Lucas 23
Nyoongar Bible (NYS) vs NVT
1 Moortaman yiraba kidji barrang Jesus Pilate-booram.
1 Então todo o conselho levou Jesus a Pilatos.
2 Bokadja, baalap malyak djiriny Jesus, “Ngala kwadja-dwangka nidja mammarap barritiny ngalang moorta. Baal warranga baalapany yoowart yango boya Rome-ang Djelyibak kidji waangki natj baal nyiny Keny Boolanga Yira Waangki-Koorl, kidji baal nyiny keny djelyib baalaal.”
2 Começaram a apresentar o caso: “Este homem corrompe o nosso povo, dizendo que não se deve pagar impostos ao governo romano e afirmando ser ele próprio o Cristo, o rei”.
3 Pilate waangki-djinang baal, “Noonook Djelyib moortakang Judea-kang, wa?” “Ngarl noonook waangki,” Jesus yalman-waangki.
3 Então Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
4 Karro Pilate waangki Birdiyara Yakina-Kooranyiyang wer mandang moortany, “Ngany yoowart kayar-djinang mingitj noolong nidja mammarapal djin-bamo baalany.”
4 Pilatos se voltou para os principais sacerdotes e para a multidão e disse: “Não vejo crime algum neste homem!”.
5 Yalga baalap mardayin-ngatti waangki, “Narla nidja mammarap waangki nidja-nidja noolonga, moorta kwadjininy waangki-waangko kidji bakadjiny kooramba Judea-kal. Baal malyak Galilee-kal kidji yeyi baal yoowal-koorl nidjap.”|src="LK23V05.jpg" size="col" ref="23.5"
5 Mas eles insistiam: “Ele provoca revoltas em toda a Judeia com seus ensinamentos, começando pela Galileia e agora aqui, em Jerusalém!”.
6 Nidja dwangkiny, Herod waangki-djinang, “Nidja baal Galilee-karlap, wa?”
6 “Então ele é galileu?”, perguntou Pilatos.
7 Nginda baal dwangka naatj Jesus Galilee-karlap, boodjer windji Herod nyiny djelyib, Pilate waangki-koorl Jesus Herod-ak, narla Herod kardjir Jerusalem-ak.
7 Quando responderam que sim, Pilatos o enviou a Herodes Antipas, pois a Galileia ficava sob sua jurisdição, e naqueles dias ele estava em Jerusalém.
8 Herod djoorab-djil djinango Jesus, narla baal kwadja-dwangka baalang kidji baal kalyakool kwadja-koordook kannar djinango Jesus. Herod koordook djinango Jesus doniny malgar noolonga.
8 Herodes se animou com a oportunidade de ver Jesus, pois tinha ouvido falar a seu respeito e esperava, havia tempo, vê-lo realizar algum milagre.
9 Ngarl Herod waangki-djinang Jesus boola noolonga, yalga Jesus yoowart yalman-waangki.
9 Fez uma série de perguntas a Jesus, mas ele não lhe respondeu.
10 Birdiyara Yakina-Kooranyiyang wer Mammarapa-Warrinyang, baalap booram-kanna kidji baalap mardayin djirina Jesus.
10 Enquanto isso, os principais sacerdotes e mestres da lei permaneciam ali, gritando acusações.
11 Herod wer baalang mammarapa-bakadjiny, baalap yidjan Jesus kidji wara-waangki baalany. Karro baalap wolang Jesus kwabba-djil bwokakal kidji baalap waangki-koorl Jesus Pilate-ak.
11 Então Herodes e seus soldados começaram a zombar de Jesus e ridicularizá-lo. Por fim, vestiram nele um manto real e o mandaram de volta a Pilatos.
12 Aldja kedela, Herod wer Pilate babina-biny. Kwadjat, koodjal kwadja boomboorman.
12 Naquele dia, Herodes e Pilatos, que eram inimigos, tornaram-se amigos.
13 Pilate dandjo-barrang Birdiyara Yakina-Kooranyiyang, mammarapa warda-kadak wer moortaman,
13 Então Pilatos reuniu os principais sacerdotes e outros líderes religiosos, juntamente com o povo,
14 kidji waangki baalapany, “Noonooka barrang nidja mammarap nganya-booram kidji noonooka waangki baal kwadja-koolyoomitjiny moortakak. Yeyi ngany kwadja-waangki-djinang baalany moodlooka noonooka-booram kidji ngany yoowart kayar djinbarranga baalany walgar-kadak kenyang alidja-alidja mingitj noolonga noonooka djirin baalang.|src="LK23V14.jpg" size="col" ref="23.14"
14 e anunciou seu veredicto: “Vocês me trouxeram este homem acusando-o de liderar uma revolta. Eu o interroguei minuciosamente a esse respeito na presença de vocês e vejo que não há nada que o condene.
