Atos 22

Tenango Otomi NT (OTN_WBT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 ―Ague n'yø'a̱hʉ, nu̱na̱ ra̱ hya̱ gda̱ nya̱ngä ua guí 'bʉhmʉ ya, da̱mi̱ 'yøhmʉ ha rá̱ nja ra̱ hya̱ ga̱ xi'a̱hʉ.
1 Irmãos e pais, ouvi, agora, a minha defesa perante vós.
2 Mi̱ 'yøhyø ja̱'i̱ p'ʉya ngue ga̱ ts'ofo conna̱ ebreo ga̱ ya̱ yø ja̱'i̱, ma̱n'natho ngue hi̱njondi̱ 'ya̱ni̱. Ra̱ Pablo p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱:
2 Quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, guardaram ainda maior silêncio. E continuou:
3 ―Nu̱gä drá̱ judíogä. Drá̱ mmɛ̱ngu̱gä p'ʉ Tarso ja ra̱ häi Cilicia. Pɛ bi̱ ma ma̱ tedegä ua Jerusalén. Ja dá̱ ogä ua ra̱ escuela, gue'a̱ ra̱ Gamaliel ma̱ xännba̱tegä. Bi xännga̱gui̱'a̱ ra̱ ley ma̱ni̱ n'yo ma̱ mboxitahʉ. Nu̱gä dá̱ ja ndu̱mmʉi ngue dá̱ su̱pä rá̱ xu̱di̱ Oja̱ co gätho ma̱ mmʉi, tengu̱tho guí øthʉ ra̱ pa ja p'ʉya.
3 Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas criei-me nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo a exatidão da lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vós o sois no dia de hoje.
4 Nu̱gä 'mø yø pa xa̱ thogui, xtá̱ sʉcä'ʉ yø ja̱'i̱ mi̱ ɛ̱c'ɛ̱i̱ ra̱ hoga̱ 'da'yo hya̱. Yø n'yohʉ 'nɛ̱hyø xisu di tu̱t'i̱ ngue di cot'i, 'nɛ̱ dí̱ nne ga̱ ho 'da.
4 Persegui este Caminho até à morte, prendendo e metendo em cárceres homens e mulheres,
5 Nu̱'a̱ rá̱ hmu̱ yø mmäcja̱, 'nɛ̱'ʉ yø n'yohʉ 'bɛt'o ngue yø judío, da̱ zä da̱ ma̱ hanja'ʉ, porque go bi 'dacä ra̱ sʉcua̱ dá̱ ca̱ts'i̱ ngue xca̱ni̱ däpä yø judío p'ʉ Damasco. Dá̱ magä p'ʉ ngue di hongä yø 'yɛ̱c'ɛ̱i̱, xca̱mbá̱ sigä ua Jerusalén ngue xti̱ n'ofädi.
5 de que são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Destes, recebi cartas para os irmãos; e ia para Damasco, no propósito de trazer manietados para Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 Pɛ nu̱p'ʉ ja ra̱ 'yu̱ p'ʉya, comma̱ hu̱xyadi ya ni̱ ma ga̱ søn'a̱ Damasco, nthambɛ̱ni̱tho bi yot'a̱ n'na ra̱ nyot'i ma̱ya̱ ngue bi gogba̱gui̱.
6 Ora, aconteceu que, indo de caminho e já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Dá̱ täcä häi p'ʉya, dá̱ øde ngue nzoqui, bi 'yɛ̱ngui̱: “Ague Saulo. Ague Saulo. ¿Hanja ngue ɛ̱mmɛ̱i̱ guí̱ nnu̱ ma̱n'ʉgui?” bi 'yɛ̱ngui̱.
7 Então, caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Ya dí ɛ̱mbä p'ʉya: “¿Te'o'i p'ʉya grá̱ Hmu̱?” Hømbá̱ tha̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱ngui̱: “Guecä drá̱ Jesús, drá̱ mmɛ̱ngu̱ Nazaret, ja̱njua̱ni̱ ngue guí̱ nnu̱ ma̱n'ʉgui”, bi 'yɛ̱ngui̱.
