Atos 12

Bepaŋ'Walaŋ Folofolok Kobuli (NOP) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nai uŋaniŋgoŋ Mapme Helotdi mikmeŋiye yenimbune metam kayoŋbop tigiŋ noli widihigiŋ.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 Tiŋa Jems, Jon dali, adi maaŋ miknoŋdi youlukumuŋgiŋ.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Unduŋ tubune Judame heki welehik utumbaguk kaŋ u yabuŋa Judahi’walaŋ hinamuni wapum nai foloŋ kotigoŋ Pitabo honegiŋ.
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 Honeeŋ hinamuni dapmaune sigineŋ mede titiŋdok yoŋa nagila yot fafaŋeniŋneŋ kamegiŋ. Kaŋ uŋoŋ mikme bop lufolufom, ala bop kubugoŋ gineŋ mikme lufolufomdi yot fafaŋeniŋ maaneŋ Pita kadokogiŋ.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Kadokoune yot fafaŋeniŋneŋ uŋgoŋ hatune metam nadisukilitihinit adi Bepaŋdi Pita tubulodadok yoŋa yohineŋ haliŋa ninadi kwanai tigiŋ.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 Heleune haniŋ Pita adi mede gineŋ yayatdok nai wendok timiŋ sen lufomdi youkilitigiŋ kaŋ mikme lufom fukufukuŋ kamadi yakumuk kaŋ adi lekiŋgoŋ deihakuk. Unduŋ tubune mikme noli adi yot fafaŋeniŋ taliyeme u kadoko fafaŋeŋ tugumuk.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 Unduŋ tiŋa hatune Wapum’walaŋ aŋelo niŋdi pilap hinek yot fafaŋeniŋ maaneŋ fooŋ yalune hauta wapumdi yotmaaŋ u hautadapmaŋ tuguk. Kaŋ Pita kaluwaŋŋiŋ foloŋ honeeŋ talamsukuleeŋ niŋguk, “Pilap pilataŋ.” Unduŋ nimbune tawa fafaŋeniŋ (sen) lufom Pita kohoŋ foloŋ youkilitigiŋ u diliteleeŋ fooŋ hakumuk.
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 Kaŋ aŋelodi niŋguk, “Kiyegelepge youkilitiŋa kayoŋnamokopge beŋa kadahiune udim!” Nimbune u tubune kotigoŋ niŋguk, “Dahidahige fakaŋneniŋ u tiŋa dahiŋa nehikeleweŋ.”
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 Unduŋ niŋa uune takaliŋa fakaŋde fooŋ ude ugumuk. Wooŋ Pita adi aŋelodi biyagoŋ tuluguk u mu nadidakaleeŋ lihine binek tilak yoŋa nadiguk.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 Unduŋ nadiŋa bugumuk, buŋa mikme timeŋ yakuk u kalakapmeeŋ buŋa niŋ yakuk u maaŋ kalakapmeeŋ buŋa mindaŋ hinek taliyeme fafaŋeniŋ gineŋ busuwagumuk. Busuwaune taliyeme fafaŋeniŋ u ne hogok dilitomguk kaŋ fobugumuk. Fobuŋa yokwet maaneŋ fooŋ wooŋ aŋelodi Pita bikabuŋa fiit tuguk.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 Unduŋ tubune mindaŋ Pitadi kaŋ nadidakaleeŋ yoguk, “O, i biyagoŋ hinek. Wapum’walaŋ aŋeloŋiŋdi nu nehitubu-lodaaŋ Helot’walaŋ saŋiniŋ gineŋ eŋ Judame hekidi nemek tinamdok nadiŋit gineniŋ nanagi buŋak.”
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 Unduŋ nadiŋa momoŋ wooŋ metam noli, Maliya (Jon wou noli Mak, adi miŋ) adi yolineŋ bopneeŋ hali Bepaŋ ninadi kwanai hatigiŋneŋ uŋgoŋ fakaŋ wooŋ yali yeme youkuk.
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 Kaŋ tipilapilaye waabi niŋ wou Loda adi talik dilitombit yoŋa buguk.
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 Buŋa Pita medeŋiŋ kiyoŋ nadiŋa nadifo tiŋa talik mu dilitomuŋa kotigoŋ udaneeŋ kiyane wooŋ metam yeniŋguk, “Pita agaŋ buŋa fakaŋ yatak.”
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 Unduŋ yoguk kaŋ metamdibo niŋgiŋ, “Nadibubuye be tiŋa bu yolaŋ?” Iŋgoŋ adi biyagoŋ yoŋa gigine tubune wabiŋa, “U Pita’walaŋ aŋelo binek” unduŋ yogiŋ.
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 Unduŋ ha yolu Pita adi yeme uŋgoŋ yougigine tuguk, kaŋ wooŋ talik dilitomuŋa kaŋ boho tigiŋ.
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 Boho tiŋa mede wapum togiŋ kaŋ kohoŋdi kabup itneŋ tiyembu kabup ilune Wapumdi tubulodaaŋ yot fafaŋeniŋ gineniŋ nagi buguk wondok kahat tiyemguk. Tiyemiŋa yeniŋguk, “Kahat i nadiŋa wooŋ Jems eŋ metam nadisukilitihinit noli yenineŋ.” Unduŋ yeniŋa biyabuŋa kwet niŋkade uguk.
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 Heleune me yot fafaŋeniŋ kadoko tigiŋ adi Pita moŋ lohiŋa kaŋ tibubuye wapum hinek tigiŋ.
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Pita uŋoŋ moŋ kaŋ Helotdi me yenimbu Pita lohigiŋ iŋgoŋ mu kagiŋ. Doktiŋa Helotdi me Pita kadokogiŋ adi kumuŋdok gigit yenindapmaguk. Yenindapmaaŋ Judiya kwet biŋa Sisaliya uŋoŋ muniniŋ hatibene uguk.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 Helot adi Saidonhi eŋ Taiyahi metam dut siwe tigiŋ. Metam uŋahidi Helot’walaŋ kwelineŋ wooŋ nanaŋe beyagiŋ doktiŋa tigene yenihep tibaakneŋ yoŋa nadibedi tiŋa wooŋ Helot’walaŋ tipilapilaye-me heki’walaŋ talitimeŋhik me Bilasto wooŋ kaune yehitubu-lodaune bopnit wooŋ Helot weleŋ kulemawekdok ninadigiŋ.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 Ala nai kamegiŋ foloŋ Helot adi mapme diniŋ dahidahi tinahukulaŋa popŋiŋ uŋgoniŋ foloŋ ila mede yoguk. Mede yobune metam adi medeŋiŋ nadigalikaaŋ yogiŋ,
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 “I mehinekdi mu yolak, yadi bepaŋdi yolak.” Unduŋ yoŋa kakaliŋa mede nadigalika tigiŋ.
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 Unduŋ tubune Helot adi netok nadiune loune Bepaŋ wou mu niŋa tiloguk. Unduŋ doktiŋa Wapum’walaŋ aŋelodi pilap hinek buŋa ulatukulu maguk kaŋ binemdi naune kumuŋguk.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 Unduŋ tulune Bepaŋ medeŋiŋdi kwetkwet hautaguk.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 Kaŋ Banabas dut Sol adi kwanai tubudapman-dapmaŋdok muneeŋ moŋgo buŋa Jelusalem kayoŋbop diniŋ talitimeŋdok yemiŋa Jon wou noli Mak adi maaŋ nagila Antiyokde ugiŋ.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.