Marcos 8
Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs NTLH
1 Nai mu kweheyelune uŋaniŋgoŋ metam bop wapumdi kotigoŋ buŋa bopnegiŋ. Iŋgoŋ nanaŋehik moŋ, doktiŋa Jesudi mihiŋiye yehibopneeŋ yeniŋguk,
1 Pouco tempo depois, ajuntou-se outra vez uma grande multidão. Como eles não tinham nada para comer, Jesus chamou os discípulos e disse:
2 “Metam i nukut buŋa hatibune helebufa lufomkulitniŋ tilak, kaŋ nanaŋehik agaŋ dapmaune map tubu yabuŋa bulaniŋgoŋ nadiyemilat.
2 — Estou com pena dessa gente porque já faz três dias que eles estão comigo e não têm nada para comer.
3 Metam noli kweetniŋ hinek bugiŋ doktiŋa map tiŋa agaŋ gweheye tiiŋ i yeniŋkulene uneŋ wooŋ noli talipmeŋ dauhik kulune maneeneŋ.”
3 Se eu os mandar para casa com fome, eles vão cair de fraqueza pelo caminho, pois alguns vieram de longe.
4 Unduŋ yeniŋguk kaŋ mihiŋiyedibo indiŋ yogiŋ, “Kwet fiileŋ indineŋ nanaŋe deŋgoŋ yehitubu-mintaaŋ metam bop wapum i yemne natoki tineŋ?”
4 Os discípulos perguntaram: — Como vamos encontrar, neste lugar deserto, comida que dê para toda essa gente?
5 Unduŋ yogiŋ kaŋ Jesudibo yeninadiguk, “Kaŋ hide’walaŋ belet dedigoŋ boihakiiŋ?”
5 — Quantos pães vocês têm? — perguntou Jesus. — Sete! — responderam eles.
6 Unduŋ nadiŋa metam yenimbune kwetfoloŋ fooŋ ila ugiŋ. Kaŋ belet 7 u moŋgo Bepaŋ niutumbaaŋ wobuŋa mihiŋiye yembune adibo metamdok yemtaugiŋ.
6 Aí Jesus mandou o povo sentar-se no chão. Depois pegou os sete pães e deu graças a Deus. Então os partiu e os entregou aos discípulos, e eles os distribuíram ao povo.
7 Unduŋ tiŋa pisi kuyahi lufom-kabe u moŋgola Bepaŋ niutumbaaŋ mihiŋiye yembune u maaŋ moŋgola metam dane-yembune nagiŋ.
7 Eles tinham também alguns peixinhos. Jesus deu graças a Deus por eles e mandou que os discípulos os distribuíssem.
8 — ausente —
8 Todos comeram e ficaram satisfeitos; e os discípulos ainda encheram sete cestos com os pedaços que sobraram.
9 — ausente —
9 As pessoas que comeram eram mais ou menos quatro mil. Jesus mandou o povo embora,
10 Jesu adi mihiŋiyedut muwage gineŋ looŋ Dalimanuta kwetneŋ ugiŋ.
10 e, logo depois, subiu no barco com os seus discípulos, e foi para a região de Dalmanuta.
11 Wooŋ hatune Falisi heki adi Jesu hakukneŋ buŋa deti honeeŋ nagitnim yoŋa siweneeŋ indiŋ niŋgiŋ, “Du Bepaŋ’walaaniŋ biyagoŋ hinek nobu foweŋ kaŋ kudi niŋ tubune saŋiniŋge kanim.”
11 Alguns fariseus chegaram e começaram a falar com Jesus. Eles queriam conseguir alguma prova contra ele e por isso pediram que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha mesmo de Deus.
12 Unduŋ niŋgiŋ kaŋ Jesu adi munabut wapum tiŋa yeniŋguk, “Metam kobuhi hidi maŋgoŋde kudi tibe kakaŋdok naniiŋ? Nu biyagoŋ hinek hanilat, nu kunum gineniŋ kudi tifit tibit kaŋ hidi mu nadisukilitineŋ doktiŋa mu tibit.”
