Mateus 26

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nɛ nu'bʉ mi gua a bi man ra Jesús, bi 'yɛ̨ngähe:
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 ―Nuya man yopa thoho di 'bɛdi ngue din ja ra dąmpɛti a ran dąbaxjua, nɛ nubʉya da mba ma dägä ngue da mba ma cuatigä bʉ ja ra za, guecä dán ją'igä ua ja ra ximhäi, bi 'yɛ̨ngähe ra Jesús.
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Pɛ nu'ʉ ma ngʉrpihe ngue yʉ hmumbäją, nɛ yʉ xänbate niją, nɛ yʉ dąc'yɛi, bim pɛti bʉ mbo rá mbä't'i rá ngu ra Caifás, nu'a mi hmumbäją a ra jɛya a.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Nɛ bi nyąsɛ ʉ, bi ma nda'a ní fɛhni da xi a ra Jesús ngue da bɛnt'i da hyo.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Nɛ bi ma, 'bɛ da gua a ra dąmpɛti, ja da tho a. Nguetho bi zu din junthʉ yʉ ją'i mi 'yo bʉ ja ram pɛti.
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Nɛ nu'bʉ mi mbeng bʉ ra hnini Betania a ra Jesús, bi zøm bʉ ja rá ngu a ra Simón mí hɛ̨mb ra t'axca'ya mam'bɛt'o.
6 — ausente —
7 Nɛ bi hyupʉ mi ja a rá mɛxa a, ɛ̨na din sihmɛ. Bi zøm bʉ n'da ra xisu mí tu n'da ra xaro xʉm hmadi, án t'øt'e ra do ra alabastro. Nɛ mi po bʉ ra 'yɛ̨thi yʉman'u, nɛ'a ɛ̨mmɛ di muui a. Nɛ nu'bʉ mi zøm bʉ a ra xisu bʉ i hudi, bi xo'ts'a rá 'yɛ̨thi bi xispa rá yą ra Jesús.
7 — ausente —
8 Nɛ dán cuɛhe 'bʉ mán nuhe 'bɛ'a bi t'ørpa ra Jesús, nɛ dá ɛ̨mhbe: ―Ndetho bi xispa ra 'yɛ̨thi,
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 xʉn ho 'bʉ xta 'bä, xtá mba ma darpi yʉ hyoya a ra mbɛti, dá ɛ̨mhbe bʉya.
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Nɛ bi bą'a ra Jesús 'bɛ'a dá bɛ̨mhbe, nɛ bi 'yɛ̨nje: ―Hanja gní ʉnbahʉ rá mbʉi na ra xisu, nɛ xʉn ho 'bɛ'a bi 'yørque.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Nu yʉ hyoya nząi gam'bʉhmbʉ ua ʉ, nɛ hønt'a go má pa da zä gui fäxhʉ ʉ. Pɛ nugä hin dan ząngä ua, bi 'yɛ̨ngähe ra Jesús.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Nuna ra xisu bi hoga ma ngøc'yɛi 'bʉ mi xiscä ra 'yɛ̨thi, ngue da mba nt'äguigä bʉ ja ran 'yägui.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Nɛ majuąni dí xi ahʉ, hønbʉ go hapʉ da hman a rán ho ma'da'yo Oją, nɛhna da hman na bi 'yørcä na ra xisu, n'dahma hønbʉ go hapʉ da fɛ̨n'a, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Nɛ nubʉya, nu'a ma mixädihe ra Judas Iscariote, bi mba bi nyąhʉ yʉ hmumbäją
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Hangu gui 'dajʉ ngue ga dä ahʉ ra Jesús, bi 'yɛ̨mp'ʉ. Nɛ 'bexgue bi unni 'däte ma 'dɛt'a yʉ mbɛti ngue ra t'axi bʉya. Nɛ xø bi mbeng bʉ 'bʉ a ra Jesús bʉya.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Pɛ ɛ̨mmɛ mí honi 'bɛ'a ní ora da zä dí dä a ra Jesús.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Nɛ nu'a rá mbʉdi pa ra dąmpɛti nangue ran dąbaxjua 'bʉ ząi dí sihe a ra hmɛ hinguin 'youi ra íxi, ngue dyʉ judíohe, dyʉ israelhe, dá änhde ra Jesús yʉ́ xädigähe: ―Hapʉ guín nde ga hoje a rán ts'ihmɛ ram baxjua ga sihʉ ya, dá ɛ̨mfe.
