Mateus 27

Hẽwandam Hiek (NOAH) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Maimua ya hãspabaadeewai p'adnaan chi pörnaan judionaan tagam k'ʌʌn hagjö chi t'et'em k'ʌʌn dʌ̈i biirdʌnaa deeu hiek'awi warre Jesús t'õopʌ̈iju k'ĩirju p'öbaadëjim haajem.
1 De manhã cedo, os principais sacerdotes e líderes do povo se reuniram outra vez para planejar uma maneira de levar Jesus à morte.
2 Mag hamach hap hiek'awi, jʌ̃gadau jua bʌʌrk'anaa, Pilatoota Romaam reíu pʌ̈iwia gobernadork'a sĩerr haawai, hirigta t'õopi jaaumk'ĩir hi haar harrjierram.
2 Então o amarraram, o levaram e o entregaram a Pilatos, o governador romano.
3 Mag Jesús t'õopi jawamk'ĩir Pilato haar jua bʌʌrnaa hat'aadëm hũrbaawai chi Judaau deeu hũwaai t'umaa hewag k'ĩirjuwia, chi p'adnaan pörnaan chi t'ierrnaan dʌ̈i nʌm haar mawi, mag Jesús paar hichig p'atk'on p'agtarr t'um hũwaai hamag deeimajim hanaabá.
3 Quando Judas, que o havia traído, viu que Jesus tinha sido condenado à morte, encheu-se de remorso e devolveu as trinta moedas de prata aos principais sacerdotes e líderes do povo,
4 Mag deeimawia magjim hanʌm:
4 dizendo: “Pequei, pois traí um homem inocente”. “Que nos importa?”, retrucaram eles. “Isso é problema seu.”
5 Hamachdëu hichig magbaawai mawia chi p'atk'on Haai hi jëeujem deg barpʌawi higbaadëjim haajem. Mag mawi, hichdëupai pa gaai hʌ̃gt'aa jʌ̃gad jʌ̃naa, t'oom k'ẽu hich hö gaai jʌ̃naa, baudʌ hich hö jorrkaa t'õojim haajem.
5 Então Judas jogou as moedas de prata no templo, saiu e se enforcou.
6 Mag barpʌabajeewai p'adnaan chi pörnaanau chi p'atk'on p'ë hauwi, —Mʌg p'atk'on hõor t'õoju paarta p'agtarr haawai pöd maadëu ofrenda hee hausĩubamgui hajierram hanʌm.
6 Os principais sacerdotes juntaram as moedas e disseram: “Não seria certo colocar este dinheiro no tesouro do templo, pois é dinheiro manchado de sangue”.
7 Maimua hag k'ur deeu hamach hap hiek'awia hag p'atk'onau jẽbta për hauju hajierram haajem, durr warpmua hõor bëe nʌm k'ʌʌn meebaawai hag hee hauk'ëraag. Mag p'atk'on Jesús param harrau jẽb për hautarr, Campo del Alfarero ha t'ʌ̃r sĩejim.
7 Então resolveram comprar o campo do oleiro e transformá-lo num cemitério para estrangeiros.
8 Mag jẽb gaaita Judaau hich t'õotarr haawai hĩs hewag pawiajã mag jẽb hagt'a “bag hãrtarr param p'atk'onau jẽb për hautarr” ha t'ʌ̃r sĩerrʌm.
8 Por isso, até hoje ele se chama Campo de Sangue.
9 Hamau mag p'atk'onau mag jẽb për hat'am haig, hĩchab magju nawe Hẽwandam hi jaaumie Jeremías k'ararrau hiek'atarr heyaa höbërjim hagjö. Hirua nawe hiek'atarr mʌg hajim:
9 Cumpriu-se, assim, a profecia de Jeremias que diz: “Tomaram as trinta peças de prata, preço pelo qual ele foi avaliado pelo povo de Israel,
10 hag p'atk'onau el Campo del Alfarero për haujierram, maach Pör Hẽwandamau mʌrʌg jaautarr hipierr” ha p'ã sim. (Zac. 11:12-13)
10 e compraram o campo do oleiro, conforme o Senhor ordenou”.
11 Mag harrwi chadcha Pilato na wai naaimajim haajem. Magbaa Pilatoou hirig, —¿Chadcha pʌʌta judionaan Reí? ha jëeujim hanʌm.
11 Agora Jesus estava diante de Pilatos, o governador romano, que lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
12 Mamʌ hirua mag hiek'abarm hũrbaawai p'adnaan chi pörnaanau chi t'et'em k'ʌʌn dʌ̈imua warag hi hëugar sëuk'a hi k'aibag jaaup'öbaadëjim hanaabá. Mamʌ hich k'ĩir mamagk'amjã Jesuu bʌ̈dam hãbjã hiek'aba, warag k'ĩuu sĩejim haajem.
12 No entanto, quando os principais sacerdotes e os líderes do povo fizeram acusações contra ele, Jesus permaneceu calado.
