João 8
Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NAA
1 Pɛ nu ra Jesús bi mba bʉ ja ra nyuni Olivos.
1 Jesus, no entanto, foi para o monte das Oliveiras.
2 Nɛ nu'bʉ t'ʉxudi tho bi mbeng bʉ ja ra dąniją mahøn'a nɛ bi hyupʉ. Nɛ gätho nan ngu yʉ ją'i bá ɛ̨hɛ nangue'a nɛ bi xänba ʉ.
2 De madrugada, voltou novamente para o templo, e todo o povo se reuniu em volta dele; e Jesus, assentado, os ensinava.
3 Ya xí yą bʉ ra Jesús 'bʉ mí zøm bʉ yʉ fariseo nɛ yʉ xänbate niją, bi zispa n'da ra xisu gue bi nu 'bʉ mín yąui n'da ran 'yohʉ hing rá ndø. Nɛ bi mbä'minde bʉ 'bʉh yʉ ją'i.
3 Então os escribas e fariseus trouxeram à presença dele uma mulher surpreendida em adultério e, fazendo-a ficar em pé no meio de todos,
4 Bi 'yɛ̨mp'a ra Jesús: ―Xänbate, nuna ra xisu dá tįmhbe bʉ i øt' ran 'yomt'ɛ̨ni.
4 disseram a Jesus: — Mestre, esta mulher foi surpreendida em flagrante adultério.
5 Nɛ nu ran t'ɛ̨di bi xijʉ ra Moisés, tengu na bi 'yøt' ra xisu ya, nɛ i jatho da mba ma bat'ado gue da du. Xi'e, 'bɛ go guí xije ya, bi 'yɛ̨n'ʉ yʉ fariseo nɛ yʉ xänbate niją.
5 Na Lei, Moisés nos ordenou que tais mulheres sejam apedrejadas. E o senhor, o que tem a dizer?
6 Pɛ guehna bi man ʉ nguetho i sätho ra Jesús, i honi 'bɛpʉ dí yąpi. Nɛ 'bex bi mbom thoho a ra Jesús nɛ bi 'yo't' rá saha bʉ häi tengu'bʉ hin xtá 'yø'a bi man'ʉ.
6 Eles diziam isso tentando-o, para terem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia na terra com o dedo.
7 Pɛ man'da bi thoqui bi 'yänni, nu ra Jesús bim 'bäh pʉya nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'bʉ 'bʉ a n'da ahʉ hin'yʉ ni ts'oquihʉ, gue'a di dʉ'mi da 'yɛmba ra do ra xisu a.
7 Como eles insistiam na pergunta, Jesus se levantou e lhes disse:
8 Nɛ bi mbo'mi mahøn'a bʉ häi nɛ bi 'yo't' rá saha bʉ ja ra häi.
8 E, inclinando-se novamente, continuou a escrever no chão.
9 Nɛ nu'bʉ mí 'yø'ʉ 'bɛ'a bi man ra Jesús, bi dʉ'mi 'dahmi 'datho bi mba, m'bɛt'o bi mba a man'da xín dąc'yɛi asta gue'bʉ go mín the ʉ yʉ yąpate, nguetho bi bąsɛ mbo yʉ́ mbʉi i ja yʉ́ ts'oqui. Nɛ hønt'a ra Jesús bi gohmbʉ bʉ ʉ mí xänbi, nɛ'a ra xisu.
9 Mas eles, ouvindo essa resposta, foram saindo um por um, a começar pelos mais velhos até os últimos, ficando só Jesus e a mulher em pé diante dele.
10 Nɛ nu'bʉ mím 'bä'a ra Jesús nɛ bi nu njo'o bʉ yʉ yąpate, pɛ hønt'a ra xisu bi gopʉ, bi 'yɛ̨mbi: ―Grá xisu, hapʉ bi mba ʉ bi yąp'i i. Ha njo'o ua ʉ in nde xtí 'da'a rá muui ni ts'oqui.
10 Levantando-se, Jesus perguntou a ela:
11 Nɛ bi dą'a ra xisu: ―Grá Hmu, xínga n'da. Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mbi: ―Nɛcä, xínga guecä ga 'da'a rá muui ni ts'oqui. Ní mba ya, pɛ hin gui 'yøt' mi'da yʉ ts'oqui.