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Nɛ bi xi ʉ yoho ma mixädihe a ra Jesús, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Ní mbɛ bʉ ja ra hnini Jerusalén nɛ gui xihmi a ran 'yohʉ, gui 'yɛ̨nui: “Nugä, ya mi ts'ʉtho da zøn ma ora, nɛ dí nde ga si rán sihmɛ ram baxjua bʉ ja ni ngu, nɛ ʉ ma xädigä, i ɛ̨n'a bá pɛngähe,” gui 'yɛ̨nui.
18 Ele respondeu:
19 Nɛ bi 'yøt'a bi xi ʉ bʉya, nɛ bi hoc'a rán zibde a ram baxjua ʉ bʉya.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Nu'bʉ mín de bʉya, dá sømhbe bʉ Jerusalén, 'darpʉ dán sihmɛhe bʉ ja ra mɛxa ra Jesús, nɛ bi 'yɛ̨nje: ―Majuąni dí xi ahʉ, i 'bʉ a n'da ahʉ ngue gui däjʉ, bi 'yɛ̨nje.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 — ausente —
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Nɛ ɛ̨mmɛ bi du ma mbʉihe, nɛ n'da ngu n'dagähe dá ɛ̨mfe: ―Grá hmu, ha guengä ga dä i, dá ɛ̨mfe n'da ngu n'daje.
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Nɛ bi dą a ra Jesús: ―Gue'a dí com'be ma mbohi ua dí sihmɛhʉ, gue'a di dägä a, bi 'yɛ̨m bʉya.
23 Jesus respondeu:
24 Guecä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, da t'ørcä 'bɛ'a gätho i mam bʉ ja rám hma Oją ya, pɛ í huɛ̨hi maha a ran 'yohʉ ngue nu'a di dägä. Man'da xʉn ho 'bʉ hin xtím 'bʉ a, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
24 Pois o
25 Nɛ bi dą'a ra Judas bʉya: ―Xänbate i, ha guecä. ―Hąha, gue'e, bi 'yɛ̨mp'a ra Jesús.
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Nɛ nubʉya bi hyąc'a ra hmɛ ra Jesús nɛ bi 'yäp rán jąpi Oją, bi xɛm bʉya, bi darcähe a. ―Dami sihʉ na, guehna nim bøni ma ngøc'yɛi na, bi 'yɛ̨nje.
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Nɛ bi dɛc'a ra vaso mi po rán gui ra uva bʉya, bi un ra jamadi Oją mahøn'a, nɛ bi 'daje a ra vaso, bi 'yɛ̨nje: ―Gätho dami sihʉ,
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 guehna nam bøni, ma jigä ngue bi hoc'a ra 'da'yo 'yu bi 'yøt'ahʉ Oją na. Nɛ dim fäni dí punba yʉ́ ts'oqui yʉ ją'i.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Nɛ dí xi ahʉ, him man'dandį ga sigä ra guindät'ä jague'bʉ bi zøn ra pa ga sihʉ ma'da'yo bʉ di manda rá ts'ɛdi ma Ta, bi 'yɛ̨ngähe ra Jesús.
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Nɛ dán tuhmbe a ra thuhu nɛ dá mbähmbe bʉ ja ra nyuni Olivos bʉya.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Nɛ bi 'yɛ̨ngähe ra Jesús mahøn'a: ―Dí pądi, nu'bʉ ni xui, gätho gui soga thohohʉ, bi 'yɛ̨ngähe ra Jesús. Nɛ gue'a nt'o't'i bʉ ja rám hman Oją, i ɛ̨na: “Ga ho ra mbändɛ'yo nɛ din 'uɛ̨xt'ʉ yʉ́ dɛ'yo bʉya,” i ɛ̨n Oją, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 Pɛ nu'bʉ dá thąmbɛ̨nigä, ga mbagä bʉ Galilea ní tįn ahʉ bʉ, bi 'yɛ̨ngähe ngue yʉ́ xädigähe.
