Mateus 13
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NAA
1 Mele nai wendegoŋ Jesu adi yopmaniŋ fooŋ buŋa wooŋ imeŋgwaŋ magineŋ ikuk.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Kaŋ metam feedi wooŋ bopneune yabuŋa muwage niŋ foloŋ looŋ ikuk. Kaŋ metam bop wapum adi kiŋ foloŋ bopneeŋ yakiŋ.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Kaŋ yoyout mede foloŋ mede mebimebi fee yeniŋguk.
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 Moŋgo wooŋ sayoli kilik kukam unduŋ kukuk. Kulune noli talipmeŋ magiŋ kaŋ bagi hekidi kunatnagiŋ.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Noli kwet kawadenit foloŋ maaŋ kwet wahiŋgoŋ doktiŋa pilap kadogiŋ.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Iŋgoŋ kokoi fuluŋgoŋ mu fogiŋ doktiŋa mele diweeŋ kawade dafafaŋeune kumuŋ tigiŋ.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Kaŋ noli haŋginep maaneŋ maaŋ labugiŋ iŋgoŋ haŋginepdi hefulagiŋ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Noli kwet galikit foloŋ magiŋ adi kedem labuŋa folooŋ fee duhugiŋ. Tiŋa kwedei niŋ diniŋ folooŋ 100, kwedei niŋ diniŋ 60, kwedei niŋ diniŋ 30. Unduŋ mintagiŋ.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 “Nebek niŋ adi nadidakalewe kaŋ magi baigoŋ kametnadiŋa nadiwek.”
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Mede unduŋ yobune Jesu ne’niŋ mihiŋiyedi hebeŋ gineŋ buŋa indiŋ ninadigiŋ, “Du maŋgoŋde mede yoyout hogok tiŋa yenilaŋ?”
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Kaŋ Jesudibo indiŋ yeniŋguk, “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ foloŋ Hatihati Kobuli diniŋ mede hebiniŋ hatak u Bepaŋdi agaŋ hanimbihitak, eŋ me noli adi mokoŋ.
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Iŋgoŋ nebek niŋ adi nemek miŋgiŋ u boiŋa hatibune kaŋ tomboyoulimimbune duhuduhunit tibaak, eŋ nebek niŋ adi nemek miŋgiŋ u mu kame hatibune kaŋ lomtubune hogok hatiluwaak.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 “Nu indiŋ nadiŋa yoyout mede hogok yenilat. Adi kanim yo kaiŋ iŋgoŋ tuwot mu kadakaleiŋ, eŋ nadinim yoŋa nadiiŋ iŋgoŋ tuwot mu nadidakaleiŋ.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Kaŋ Aisaiyadi mede indiŋ yoguk u folooŋ mintalak:
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 Metam yoŋ adi welehik kwambumuŋ eŋ magihik adi agaŋ youkaulegiŋ, eŋ dauhik agaŋ tubusupmakagiŋ. Unduŋ doktiŋa dauhikdi nemek tuwot mu kadakaleiŋ, eŋ magihikdi mede tuwot mu nadidakaleiŋ, eŋ welehikdi nemek nemu nadidakale-hinakaiŋ. Unduŋ doktiŋa welehik mu tubutakaleune nu detiŋa yehitubu-kedebawit.’
15 Porque o coração deste povo
16 “Bepaŋdi habunadiune utumba tilak doktiŋa hehitubu-lodaune dauhikdi kadakaleiŋ eŋ magihikdi nadidakaleiŋ.
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 Nu biyagoŋ hanilat. Koom woŋ, polofet heki tiŋa metam didimehi adi nemek hidi kobuk kaiŋ i kanim yoŋa gigine tigiŋ iŋgoŋ mu kagiŋ. Tiŋa nemek hidi kobuk nadiiŋ u nadinim yoŋa gigine tigiŋ iŋgoŋ mu nadigiŋ.”