13 Mag ham hiek hʌ̈k'aba haawai deeu hich Pilatooupai hirig, —Pua chan pʌch k'ĩir mag hiek'a nʌmjã hũrbahab, sĩi k'ĩuu jʌmaag hajim hanʌm.
13 Então Pilatos perguntou: “Você não ouve essas acusações que fazem contra você?”.
14 Pari par hich Pilatooucha magtarrjã, ni bʌ̈ hãbjã jʌ̃ʌ habajim haajem. Mag hich k'ĩircha hiek'a nʌmjã sĩi k'ĩuu hichig k'abamjö sim hoowi Pilatoou hich hödegpai, “Mua hõor mʌg hooba chitʌmgui” hajim hanʌm.
14 Mas, para surpresa do governador, Jesus nada disse.
15 Mag hag nawejã mag p'iesta hee paawai hõrau jaaubarm presota chi gobernadorrau sĩi hich jãg höbeerpäaijeejim.
15 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume do governador libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
16 Maagwai preso hãb sĩi t'ʌ̃rp'öo sĩerrʌm sĩejim, Barrabás ha t'ʌ̃r sim.
16 Nesse ano, havia um prisioneiro, famoso por sua maldade, chamado Barrabás.
17 Mag hõrau jaaubarm presota sĩi höbeerpäaijerr haawai, Pilatoou hich hödegpain Jesuuta sĩi höbeerpʌ̈im k'õsi sĩerr haawai, mag hõor pöm wëjömʌg jëeumamua, —¿Chijãata pãrau sĩi hich jãg pʌapʌ̈ipim k'õsi nʌ: Barrabás, wa Jesús hich Hẽwandamau pʌ̈iju haajerr hanʌm? ha jëeujim haajem hamag.
17 Quando a multidão se reuniu diante de Pilatos naquela manhã, ele perguntou: “Quem vocês querem que eu solte: Barrabás ou Jesus, chamado Cristo?”.
18 Chi Pilatoou k'ap'ʌ sĩejim haajem, hamau hamachdëu Jesuu nem wau nʌrrarrjö pöd nem waubam gaaimuata mag hi pʌr dee wai narr.
18 Pois ele sabia muito bem que os líderes religiosos judeus tinham prendido Jesus por inveja.
19 Magnaa hõor dak'ĩir hich juupjem sie gaai hoo sĩsijim hanʌm. Mag hoo simta hi hʌʌirau hirig, —Jãg wounan hõor wajap'amʌuwai; hoob jã chan k'aibag waupi jaaum. Hedaar mʌ k'ãai k'õrk'aa k'aibag k'ãai k'õrk'a hʌajim hi gaaimua ha jaaupʌ̈ijim hanaabá.
19 Nesse momento, enquanto Pilatos estava sentado no tribunal, sua esposa lhe mandou o seguinte recado: “Deixe esse homem inocente em paz. Na noite passada, tive um sonho a respeito dele e fiquei muito perturbada”.
20 Mamʌ mag nʌm hee, chi p'adnaan pörnaanau tagam k'ʌʌn chi t'et'em k'ʌʌn dʌ̈imua warag hõor wawik'a t'ʌnʌʌujim hanʌm, sĩi Barrabaata höbeerpi jaaunaa Jesús t'õopi jajaau hamk'ĩir.
20 Enquanto isso, os principais sacerdotes e os líderes do povo convenceram a multidão a pedir que Barrabás fosse solto e Jesus executado.
21 Ya mag wawik'a t'ʌnʌm hee, deeu chi gobernadorrau jëeumamua hamag, —Mʌg numí nʌm haig, ¿chijãata pãrau sĩi chigjã haba höbeerpʌ̈ipim k'õsi nʌ? ha jëeujim hanʌm.
21 Então o governador perguntou outra vez: “Qual dos dois vocês querem que eu lhes solte?”. A multidão gritou em resposta: “Barrabás!”.
22 Magbaa deeu Pilatoou hamag, —Magan jãg Jesús mag warrgarwe hich Hẽwandamau pʌ̈iju jaaujerrta mʌg nʌrrʌm hanʌm dʌ̈i ¿mua jãgajuma? hajim hanʌm.
22 Pilatos perguntou: “E o que farei com Jesus, chamado Cristo?”. “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
23 Magbaa, —¿Pari k'an nemta hirua k'aigba waujĩma, pãrau mag warre hi t'õopi jaau nʌm? hajim hanʌm chi Pilatoou.
23 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
24 Pilatoou Jesús pʌapʌ̈iju hẽk'a nʌm pödba sĩi waragta hõor p'ogdʌmam hoobaawai dö haibëepiwi t'umaam k'ʌʌn dak'ĩir jua sũgpʌ̈ijim haajem. Magnaa, —Pãrau mʌg woun hiekk'õr chuk'u simta t'õomʌn mʌ chan bʌ̃ʌrjã kulp chuk'u chirʌm, maan ya pãach happaim nemeu; mʌ gaai t'ʌmiet hajim hanʌm hamag.