11 Ela respondeu: — Ninguém, Senhor! Então Jesus disse:
12 Nu ra Jesús bi thoqui bi xänba yʉ ją'i mahøn'a, bi 'yɛ̨na: ―Nugä, drá nyot'i yʉ́ mbʉi yʉ ją'i 'bʉcua ja ra ximhäi. Nu'a to'o da dɛngui him man 'yo bʉ ja ra 'bɛxui, pɛ din ja ran nɛqui yʉ́ mbʉi gue ra 'da'yote maząi, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
12 De novo, Jesus lhes falou, dizendo:
13 Janangue'a nu'bʉ mi dą ʉ 'da yʉ fariseo mi 'bʉpʉ, bi 'yɛ̨mbi: ―Pɛ nu'i guím mansɛ 'bɛ'a guí øzɛhɛ, janangue'a säti thoho a guím ma, sä bi 'yɛ̨n'ʉ.
13 Então os fariseus lhe disseram: — Você dá testemunho de si mesmo. O testemunho que você dá não é verdadeiro.
14 Nu'a ra Jesús bʉya bi dąt'ʉ nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Madague'bʉ dím mansɛ nanguesɛgä, pɛ di muui a, nguetho dí pącä hapʉ bá nɛxä nɛ hapʉ ná mbagä. Pɛ nu ahʉ hin guí pąhmbʉ hapʉ bá nɛxä o hapʉ ná mbagä.
14 Jesus respondeu:
15 Nu'ehʉ sä gadí juąnbahʉ n'da 'bʉ hin guí pąhmbʉ xʉn ho 'bɛ'a øt'a n'da. Pɛ nugä madague'bʉ dí pądi 'bɛ'a øt'a n'da, pɛ njon dadí juąnbä ya.
15 Vocês julgam segundo a carne; eu não julgo ninguém.
16 Pɛ nu'bʉ dím mangä 'bɛ'a øt'a n'da, majuąni dím ma, nguetho hin dí 'dasɛ pɛ n'dat'a dím mam'be ma Ta gue bá pɛngä ua.
16 E, se eu julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou só eu que julgo, mas eu e o Pai, que me enviou.
17 Nt'o't'i bʉ ja yʉn t'ɛ̨di ząi guidín xähmbʉ, gue nu'bʉ yoho yʉn 'yohʉ 'da'angu da ma 'bʉ xʉn juąnni, mfądi gue ya majuąni a bʉya.
17 Também na Lei de vocês está escrito que o testemunho de duas pessoas é verdadeiro.
18 Nugä dí xi ahʉ to'ogä, n'dahma gui pąjʉ, nɛ'a ma Ta bá pɛngä di jaqui da fąqui, bi 'yɛ̨na.
18 Eu dou testemunho de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 'Bex bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Hapʉ 'bʉh ni ta, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ nu ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Hin guí pąjʉ, xínga gue'a ma Ta guí pąhmbʉ. Nu'bʉ xquí pąjʉ, nɛ'a ma Ta xquí pąhmbʉ 'bʉ, bi 'yɛ̨na.
19 Então eles lhe perguntaram: — Onde está o seu Pai? Jesus respondeu:
20 Nɛ guehna bi man ra Jesús 'bʉ mín xänbate bʉ ja ra dąniją guepʉ i pa m'bɛ'ts'i ra mbɛti. Nɛ njom bi bɛnt'i gue xtan got'i nguetho hin ní zøn ra ora dim fɛnt'i.
20 Jesus proferiu essas palavras perto da caixa de ofertas, quando ensinava no templo. Ninguém o prendeu, porque ainda não havia chegado a sua hora.
21 Nu ra Jesús bi thoqui bi xih mahøn'a ʉ: ―Nugä ga mbagä, nɛ m'bɛjua gui hyonjʉ, nɛ gui tuhʉ 'bʉ hin nín hotho ni ts'oquihʉ. Nubʉ hapʉ ga mbagä hin da zä gui mbähä bʉ, bi 'yɛ̨na.
21 Outra vez Jesus lhes falou, dizendo:
22 Nɛ bi 'yɛ̨n ʉ ma ngʉrpihe: ―Ha din hyosɛ nanguesɛ nguetho bi ma: “Nubʉ ga mbagä, hin da zä gui mbähä bʉ,” bi 'yɛ̨njʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ.
22 Então os judeus diziam: — Será que ele tem a intenção de se suicidar? Porque diz: “Para onde eu vou vocês não podem ir.”