15 Herod kardjir yoowart djinbarranga baalany walgar-kadak, narla baal waangki-koorl baalany ngalak.
15 Herodes chegou à mesma conclusão e o enviou de volta a nós. Nada do que ele fez merece a pena de morte.
16 — ausente —
16 Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
17 — ausente —
17 (Era necessário libertar-lhes um prisioneiro durante a festa da Páscoa.)
18 Moortaman waangka-djan, “Dargang baal boornil! Yalgaran Barabbas ngalak!”
18 Um grande clamor se levantou da multidão, e a uma só voz gritavam: “Mate-o! Solte-nos Barrabás!”.
19 (Barabbas kwadja yadarn-yan maya-mayakal dedinyang narla baal kwadja-malyak bakadjiny kardakor moorta Jerusalem-al, kidji baal kwadja-dargang moortany.)
19 Esse Barrabás estava preso por ter participado de uma revolta em Jerusalém contra o governo e ter cometido assassinato.
20 Pilate koordook yalgarano Jesus, ngarl karro baal ngakaka mandang moorta.
20 Pilatos discutiu com eles, pois desejava soltar Jesus.
21 Yalga baalap kaarang-mira, “Dargang baalany boornil! Dargang baalany boornil!”
21 Eles, porém, continuaram gritando: “Crucifique-o! Crucifique-o!”.
22 Karro Pilate mo-waangki, waangki-djinanginy “Yalga natj wara noolong baalany kwadja-don? Ngany yoowart kayar-djinbarranga keny noolong baal kwadja-don nadjang baal doora-wanni. Ngarl ngany boorda-warranga baalapany bama-bamo baalany kidji karro yalgaran baalany.”
22 Pela terceira vez, ele perguntou: “Por quê? Que crime ele cometeu? Não encontrei motivo para condená-lo à morte. Portanto, ordenarei que seja açoitado e o soltarei”.
23 Yalga boola moorta yoowart nganitj waangka-djaniny natj baalap doora-katj Jesus boornak wanniyo. Yadok, ngolonga kwodjang, Pilate dwangka baalapang kaarang-mira kidji yanga baalapany natj baalap ngakaka.
23 A multidão gritava cada vez mais alto, exigindo que Jesus fosse crucificado, e seu clamor prevaleceu.
24 Ngarl Pilate waangki warrinya noyitjang Jesus-ang, noolong baal koordook.
24 Então Pilatos condenou Jesus à morte, conforme exigiam.
25 Baal yalkaranan Barabbas, mammarap ngiyan baalap koordook, keny baalap yidja maya-maya-bwora dedinyang narla bakadjinyang wer darganginy, kidji Pilate yanga Jesus baalapak dono natj baalap koordook.
25 A pedido deles, libertou Barrabás, o homem preso por revolta e assassinato. Depois, entregou-lhes Jesus para fazerem com ele o que quisessem.
26 Mammarapa-bakadjiny wort-barrang Jesus. Baalap kayalar Simon Cyrene-karlap, keny mammarap bwora-koorliny ngomon karlamaya boodjeryen. Baalap yardjan Simon, baalap yidja Jesus-ang boorn-yambo baalal, kidji baalap warranga baalany kango boorn-yambo Jesus-ngolanga.|src="LK23V28.jpg" size="col" ref="23.26"
26 Enquanto levavam Jesus, um homem chamado Simão, de Cirene, vinha do campo. Os soldados o agarraram, puseram a cruz sobre ele e o obrigaram a carregá-la atrás de Jesus.
27 Boola moorta kambarn Jesus; mo yoka baalapany kardakor, welweliny wer mariny baalang.
27 Uma grande multidão os seguia, incluindo muitas mulheres aflitas que choravam por ele.
28 Jesus korang baalapak kidji waangki, “Yoka Jerusalem-ang! Yoowart weli nganyang, yalga arda weli noonookaal wer noonookang koorlangka.
