Atos 22
Tenango Otomi NT (OTN_WBT) vs NVI
1 ―Ague n'yø'a̱hʉ, nu̱na̱ ra̱ hya̱ gda̱ nya̱ngä ua guí 'bʉhmʉ ya, da̱mi̱ 'yøhmʉ ha rá̱ nja ra̱ hya̱ ga̱ xi'a̱hʉ.
1 "Irmãos e pais, ouçam agora a minha defesa".
2 Mi̱ 'yøhyø ja̱'i̱ p'ʉya ngue ga̱ ts'ofo conna̱ ebreo ga̱ ya̱ yø ja̱'i̱, ma̱n'natho ngue hi̱njondi̱ 'ya̱ni̱. Ra̱ Pablo p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱:
2 Quando ouviram que lhes falava em aramaico, ficaram em absoluto silêncio. Então Paulo disse:
3 ―Nu̱gä drá̱ judíogä. Drá̱ mmɛ̱ngu̱gä p'ʉ Tarso ja ra̱ häi Cilicia. Pɛ bi̱ ma ma̱ tedegä ua Jerusalén. Ja dá̱ ogä ua ra̱ escuela, gue'a̱ ra̱ Gamaliel ma̱ xännba̱tegä. Bi xännga̱gui̱'a̱ ra̱ ley ma̱ni̱ n'yo ma̱ mboxitahʉ. Nu̱gä dá̱ ja ndu̱mmʉi ngue dá̱ su̱pä rá̱ xu̱di̱ Oja̱ co gätho ma̱ mmʉi, tengu̱tho guí øthʉ ra̱ pa ja p'ʉya.
3 "Sou judeu, nascido em Tarso da Cilícia, mas criado nesta cidade. Fui instruído rigorosamente por Gamaliel na lei de nossos antepassados, sendo tão zeloso por Deus quanto qualquer de vocês hoje.
4 Nu̱gä 'mø yø pa xa̱ thogui, xtá̱ sʉcä'ʉ yø ja̱'i̱ mi̱ ɛ̱c'ɛ̱i̱ ra̱ hoga̱ 'da'yo hya̱. Yø n'yohʉ 'nɛ̱hyø xisu di tu̱t'i̱ ngue di cot'i, 'nɛ̱ dí̱ nne ga̱ ho 'da.
4 Persegui os seguidores deste Caminho até a morte, prendendo tanto homens como mulheres e lançando-os na prisão,
5 Nu̱'a̱ rá̱ hmu̱ yø mmäcja̱, 'nɛ̱'ʉ yø n'yohʉ 'bɛt'o ngue yø judío, da̱ zä da̱ ma̱ hanja'ʉ, porque go bi 'dacä ra̱ sʉcua̱ dá̱ ca̱ts'i̱ ngue xca̱ni̱ däpä yø judío p'ʉ Damasco. Dá̱ magä p'ʉ ngue di hongä yø 'yɛ̱c'ɛ̱i̱, xca̱mbá̱ sigä ua Jerusalén ngue xti̱ n'ofädi.
5 como o podem testemunhar o sumo sacerdote e todo o Conselho, de quem cheguei a obter cartas para seus irmãos em Damasco e fui até lá, a fim de trazer essas pessoas a Jerusalém como prisioneiras, para serem punidas.
6 Pɛ nu̱p'ʉ ja ra̱ 'yu̱ p'ʉya, comma̱ hu̱xyadi ya ni̱ ma ga̱ søn'a̱ Damasco, nthambɛ̱ni̱tho bi yot'a̱ n'na ra̱ nyot'i ma̱ya̱ ngue bi gogba̱gui̱.
6 "Por volta do meio-dia, eu me aproximava de Damasco, quando de repente uma forte luz vinda do céu brilhou ao meu redor.
7 Dá̱ täcä häi p'ʉya, dá̱ øde ngue nzoqui, bi 'yɛ̱ngui̱: “Ague Saulo. Ague Saulo. ¿Hanja ngue ɛ̱mmɛ̱i̱ guí̱ nnu̱ ma̱n'ʉgui?” bi 'yɛ̱ngui̱.
