Lucas 23
Nyoongar Bible (NYS) vs ARC
1 Moortaman yiraba kidji barrang Jesus Pilate-booram.
1 E, levantando-se toda a multidão deles, o levaram a Pilatos.
2 Bokadja, baalap malyak djiriny Jesus, “Ngala kwadja-dwangka nidja mammarap barritiny ngalang moorta. Baal warranga baalapany yoowart yango boya Rome-ang Djelyibak kidji waangki natj baal nyiny Keny Boolanga Yira Waangki-Koorl, kidji baal nyiny keny djelyib baalaal.”
2 E começaram a acusá-lo, dizendo: Havemos achado este pervertendo a nossa nação, proibindo dar o tributo a César e dizendo que ele mesmo é Cristo, o rei.
3 Pilate waangki-djinang baal, “Noonook Djelyib moortakang Judea-kang, wa?” “Ngarl noonook waangki,” Jesus yalman-waangki.
3 E Pilatos perguntou-lhe, dizendo: Tu és o Rei dos judeus? E ele, respondendo, disse-lhe: Tu
4 Karro Pilate waangki Birdiyara Yakina-Kooranyiyang wer mandang moortany, “Ngany yoowart kayar-djinang mingitj noolong nidja mammarapal djin-bamo baalany.”
4 E disse Pilatos aos principais dos sacerdotes e à multidão: Não acho culpa alguma neste homem.
5 Yalga baalap mardayin-ngatti waangki, “Narla nidja mammarap waangki nidja-nidja noolonga, moorta kwadjininy waangki-waangko kidji bakadjiny kooramba Judea-kal. Baal malyak Galilee-kal kidji yeyi baal yoowal-koorl nidjap.”|src="LK23V05.jpg" size="col" ref="23.5"
5 Mas eles insistiam cada vez mais, dizendo: Alvoroça o povo ensinando por toda a Judeia, começando desde a Galileia até aqui.
6 Nidja dwangkiny, Herod waangki-djinang, “Nidja baal Galilee-karlap, wa?”
6 Então, Pilatos, ouvindo falar da Galileia, perguntou se aquele homem era galileu.
7 Nginda baal dwangka naatj Jesus Galilee-karlap, boodjer windji Herod nyiny djelyib, Pilate waangki-koorl Jesus Herod-ak, narla Herod kardjir Jerusalem-ak.
7 E, sabendo que era da jurisdição de Herodes, remeteu-o a Herodes, que também, naqueles dias, estava em Jerusalém.
8 Herod djoorab-djil djinango Jesus, narla baal kwadja-dwangka baalang kidji baal kalyakool kwadja-koordook kannar djinango Jesus. Herod koordook djinango Jesus doniny malgar noolonga.
8 E Herodes, quando viu a Jesus, alegrou-se muito, porque havia muito que desejava vê-lo, por ter ouvido dele muitas coisas; e esperava que lhe veria fazer algum sinal.
9 Ngarl Herod waangki-djinang Jesus boola noolonga, yalga Jesus yoowart yalman-waangki.
9 E interrogava-o com muitas palavras, mas ele nada lhe respondia.
10 Birdiyara Yakina-Kooranyiyang wer Mammarapa-Warrinyang, baalap booram-kanna kidji baalap mardayin djirina Jesus.
10 E estavam os principais dos sacerdotes e os escribas acusando-o com grande veemência.
11 Herod wer baalang mammarapa-bakadjiny, baalap yidjan Jesus kidji wara-waangki baalany. Karro baalap wolang Jesus kwabba-djil bwokakal kidji baalap waangki-koorl Jesus Pilate-ak.
11 E Herodes, com os seus soldados, desprezou-o, e, escarnecendo dele, vestiu-o de uma roupa resplandecente, e tornou a enviá-lo a Pilatos.