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 Unduŋ yoŋa tomboyoula indiŋ yeniŋguk, “Dinina molo diniŋ yoyout mede yoŋat wendiniŋ mebi indiŋ.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Me nediyeŋ Mede Momooŋ nadilak iŋgoŋ weleŋ gineŋ mu kamehatilak, adi yadi me kadakaniŋdi buŋa weleŋ gineŋ mede yeuli u kuboneeŋ beŋa ulak. Me woŋ adi yeuli moŋgola wooŋ kulune talipmeŋ magiŋ kaŋ bagi hekidi nagiŋ wendok tuwolit.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Kaŋ kiliki kawade foloŋ magiŋ woŋ adi me nediyeŋ Mede Momooŋ kedem nadigalikaaŋ kamehatilak
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 iŋgoŋ kokoi fuluŋgoŋ hinek mu foguk doktiŋa Mede Momooŋ foloŋ yayat diniŋ mede be mik-kwadi mintaune munta tiŋa Mede Momooŋ sigilulum timilak.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Kaŋ haŋginep gineŋ magiŋ woŋ adi me nediyeŋ Mede Momooŋ nadinadi u kedem tilak iŋgoŋ nadinadiŋiŋ wapum adi nemek kwetfoloŋ iŋoŋ liwewaak wendok hatak. Tiŋa me muneeŋ bomboŋnit mintadok nadilak doktiŋa nadinadiŋiŋ wendigoŋ Mede Momooŋ diniŋ galikitŋiŋ u ulatifoune nadiune folooŋ mokit tilak.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Kaŋ me nediyeŋ kwet galikit gineŋ magiŋ undiniŋ hatiiŋ adi yadi Mede Momooŋ welehik gineŋ hinek nadidahiŋa folooŋ tubumintaiŋ. Adi yadi kitili niŋ foloŋ 100, niŋ foloŋ 60, niŋ foloŋ 30, unduŋ mintataulak.”
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Jesudi yoyout mede kotigoŋ nimaaŋ indiŋ tomboyoula yeniŋguk, “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi me niŋdi dininaŋiŋ gineŋ nanaŋe mimihi diniyetilak wendok tuwot kamekaaŋ yobit.
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 Adi nanaŋe youli mimihi yetiguk ala bufaune metam hogohogok damo deihatune memikŋiŋdi buŋa nanaŋe youli moihi u mimihi baŋamneŋ uŋgoŋ yetititauguk.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Kaŋ nanaŋe mimihi u labuŋa wapuhi tiŋa folooŋ titiŋdok titaulune youli moihi yetiguk u maaŋ agaŋ labuŋa mintadakalegiŋ.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Kaŋ kwanai-meŋiyedi u kaŋ buŋa indiŋ ninadigiŋ, ‘Bomboŋgi, du fiyege gineŋ nanaŋe mimihi hogok yetiguŋ, iŋgoŋ nanaŋe moihi u deŋandiŋ buŋa yakiiŋ?’
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 “Unduŋ ninadiune adibo yoguk, ‘Woŋ adi nebek memiknedi yetiguk.’
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 “Unduŋ yogiŋ kaŋ bomboŋgihikdi indiŋ yeniŋguk, ‘Nanaŋe moihi tamakam yoŋa mimihi tamatneneŋ doktiŋa biyabune uŋgoŋ yatneŋ.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Ala kougoŋ folooŋ mintaune yabudidimeeŋ nanaŋe moŋgotnadok nai foloŋ me nanaŋe moŋgomoŋgot heki yenimbene wooŋ moihi u tamali ibidokooŋ beyakulune kudup gineŋ daneeŋ. Kaŋ mimihi nanaŋdok u moŋgola buŋa yopmaŋ bopneneeŋ.’”
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Unduŋ yoŋa yoyout mede nimaaŋ indiŋ tomboyoula yeniŋguk, “Bepaŋ’walaŋ Hatihati Kobuli adi mastat kilik undiniŋ. Ala me niŋdi tiŋa wooŋ fiyeŋiŋ gineŋ yetilak.
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Kiliki woŋ adi kuyaniŋ kabe, kiliki noli yetiyam wendok tuwolit moŋ. Iŋgoŋ mindaŋ mastatdi looŋ wapum tiŋa nemenemek noli yetiyam u yalakapme tiŋa yalune bagi heki adi buŋa taŋeniŋ foloŋ uŋgoŋ deipilat tiiŋ.”
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Koti tomboyoula yoyout mede nimaaŋ indiŋ yeniŋguk, “Bepaŋ’walaŋ Hatihati Kobuli adi tam niŋdi belet tububedidok haguwo u palawa dut miŋobuŋa bikabune hali bedi tilak undiniŋ.”
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Jesu adi metam mede didimeŋgoŋ be miŋgilaŋgoŋ hogok mu yeniluguk. Adi yoyout mede foloŋ kameeŋ yeniluguk.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Unduŋ tubune polofetdi indiŋ yoguk u folooŋ mintaguk,
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Jesu adi unduŋ yodapmaaŋ metam yapmeune ulune yolineŋ loguk. Kaŋ mihiŋiye adi looŋ indiŋ ninadigiŋ, “Du dinina gineŋ nanaŋe mimihi yetibune nanaŋe moihi maaŋ labugiŋ, yoyout mede unduŋ yoŋaŋ wendiniŋ mebi kedembe ninimbeŋ?”
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Unduŋ ninadiune yeniŋguk, “Me nanaŋe momohi yetilak woŋ adi Me Kobumuŋ.
