Mateus 20
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs VC
1 “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi me kwanai molom niŋdi wain kwanaiŋiŋdok kwanai-me yolohiwene haniŋ timiŋ fooŋ uguk wendok tuwot.
1 Com efeito, o Reino dos céus é semelhante a um pai de família que saiu ao romper da manhã, a fim de contratar operários para sua vinha.
2 Wooŋ me noli yehitubu-mintaaŋ yanagila mele kubugoŋ wendok kwanai tubune tuwaŋiŋ 50 toya 50 toya yemdok u yenimbihilune nadiune tuwot tubune kwanai kwetneŋ yeniŋkulune ugiŋ.
2 Ajustou com eles um denário por dia e enviou-os para sua vinha.
3 Kaŋ 9 kilok tulune kotigoŋ wooŋ me noli yowawaliweŋ hogok hatifit tubune yabuŋa yeniŋguk,
3 Cerca da terceira hora, saiu ainda e viu alguns que estavam na praça sem fazer nada.
4 ‘Nu wain fiyene gineŋ kwanai uŋgoŋ hatak, ale wooŋ kwanaineune habuŋa tuwaŋiŋ tuwolit kedem hambit.’
4 Disse-lhes ele: - Ide também vós para minha vinha e vos darei o justo salário.
5 “Unduŋ yenimbune nadiŋa wain fiyeŋiŋ gineŋ ugiŋ. Kaŋ 12 kilok tiŋa 3 kilok foloŋ me noli maaŋ yehitubu-mintaaŋ yeniŋkulune ugiŋ.
5 Eles foram. À sexta hora saiu de novo e igualmente pela nona hora, e fez o mesmo.
6 Kaŋ 5 kilok tulune wooŋ me noli hogok hatiliweliweŋ tulune yehitubu-mintaaŋ yeniŋguk, ‘Hidi dediŋ doktiŋa mele nai wapum i hogok hinek hatibune wooŋ tebeledalak?’
6 Finalmente, pela undécima hora, encontrou ainda outros na praça e perguntou-lhes: - Por que estais todo o dia sem fazer nada?
7 “Yenimbu yogiŋ, ‘Indi nebek niŋdi kwanai nemu nimŋak doktiŋa hogok hakam.’
7 Eles responderam: - É porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele, então: - Ide vós também para minha vinha.
8 “Unduŋ yogiŋ kaŋ yeniŋkula yoguk, ‘Wain fiyene gineŋ kwanai uŋgoŋ hatak ale wooŋ kwanaineneŋ.’ Me kwanai molom unduŋ hatitulune wooŋ tebele hinek tuguk, kaŋ me yabudoko me u indiŋ niŋguk, ‘Me kwanai-me heki kutiyenimbu buune yehituwaweŋ, timeŋ tububihila me mindaŋ buŋit yehituwatauyeŋ me timeŋ buŋit heki mindaŋ hinek yehituwaweŋ.’
8 Ao cair da tarde, o senhor da vinha disse a seu feitor: - Chama os operários e paga-lhes, começando pelos últimos até os primeiros.
9 “Unduŋ niŋguk doktiŋa tububihila me mindaŋ bugiŋ yenimbu buune melenai u kwanainegiŋ wendok 50 toya 50 toya yehituwatauguk.
9 Vieram aqueles da undécima hora e receberam cada qual um denário.
10 Kaŋ me timentimeŋ bugiŋ heki adi tuwaŋiŋ adi beiŋ u kabek yalakapmeeŋ nimbek binek yoŋa nadigiŋ, iŋgoŋ kadoko medi me noli begiŋ wendok tuwot hinek 50 toya 50 toya yemguk.
10 Chegando por sua vez os primeiros, julgavam que haviam de receber mais. Mas só receberam cada qual um denário.
11 Kaŋ u kaune tuwot mu tubune wooŋ kwanai molom indiŋ niŋgiŋ,
11 Ao receberem, murmuravam contra o pai de família, dizendo:
12 ‘Me mindaŋ buŋit heki yoŋ adi kwanai wapum mu tiŋit. Kaŋ indi adi haniŋ timiŋ uŋoŋdibek tububihila kwanainemundi kwanaine hatnene mele foloonik foloŋ uŋgoŋ daaŋ foŋak, kaŋ dediŋ doktiŋa tuwaŋiŋ me mindaŋ buŋit heki yemiŋaŋ wendok tuwolit hinek nimilaŋ?’