8 Perguntei: quem és tu, Senhor? Ao que me respondeu: Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem tu persegues.
9 A nu̱'ʉ ma̱ amigo nmi̱ n'yo'be p'ʉya, ma̱jua̱ni̱ ngue bi̱ nu̱ ra̱ nyot'i, pɛ bi̱ zu̱. Pɛ hi̱mbi̱ mmɛ̱ya ma̱ amigo te 'bɛ'a̱ xicä'a̱ nzoqui.
9 Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceberem o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Nu̱gä p'ʉya, dí ɛ̱mbi̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ¿te 'bɛ'a̱ ja ngue ga̱ øt'ä p'ʉya?” Nu̱'a̱ ra̱ Hmu̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱ngui̱: “Da̱mi̱ nangui̱, guí thogui gdi̱ ma Damasco. Nu̱p'ʉ ja da̱ni̱ si'i p'ʉ te gä ja ngue gui 'yøt'e”.
10 Então, perguntei: que farei, Senhor? E o Senhor me disse: Levanta-te, entra em Damasco, pois ali te dirão acerca de tudo o que te é ordenado fazer.
11 Bi xädägui'a̱ ra̱ nyot'i dá̱ nthɛ'be. Bi cʉnnga̱gui̱'ʉ ma̱ n'yo'be, gä dá̱ søn'a̱ Damasco.
11 Tendo ficado cego por causa do fulgor daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 Nu̱p'ʉ Damasco p'ʉya, mi̱ 'bʉp'ʉ n'na ra̱ n'yohʉ ni̱ hu̱ ngue ra̱ Ananías. Gue'a̱ n'na ra̱ n'yohʉ ngue mi̱ øt'e gätho'a̱ te mma̱mp'ʉ ja rá̱ ley Oja̱. 'Nɛ̱ di̱ nnu̱ ma̱nhoui gätho yø judío.
12 Um homem, chamado Ananias, piedoso conforme a lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Bá̱ ɛ̱hɛ̱ bi̱ nu̱gä na̱ ra̱ Ananías. Mi̱ zøp'ʉ dí 'bʉi, bi 'yɛ̱ngui̱: “Ague ma̱ zi cu̱'i̱ Saulo, di̱ nzø ni̱ dä ya”, bi 'yɛ̱ngui̱. 'Bexque'a̱ ra̱ ora'a̱ p'ʉya, bi̱ nzø ma̱ dä, dá̱ hɛ̱ti̱ ha 'bäi.
13 veio procurar-me e, pondo-se junto a mim, disse: Saulo, irmão, recebe novamente a vista. Nessa mesma hora, recobrei a vista e olhei para ele.
14 Bi 'yɛ̱ngui̱: “Nu̱na̱ Oja̱ mi̱ tha̱nne ma̱ mboxitahʉ ya, ya ma̱m'mɛt'o xpa̱ huan'na̱'i̱ ngue guí pa̱rpa̱bi̱ rá̱ pähä. Bi̱ ne ngue guí̱ nnu̱rpa̱bi̱ rá̱ hmi̱'a̱ rá̱ Ts'ʉnt'ʉ Oja̱ nu̱na̱ gä ra̱ nho øt'e, 'nɛ̱ gui 'yø'a̱ ra̱ hya̱ bi̱ ma̱.
14 Então, ele disse: O Deus de nossos pais, de antemão, te escolheu para conheceres a sua vontade, veres o Justo e ouvires uma voz da sua própria boca,
15 A nu̱yá, ndap'ʉ bi zä guí ja hma̱jua̱ni̱ gätho yø ja̱'i̱ na̱ ra̱ hya̱ dí xi'i ya. Guí xihyø ja̱'i̱ te gá̱ nu̱ ya, 'nɛ̱ guí xihyø ja̱'i̱ tema̱ hya̱ gá̱ 'yøde.
15 porque terás de ser sua testemunha diante de todos os homens, das coisas que tens visto e ouvido.