28 Mas Jesus, dirigindo-se a elas, disse: “Filhas de Jerusalém, não chorem por mim; chorem por si mesmas e por seus filhos.
29 Narla kedelara koorliny nginda moorta boorda-waangki. ‘Baalap djoorab-djil, alidja-alidja yoka koorlangka-birt, ngiyan yoowart yanga bibi baalapak!’
29 Pois estão chegando os dias em que dirão: ‘Felizes as mulheres que nunca tiveram filhos e os seios que nunca amamentaram!’.
30 Nidja-nidja kedelara, moorta boorda-waangki kardakak, ‘Djabalar ngalal!’ Kidji moorta boorda-waangki mordakak, ‘Dengkoor ngalany!’
30 Suplicarão aos montes: ‘Caiam sobre nós!’ e pedirão às colinas: ‘Soterrem-nos!’.
31 Ngarl bayinya baalap don noolonga nidja-mokiny nginda boorn won-kin, natj boorda-edjena nginda boorn bitj?”
31 Pois, se fazem estas coisas com a árvore verde, o que acontecerá com a árvore seca?”.
32 Baalap kardjir bandak-barrang koodjal warma mammarapa, koodjal ngakalyanga, dargango boornal Jesus-boongal.
32 Dois outros homens, ambos criminosos, foram levados com ele a fim de também serem executados.
33 Nginda baalap yoowal-koorl mord, kol-yan ‘Kaat Kwetj’, baalap katj Jesus boorn-yambokal, kidji koodjal ngakalyanga, keny Jesus-ang ngoornmoornal wer keny warma baalang djoowoorlal.|src="LK23V34.jpg" size="col" ref="23.33"
33 Quando chegaram ao lugar chamado Caveira, o pregaram na cruz. Os criminosos também foram crucificados, um à sua direita e outro à sua esquerda.
34 Jesus waangki, “Maaman, nyinya-nyinya baalapany! Baalap yoowart kaaditj naatj baalap doniny.” Baalap kwarda boyara walak-yango Jesus-ang bwoka kardakor baalapaal.
34 Jesus disse: “Pai, perdoa-lhes, pois não sabem o que fazem”. E os soldados tiraram sortes para dividir entre si as roupas de Jesus.
35 Moorta yaaka bokadja, miyalitjiny. Karro birdiyara Judea-kang yidjan Jesus, “Baal barrang-ngandabat warma moorta, barrang-oola baalany baalroo ngandabat bayinya baal Keny Boolanga-Yira Waangki-Koorl.”
35 A multidão observava, e os líderes zombavam. “Salvou os outros, salve a si mesmo, se é o Cristo, o escolhido de Deus”, diziam.
36 Mammarapa-bakadjiny, baalap kardjir yidjan Jesus. Baalap yoowal-koorl Jesus kidji baalap yanga baalany wara kepa-mardayin,
36 Os soldados também zombavam dele, oferecendo-lhe vinagre para beber.
37 kidji waangki baal, “Barrang-ngandabat noonookaal bayinya noonook djelyib moortagang Judea-kang!”
37 Diziam: “Se você é o Rei dos judeus, salve a si mesmo!”.
38 Baalap boordak nidja-nidja warrinya Jesus-yira: ‘Djelyib moortakang Judea-kang.’
38 Uma tabuleta presa acima dele dizia: “Este é o Rei dos Judeus”.
39 Keny ngakalyang waraniny bokadja, baal wara-waangki Jesus, “Noonook Keny Boolanga-Yira Waangki-Koorl, wa? Barrang-ngandabat noonookaal wer ngalany!”
39 Um dos criminosos, dependurado ao lado dele, zombava: “Então você é o Cristo? Salve a si mesmo e a nós também!”.
40 Yalga warma ngagalyang djaat baalany, waangkiny, “Nadjil noonook yoowart wayarn Boolanga-Yira? Baalap Jesus djin-baminy ngalang-djin.
40 Mas o outro criminoso o repreendeu: “Você não teme a Deus, nem mesmo ao ser condenado à morte?
41 Yalga ngalang djin-baminy darkal, narla ngala barranginy naatj ngala doora-barrang nadjang ngala don; yalga baal don yoowart mingitj.”