12 - Os últimos só trabalharam uma hora... e deste-lhes tanto como a nós, que suportamos o peso do dia e do calor.
13 “Unduŋ yobune kwanai molomdi adi’walaaniŋ me niŋ indiŋ niŋguk, ‘Me notne, nu mu gehitubu-kadakalat. Nu melenai kubugoŋ yendok tuwaŋiŋ ganimbihile nadiune tuwot tiŋak kaŋ buŋa kwanaineŋaŋ. Ale muneeŋge beŋa wabiŋa u.
13 O senhor, porém, observou a um deles: - Meu amigo, não te faço injustiça. Não contrataste comigo um denário?
14 Nu adi me mindaŋ buŋit tiŋa du hiditok tuwahik adi wanakaŋ undihi yakiŋgoŋ hamdok nadiwe utumbaŋak.
14 Toma o que é teu e vai-te. Eu quero dar a este último tanto quanto a ti.
15 I na’walaŋ nemek doktiŋa nemek u be u tibit yoŋa tuwot mu tibit be? Be siloŋ tiyemiŋat wendoktiŋa yabunadikadaka be tilaŋ?’
15 Ou não me é permitido fazer dos meus bens o que me apraz? Porventura vês com maus olhos que eu seja bom?
16 “Undugoŋ hinek mindaŋdi timeŋ tineeŋ kaŋ timeŋdi mindaŋ tineeŋ.”
16 Assim, pois, os últimos serão os primeiros e os primeiros serão os últimos. { Muitos serão os chamados, mas poucos os escolhidos.}
17 Jesu adi Jelusalemde loŋila mihiŋiye yanagi wooŋ nehi hogok yehibopneeŋ yeniŋguk
17 Subindo para Jerusalém, durante o caminho, Jesus tomou à parte os Doze e disse-lhes:
18 “Nadiiŋbe, ya agaŋ Jelusalemde loyam. Uŋoŋ Me Kobumuŋ bolik timimbune me Siloŋyot diniŋ talitimeŋ, tiŋa Yodoko Mede henale heki’walaŋ kohohik foloŋ lowaak. Loune kumuŋdok nindapmaaŋ
18 Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos príncipes dos sacerdotes e aos escribas. Eles o condenarão à morte.
19 Loma me heki’walaŋ kohohik foloŋ kameune adi nimpekit tiŋa kiyegelepdi utubukadakaaŋ koloŋdabek foloŋ ukambiyalune yali kumumbaak. Kaŋ helebufa lufomkulitniŋ hali kotigoŋ kaikaaŋ pilalaak.”
19 E o entregarão aos pagãos para ser exposto às suas zombarias, açoitado e crucificado; mas ao terceiro dia ressuscitará.
20 Nai uŋaniŋ Sebedi mihiŋiyat adi mehikdi yanagila Jesu’walaŋ wooŋ mulelem tiŋa nemek niŋdok ninadiguk.
20 Nisso aproximou-se a mãe dos filhos de Zebedeu com seus filhos e prostrou-se diante de Jesus para lhe fazer uma súplica.
21 Kaŋ Jesudibo tubu-udaneeŋ ninadiguk, “Du maŋgoŋdok nadilaŋ?”
21 Perguntou-lhe ele: Que queres? Ela respondeu: Ordena que estes meus dois filhos se sentem no teu Reino, um à tua direita e outro à tua esquerda.
22 Unduŋ yobune Jesudi niŋguk, “Hidi nemek u mebi mu nadidakaleeŋ hogok yofit tiiŋ.” Unduŋ yoŋa meyat indiŋ yeninadiguk, “Hidi nu ime buukaaŋ nawaat u kedembe nademeek?”
22 Jesus disse: Não sabeis o que pedis. Podeis vós beber o cálice que eu devo beber? Sim, disseram-lhe.
23 Unduŋ yobu Jesudi yeniŋguk, “Nu ime buukaaŋ nawaat u biyagoŋ nademeek, iŋgoŋ hidi’walaaniŋ nediyeŋ nu kohone didimeniŋneŋkade eŋ kohone kapmadineŋkade iitdok u nu tuwot mu hanindapmawit. Woŋ adi Bepaŋ ne meeniŋ yabukahileeŋ gigit uyemguk adi kahileneeŋ.”
