então você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me”.
22 Pɛ mi̱ 'yøhra̱ n'yohʉ na̱ ra̱ hya̱ bi sifi, ma̱mbi du̱drá̱ mmʉi. Bi̱ matho, porque ma̱rá̱ ndømmɛ̱mmɛti.
22 Quando o rapaz ouviu isso, foi embora triste, porque tinha muitos bens.
23 Ra̱ Jesús bi 'yɛ̱mbyø xädi: ―Nu̱ yø mmɛ̱mmɛti, guehya dí̱ mma̱ ngue xa̱nhɛ̱nni̱tho ha di̱ n'u̱ni̱ da̱ zo rá̱ 'yɛ Oja̱ bí 'bʉ ma̱hɛ̱ts'i̱ ya.
23 Então Jesus disse a seus discípulos: “Eu lhes digo a verdade: é muito difícil um rico entrar no reino dos céus.
24 Ya fa̱di̱ ngue ra̱ cameyo, hi̱nja̱m'mø da̱ zä da̱ thop'ʉ ja rá̱ xa̱gu̱ n'na ra̱ 'yofani̱. Pɛ dí xi'a̱hʉ ngue ma̱n'na xa̱ndøn hɛ̱nni̱tho ngue n'na ra̱ mmɛ̱mmɛti di̱ n'u̱ni̱ da̱ zo rá̱ 'yɛ Oja̱.
24 Digo também: é mais fácil um camelo passar pelo buraco de uma agulha que um rico entrar no reino de Deus”.
25 Nu̱na̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱nna̱ Jesús mi̱ 'yøhyø xädi, ma̱n'natho bi̱ nsu̱ yø n'yomfɛ̱ni̱ p'ʉya. Di̱ n'yɛ̱mbi̱: ―Rá̱ nzɛgui ya hi̱njonni̱ ja̱'i̱ da̱ zä di̱ nya̱nná̱ te ya'mø ―di̱ n'yɛ̱mbi̱.
25 Ao ouvir isso, os discípulos ficaram perplexos e perguntaram: “Então quem pode ser salvo?”.
26 Bi hyɛ̱tyø xädi ra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Nu̱'a̱ ngue yø ja̱'i̱tho, hi̱nda̱ zä da̱ zänsɛ ha di̱ nya̱nyø te. Pɛ Oja̱ hi̱nte hɛ̱mbi̱, nu̱ te nne da̱ 'yøt'e, da̱ zä ha di japi.
26 Jesus olhou atentamente para eles e respondeu: “Para as pessoas isso é impossível, mas tudo é possível para Deus”.
27 Nu̱na̱ ra̱ Bɛdu bi 'yɛ̱mbra̱ Jesús: ―Nu̱gähe, ya xtá̱ sohme p'ʉ te gä dí pɛshe ngue dí tɛn'na̱he. ¿Te 'bɛ'a̱ ja ngue di tocagähe 'mø?
27 Então Pedro disse: “Deixamos tudo para segui-lo. Qual será nossa recompensa?”.
28 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ma̱jua̱ni̱ dí xi'a̱hʉ ngue nu̱'mø ra̱ pa da̱ni̱ gom'na'yo gätho yø cosa i ja, gue'a̱ ra̱ pa'a̱ ngue ra̱ N'yohʉ dí 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱ da̱ mi̱p'ʉ ja rá̱ nthu̱ts'i̱, di̱ ma̱nda te di̱ nja. A nu̱'a̱hʉ p'ʉya ngue guí tɛnnga̱hʉ, nu̱p'ʉ ha di hø'i 'dɛ'ma̱ yoho yø nthu̱ts'i̱, ja gui̱ mmi̱hmʉ p'ʉ ngue gui̱ nts'ʉt'abihʉ p'ʉ ha di 'bʉ'ʉ 'dɛ'ma̱yo 'bʉi yø mbom'mɛto ra̱ Israel.
28 Jesus respondeu: “Eu lhes garanto que, quando o mundo for renovado e o Filho do Homem se sentar em seu trono glorioso, vocês, que foram meus seguidores, também se sentarão em doze tronos para julgar as doze tribos de Israel.
29 Nu̱ to gä xpá̱ nzohyø ngu̱, xpá̱ nzohyø cu̱, xpá̱ nzohyø papá, xpá̱ nzohyø mamá, xpá̱ nzohyø xisu, xpá̱ nzohyø ba̱si̱, xpá̱ nzohyø häi ngue tɛnngui̱, pɛ yø ciento nni̱di̱tho gá̱ ngu̱'a̱ te da̱ di̱ni̱ ngue'a̱ te gä xpá̱ nzogui. Ra̱ pa di 'yɛ̱p'ʉ p'ʉya, di t'u̱nna̱ te para za̱ntho.
29 E todos que tiverem deixado casa, irmãos, irmãs, pai, mãe, filhos ou propriedades por minha causa receberão em troca cem vezes mais e herdarão a vida eterna.
30 Xa̱ngu̱ yø ja̱'i̱ hnu̱ ma̱nsu̱ ua, pɛ nu̱'a̱ ra̱ pa'a̱, ts'ʉtho da̱ hnu̱ ma̱nsu̱ p'ʉ. Xa̱ngu̱ yø ja̱'i̱ hi̱ngui̱ hnu̱ ma̱nsu̱ ua, pɛ nu̱'a̱ ra̱ pa'a̱, ja da̱ni̱ hnu̱ ma̱nsu̱ p'ʉ.
30 Contudo, muitos primeiros serão os últimos, e muitos últimos serão os primeiros.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.