12 Aldja kedela, Herod wer Pilate babina-biny. Kwadjat, koodjal kwadja boomboorman.
12 E, no mesmo dia, Pilatos e Herodes, entre si, se fizeram amigos; pois, dantes, andavam em inimizade um com o outro.
13 Pilate dandjo-barrang Birdiyara Yakina-Kooranyiyang, mammarapa warda-kadak wer moortaman,
13 E, convocando Pilatos os principais dos sacerdotes, e os magistrados, e o povo, disse-lhes:
14 kidji waangki baalapany, “Noonooka barrang nidja mammarap nganya-booram kidji noonooka waangki baal kwadja-koolyoomitjiny moortakak. Yeyi ngany kwadja-waangki-djinang baalany moodlooka noonooka-booram kidji ngany yoowart kayar djinbarranga baalany walgar-kadak kenyang alidja-alidja mingitj noolonga noonooka djirin baalang.|src="LK23V14.jpg" size="col" ref="23.14"
14 Haveis-me apresentado este homem como pervertedor do povo; e eis que, examinando-o na vossa presença, nenhuma culpa, das de que o acusais, acho neste homem.
15 Herod kardjir yoowart djinbarranga baalany walgar-kadak, narla baal waangki-koorl baalany ngalak.
15 Nem mesmo Herodes, porque a ele vos remeti, e eis que não tem feito coisa alguma digna de morte.
16 — ausente —
16 Castigá-lo-ei, pois, e soltá-lo-ei.
17 — ausente —
17 E era-lhe necessário soltar-lhes um detento por ocasião da festa.
18 Moortaman waangka-djan, “Dargang baal boornil! Yalgaran Barabbas ngalak!”
18 Mas toda a multidão clamou à uma, dizendo: Fora daqui com este e solta-nos Barrabás.
19 (Barabbas kwadja yadarn-yan maya-mayakal dedinyang narla baal kwadja-malyak bakadjiny kardakor moorta Jerusalem-al, kidji baal kwadja-dargang moortany.)
19 Barrabás fora lançado na prisão por causa de uma sedição feita na cidade e de um homicídio.
20 Pilate koordook yalgarano Jesus, ngarl karro baal ngakaka mandang moorta.
20 Falou, pois, outra vez Pilatos, querendo soltar a Jesus.
21 Yalga baalap kaarang-mira, “Dargang baalany boornil! Dargang baalany boornil!”
21 Mas eles clamavam em contrário, dizendo: Crucifica- o! Crucifica-o!
22 Karro Pilate mo-waangki, waangki-djinanginy “Yalga natj wara noolong baalany kwadja-don? Ngany yoowart kayar-djinbarranga keny noolong baal kwadja-don nadjang baal doora-wanni. Ngarl ngany boorda-warranga baalapany bama-bamo baalany kidji karro yalgaran baalany.”
22 Então, ele, pela terceira vez, lhes disse: Mas que mal fez este? Não acho nele culpa alguma de morte. Castigá-lo-ei, pois, e soltá-lo-ei.
23 Yalga boola moorta yoowart nganitj waangka-djaniny natj baalap doora-katj Jesus boornak wanniyo. Yadok, ngolonga kwodjang, Pilate dwangka baalapang kaarang-mira kidji yanga baalapany natj baalap ngakaka.
23 Mas eles instavam com grandes gritos, pedindo que fosse crucificado. E os seus gritos e os dos principais dos sacerdotes redobravam.
24 Ngarl Pilate waangki warrinya noyitjang Jesus-ang, noolong baal koordook.
24 Então, Pilatos julgou que devia fazer o que eles pediam.
25 Baal yalkaranan Barabbas, mammarap ngiyan baalap koordook, keny baalap yidja maya-maya-bwora dedinyang narla bakadjinyang wer darganginy, kidji Pilate yanga Jesus baalapak dono natj baalap koordook.
25 E soltou-lhes o que fora lançado na prisão por uma sedição e homicídio, que era o que pediam; mas entregou Jesus à vontade deles.
26 Mammarapa-bakadjiny wort-barrang Jesus. Baalap kayalar Simon Cyrene-karlap, keny mammarap bwora-koorliny ngomon karlamaya boodjeryen. Baalap yardjan Simon, baalap yidja Jesus-ang boorn-yambo baalal, kidji baalap warranga baalany kango boorn-yambo Jesus-ngolanga.|src="LK23V28.jpg" size="col" ref="23.26"
26 E, quando o iam levando, tomaram um certo Simão, cireneu, que vinha do campo, e puseram-lhe a cruz às costas, para que a levasse após Jesus.