23 Nɛ nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'ahʉ i ja ahʉ rán 'yomfɛ̨ni ra ximhäi nguetho gyʉ mɛnguhʉ ua ja ra ximhäi. Pɛ nugä 'da'angu dím bɛ̨m'be Oją, nguetho hin dra mɛngugä ua ja ra ximhäi.
23 Jesus lhes disse:
24 Janangue'a dí xi ahʉ, nu'bʉ hin gui 'yɛ̨c'yɛihʉ 'bɛ'a dím mansɛ gue to'ogä, gui tuhʉ nɛ njąm'bʉ din hoh ni ts'oquihʉ, bi 'yɛ̨na.
24 Por isso, eu lhes disse que vocês morrerão em seus pecados. Porque, se não crerem que
25 Nɛ bi 'yän'ndʉ bʉya: ―To'o i, bi 'yɛ̨n'ʉ. Nu'a ra Jesús bʉya bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Ya xtá xi ahʉ to'ogä nɛ guexta thohogä.
25 Então lhe perguntaram: — Quem é você? Jesus respondeu:
26 I ja man'da xʉn ngu ga xi ahʉ 'bɛpʉ nín ja ni ts'oquihʉ. Pɛ majuąni a dím ma nguetho majuąni a bá pɛngä. Nɛ nu'ʉ yʉm hma di bɛ̨ngä a, gue'ʉ dím mangä ua ja ra ximhäi ʉ, bi 'yɛ̨na.
26 Muitas coisas tenho para falar e julgar a respeito de vocês. Porém aquele que me enviou é verdadeiro, de modo que as coisas que dele ouvi, essas digo ao mundo.
27 Pɛ nu'ʉ ma ngʉrpihe 'bʉ mí xi ʉ, him bi bą ʉ gue'a bi ma ra Jesús gue Oją bá pɛnhua.
27 Eles não entenderam que Jesus lhes falava do Pai.
28 Janangue'a xø bi 'yɛ̨n'a ra Jesús: ―Nu'bʉ gá cuarcahʉ bʉ magąts'i, guecä dán ją'igä ua ja ra ximhäi, m'bɛjua bʉya ja gui pąhmbʉ to'ogä. Nɛ ja gui pąhmbʉ bʉya nte dím mansɛ, pɛ gätho xtá ma bi xänga ma Ta.
28 Então Jesus disse:
29 Nu a ma Ta gue bá pɛngä ua, n'dat'a dím bɛ̨m'be, nɛ njąm'bʉ i sogä a nguetho ząi gätho dí øt'ä a in numanho, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
29 E aquele que me enviou está comigo, não me deixou só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Nu'bʉ mí man na, xʉn ngu ʉ mi'da bi 'yɛ̨c'yɛi mahøn'a.
30 Quando Jesus disse isto, muitos creram nele.
31 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ 'da ma mijudíohe ngue ɛ̨na bi 'yɛ̨c'yɛi a: ―Nu'bʉ gui thoqui gui tɛnhdʉ mam hmangä, majuąni ma 'yɛ̨c'yɛi ahʉ 'bʉ.
31 Então Jesus disse aos judeus que haviam crido nele:
32 Nɛ da zä gui pąhmbʉ 'bɛ'a nam bøn'ʉ yʉm hma majuąni, nɛ gue'a dí yąn ahʉ gue da zin ahʉ Oją, bi 'yɛ̨na.
32 conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Nɛ bi dą ʉ: ―Pɛ nugähe, dyʉm bom'bɛtoje ra Abraham janangue'a ya yʉ́ t'ʉhnigähe Oją. Nɛ njąm'bʉ midí mandagähe man'da ra hmu. Hanja gní xije da mba nhyąnigähe gue da zinje Oją, bi 'yɛ̨n'ʉ.
33 Eles responderam: — Somos descendência de Abraão e jamais fomos escravos de ninguém. Como você pode dizer que seremos livres?
34 Nɛ nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Majuąni dí xi ahʉ, nu'a to'o øt' ra ts'oqui, rá hmu ra ts'oqui a.
34 Jesus respondeu:
35 Nɛhna man'da guim bɛ̨mhbʉ, hin gui sä gui comhbʉ ran ho ra Abraham, pɛ tengu'bʉ yʉ́ 'yɛ̨hɛ thoho ahʉ a. Pɛ hønt'ʉ njuąntho yʉ́ t'ʉhni da gomhbʉ ran ho maząi.