16 Xiya, ¿te guí tøm'ya? Da̱mi̱ nangui̱, guí̱ nxixya̱ nts'ɛdi, n'namhma̱ di̱ nɛ̱qui̱ ngue guí ɛ̱c'ɛ̱i̱ ra̱ Hmu̱ Jesús, 'nɛ̱ di pu̱n'na̱'i̱ ni̱ ts'oqui”, bi 'yɛ̱ngui̱.
16 E agora, por que te demoras? Levanta-te, recebe o batismo e lava os teus pecados, invocando o nome dele.
17 Dá̱mbá̱ pengä p'ʉya, ngue dá̱ sø'a̱ Jerusalén. Dá̱ map'ʉ ja ra̱ ni̱ja̱ ngue dá̱ mat'Oja̱. Bi̱ mpähma̱ nthandi̱ p'ʉya.
17 Tendo eu voltado para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 Dá̱ nu̱gä ra̱ Jesús ngue ɛ̱ngui̱: “Da̱mi̱ xøni̱ guí pøn'a̱ nts'ɛdi ua Jerusalén, porque hi̱nda̱ t'ørpa̱ ma̱su̱ ra̱ hya̱ guí̱ mma̱ conná̱ nguecä”, bi 'yɛ̱ngui̱.
18 e vi aquele que falava comigo: Apressa-te e sai logo de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho a meu respeito.
19 A nu̱gä p'ʉya, dí ɛ̱mbi̱: “Ague grá̱ Hmu̱, ya pa̱hyø ja̱'i̱ ngue nmi̱ pagä p'ʉ ja yø ni̱ja̱, da̱mbi sigä yø ja̱'i̱ ɛ̱c'ɛ̱i̱'i̱ ngue di cot'i, 'nɛ̱ da̱di ʉni̱.
19 Eu disse: Senhor, eles bem sabem que eu encerrava em prisão e, nas sinagogas, açoitava os que criam em ti.
20 Nu̱'mø mi̱ tho na̱ ni̱ mɛfi ra̱ Teba bi xihyø ja̱'i̱ ni̱ hya̱, dí 'bäcä p'ʉ 'mø, xquet'a̱ dá̱ negä ngue bi du̱ na̱. Nu̱'mø mi̱ tho na̱, dá̱ färpa̱gä yø tu̱hu̱'ʉ to bi hyo”.
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as vestes dos que o matavam.
21 Pɛ ra̱ Jesús bi 'yɛ̱ngui̱: “Ga̱ 'yohma̱. Nu̱gä yap'ʉtho ga̱ pɛn'na̱'i̱, guí̱ mmap'ʉ rá̱ m'mʉhyø ja̱'i̱ hi̱ngyø judío”, bi 'yɛ̱ngui̱.
21 Mas ele me disse: Vai, porque eu te enviarei para longe, aos gentios.
22 Bi 'yøxhyø ja̱'i̱ p'ʉ bá̱ fʉdi ngue bi̱ nya̱, asta̱ gue'mø mi̱ ma̱nna̱ ra̱ hya̱ ngue ɛ̱na̱ da̱ map'ʉ 'bʉhyø ja̱'i̱ hi̱ngyø judío. Bi̱ mʉhra̱ hmafi yø ja̱'i̱ p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Da̱ tho na̱ ra̱ n'yohʉ na̱. Hi̱nni̱ 'yu̱p'ʉ ngue 'bʉhna̱ ―bi 'yɛ̱na̱.
22 Ouviram-no até essa palavra e, então, gritaram, dizendo: Tira tal homem da terra, porque não convém que ele viva!
23 Mɛ̱nte mafi, mɛ̱nte ca̱cyø tu̱hu̱, ɛn'a̱ häi. 'Nɛ̱ ɛns'ma̱ya̱ yø fonthäi ngue ra̱ cuɛ.
23 Ora, estando eles gritando, arrojando de si as suas capas, atirando poeira para os ares,
24 Bi̱ ma̱nda na̱ rá̱ hmu̱ yø soldado p'ʉya ngue bi̱ ma ma̱cʉt'i mbo ra̱ cuarte ra̱ Pablo. 'Nɛ̱ bi̱ ma̱nda ngue bi 'bɛi, bi̱ njapi da̱ ma̱ hanja ngue sʉhyø ja̱'i̱.