7 Caí por terra e ouvi uma voz que me dizia: ‘Saulo, Saulo! por que você está me perseguindo? ’
8 Ya dí ɛ̱mbä p'ʉya: “¿Te'o'i p'ʉya grá̱ Hmu̱?” Hømbá̱ tha̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱ngui̱: “Guecä drá̱ Jesús, drá̱ mmɛ̱ngu̱ Nazaret, ja̱njua̱ni̱ ngue guí̱ nnu̱ ma̱n'ʉgui”, bi 'yɛ̱ngui̱.
8 Então perguntei: Quem és tu, Senhor? E ele respondeu: ‘Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem você persegue’.
9 A nu̱'ʉ ma̱ amigo nmi̱ n'yo'be p'ʉya, ma̱jua̱ni̱ ngue bi̱ nu̱ ra̱ nyot'i, pɛ bi̱ zu̱. Pɛ hi̱mbi̱ mmɛ̱ya ma̱ amigo te 'bɛ'a̱ xicä'a̱ nzoqui.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Nu̱gä p'ʉya, dí ɛ̱mbi̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ¿te 'bɛ'a̱ ja ngue ga̱ øt'ä p'ʉya?” Nu̱'a̱ ra̱ Hmu̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱ngui̱: “Da̱mi̱ nangui̱, guí thogui gdi̱ ma Damasco. Nu̱p'ʉ ja da̱ni̱ si'i p'ʉ te gä ja ngue gui 'yøt'e”.
10 "Assim perguntei: Que devo fazer, Senhor? Disse o Senhor: ‘Levante-se, entre em Damasco, onde lhe será dito o que você deve fazer’.
11 Bi xädägui'a̱ ra̱ nyot'i dá̱ nthɛ'be. Bi cʉnnga̱gui̱'ʉ ma̱ n'yo'be, gä dá̱ søn'a̱ Damasco.
11 Os que estavam comigo me levaram pela mão até Damasco, porque o resplendor da luz me deixara cego.
12 Nu̱p'ʉ Damasco p'ʉya, mi̱ 'bʉp'ʉ n'na ra̱ n'yohʉ ni̱ hu̱ ngue ra̱ Ananías. Gue'a̱ n'na ra̱ n'yohʉ ngue mi̱ øt'e gätho'a̱ te mma̱mp'ʉ ja rá̱ ley Oja̱. 'Nɛ̱ di̱ nnu̱ ma̱nhoui gätho yø judío.
12 "Um homem chamado Ananias, piedoso segundo a lei e muito respeitado por todos os judeus que ali viviam,
13 Bá̱ ɛ̱hɛ̱ bi̱ nu̱gä na̱ ra̱ Ananías. Mi̱ zøp'ʉ dí 'bʉi, bi 'yɛ̱ngui̱: “Ague ma̱ zi cu̱'i̱ Saulo, di̱ nzø ni̱ dä ya”, bi 'yɛ̱ngui̱. 'Bexque'a̱ ra̱ ora'a̱ p'ʉya, bi̱ nzø ma̱ dä, dá̱ hɛ̱ti̱ ha 'bäi.
13 veio ver-me e, pondo-se junto a mim, disse: ‘Irmão Saulo, recupere a visão’. Naquele mesmo instante pude vê-lo.
14 Bi 'yɛ̱ngui̱: “Nu̱na̱ Oja̱ mi̱ tha̱nne ma̱ mboxitahʉ ya, ya ma̱m'mɛt'o xpa̱ huan'na̱'i̱ ngue guí pa̱rpa̱bi̱ rá̱ pähä. Bi̱ ne ngue guí̱ nnu̱rpa̱bi̱ rá̱ hmi̱'a̱ rá̱ Ts'ʉnt'ʉ Oja̱ nu̱na̱ gä ra̱ nho øt'e, 'nɛ̱ gui 'yø'a̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱.
14 "Então ele disse: ‘O Deus dos nossos antepassados o escolheu para conhecer a sua vontade, ver o Justo e ouvir as palavras de sua boca.
15 A nu̱yá, ndap'ʉ bi zä guí ja hma̱jua̱ni̱ gätho yø ja̱'i̱ na̱ ra̱ hya̱ dí xi'i ya. Guí xihyø ja̱'i̱ te gá̱ nu̱ ya, 'nɛ̱ guí xihyø ja̱'i̱ tema̱ hya̱ gá̱ 'yøde.