35 O escravo não fica sempre na casa; o filho, sim, fica para sempre.
36 Nugä njuąntho rá Ts'ʉnt'ʉ Ojągä. Nɛ nu'bʉ guecä ga jʉc'ahʉ bʉ ja yʉ ts'oqui, majuąni da zin ahʉ ma Ta nɛ yʉ́ t'ʉhni ahʉ a 'bʉ.
36 Se, pois, o Filho os libertar, vocês serão verdadeiramente livres.
37 Nɛ madague'bʉ bi xąnt'ahʉ ra Abraham, tengugä, pɛ guín nde gui hyojʉ, nguetho hin hapʉ da zä da yʉt' mam hma bʉ ja ni mbʉihʉ.
37 Bem sei que vocês são descendência de Abraão; no entanto, estão querendo me matar, porque a minha palavra não está em vocês.
38 Hønt'a bi 'yurcä ma Ta dím mangä. Ngutho ahʉ, hønt'a bi 'yut'a ni tahʉ guí øthʉ, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
38 Eu falo das coisas que vi junto de meu Pai; vocês, porém, fazem o que ouviram do pai de vocês.
39 Nɛ bi dą ʉ ma mijudíohe mí 'bäpʉ: ―Ra Abraham ma tahe. Nɛ nu ra Jesús xø bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'bʉ majuąni yʉ́ t'ʉhni ahʉ ra Abraham xquí comhbʉ ran 'yomfɛ̨ni ra Abraham 'bʉ.
39 Então lhe disseram: — Nosso pai é Abraão. Mas Jesus respondeu:
40 Pɛ nuya guín nde gui hyojʉ, guecä dí xi ahʉ a majuąni gue'a bi xänga ma Ta. Pɛ hinga ngubʉ bi 'yøt' ra Abraham tengu guín nde gui 'yørcahʉ.
40 Mas agora vocês estão querendo me matar, a mim que lhes falei a verdade que ouvi de Deus; Abraão não fez isso.
41 Janangue'a dí xi ahʉ, guí øthʉ rá 'bɛfi man'da ni tahʉ, bi 'yɛ̨na. Nɛ 'bex bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Hin dyʉ 'bɛtat'ʉhni gähe, pɛgue n'datho ma tahe 'bʉi, Oją a, bi t'ɛ̨mp'a ra Jesús.
41 Vocês fazem as obras do pai de vocês. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos. Temos um pai, que é Deus.
42 Nu'a ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Nu'bʉ da gue'a Oją ni tahʉ, xquí numanhojʉ 'bʉ, nguetho bá ɛ̨cä bʉ bí 'bʉ Oją. Nɛ hin bá ɛ̨cä nangue ma ts'ɛdi zɛhɛ pɛ gue'a Oją bá pɛngä ua.
42 Jesus disse:
43 Hanja hingui sä gui pąhmbʉ 'bɛ'a dím mangä. Nguetho hin guín nde gui pąhmbʉ a.
43 Por que vocês não compreendem a minha linguagem? É porque vocês são incapazes de ouvir a minha palavra.
44 Nguetho ra zįthu ni tahʉ, nɛ guí honi gui 'yøthʉ rá pähä a. Nɛ nu'a, rá mbʉdi thoho bi dʉ'mi bin hote, nɛ guet'ʉ yʉ pa i ja bʉ ya i øthoho. Nɛ nu'a, him bin ząmmi a majuąni nguetho him bi numanho a. Nɛ hønt yʉ fɛhni man'a nguetho rám 'bäi a. Nɛ in ta nangue gätho yʉ fɛhni.
44 Vocês são do diabo, que é o pai de vocês, e querem satisfazer os desejos dele. Ele foi assassino desde o princípio e jamais se firmou na verdade, porque nele não há verdade. Quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Pɛ nugä dím ma majuąni, janangue'a hin guí ɛ̨c'yɛigahʉ.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 To'o ahʉ da ma majuąni dí øt' ran ts'o o gue dím man ra fɛhni. Pɛ nu'bʉ gätho majuąni a dí xi ahʉ, hanja hingui sä gui 'yɛ̨c'yɛihʉ.
46 Quem de vocês me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Nu'a to'o bim 'bʉi nangue Oją, i ømanho rám hman Oją a, pɛ nu'ahʉ hin guí ømanho rám hman a nguetho hin gám 'bʉhmbʉ nangue Oją, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso, vocês não me ouvem, porque não são de Deus.
