Rute 4

Nyunga Bible (NYS_BSA) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ngarl Boaz koorl dedinak Bethlehem-ang kidji nyin bokadja. Nginda warmma moorditj-moyiran djendjereniny, nidja baal ngiyan Boaz kwadja-warrang Ruth, Boaz waangki baal, “Yoowal-koorl ngooni, nyin nidjap”. Ngarl nidja mammarap yoowal-koorl kidji nyin. Karro Boaz mira maar-djen mammarapa Bethlehem-ang, waangkiny, “Nyin nidjap.” Ngarl baalap nyin. Karro Boaz waangki nidja warmma moorditj-moyiran, “Naomi kwadja korl-koorl Moaba-yen. Baal ki wort-bangal boodjera ngalang ngooniyang Elimelech. Ngany kaaditj ngany djarnak warranga noonook, ‘Barrang nidja boodjera noonaal, booram mammarapa nyininy nidjap kidji booram ngalang birdiyara.’ Bayinya noonook ki nidja boodjera, bangal-barranga noonaalang. Yalga bayinya noonook yoowart ki nidja boodjera, warranga nganyany, ngarl ngany kaaditj. Yoowart moort kayar barrang nidja boodjera, arda noonany, kidji ngany ngolonga noonany.” Ngarl mammarap waangki, “Ngany boorda barrang nidja boodjera.” Ngarl Boaz waangki, “Kedala noonook barranga nidja boodjera, noonook kardjir barrang Ruth Moabang, yenang mammarapang noyitj, ngarl kol noyitjang nyin baalang boodjerayel.” Yilak-yilak, warmma moorditj-moyiran waangki, “Ngany yoowart kayar barrang nidja boodjera nganyaal, narla ngolonga ngany djarnyak walak-walak bandang naganyang boodjera Ruth-yel. Noonook bangal-barranga nidja boodjera noonaal, narla ngany yoowart kayar.”
1 Boaz foi à porta da cidade e sentou-se ali. Nesse momento, ia passando o parente resgatador que ele havia mencionado. Boaz o chamou: “Venha cá e sente-se, amigo. Quero conversar com você”. O homem foi e se sentou.
2 — ausente —
2 Então Boaz chamou dez autoridades da cidade e pediu que se sentassem com eles.
3 — ausente —
3 Em seguida, disse ao resgatador da família: “Você conhece Noemi, que voltou de Moabe. Ela está vendendo a propriedade de nosso parente Elimeleque.
4 — ausente —
4 Pensei que devia falar com você a esse respeito, para que você a resgate, caso tenha interesse. Se quer a propriedade, compre-a na presença das autoridades do meu povo. Se não tiver interesse por ela, diga-me logo, porque, depois de você, sou o resgatador mais próximo”. O homem respondeu: “Está certo; eu resgatarei a propriedade”.
5 — ausente —
5 Então Boaz lhe disse: “É claro que, ao comprar a propriedade de Noemi, você também deve se casar com Rute, a viúva moabita. Desse modo, ela poderá ter filhos que levem o nome de seu marido e mantenham a herança na família dele”.
6 — ausente —
6 “Se é assim, não posso resgatá-la”, respondeu o parente resgatador. “Isso poria em risco minha própria herança. Resgate você a propriedade. Eu não posso fazê-lo.”
7 Kwedjang, nginda moortaman Israel-ang walak-walak boodjera, keny mammarap djarnyak bilyan baalang djena-bwoka kidji yanga warmma mammarap. Ngarl warmma moorditj-moyiran waangki Boaz, “Barrang nidja boodjera noonaal!”, kidji baal bilyan baal djena-bwokal. Kidji Boaz waangki bandang moortaman, “Nidja kedala, noonooka etjenna nganyang marlangara. Ngany kwadja bangal-barrang maarayen Naomi-yang, bandang boodjera Elimelech-ang wer Chilion wer Mahlon. Ngany kardjir barrang Ruth Moabang, yinang Mahlon-ang, etjenno ngany koort-maat, ngarl kol mammarapang noyitj nyin baalang boodjerayel, ngarl baalang kol yoowart boorda anbangbat baalang moortayen kidji yoowart dwangka-anbangbat nidjapal. Nidja kedala noonooka etjenna nganyang marlangara.”
7 Naqueles dias, havia o seguinte costume em Israel: quando alguém queria transferir o direito de resgate e troca, tirava a sandália e a entregava à outra pessoa para validar publicamente a transação.