27 Boola moorta kambarn Jesus; mo yoka baalapany kardakor, welweliny wer mariny baalang.
27 E seguia-o grande multidão de povo e de mulheres, as quais batiam nos peitos e o lamentavam.
28 Jesus korang baalapak kidji waangki, “Yoka Jerusalem-ang! Yoowart weli nganyang, yalga arda weli noonookaal wer noonookang koorlangka.
28 Porém Jesus, voltando-se para elas, disse: Filhas de Jerusalém, não choreis por mim; chorai, antes, por vós mesmas e por vossos filhos.
29 Narla kedelara koorliny nginda moorta boorda-waangki. ‘Baalap djoorab-djil, alidja-alidja yoka koorlangka-birt, ngiyan yoowart yanga bibi baalapak!’
29 Porque eis que hão de vir dias em que dirão: Bem-aventuradas as estéreis, e os ventres que não geraram, e os peitos que não amamentaram!
30 Nidja-nidja kedelara, moorta boorda-waangki kardakak, ‘Djabalar ngalal!’ Kidji moorta boorda-waangki mordakak, ‘Dengkoor ngalany!’
30 Então, começarão a dizer aos montes: Caí sobre nós! E aos outeiros: Cobri-nos!
31 Ngarl bayinya baalap don noolonga nidja-mokiny nginda boorn won-kin, natj boorda-edjena nginda boorn bitj?”
31 Porque, se ao madeiro verde fazem isso, que se fará ao seco?
32 Baalap kardjir bandak-barrang koodjal warma mammarapa, koodjal ngakalyanga, dargango boornal Jesus-boongal.
32 E também conduziram outros dois, que eram malfeitores, para com ele serem mortos.
33 Nginda baalap yoowal-koorl mord, kol-yan ‘Kaat Kwetj’, baalap katj Jesus boorn-yambokal, kidji koodjal ngakalyanga, keny Jesus-ang ngoornmoornal wer keny warma baalang djoowoorlal.|src="LK23V34.jpg" size="col" ref="23.33"
33 E, quando chegaram ao lugar chamado a Caveira, ali o crucificaram e aos malfeitores, um, à direita, e outro, à esquerda.
34 Jesus waangki, “Maaman, nyinya-nyinya baalapany! Baalap yoowart kaaditj naatj baalap doniny.” Baalap kwarda boyara walak-yango Jesus-ang bwoka kardakor baalapaal.
34 E dizia Jesus: Pai, perdoa-lhes, porque não sabem o que fazem. E, repartindo as suas vestes, lançaram sortes.
35 Moorta yaaka bokadja, miyalitjiny. Karro birdiyara Judea-kang yidjan Jesus, “Baal barrang-ngandabat warma moorta, barrang-oola baalany baalroo ngandabat bayinya baal Keny Boolanga-Yira Waangki-Koorl.”
35 E o povo estava olhando. E também os príncipes zombavam dele, dizendo: Aos outros salvou; salve-se a si mesmo, se este é o Cristo, o escolhido de Deus.
36 Mammarapa-bakadjiny, baalap kardjir yidjan Jesus. Baalap yoowal-koorl Jesus kidji baalap yanga baalany wara kepa-mardayin,
36 E também os soldados escarneciam dele, chegando-se a ele, e apresentando-lhe vinagre,
37 kidji waangki baal, “Barrang-ngandabat noonookaal bayinya noonook djelyib moortagang Judea-kang!”
37 e dizendo: Se tu és o Rei dos judeus, salva-te a ti mesmo.
38 Baalap boordak nidja-nidja warrinya Jesus-yira: ‘Djelyib moortakang Judea-kang.’
38 E também, por cima dele, estava um título, escrito em letras gregas, romanas e hebraicas: Este é O Rei dos Judeus .
39 Keny ngakalyang waraniny bokadja, baal wara-waangki Jesus, “Noonook Keny Boolanga-Yira Waangki-Koorl, wa? Barrang-ngandabat noonookaal wer ngalany!”
39 E um dos malfeitores que estavam pendurados blasfemava dele, dizendo: Se tu és o Cristo, salva-te a ti mesmo e a nós.
40 Yalga warma ngagalyang djaat baalany, waangkiny, “Nadjil noonook yoowart wayarn Boolanga-Yira? Baalap Jesus djin-baminy ngalang-djin.
40 Respondendo, porém, o outro, repreendia-o, dizendo: Tu nem ainda temes a Deus, estando na mesma condenação?
41 Yalga ngalang djin-baminy darkal, narla ngala barranginy naatj ngala doora-barrang nadjang ngala don; yalga baal don yoowart mingitj.”