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Nɛ bi 'yɛ̨n'a ra Pedro: ―Madague'bʉ gätho da 'uegue pɛ nugä, hin'nagä, bi 'yɛ̨n'a.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Bi dą a ra Jesús: ―Majuąni dí xi i, guet'a ra xui i jabʉya ná hyundį xquí cønc 'bʉ bi mbah ra øni.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Nu ra Pedro bi dąti mahøn'a: ―Madague'bʉ 'darpʉ ga tuui, pɛ njąm'bʉ ga cøn'i, bi 'yɛ̨na. Nɛ n'dat'a gätho dá mamhbe ngue hin ga 'uehmbe ʉ ma mixädihe.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Nɛ nu'bʉ má sømhbe bʉ ra nyuni Olivos, dá cʉthe a ra Jesús bʉ ja ra nuąndät'ä mí ɛ̨mbi Getsemaní. ―Dami huhmbʉ ua ya, ga mbagä ua njongua ts'ʉ, da nyą'be Oją ma Ta, bi 'yɛ̨nje.
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Nɛ hyu ʉ ma mixädihe bi zits'i, bi zix'a ra Pedro nɛ'ʉ yoho yʉ́ ts'ʉnt'ʉ ra Zebedeo. Nɛ ɛ̨mmɛ man'da bi du rá mbʉi a ra Jesús.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ ma mixädihe min 'yohʉ: ―Ɛ̨na da føh ma mbʉi a ra dumbʉi, ɛ̨na ga tugä. Dami tøcpahʉ, 'dat'a dan äthąhʉ, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
38 e disse a eles:
39 Nɛ xø bi dąm mi ts'ʉ ra Jesús bʉ mi huhmbʉ ʉ, nɛ bin dąnyahmu bʉ, bi nye'ma häi, bi nyąui Oją, bi 'yɛ̨mbi: ―Ma Ta i, nu'bʉ da zä, dami japi hin gan nugä a ra mbohi xcá sänni; pɛ hin dín nde ma pähä zɛhɛ pɛ hønt'a go ni pähä zɛhɛ gui 'yøt'e, bi 'yɛ̨mp'a Oją.
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Nɛ bá peng bʉ mí hu ʉ xí zopʉ bʉya, nɛ mí ą ʉ. Nɛ bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro: ―Ha xínga n'da zi ora xquí sɛthʉ a ra t'ąha, ngue 'bɛ xcán hyʉmhbʉ ts'ʉ.
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Damin äthąhʉ nɛ gui nyąhʉ Oją, guepʉ da zä hin hapʉ gui tąnjʉ 'bʉ bi ts'ä ahʉ ya, nguetho nu ní mbʉi n'da i ja ra pähä nangue Oją, pɛ nu ní ngøc'yɛi n'da xʉn güent'i thoho.
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Nɛ ná yondį bʉya bi mba bi nyąui Oją mahøn'a: ―Ma Ta i, nu'bʉ ya hin da zä ga socä a xcá sänni, pɛ hønt'a ni pähä zɛhɛ gui 'yøt'e, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Nɛ xø bi mbeng bʉ mi 'bʉ ʉ ma mixädihe. Xø mí ątho 'bʉ xø mi zøm bʉ mahøn'a, nguetho ɛ̨mmɛ mí nde t'ąha ʉ.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Nɛ xø bi zopʉ ʉ mahøn'a, ya ná hyundį bʉya bi mbengui di nyąui Oją, nɛ guexta'a bi ma.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Nɛ xø bi mbeng bʉ mí 'bʉh ma mixädihe mahøn'a, nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Nuya, 'da'angutho 'bʉ gán ąhmbʉ ya o hin'na, nguetho ya bi zøn ra ora da mba ma dägä bʉ 'bʉh yʉ ts'om'bäi, guecä dán ją'igä ua ja ra ximhäi.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Dami ndanshʉ, ga mbähä ba nuhʉ ya ba ɛ̨cua ngue di dägä, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Nɛ guexta'a mí yąhʉ ʉ ma mixädihe 'bʉ mi zøm bʉ a ra Judas, n'da ma mixädihe dí 'dɛ'mayoho gähe. Nɛ bán 'yohʉ xʉn ngu yʉ ją'i ba hyą yʉ́ juai nɛ yʉ ts'ąza. Nɛ gue'ʉ yʉ́m 'bɛhni yʉ hmumbäją nɛ yʉ dąc'yɛi, ma ngʉrpa judíohe.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Nɛ nu'a di dä ra Jesús bi xi a n'da ran t'uti da 'yøt' 'bʉ bi zøm bʉ: “Nu'a ga sʉs 'bʉ dán zɛngua'be, gue'a guim bɛnthʉ a,” bi 'yɛ̨n'a ra Judas.
