Mateus 25

Ra ʼdaʼyonhogui nangue ma Hmuhʉ ra Jesucristo (OTMNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nɛ xø bi 'yɛ̨na:
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Pɛ nu'ʉ cʉt'a yʉ hmute yʉ 'yąmbʉi ʉ, nɛ nu'ʉ mi cʉt'a bin 'yomfɛ̨ni ʉ.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Nɛ nu'ʉ yʉ 'yąmbʉi him bi dux man'da ra sibi ngue xta xirpa yʉ́ bombilla 'bʉ bin the a po bʉ.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Pɛ nu'ʉ bin 'yomfɛ̨ni, bi dux yʉ́ sibi ngue da xirba rá bombilla 'bʉ bin the a po bʉ.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Nɛ nu'a ran 'yohʉ him 'be bi zøm bʉ. Nɛ nu yʉ dø'mate bi zʉh ra t'ąha ʉ.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Nu'bʉ made ra xui bi 'yø a n'da ra nde bi 'yɛ̨na: “Ya ba ɛ̨cua ran 'yohʉ, ndanshʉ, ba thąhmbʉ,” bi 'yɛ̨na.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Gätho bi ndang bʉya nɛ bi hoc yʉ́ sibi ʉ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Pɛ nu'ʉ yʉ 'yąmbʉi, bi 'yɛ̨mp'ʉ bin 'yomfɛ̨ni: “'Daje ts'ʉ ni sibihʉ nguetho i nde da huɛ̨t ma bombillahe,” bi 'yɛ̨n'ʉ.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Pɛ bi dą ʉ bi dux yʉ́ sibi: “Hin da zä, nguetho nu'bʉ ga 'da ahe go da huɛ̨t' ma sibihʉ 'bʉ. Pɛ xʉn ho 'bʉ gui mbähä gba tämhbʉ.”
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Pɛ nu'bʉ mi mba ba tän ra sibi, 'bexgue bi zøm bʉ a ran 'yohʉ din thąti. Nɛ nu'ʉ yʉ hmute bi dux yʉ́ sibi bi yʉrpʉ mbo ngue da nu ra ngo ran thąti, nɛ 'bex bi mba njut'i ra goxthi bʉya.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Nɛ nu'bʉ mi zøm bʉ ʉ xí mba bá tän ra sibi, bi nu ngue njut'i tho ra goxthi, nɛ bi mba ʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ: “Gra hmu, grá hmu, dami xoqui,” bi 'yɛ̨n'ʉ.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Pɛ nu'a ra hmu bi dąt'ʉ: “Hin dí padi to'o ahʉ,” bi 'yɛ̨mbi, nɛ him bi xocpi, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Nɛ bi 'yɛ̨nje ra Jesús bʉya:
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Nɛ man'da ran t'uti bi man ra Jesús, nɛ bi 'yɛ̨na:
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Nu n'da rá 'yɛ̨hɛ bi zocpa cʉt'a mahuąhi ngue di pɛpi; nɛ nu man'da, yo mahuąhi bi zocpa a; nɛ nu man'da bi zocpa n'da mahuąhi. Bi unni hangu xøt'a di pɛpi n'da ngu n'da. Nɛ bi mba bʉya.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Nɛ nu'a bi unni cʉt'a mahuąhi, bi pɛpi nɛ bi dąh mi cʉt'a mahuąhi.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Nɛ'a bi unni yomahuąhi, yomahuąhi xø bi dąpi.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Pɛ nu'a bi un'na n'da mahuąhi, bi mba bá cät'a häi a rá mbɛti xi un'na rá hmu.