48 'Bex bi dą'ʉ ma mijudíohe bʉya: ―Ha him majuąni dím mamhbe, gue nu'i grá mɛngu bʉ Samaria, gue him majuąni grá mbom'bɛto ra Abraham. Nɛ guí 'bʉhmi n'da ra zįthu, sä bi 'yɛ̨n'ʉ.
48 Os judeus disseram a Jesus: — Será que não temos razão em dizer que você é samaritano e tem demônio?
49 Nu ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Nugä hin dí 'bʉ'be n'da ra zįthu pɛ dí numansu ma Ta. Nu'ahʉ hin guí numansujʉ.
49 Jesus respondeu:
50 Nɛ hin dí honi gue da hnumansugui pɛ i 'bʉ a n'da gue i honi da hnumansugui, nɛ di ʉnbi to'o hingui numansugui.
50 Eu não procuro a minha própria glória; há quem a busque e julgue.
51 Majuąni dí xi ahʉ, nu'a to'o da 'yɛ̨c'yɛi a dím mangä hin da nu ran dąte a, bi 'yɛ̨na.
51 Em verdade, em verdade lhes digo que, se alguém guardar a minha palavra, não verá a morte eternamente.
52 'Bex bi dą'ʉ ma mijudíohe: ―Nuya dí pąhmbe go gue'e guí 'bʉhmi a ra zįthu, nguetho bi du ra Abraham nɛ gätho yʉ́ pøngahyą Oją, pɛ sä guí ɛ̨na, hin da du to'o da 'yɛ̨c'yɛi i.
52 Então os judeus disseram: — Agora estamos certos de que você tem demônio. Abraão morreu, e também os profetas, e você diz: “Se alguém guardar a minha palavra, não provará a morte eternamente.”
53 Ha guí ɛ̨na man'da guín nuįxte xinda gue'a ma tahe ra Abraham nɛ ʉ yʉ pøngahyą, nɛ maya'bʉ xʉn du ʉ. To'o guí ɛ̨na gue gue'e 'bʉ, bi 'yɛ̨n'ʉ.
53 Você não está querendo dizer que é maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? Também os profetas morreram. Quem você pensa que é?
54 Nu'a ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Nu'bʉ xcá honi dan nuįxte zɛhɛgä, säti thoho 'bʉ. Pɛ nangue a rá ts'ɛdi ma Ta, gue'a nán nuįxtegä a, gue'a guí ɛ̨mfʉ ni Ojąhʉ.
54 Jesus respondeu:
55 Pɛ njąm'bʉ gá pąhmbʉ a. Pɛ nugä dí pącä a, nɛ nu'bʉ xcá mangä hin dí pącä a, xcám fɛhnigä 'bʉ, tengu ahʉ. Pɛ majuąni dí pącä a nɛ dí øt'a im man a.
55 Entretanto, vocês não o conhecem; eu, porém, o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei como vocês: mentiroso; mas eu o conheço e guardo a sua palavra.
56 Nu a ra Abraham, ząi guí ɛ̨mfʉ ni tahʉ, pɛ bin johya 'bʉ mi bądi da zøn ra pa ba ɛ̨cä ua. Nɛ bi t'uti gue ga søcä ua, nɛ bin johya 'bʉ mi nugui, bi 'yɛ̨na.
56 Abraão, o pai de vocês, alegrou-se por ver o meu dia; e ele viu esse dia e ficou alegre.
57 Nɛ sä 'bex bi 'yɛ̨mp'ʉ ma mijudíohe: ―Hin guí pɛ'ts'i yote ma 'dɛt'a njɛya nɛ guí ɛ̨na gá nu ra Abraham, bi 'yɛ̨n'ʉ.
57 Então os judeus lhe perguntaram: — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão?
58 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Majuąni dí xi ahʉ, nu'bʉ hin ním 'bʉh ra Abraham, xmí 'bʉcä, nguetho ząi dí 'bʉi, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
58 Jesus respondeu:
59 'Bex bi gʉx yʉ do ʉ, ɛ̨na di bat'i, pɛ nu ra Jesús 'bex bi yʉt'i nde bʉ 'bʉh yʉ ją'i, bin 'yąni nɛ bi bøm bʉ ja ra dąniją bʉya.
59 Então pegaram pedras para atirar nele, mas Jesus se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.