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Janangue'a nu'bʉ mí zøm bʉ 'bä a ra Jesús, bi 'yɛ̨mbi: ―Xʉde ya 'bʉ, grá xänbate, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ bi zʉspa rá 'yogu bʉya.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Nɛ bi dą'a ra Jesús bʉya: ―Xi'e n'yø, ha gue'a gní 'yɛ̨ a. Nɛ nu'ʉ mi'da bʉya bi hyäm bʉ 'bä a ra Jesús nɛ bi bɛnt'i.
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Nɛ nu'a n'da ma mixädihe min 'yohʉ ra Jesús, bi c'os' rá juai nɛ bi zɛcpa rá gu a rá 'yɛ̨hɛ ra hmumbäją.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Nɛ bi 'yɛ̨n'a ra Jesús bʉya: ―Dami pɛ'ts'a ni juai bʉ ja rán t'o. Nu'ʉ din tuhni nangue ra juai, nɛ'ʉ dí du ra juai ʉ, bi 'yɛ̨mp'a.
52 Aí Jesus disse:
53 Ha guí ɛ̨na hin xtan zä ga äp'a rám fäts'i Oją ma Ta nɛ ba pɛnhua 'dɛ'mayo munts'i yʉ́m 'bɛhni da yąngui, bi 'yɛ̨mp'a n'da ma mixädihe.
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Pɛ nu'bʉ da gue'a xcá mangä a, hague dán zä ga ją'ts'ä a bi man rá t'ohni Oją, ngue 'bɛ'a i jatho din ja, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ ją'i bʉya: ―'Bɛ'a guí homhbʉ ua ngue guí hą ni juaihʉ nɛ ni zahʉ. Ha guí ɛ̨mhbʉ drá bɛ̨gä, nɛ nya'a thoho dá xän'nahʉ bʉ ja ra dąniją nɛ njąm'bʉ gá bɛndgahʉ bʉ, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Pɛ gue'a din ja a tengu bi man'ʉ yʉ́ pøngahyą Oją 'bʉ maya'bʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús. Nɛ nugähe bʉya dyʉ xädigähe, 'bexgue dá 'dahmbe, dá sohmbe bʉ ra Hmu.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Nɛ bi bɛnt'a ra Jesús, bá si bʉ 'bʉh ra Caifás, ngue ra ngʉrpa mbäją. Nɛ ya xím pɛti gätho ma xänbate nijąhe nɛ yʉ dąc'yɛi, ma ngʉrpihe dyʉ judíohe.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Nɛ bi dɛn'na ra Pedro bʉya pɛgue a ná 'bɛjua thoho, bi zøm bʉ ja rá ngun'yu a ra hmumbäją bʉ hapʉ xí zøn'a ra Jesús. Nɛ 'darbʉ bi hyuhmbʉ ʉ yʉ asmayo, ngue in nde da nu a da t'ørpa a ra Jesús.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Nɛ nu'ʉ yʉ hmumbäją nɛ yʉ dąc'yɛi nɛ gä mi'da ma ngʉrpihe dyʉ judíohe, dyʉ israelhe, mi hon'a n'da ra fɛhni ngue da zä dí yąp'a nɛ da hyo.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Pɛ guehma nte bi dįnbi, madague'bʉ xʉn ngu ʉ bin juąnni, bi 'yɛ̨mbi majuąni ʉ yʉ́ fɛhni. Nɛ m'bɛjua bʉya, bi zøm bʉ yoho yʉn 'yohʉ din testigo,
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 nɛ bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Nuna ran 'yohʉ na bi 'yɛ̨na: “Nugä da zä ga xo't'ra dąniją nɛ man hyupa thoho da zä ga høe mahøn'a,” bi 'yɛ̨na, bi 'yɛ̨n'ʉ bin juąn bʉ.
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Nɛ bi ndanc'a ra hmumbäją bʉya bim 'bäi, bi t'ɛ̨mp'a ra Jesús: ―Hanja hin guí thąti 'bɛ'a i man ya yʉn 'yohʉ.