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Nɛ him 'be bá penc rá hmu. Pɛ nu'bʉ mi zøhø bi zon'ndʉ yʉ́ 'yɛ̨hɛ mahøn'a ngue da nu 'bɛ'a xí 'yøt'ʉ.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 M'bɛt'o bi zøn'a xín t'unni cʉt'a mahuąhi, nɛ bi däp'a rá hmu cʉt'a mahuąhi ngue rá mbɛti zɛhɛ rá hmu. Nɛ xø bi un'na xí dąha ngue mi cʉt'a mahuąhi, nɛ bi 'yɛ̨mbi: “Grá hmu, i ja ua ni mbɛti, nɛhna cʉt'a mahuąhi dá tąha,” bi 'yɛ̨mbi.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 “Xʉn ho,” bi 'yɛ̨n'a rá hmu. “Nu'i grá hogambɛfi,” bi t'ɛ̨m bʉya. “Xʉn ho gá 'yørpa a ts'ʉtho dá 'da i, janangue'a ga 'da i man'da xʉn ngu ya. Bá thocua mbo 'dat'ua dan johyaui,” bi 'yɛ̨n'a rá hmu.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Nɛ xø bi zøm bʉ man'da xí unni yo mahuąhi, nɛ bi 'yɛ̨na: “Grá hmu, i ja ua ra mbɛti gá 'daqui, nɛhna mi yomahuąhi dá tąha i ja ua,” bi 'yɛ̨mp'a rá hmu.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Nɛ nu'a rá hmu bʉya bi 'yɛ̨mbi: “Xʉn ho, grá hogambɛfi, xʉn ho gá 'yøt'e, madague'bʉ hingui ngu dá 'da i, nuya man'da xʉn ngu ga 'da i. Bá thocua mbo 'dat'ua dan johyaui,” bi 'yɛ̨mbi.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Pɛ nu'bʉ mí zøm bʉ a xi hyąn'a n'da mahuąhi, bi 'yɛ̨mp'a rá hmu: “Grá hmu, mí pącä ngue hin'yʉ nin huɛ̨cate nɛ nząi guí honi 'bɛpʉ gdí hyąnba rá mbɛti yʉ ją'i nɛ gui hyąnba yʉ́ huąhi ʉ 'da.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Janangue'a dá pɛs' thoho a gá 'daqui, dí su gui sʉqui 'bʉ xcá 'bɛtho, nɛ i ja ua ni mbɛti gá 'dac ya,” bi 'yɛ̨na.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Nɛ nu'a rá hmu bʉya bi 'yɛ̨mbi: “Gra ndødąnhyɛ̨i, hingui ho gá 'yøt'e ngue hin gá pɛp'a ra mbɛti.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Nu'bʉ guí pądi ngue dí numanhogä ga tącä, sä xquí hmi a ra mbɛti nɛ xtán dąh rán zäbi, nɛ hin xtím 'bɛh pʉya,” bi 'yɛ̨n'a rá hmu.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ mi'da yʉ́ 'yɛ̨hɛ mí 'bäpʉ: “Hyąnba na ra mbɛti, dami un'na bin t'unni 'dɛt'a mahuąhi.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Nguetho nu'a bim pɛfi xʉn ho, man'da xʉn ngu din t'unni. Pɛ nu'a him bim pɛfi, pɛ da thąnba a zi ts'ʉ mí pɛ'ts'i.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Nɛ nuna ra ts'om'bäi mbɛfi na, bá høthʉ bʉ ja ra 'bɛxui guepʉ din zom bʉ nɛ din guxtpʉ yʉ́ ts'i,” bi 'yɛ̨n'a ra hmu bʉya, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús 'bʉ mi man na ran t'uti. Nɛ njabʉ din ja 'bʉ bi 'yøt'a ran ts'ʉt'abi Oją.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Nɛ bi 'yɛ̨m mahøn'a ra Jesús:
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Nɛ dim pɛti gätho yʉ ją'i gä na ndoho ra ximhäi bʉ ga hucä. Nɛ gätho ga huan'dʉ tengu øt'a n'da ra mbändɛ'yo, ngue n'danni ga fä'bʉ yʉ dɛ'yo nɛ n'danni ga fä'bʉ yʉ dɛnzu.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Nɛ nu yʉ dɛ'yo ga fämp'ʉ ja man 'yɛi nɛ nu yʉ dɛnzu ga fämp'ʉ ja ma gąha.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Nɛ ga ɛ̨mp'ʉ dim 'bäpʉ man 'yɛi: “Ba ɛ̨hmbʉ ua, bi jąp'ahʉ Oją. Ga 'da ahʉ ra ts'ɛdi án ts'änni ngue gui hyąmhbʉ gue'bʉ go rá mbʉdi ra ximhäi,” ga ɛ̨mp'ʉ.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 “Nguetho gá 'dajʉ ra hmɛ 'bʉ mán tumanthuhu; nɛ gá 'dajʉ ra dehe 'bʉ mán tuthe; nɛ gá säyagahʉ 'da ahʉ 'bʉ mán 'yo bʉ n'danni ni hninihʉ.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Nɛ gá 'dajʉ ma he 'bʉ gmí nuhʉ hin'yʉ ma hegä; nɛ gá nuc 'bʉ mán hyɛ̨nni, nɛ gá zɛnguagahʉ 'bʉ mán ofädi,” ga ɛ̨mp'ʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Nɛ da 'yɛ̨nc'ʉ: “Grá Hmu, 'bɛ'a ní pa dá øt'ahe a guím ma. Hin dím bɛ̨mhbe ngue gán tumanthuhu n'dandį nɛ gamá 'uįn ahe. Nɛ hin dím bɛ̨mhbe ngue gán tuthe nɛ xcá 'da ahe ra dehe.
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Nɛ hin dím bɛ̨mhbe 'bʉ xcamá säya ahe, nɛ xcá 'da ahe ni he.
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Nɛ hin dím bɛ̨mhbe 'bʉ gamán hyɛ̨nni o gue gamán ofädi ngue xcá nu ahe,” da 'yɛ̨ngui.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Nɛ nugä drá hmuts'ʉt'abigä, ga ɛ̨mbä ʉ bʉya: “Majuąni dí xi ahʉ, nu'a ran ho gá 'yørpahʉ n'da ma cuhʉ, madague'a nte di muui bʉ na hnu, pɛ guecä gá 'yørcä a,” ga ɛ̨mp'ʉ bʉya, bi 'yɛn'a ra Jesús.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 ―Nɛ nubʉya, nugä drá hmuts'ʉt'abigä, ga ɛ̨mp'ʉ 'bäpʉ ja ma gąha: “Dami 'uehmbʉ ua ja ma hmi, ní mbähä bʉ ja ra sibi njąm'bʉ da huɛ̨t'i, nguepʉ dá sänni din zø a ra zįthu nɛ ʉ yʉ́ mizįthuhʉ.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Nguetho dán tumanthuhu nɛ hin gá 'uįnjʉ, nɛ dán tuthe, nɛ hin gá sithegahʉ,
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 nɛ hin gá säyagahʉ 'bʉ mán 'yo bʉ n'danni, nɛ hin te má he gá 'dajʉ 'bʉ gmín nuhʉ hin'yʉ ma hegä; nɛ hin gá nugui 'bʉ mán hyɛ̨nni, nɛ hin gbán nujʉ 'bʉ mán ofädi,” ga ɛ̨mp'ʉ.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Nɛ nu'ʉ da 'yɛ̨ngui: “Grá hmu, 'bɛ'a ní pa dá nu ahe ngue gán tumanthuhu o gue gán tuthe o gue gán 'yo bʉ n'danni ra hnini. Nɛ 'bɛ'a ní pa dá nuhe hin mí he ni he; o gue xquín hyɛ̨nni o gue xcamín ofädi,” da 'yɛ̨n'ʉ.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Pɛ nugä drá hmuts'ʉt'abigä, ga ɛ̨mp'ʉ bʉya: “Majuąni dí xi ahʉ, n'da ma cu madague'a nte di muui bʉ na hnu, 'bʉ hin gá 'yørpahʉ ran ho, nɛcä hin gá 'yørcahʉ ran ho,” ga ɛ̨mp'ʉ.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Nɛ nu ʉ bʉya da nu ran ʉnbi maząi. Pɛ nu'ʉ bi 'yøt' ran ho din ja ra te maząi ʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.