15 Você será testemunha dele a todos os homens, daquilo que viu e ouviu.
16 Xiya, ¿te guí tøm'ya? Da̱mi̱ nangui̱, guí̱ nxixya̱ nts'ɛdi, n'namhma̱ di̱ nɛ̱qui̱ ngue guí ɛ̱c'ɛ̱i̱ ra̱ Hmu̱ Jesús, 'nɛ̱ di pu̱n'na̱'i̱ ni̱ ts'oqui”, bi 'yɛ̱ngui̱.
16 E agora, que está esperando? Levante-se, seja batizado e lave os seus pecados, invocando o nome dele’.
17 Dá̱mbá̱ pengä p'ʉya, ngue dá̱ sø'a̱ Jerusalén. Dá̱ map'ʉ ja ra̱ ni̱ja̱ ngue dá̱ mat'Oja̱. Bi̱ mpähma̱ nthandi̱ p'ʉya.
17 "Quando voltei a Jerusalém, estando eu a orar no templo, caí em êxtase e
18 Dá̱ nu̱gä ra̱ Jesús ngue ɛ̱ngui̱: “Da̱mi̱ xøni̱ guí pøn'a̱ nts'ɛdi ua Jerusalén, porque hi̱nda̱ t'ørpa̱ ma̱su̱ ra̱ hya̱ guí̱ mma̱ conná̱ nguecä”, bi 'yɛ̱ngui̱.
18 vi o Senhor que me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém imediatamente, pois não aceitarão seu testemunho a meu respeito’.
19 A nu̱gä p'ʉya, dí ɛ̱mbi̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ya pa̱hyø ja̱'i̱ ngue nmi̱ pagä p'ʉ ja yø ni̱ja̱, da̱mbi sigä yø ja̱'i̱ ɛ̱c'ɛ̱i̱'i̱ ngue di cot'i, 'nɛ̱ da̱di ʉni̱.
19 "Eu respondi: Senhor, estes homens sabem que eu ia de uma sinagoga a outra, a fim de prender e açoitar os que crêem em ti.
20 Nu̱'mø mi̱ tho na̱ ni̱ mɛfi ra̱ Teba bi xihyø ja̱'i̱ ni̱ hya̱, dí 'bäcä p'ʉ 'mø, xquet'a̱ dá̱ negä ngue bi du̱ na̱. Nu̱'mø mi̱ tho na̱, dá̱ färpa̱gä yø tu̱hu̱'ʉ to bi hyo”.
20 E quando foi derramado o sangue de tua testemunha Estêvão, eu estava lá, dando minha aprovação e cuidando das roupas dos que o matavam.
21 Pɛ ra̱ Jesús bi 'yɛ̱ngui̱: “Ga̱ 'yohma̱. Nu̱gä yap'ʉtho ga̱ pɛn'na̱'i̱, guí̱ mmap'ʉ rá̱ m'mʉhyø ja̱'i̱ hi̱ngyø judío”, bi 'yɛ̱ngui̱.
21 "Então o Senhor me disse: ‘Vá, eu o enviarei para longe, aos gentios’ ".
22 Bi 'yøxhyø ja̱'i̱ p'ʉ bá̱ fʉdi ngue bi̱ nya̱, asta̱ gue'mø mi̱ ma̱nna̱ ra̱ hya̱ ngue ɛ̱na̱ da̱ map'ʉ 'bʉhyø ja̱'i̱ hi̱ngyø judío. Bi̱ mʉhra̱ hmafi yø ja̱'i̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Da̱ tho na̱ ra̱ n'yohʉ na̱. Hi̱nni̱ 'yu̱p'ʉ ngue 'bʉhna̱ ―bi 'yɛ̱na̱.
22 A multidão ouvia Paulo até que ele disse isso. Então todos levantaram a voz e gritaram: "Tira esse homem da face da terra! Ele não merece viver! "
23 Mɛ̱nte mafi, mɛ̱nte ca̱cyø tu̱hu̱, ɛn'a̱ häi. 'Nɛ̱ ɛns'ma̱ya̱ yø fonthäi ngue ra̱ cuɛ.
23 Estando eles gritando, tirando suas capas e lançando poeira para o ar,
24 Bi̱ ma̱nda na̱ rá̱ hmu̱ yø soldado p'ʉya ngue bi̱ ma ma̱cʉt'i mbo ra̱ cuarte ra̱ Pablo. 'Nɛ̱ bi̱ ma̱nda ngue bi 'bɛi, bi̱ njapi da̱ ma̱ hanja ngue sʉhyø ja̱'i̱.