8 — ausente —
8 Assim, o outro parente resgatador tirou a sandália e disse a Boaz: “Compre você a propriedade”.
9 — ausente —
9 Então Boaz disse às autoridades da cidade e ao povo ao redor: “Vocês são testemunhas de que hoje comprei de Noemi toda a propriedade de Elimeleque, Quiliom e Malom.
10 — ausente —
10 E, junto com a propriedade, tomei como esposa Rute, a viúva moabita de Malom. Assim, ela poderá ter um filho que leve o nome da família de seu falecido marido e herde a propriedade da família aqui na cidade natal dele. Vocês hoje são testemunhas disso”.
11 Karro bandang birdiyara wer bandang moortaman nyininy dedinal, baalap waangki, “Ngala marlangara. Etjenna-bal Boolanga-Yira yanga-kwabba nidja yok ngiyan bwora-koorl noonang karla-maya, ngarl baal boorda etjenna mokiny Rachel wer Leah, ngiyan dandjo yiraba moortaman Israel-ang. Boolanga-Yira boorda yanga noonany warda-kadak Ephrathah-kal kidji yanga noonany kol koomba Bethlehem-al. Boolanga-Yira boorda yanga noonany boola koolangka nidja yok mordiyayel, ngarl noonang moorta boorda etjenna mokiny moorta Perez-ang, ngiyan Tamar yidja Judah-ak.”
11 As autoridades da cidade e todo o povo que estava na porta responderam: “Somos testemunhas! Que o S enhor faça a esta mulher que chega à sua família o que ele fez a Raquel e Lia, das quais descendeu toda a nação de Israel! Que você seja próspero em Efrata e famoso em Belém!
12 — ausente —
12 Que o S enhor lhe dê com esta jovem uma descendência numerosa como a de nosso antepassado Perez, filho de Tamar e Judá!”.
13 Ngarl, Boaz barrang Ruth kidji Ruth etjenna baalang koort-maat. Baalap dandjo ngwoornda kidji Boolanga-Yira yanga-kwabba Ruth. Baal etjenna boodjari kidji yidja baalapang nop.
13 Boaz levou Rute para a casa dele, e ela se tornou sua esposa. Quando Boaz teve relações com ela, o S enhor permitiu que ela engravidasse, e ela deu à luz um filho.
14 Bandang yoka waangki Naomi, “Ngala yanganan Boolanga-Yira narla nidja kedela, baal yoowart boorda wandja noonany koolang-birt, kidji baal boorda yoowart wandja noonang moorta yoowart milgar moorditj-moyiranyel. Etjenna-bal baal warda-kadak Israel-al. Nidja mammarap boorda yanga noonookang wininy. Nginda noonook kabarli, baal boorda karrodjin noonany, narla noonang koowart woonya noonany kidji baal kwadja-yidja nidja nop noonang kidji baal kwabba-ngatti noonang naadjal maar-koodjal nopa.”
14 Então as mulheres da cidade disseram a Noemi: “Louvado seja o S enhor , que hoje proveu um resgatador para sua família! Que este menino seja famoso em Israel!
15 — ausente —
15 Que ele restaure seu vigor e cuide de você em sua velhice, pois ele é filho de sua nora, que a ama e que tem sido melhor para você do que sete filhos!”.
16 Kidji Naomi barrang koolang kidji yidja baalany dawelal kidji Naomi karrodjin baalany. Yoka Bethlehem-ang waangki, “Nidja koorlang etjenna nop Naomi-yang.” Baalap kol baalany Obed. Baal etjenna maaman Jesse-yang, maaman David-ang.
16 Noemi pegou o bebê, aninhou-o junto ao peito e passou a cuidar dele como se fosse seu filho.
17 — ausente —
17 As mulheres da vizinhança disseram: “Noemi tem um filho outra vez!”, e lhe deram o nome de Obede. Ele é o pai de Jessé, pai de Davi.
18 Nidja djoowaka Perez-ang: Perez maaman Hezron-ang; Hezron maaman Ram-ang; Ram maaman Amminadab-ang; Amminadab maaman Nahshon-ang; Nahshon maaman Salmon-ang; Salmon maaman Boaz-ang; Boaz maaman Obed-ang; Obed maaman Jesse-ang, wer Jesse maaman David-ang.
18 Esta é a genealogia de Perez: Perez gerou Hezrom.
19 — ausente —
19 Hezrom gerou Rão. Rão gerou Aminadabe.
20 — ausente —
20 Aminadabe gerou Naassom. Naassom gerou Salmom.
21 — ausente —
21 Salmom gerou Boaz. Boaz gerou Obede.
22 — ausente —
22 Obede gerou Jessé. Jessé gerou Davi.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Rute 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.