41 E nós, na verdade, com justiça, porque recebemos o que os nossos feitos mereciam; mas este nenhum mal fez.
42 Kidji baal waangki Jesus, “Jesus, barrang-dwangka nganyany, nginda noonook korl-koorl nyiny Djelib!”
42 E disse a Jesus: Senhor, lembra-te de mim, quando entrares no teu Reino.
43 Jesus waangki baalany, “Karnayal, ngany noonook warranga nidja kedela, noonook boorda nyiny ngany-yel Boolanga-Yirakang Boodjer-bwora.”|src="LK23V42.jpg" size="col" ref="23.43"
43 E disse-lhe Jesus: Em verdade te digo que hoje estarás comigo no Paraíso.
44 Boordak malyarak, ngangk nganitj bandjatiny kidji mayart dengkoor mandang boodjer karbalakak;
44 E era já quase a hora sexta, e houve trevas em toda a terra até à hora nona,
45 kidji ngomon bwoka, waraniny Maya-maya-Kooranyi-bwora, baal djeran-yan koodjal bangkakal.
45 escurecendo-se o sol; e rasgou-se ao meio o véu do templo.
46 Jesus mardayin mira, “Maaman! Ngany yidja nganyang kangya noonang maara-bwora!” Baal waangki nidja kidji baal wanni.
46 E, clamando Jesus com grande voz, disse: Pai, nas tuas mãos entrego o meu espírito. E, havendo dito isso, expirou.
47 Birdiyar mammarapang bakadjiny djinang natj edjena, kidji baal yanganan Boolanga-Yira, waangkiny, “Karnayal, nidja baal kwabba mammarap!”
47 E o centurião, vendo o que tinha acontecido, deu glória a Deus, dizendo: Na verdade, este homem era justo.
48 Moorta dandjo-koorliny bokadja, miyalitjiny djin-baminy, baalap djinang natj edjena, mandang baalapang korl-koorl koort-wara baalapang karlapak, baminy baalapang ngornda.
48 E toda a multidão que se ajuntara a este espetáculo, vendo o que havia acontecido, voltava batendo nos peitos.
49 Mandang moorta ngiyan kwadja-kaaditj Jesus kidji woonya baalany, wer kardjir yokaman kambarniny baalany Galilee-yen, baalap yaaka boyang kidji baalap miyalitj.
49 E todos os seus conhecidos e as mulheres que juntamente o haviam seguido desde a Galileia estavam de longe vendo essas coisas.
50 — ausente —
50 E eis que um homem por nome José, senador, homem de bem e justo
51 — ausente —
51 (que não tinha consentido no conselho e nos atos dos outros), natural de Arimateia, cidade dos judeus, e que também esperava o Reino de Deus,
52 Baal koorl Pilate-booram kidji ngakaka Jesus-ang yarlin.
52 este, chegando a Pilatos, pediu o corpo de Jesus.
53 Karro baal ngarda-barrang Jesus-ang yarlin, dengkoor baalany bwoka-bwora, kidji yidja baalany yalya-bwora natj kwadja-biyan-yan djadam boyal kidji yoowart yalga banitja-yan.
53 E, havendo-o tirado, envolveu-o num lençol e pô-lo num sepulcro escavado numa penha, onde ninguém ainda havia sido posto.
54 Nidja kedela maar-keny kidji Kedela-Kooranyi boordak alikwadjiny.
54 E era o Dia da Preparação, e amanhecia o sábado.
55 Yoka kambarniny Jesus Galilee-yen, baalap koorl Joseph-yel kidji baalap djinang Joseph yidja Jesus-ang yarlin yalya-bwora.|src="LK23V55.jpg" size="col" ref="23.55"
55 E as mulheres que tinham vindo com ele da Galileia seguiram também e viram o sepulcro e como foi posto o seu corpo.
56 Karro baalap korl-koorl karlap kidji kakatar djilbika wer boyin-bandin yidjo Jesus-ang yarlinal. Kedela-Kooranyikal, baalap bedik-bedik, aliwar Warriny waangki.
56 E, voltando elas, prepararam especiarias e unguentos e, no sábado, repousaram, conforme o mandamento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.