12 Jesus deu um grande suspiro e disse:
13 Unduŋ yeniŋa mihiŋiyedut muwage foloŋ looŋ ime fokolok logiŋ.
13 Então Jesus foi embora. Ele subiu no barco e voltou para o lado leste do lago.
14 Mihiŋiye adi belet moŋgotdok kaule tiŋa kubugoŋ hogok tiŋa ugiŋ
14 Os discípulos haviam esquecido de levar pão e só tinham um pão no barco.
15 kaŋ Jesudi fafaŋeŋgoŋ hinek indiŋ yeniŋguk, “Hidi Falisi eŋ Helot heki’walaŋ belet tububedidok haguwo gineŋ ala nadinadiŋale hatiyaneeŋ.”
15 Jesus chamou a atenção deles, dizendo:
16 Unduŋ yenimbu nehi uŋgoŋ kiyonadi tiŋa indiŋ yogiŋ, “Indi belet nemu moŋgo bumun doktiŋa unduŋ ninilak.”
16 Aí os discípulos começaram a dizer uns aos outros: — Ele está dizendo isso porque não temos pão.
17 Kaŋ Jesudi maŋgoŋdok yonadigiŋ u agaŋ nadiŋa yeniŋguk, “Hidi maŋgoŋde belet kauleeŋ biyabuŋa buŋit wendok yonadiiŋ? Mede mu nadiiŋbe, be mu nadidakaleiŋ? Hidi nadinadihinit mokit be?
17 Jesus ouviu o que eles estavam dizendo e perguntou:
18 Dauhik sipmakahi be? Be magihik kaulehi, mu naditomiiŋ be?
18 Vocês têm olhos e não enxergam? Têm ouvidos e não escutam? Não lembram
19 Koom metam 5 tausendok belet kohofukuŋ wobugut kaŋ naaŋ tuwot tubune nadikidiki bondibondi dediŋ kadahitokogiŋ?”
19 dos cinco pães que eu parti para cinco mil pessoas? Quantos cestos cheios de pedaços vocês recolheram? Eles responderam: — Doze.
20 “Kaŋ belet yawe 7 wobuŋa metam 4 tausen yembe naaŋ tuwot tigiŋ kaŋ nanaŋe nadikidiki bondibondi dediŋ kadahitokogiŋ?”
20 Jesus perguntou outra vez: Eles responderam: — Sete.
21 Kaŋ yeniŋguk, “U agaŋ kagiŋ iŋgoŋ deti mu nadidakaleiŋ?”
21 Então Jesus perguntou:
22 Jesu adi mihiŋiye dut wooŋ Besaida usuwaune metam nolidi me niŋ dawi sipmakaŋ nagi buŋa Jesudi tubutombek yo niŋgiŋ.
22 Depois Jesus e os discípulos chegaram ao povoado de Betsaida. Algumas pessoas trouxeram um cego e pediram a Jesus que tocasse nele.
23 Kaŋ Jesudi me u kohoŋ foloŋ honeeŋ hamaneeŋ nagila nehi hogok yokwet magineŋ wooŋ maluluk dawi foloŋ suwambali kohoŋ dawi foloŋ kameeŋ ninadiguk, “Nemek kedembe yabulaŋ?”
23 Ele pegou o cego pela mão e o levou para fora do povoado. Então cuspiu, passou a saliva nos olhos do homem, pôs a mão sobre ele e perguntou:
24 Unduŋ nimbune me u diweeŋ yoguk, “Eeŋ, metam yabulat iŋgoŋ yabe bem dabugoŋ yawiiŋ.”
24 O homem olhou e disse: — Vejo pessoas; elas parecem árvores, mas estão andando.
25 Unduŋ yoguk kaŋ Jesudi kotigoŋ kohoŋ me u dawi foloŋ kameguk kaŋ diwedakaleeŋ nemenemek kedem yabuguk.
25 Jesus pôs outra vez as mãos sobre os olhos dele. Dessa vez o cego olhou firme e ficou curado; aí começou a ver tudo muito bem.
26 Kaŋ wooŋ yokwet maaneŋ mu fowek niheŋa niŋkulune yolide uguk.
26 Em seguida, Jesus mandou o homem para casa e ordenou:
27 Jesu adi mihiŋiye dut Galili bikabuŋa Sisaliya Filipaide ugiŋ. Talipmeŋ wooŋ mihiŋiye indiŋ yeninadiguk, “Metamdi nutok dediŋ hinek naniiŋ?”
27 Depois Jesus e os seus discípulos foram para os povoados que ficam perto de Cesareia de Filipe. No caminho, ele lhes perguntou:
28 Kaŋ adibo niŋgiŋ, “Nolidi Jon Imeyout Tububihit yoiŋ eŋ nolidi Ilaija yoiŋ, eŋ nolidi Jelemaiya yoiŋ, kaŋ nolidi polofet niŋ unduŋ yoiŋ.”