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Pɛ nu ra Jesús bin hɛ̨tho. Nɛ bi 'yɛ̨n'a ra hmumbäją bʉya: ―Nangue rá thuhu Oją mahɛ̨ts'i, dami xije 'bʉ majuąni gue'e grá Thahni, grá Cristo, rá Ts'ʉnt'ʉ i Oją, bi t'ɛ̨mp'a ra Jesús.
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Bi dą a ra Jesús bʉya: ―Gue'a gám ma. Nɛ dí xi ahʉ, guin nujʉ, guecä dán ją'igä ua ja ra ximhäi, dam mixtegä ga com'be rá ts'ɛdi Oją tąte thoho rá ts'ɛdi. Nɛ guin nujʉ 'bʉ bá cącä mahɛ̨ts'i mahøn'a, ba ɛ̨cä bʉ ja yʉ güi, bi t'ɛ̨mp'a ra hmumbäją.
64 Jesus respondeu:
65 Nɛ nu ra hmumbäją bʉya, bi dʉnsɛ rá pahni. Nam bøni ɛ̨mbi hingui ɛ̨spa Oją ra Jesús nangue'a bi ma. Nɛ bi 'yɛ̨na: ―Nuna ran 'yohʉ na, bi man ra ts'ore nangue Oją. Him man ga homhbʉ yʉ testigo. Nɛ gätho gahʉ dá øhmbʉ a bi ma.
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 'Bɛ'a guí ndehʉ ga øthʉ ya, bi t'ɛ̨mp'ʉ yʉ́ mingʉrpihʉ. Bi dą ʉ: ―Nuna i ja rá ts'oqui, i jatho da du, bi 'yɛ̨n'ʉ.
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Nɛ nubʉya, 'dahma 'dan'yo bi t'ørpa ra Jesús. Bi zox ʉ 'da, bi mbɛ'mi ʉ mi'da, bi mbɛnpa rá hmi ʉ mi'da,
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 bi 'yɛ̨mbi: ―Nu'bʉ majuąni grá Thahni i Oją, ngue ra Cristo, dami xije to'o bi mbɛp'i i. Nɛ ɛ̨mmɛ bi denthoho.
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Nɛ nu ra Pedro mi hupʉ thi bʉ ja ra ngun'yu, nɛ nu n'da ra xisu rá 'yɛ̨hɛ ra hmumbäją, bi mba bʉ hu a ra Pedro, bi 'yɛ̨mbi: ―Ɛ̨na nɛ'e gmín 'yohʉ na ra Jesús ra mɛngu Galilea, bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro.
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Nɛ bi dą'a ra Pedro, bin cøni: ―Hin dí pądi, bi 'yɛ̨n'a. Nɛ gätho ʉ mi 'bʉpʉ bi 'yø a bi man ra Pedro.
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Nɛ nu'bʉ mi nde da bøn'a ra Pedro, bi nu man'da ra xisu bʉya nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ mí 'bʉpʉ: ―Nuna ran 'yohʉ na min 'youi ra Jesús, ra mɛngu bʉ Nazaret, bi 'yɛ̨n'a ra xisu.
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Nɛ xø bin cøn'a ra Pedro: ―Majuąni dím mangä ngue hin dí pącä a ran 'yohʉ guím ma, bi 'yɛ̨mp'a ra xisu.
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 M'bɛjua bʉya nu ʉ 'da mi 'yo bʉ, bi mba bʉ 'bäh ra Pedro, nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Majuąni maha, nɛ'e gmín 'yohʉ a, mfądi thoho ni ndehʉ nɛ 'da'angu bʉ gna yąhʉ a, bi 'yɛ̨mp'a.
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Nɛ nts'ɛdi bi mam bʉya nɛ bin juąnni, bi 'yɛ̨na: ―Oją i pądi majuąni hin dí pącä a ran 'yohʉ guí mamhbʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Pedro. Nɛ 'bexgue bi mbah ra tamfø bʉya.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Nɛ nu ra Pedro bʉya, ja bi bɛ̨n'a xí man a ra Jesús 'bʉ mi 'yɛ̨mbi: “Dí pądi hin ní mbah ra tamfø 'bʉ na hyundį xquí cøngui.” Nɛ bi nɛxpʉ bʉya nɛ ɛ̨mmɛ bin zoni, xʉn ʉ bi bɛ̨ni nangue a bi 'yøt'e.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.