41 Nós merecemos morrer por nossos crimes, mas este homem não cometeu mal algum”.
42 Kidji baal waangki Jesus, “Jesus, barrang-dwangka nganyany, nginda noonook korl-koorl nyiny Djelib!”
42 Então ele disse: “Jesus, lembre-se de mim quando vier no seu reino”.
43 Jesus waangki baalany, “Karnayal, ngany noonook warranga nidja kedela, noonook boorda nyiny ngany-yel Boolanga-Yirakang Boodjer-bwora.”|src="LK23V42.jpg" size="col" ref="23.43"
43 E Jesus lhe respondeu: “Eu lhe asseguro que hoje você estará comigo no paraíso”.
44 Boordak malyarak, ngangk nganitj bandjatiny kidji mayart dengkoor mandang boodjer karbalakak;
44 Já era cerca de meio-dia, e a escuridão cobriu toda a terra até as três horas da tarde.
45 kidji ngomon bwoka, waraniny Maya-maya-Kooranyi-bwora, baal djeran-yan koodjal bangkakal.
45 A luz do sol desapareceu, e a cortina do santuário do templo rasgou-se ao meio.
46 Jesus mardayin mira, “Maaman! Ngany yidja nganyang kangya noonang maara-bwora!” Baal waangki nidja kidji baal wanni.
46 Então Jesus clamou em alta voz: “Pai, em tuas mãos entrego meu espírito!”. E, com essas palavras, deu o último suspiro.
47 Birdiyar mammarapang bakadjiny djinang natj edjena, kidji baal yanganan Boolanga-Yira, waangkiny, “Karnayal, nidja baal kwabba mammarap!”
47 Quando o oficial romano que supervisionava a execução viu o que havia acontecido, adorou a Deus e disse: “Sem dúvida este homem era inocente”.
48 Moorta dandjo-koorliny bokadja, miyalitjiny djin-baminy, baalap djinang natj edjena, mandang baalapang korl-koorl koort-wara baalapang karlapak, baminy baalapang ngornda.
48 E, quando toda a multidão que tinha ido assistir à crucificação viu isso, voltou para casa entristecida e batendo no peito.
49 Mandang moorta ngiyan kwadja-kaaditj Jesus kidji woonya baalany, wer kardjir yokaman kambarniny baalany Galilee-yen, baalap yaaka boyang kidji baalap miyalitj.
49 Mas os amigos de Jesus, incluindo as mulheres que o seguiram desde a Galileia, olhavam de longe.
50 — ausente —
50 Havia um homem bom e justo chamado José, membro do conselho dos líderes do povo,
51 — ausente —
51 mas que não tinha concordado com a decisão e os atos dos outros líderes religiosos. Era da cidade de Arimateia, na Judeia, e esperava a vinda do reino de Deus.
52 Baal koorl Pilate-booram kidji ngakaka Jesus-ang yarlin.
52 José foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus.
53 Karro baal ngarda-barrang Jesus-ang yarlin, dengkoor baalany bwoka-bwora, kidji yidja baalany yalya-bwora natj kwadja-biyan-yan djadam boyal kidji yoowart yalga banitja-yan.
53 Desceu o corpo da cruz, enrolou-o num lençol de linho e o colocou num túmulo novo, escavado na rocha.
54 Nidja kedela maar-keny kidji Kedela-Kooranyi boordak alikwadjiny.
54 Isso aconteceu na sexta-feira à tarde, no dia da preparação, quando o sábado estava para começar.
55 Yoka kambarniny Jesus Galilee-yen, baalap koorl Joseph-yel kidji baalap djinang Joseph yidja Jesus-ang yarlin yalya-bwora.|src="LK23V55.jpg" size="col" ref="23.55"
55 As mulheres da Galileia seguiram José e viram o túmulo onde o corpo de Jesus foi colocado.
56 Karro baalap korl-koorl karlap kidji kakatar djilbika wer boyin-bandin yidjo Jesus-ang yarlinal. Kedela-Kooranyikal, baalap bedik-bedik, aliwar Warriny waangki.
56 Depois, foram para casa e prepararam especiarias e perfumes para ungir o corpo. No sábado, descansaram, conforme a lei exigia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.