23 De fato, bebereis meu cálice. Quanto, porém, ao sentar-vos à minha direita ou à minha esquerda, isto não depende de mim vo-lo conceder. Esses lugares cabem àqueles aos quais meu Pai os reservou.
24 Kaŋ me nohiye 10 adi mede u nadiŋa meyatdok nadikadaka tiyemgiŋ.
24 Os dez outros, que haviam ouvido tudo, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Kaŋ Jesudi yenimbune buŋa bopneune indiŋ yeniŋguk, “Me nadisukilitihinit mokitdi mapme ila metam nadiyembu foune tipilapilaye kwanai titiŋdok yeniŋgigine tiiŋ. Kaŋ me loloŋhinit adi me fofoŋhinit yehimoŋgofooŋ me bomboŋgi tiiŋ, hidi a nadiiŋ.
25 Jesus, porém, os chamou e lhes disse: Sabeis que os chefes das nações as subjugam, e que os grandes as governam com autoridade.
26 Iŋgoŋ hidi adi unduŋ mu tineeŋ. Hidi’walaaniŋ nediyeŋ loloŋnit tibe nadiŋa kaŋ noli hogohogok hidi’walaŋ lekiŋgoŋhik foloŋ me fofoŋnit hatiŋa tipilapilaye kwanai tuluwaak.
26 Não seja assim entre vós. Todo aquele que quiser tornar-se grande entre vós, se faça vosso servo.
27 Eŋ niŋdi talitimeŋ tibe nadiŋa kaŋ noliŋiye’walaŋ tipilapilaye-me hatiluwaak.
27 E o que quiser tornar-se entre vós o primeiro, se faça vosso escravo.
28 Me Kobumuŋ adi maaŋ undugoŋ, kwetfoloŋ iŋoŋ tipilapilaye timindok mu foguk, adi tobo metamdok tipilapilaye tiyemiŋa hatihatiŋiŋdi yehituwawene foguk.”
28 Assim como o Filho do Homem veio, não para ser servido, mas para servir e dar sua vida em resgate por uma multidão.
29 Jesu tiŋa mihiŋiye adi Jeliko bikabuŋa ulune metambop wapumdi yehikelegiŋ.
29 Ao sair de Jericó, uma grande multidão o seguiu.
30 Kaŋ meyat dauhik sipmakahiyat adi tali gagayeŋ ila nadiune yogiŋ, Jesu buŋa ulak. Yobune gibitaŋ indiŋ kutigumuk, “Wapum, du Dewit’walaŋ yalakidi inditok bulaniŋgoŋ nadiweŋ.”
30 Dois cegos, sentados à beira do caminho, ouvindo dizer que Jesus passava, começaram a gritar: Senhor, filho de Davi, tem piedade de nós!
31 Kaŋ metamdi kabup itemek yoŋa yenihep tigiŋ. Iŋgoŋ adi toboniŋ gigine tiŋa wapumgoŋ hinek kutiŋa indiŋ yogumuk, “Wapum, du Dewit’walaŋ yalakidi inditok bulaniŋgoŋ nadiweŋ.”
31 A multidão, porém, os repreendia para que se calassem. Mas eles gritavam ainda mais forte: Senhor, filho de Davi, tem piedade de nós!
32 Kaŋ Jesu adi talipmeŋ uŋgoŋ yali yenimbu buune yeninadiguk, “Hidi maŋgoŋ tihambit yoŋa kutinaniyamuk.”
32 Jesus parou, chamou-os e perguntou-lhes: Que quereis que eu vos faça?
33 Unduŋ yeninadiune indiŋ niŋgumuk, “Wapum, nihitubu-lodaune diwedakale tidim yoŋa kutiganiyamut.”
33 Senhor, que nossos olhos se abram!
34 Unduŋ yobune Jesudi yabuŋa bulaniŋgoŋ nadiyemiŋa dauhik foloŋ yeheune nai uŋaniŋgoŋ dauhik diwetomgumuk. Unduŋ tiŋa Jesu keletaugumuk.
34 Jesus, cheio de compaixão, tocou-lhes os olhos. Instantaneamente recobraram a vista e puseram-se a segui-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.