37 E Jesus respondeu:
38 Eŋ dinina woŋ adi kwet wapum hali ulak wanakaŋ. Kaŋ nanaŋe youli mimihi woŋ adi metam kunumdok gigit hatiiŋ. Eŋ nanaŋe youli moihi woŋ adi me hogoli’walaŋ metamŋiye.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 Mikme nanaŋe moihi yetiguk woŋ adi Sadaŋ. Eŋ moŋgotnadok nai woŋ adi nai wapum, kaŋ kwanai-me adi aŋelo heki.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 Nanaŋe moihi tamali ibidokooŋ bekulune kudup gineŋ daneeŋ u nai wapum foloŋ mintawaak.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Nai uŋaniŋ Me Kobumuŋdi aŋeloŋiye yeniŋkulune kwetkwet wooŋ nemenemek metam yalamut tubune kadakaniŋ tiiŋ be metam kadakaniŋ titiŋ heki u wanakaŋ hogohogok yanagi bopneeŋ
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 kudup wapum gineŋ beyakulune foneeŋ. Uŋoŋ fooŋ folofigita nadiŋa mahik sikilitiŋa makat kobulabulaye tineeŋ.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Kaŋ metam didimehi adi yadi Behik’walaŋ kwet kulemaŋ gineŋ wooŋ meledi diwehautalak nabugoŋ diwehautayaneeŋ.
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 Unduŋ yoŋa indiŋ tomboyoula yoguk, “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi muneeŋ bogit niŋ dinina gineŋ wenefulagiŋ undiniŋ. Kaŋ me niŋdi u katubumintaaŋ nadifo tiŋa kotigoŋ uŋgoŋ kufulaŋa wooŋ nemenemekŋiŋ hogohogok tuwadok boiune tuwaune muneeŋ u beŋa wooŋ dinina u tuwaguk.
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi me niŋdi fukut tuwawene kiyauguk undiniŋ.
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 Ala wooŋ fukut momooŋ hinek niŋ tubumintaaŋ wooŋ nemenemekŋiŋ hogohogok tuwadok boiune tuwaune muneeŋ beŋa wooŋ fukut u tuwaguk.”
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 Unduŋ yoŋa indiŋ tomboyoula yoguk, “Bepaŋ’walaŋ hebeŋ gineŋ Hatihati Uŋgoniŋ adi umben ime gineŋ kameune halune ime diniŋ kale uŋgoniŋ uŋgoniŋ bufolak undiniŋ.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 Ala umben u ime diniŋ kale mebimebidi fotokoune tiŋa wooŋ giineŋ wenekula kale nanaŋdok heki u beŋa kabot wapum gineŋ kadahigiŋ. Eŋ kale mu nanaŋdok heki u beyakulune ime gineŋ fogiŋ.
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Kwet i dapmawaakneŋ nemek unduku mintawaak oŋ. Aŋelo hekidi kwetkwet udapmaaŋ metam nadisukilitihinit lekiŋgoŋhik gineŋ metam hogohi hogohogok u yanagila
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 kudumebem wapum gineŋ yakulune foneeŋ. Uŋoŋ fooŋ folofigita nadiŋa mahik sikilitiŋa masiŋkilip tiŋa kobulabulaye tihatiyaneeŋ.”
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Unduŋ yodapmaaŋ yeninadiguk, “Hidi u hanilat hogohogok u abe nadidakaleiŋ?”
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Unduŋ yobune yeniŋguk, “Yodoko Mede henale niŋdi Bepaŋ’walaŋ Hatihati Uŋgoniŋ diniŋ mebi nadidakalelak, adi yadi me yot molom dabugoŋ. Yot molom adi metamdi kaneŋ yoŋa tinaulibi yotŋiŋ maaneŋ fooŋ bomboŋ komi be kobuli moŋgo fooŋ boilak undiniŋ.”
52 Então Jesus lhes disse:
53 Jesu adi yoyout mede unduŋ yodapmaaŋ kwet u bikabuŋa yolikwelide uguk.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 Uŋoŋ wooŋ Judahi’walaŋ bopyotneŋ fooŋ Mede Momooŋ yenindidimeune metam adi u nadiŋa boho tiŋa indiŋ yogiŋ. “Nadinadi wapum tiŋa kudi titiŋ uŋgoniŋ hinek i daŋ beŋak?
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 Indi me i agaŋ nadimiyam, adi yadi kamunda mihiŋiŋ eŋ miŋ adi Maliya, kaŋ kwayaŋiye wohiye adi Jems, Josep, Saimon eŋ Juda.
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 Tiŋa wiwiye indegut noŋgoŋ hatiyam. Iŋgoŋ adi nemenemek hogohogok i daŋ beguk?”
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Unduŋ yoŋa kahaŋinda tiŋa nadilakata timiŋgiŋ.
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Metam uŋahi adi mu nadisukilitimiŋgiŋ doktiŋa adi’walaŋ uŋoŋ kudi fee mu tuguk.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.