24 ordenou o comandante que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo assim clamavam contra ele.
25 Pɛ nu̱'mø mi̱ du̱t'i̱ ngue da̱ mɛi, nu̱na̱ ra̱ Pablo bi 'yɛ̱mbra̱ capita 'bäp'ʉ: ―¿Tema̱ nt'ɛ̱di̱ guí pɛts'i ngue guí̱ nne gui fɛhmʉ n'na ra̱ n'yohʉ ngue ra̱ romano, 'nɛ̱ hi̱nga̱ 'bet'o guí ha̱xhʉ ra̱ güɛnda hanja ra̱ hya̱? ―bi 'yɛ̱mbi̱.
25 Quando o estavam amarrando com correias, disse Paulo ao centurião presente: Ser-vos-á, porventura, lícito açoitar um cidadão romano, sem estar condenado?
26 Nu̱'mø mi̱ 'yø'a̱ ra̱ hya̱ sihra̱ capita p'ʉya, bi̱ ma bá̱ xi'a̱ rá̱ hmu̱ nne di̱ mfɛte, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Da̱mi̱ n'yomfɛ̱ni̱ te guí̱ nne gui 'yøt'e, porque nu̱na̱ ra̱ n'yohʉ guí̱ nne gui fɛi, ra̱ romano na̱ ―bi 'yɛ̱mbi̱.
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: Que estás para fazer? Porque este homem é cidadão romano.
27 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya, bi guarbʉ 'bähra̱ Pablo, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Ua ma̱jua̱ni̱ ngue grá̱ romano ague n'yø? Mi̱ da̱hra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱: ―A̱há̱, ma̱jua̱ni̱.
27 Vindo o comandante, perguntou a Paulo: Dize-me: és tu romano? Ele disse: Sou.
28 Nu̱'a̱ ra̱ hmu̱ p'ʉya, ma̱hømbi 'yɛ̱mbi̱: ―Pɛ nu̱gä, xa̱ngu̱ ra̱ mɛ̱nyu̱ xa̱ cuestagä ngue dá̱ cohi ngue drá̱ romano. Ra̱ Pablo p'ʉya, bi 'yɛ̱na̱: ―Pɛ nu̱gä drá̱ romanogä p'ʉ dá̱ mi̱cä.
28 Respondeu-lhe o comandante: A mim me custou grande soma de dinheiro este título de cidadão. Disse Paulo: Pois eu o tenho por direito de nascimento.
29 Co nu̱na̱ ra̱ hya̱ na̱ p'ʉya, bi zop'ʉ ra̱ Pablo'ʉ mi̱ nne xtí̱ mfɛte. Da̱ guehna̱ ra̱ hmu̱, xquet'a̱ bi zop'ʉ 'mø mi̱ hya̱xa̱ njua̱ni̱ ngue ra̱ romano. Bi̱ nsu̱ p'ʉya ngue xi du̱t'i̱.
29 Imediatamente, se afastaram os que estavam para o inquirir com açoites. O próprio comandante sentiu-se receoso quando soube que Paulo era romano, porque o mandara amarrar.
30 Mi̱ hyaxpʉya, nu̱'a̱ rá̱ hmu̱ yø soldado bi̱ ne xta̱ hya̱ts'i̱ xa̱nho ra̱ güɛnda teni̱ 'bɛ'a̱ gui ya̱pyø judío na̱ ra̱ Pablo. Bi xojpa̱ yø cadena ma̱ ntha̱t'i̱ p'ʉya, bi̱ ma̱nda ngue bi̱ ma ma̱pɛti yø hmu̱ yø mmäcja̱. Bi̱ nja ra̱ da̱junta. Bá̱ njʉcra̱ Pablo p'ʉya, bi̱ ma ma̱'bä'mi̱ p'ʉ 'bʉhyø ja̱'i̱.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que vinha ele sendo acusado pelos judeus, soltou-o, e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio, e, mandando trazer Paulo, apresentou-o perante eles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.