28 Os discípulos responderam: — Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros, que é um dos
29 Unduŋ yobune nehibo yeninadiguk, “Kaŋ hidi hide nutok dediŋ naniiŋ?”
29 — E vocês? Quem vocês dizem que eu sou? — perguntou Jesus. — O senhor é o
30 Unduŋ nimbu yeniŋguk, “Nebek noli mu yenimbihitneeŋ. Moŋ hinek hanilat.”
30 Então Jesus proibiu os discípulos de contarem isso a qualquer pessoa.
31 Unduŋ yeniŋa kumuŋŋiŋdok indiŋ tububihila yeniŋguk, “Siloŋyot diniŋ talitimeŋ wapum heki eŋ Yodoko Mede hinale heki tiŋa Judahi’walaŋ me wapuhi noli adi Me Kobumuŋ medeŋiŋ mu nadiŋa folofigita wapum miŋa ulukumuneeŋ, iŋgoŋ helebufa lufomkulitniŋ dapmaune kotigoŋ kumuŋ gineniŋ kaikaaŋ pilalaak.”
31 Jesus começou a ensinar os discípulos, dizendo: — O
32 Mede u yenindakaleune nadiŋa Pitadi Jesu ne hogok nagila wooŋ “Mede undiniŋ u mu yodok” yo kwihikwihileŋgoŋ nihep tuguk.
32 Jesus dizia isso com toda a clareza. Então Pedro o levou para um lado e começou a repreendê-lo.
33 Kaŋ Jesu adi udaneeŋ mihiŋiye yabuŋa Pitadi mede yoguk u nadiune tuwot mu tubune niŋguk, “Sadaŋ, du tabaweŋ! Du mede yolaŋ woŋ adi Bepaŋ’walaŋ mede moŋ. Woŋ adi kwetfoloŋ me’walaŋ hogok.”
33 Jesus virou-se, olhou para os discípulos e repreendeu Pedro, dizendo:
34 Unduŋ yoŋa mihiŋiye eŋ metam yenimbu buŋa bopneune yeniŋguk, “Nebek niŋdi nu nehikelewe nadiŋa ne’walaŋ weleŋ diniŋ be sigiŋ diniŋ nadinadi wabidapmaaŋ helemahelemaŋ koloŋdabekŋiŋ bemŋa nu nehikeleluwaak.
34 Aí Jesus chamou a multidão e os discípulos e disse:
35 Kobuk nebek niŋdi hatihatiŋiŋ netok kahilewaak adi fiit timimbaak. Be nebek niŋdi nutok be Mede Momooŋdok tiŋa hatihatiŋiŋ bikabaak adi hatihati folooŋ kahilewaak.
35 Pois quem põe os seus próprios interesses em primeiro lugar nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo por minha causa e por causa do
36 Nebek niŋ adi kwetfoloŋ nemek fiila liwe tibaak wendok nadigalikaaŋ gigine hinek tihatilune hatihatiŋiŋ fiilune undiniŋgoŋ hinek kotigoŋ deŋaniŋ kaŋ tibaak?
36 O que adianta alguém ganhar o mundo inteiro, mas perder a vida verdadeira?
37 Be weleŋ filaak wendok kibikoŋ maŋgoŋ kame hatibune tuwot hinek tibaak? Me niŋ kwetfoloŋ diniŋ bomboŋdok nadigalika tiŋa weleŋ kuyaniŋdok mu nadiŋa, be Bepaŋ sigilulum timimbaak adi hatihati folooŋ hinek deti kahilewaak? Moŋ hinehinek.
37 Pois não há nada que poderá pagar para ter de volta essa vida.
38 Eŋ nebek niŋ kobuk nai kadakaniŋ yendok, na be medene sigilulum tinimiŋa kwetfoloŋdok nadinadi hogok tibaak adi nubo udaneeŋ aŋelo uŋgoniŋ hekidut Bepaŋ’walaŋ saŋiniŋŋiŋ foloŋ buneemneŋ me be tam u kibimaaŋ sigilulum timimbaat.”
38 Portanto, se nesta época de incredulidade e maldade alguém tiver vergonha de mim e dos meus ensinamentos, então o Filho do Homem, quando vier na
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.