24 o comandante ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza e fosse açoitado e interrogado, para saber por que o povo gritava daquela forma contra ele.
25 Pɛ nu̱'mø mi̱ du̱t'i̱ ngue da̱ mɛi, nu̱na̱ ra̱ Pablo bi 'yɛ̱mbra̱ capita 'bäp'ʉ: ―¿Tema̱ nt'ɛ̱di̱ guí pɛts'i ngue guí̱ nne gui fɛhmʉ n'na ra̱ n'yohʉ ngue ra̱ romano, 'nɛ̱ hi̱nga̱ 'bet'o guí ha̱xhʉ ra̱ güɛnda hanja ra̱ hya̱? ―bi 'yɛ̱mbi̱.
25 Enquanto o amarravam a fim de açoitá-lo, Paulo disse ao centurião que ali estava: "Vocês têm o direito de açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido condenado? "
26 Nu̱'mø mi̱ 'yø'a̱ ra̱ hya̱ sihra̱ capita p'ʉya, bi̱ ma bá̱ xi'a̱ rá̱ hmu̱ nne di̱ mfɛte, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Da̱mi̱ n'yomfɛ̱ni̱ te guí̱ nne gui 'yøt'e, porque nu̱na̱ ra̱ n'yohʉ guí̱ nne gui fɛi, ra̱ romano na̱ ―bi 'yɛ̱mbi̱.
26 Ao ouvir isso, o centurião foi prevenir o comandante: "Que vais fazer? Este homem é cidadão romano".
27 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya, bi guarbʉ 'bähra̱ Pablo, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua ma̱jua̱ni̱ ngue grá̱ romano ague n'yø? Mi̱ da̱hra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱: ―A̱há̱, ma̱jua̱ni̱.
27 O comandante dirigiu-se a Paulo e perguntou: "Diga-me, você é cidadão romano? " Ele respondeu: "Sim, sou".
28 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya, ma̱hømbi 'yɛ̱mbi̱: ―Pɛ nu̱gä, xa̱ngu̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ xa̱ cuestagä ngue dá̱ cohi ngue drá̱ romano. Ra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Pɛ nu̱gä drá̱ romanogä p'ʉ dá̱ mi̱cä.
28 Então o comandante disse: "Eu precisei pagar um elevado preço por minha cidadania". Respondeu Paulo: "Eu a tenho por direito de nascimento".
29 Co nu̱na̱ ra̱ hya̱ na̱ p'ʉya, bi zop'ʉ ra̱ Pablo'ʉ mi̱ nne xtí̱ mfɛte. Da̱ guehna̱ ra̱ hmu̱, xquet'a̱ bi zop'ʉ 'mø mi̱ hya̱xa̱ njua̱ni̱ ngue ra̱ romano. Bi̱ nsu̱ p'ʉya ngue xi du̱t'i̱.
29 Os que iam interrogá-lo retiraram-se imediatamente. O próprio comandante ficou alarmado, ao saber que havia prendido um cidadão romano.
30 Mi̱ hyaxpʉya, nu̱'a̱ rá̱ hmu̱ yø soldado bi̱ ne xta̱ hya̱ts'i̱ xa̱nho ra̱ güɛnda teni̱ 'bɛ'a̱ gui ya̱pyø judío na̱ ra̱ Pablo. Bi xojpa̱ yø cadena ma̱ ntha̱t'i̱ p'ʉya, bi̱ ma̱nda ngue bi̱ ma ma̱pɛti yø hmu̱ yø mmäcja̱. Bi̱ nja ra̱ da̱junta. Bá̱ njʉcra̱ Pablo p'ʉya, bi̱ ma ma̱'bä'mi̱ p'ʉ 'bʉhyø ja̱'i̱.
30 No dia seguinte, visto que o comandante queria descobrir exatamente por que Paulo estava sendo acusado pelos judeus, libertou-o e ordenou que se reunissem os chefes dos sacerdotes e todo o Sinédrio. Então, trazendo Paulo, apresentou-o a eles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.