24 Pilatos viu que de nada adiantava insistir e que um tumulto se iniciava. Assim, mandou buscar uma bacia com água, lavou as mãos diante da multidão e disse: “Estou inocente do sangue deste homem. A responsabilidade é de vocês”.
25 Magbaawai t'umaam k'ʌʌnau sereu p'öbaadëmua warag, —Marau pʌ gaai t'ʌbam; maachta maach chaain dʌ̈i kulp paraa nʌisibajupa hajierram hanaabá.
25 Todo o povo gritou em resposta: “Que nós e nossos descendentes sejamos responsabilizados pela morte dele!”.
26 Mag chadcha hamachdëu jaau narrjö, Pilatoou Barrabaata sĩi höbeerpʌ̈iwia, Jesús wʌpi jaaunaa, pakuls gaai meerppʌ̈imk'ĩir warre soldaaun jua hee t'ʌsĩepʌ̈ijim haajem.
26 Então Pilatos lhes soltou Barrabás. E, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o para ser crucificado.
27 Magbaawai gobernador di haar harrwi mam pabaimaawai chi soldaaunau hamach k'apeen k'apan t'ʌ̃rk'a hauwi hamach jãrrcha wai naajim haajem.
27 Alguns dos soldados do governador levaram Jesus ao quartel e chamaram todo o regimento.
28 Magnaa hi k'ajũa hʌ̃rʌm hẽerpʌ̈inaa, jũrr dewam p'uríhi simta jũapipʌ̈inaa,
28 Tiraram as roupas de Jesus e puseram nele um manto vermelho.
29 miu dën wërjũchk'a simta pörsirk'a jũapipʌ̈ijierram haajem. Magnaa hĩchab hi juachaar gar padamjã joot'ʌpʌ̈ijierram hanaabá. Magnaa mag hamach rey hanʌmua hi wau nʌmuata hi k'ĩirp'ee jĩepör p'õbk'anaa, —¿Jãgpai chirʌ́ Judionaan Rey? haajeejim hanʌm.
29 Teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça. Em sua mão direita, puseram um caniço, como se fosse um cetro. Ajoelhavam-se diante dele e zombavam: “Salve, rei dos judeus!”.
30 Magnaa jũrram k'ʌʌnau bëewi, hi gaai hichö t'unaa, hi jua hee hamachdëu padam joopʌ̈itarraupai hi pörchajã wʌmaajeejim haajem.
30 Cuspiam nele, tomavam-lhe o caniço da mão e com ele batiam em sua cabeça.
31 Mag hi dau hap'ʌʌ wau wai nʌʌ hawia, hamachdëu hirig k'ajũa jũapitarr deeu hẽer hauwia, hich k'ajũa chaardamta deeu jũapinaa, maimuan chadau pa gaai meerp'ëpäain hat'aadëjierram haajem.
31 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto e o vestiram novamente com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
32 Mag wai höbërwi hag dʌ̈i wëtumua k'ʌd hee woun hãb Simón hanʌm deeum p'öbördam Cirene hanʌm heem dʌ̈i t'ẽujierram haajem. Mag dʌ̈i hoobaawai chi soldaaunau jũrr hajués magʌgta Jesuu pakuls harrmatarr harrpijierram.
32 No caminho, encontraram um homem chamado Simão, de Cirene, e os soldados o obrigaram a carregar a cruz.
33 Mag harrmamua buchagdam Gólgota hanʌm haar paauk'abaimajim. Mag Gólgota haawai “pörpá durrsĩ” haawaiu.
33 Então saíram para um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
34 Mag mam paauk'abaimaa vino hiel hanʌm dʌ̈i nem hachaaga waaurëu simta dömk'ĩir deejierram. Mamʌ Jesuu sĩi bʌ̃rʌʌ dö hoowi tag döbajim.
34 Os soldados lhe deram para beber vinho misturado com fel, mas, quando Jesus o provou, recusou-se a beber.
35 Ya pakuls gaai meerp'ënaa jiirjop sĩuwia, hamach chi meerp'ë narr soldaaunaupai, k'aíuta chi k'ajũa jʌ̃abarju k'ai hawi, jẽb gaai mokdaudam baraag paauk'ajierram haajem, mag nʌmua gan haumaag.
35 Depois de pregá-lo na cruz, os soldados tiraram sortes para dividir suas roupas.
36 Maimua mag chi k'ajũa hamachpierr wai nʌisiewai t'ʌa nʌmua warag k'ʌt hohoodö hap'öbaadëjim hanaabá, chi pakuls dak'a.
36 Então, sentaram-se em redor e montaram guarda.
37 Hi meerp'ë jiir wëjöm pör hʌ̃r hẽsapdau p'ãk'a sim gaai jaau sĩejim, k'an gaaimuata hi mag wai naajĩ. Chi hẽsapdau gaai “Chamʌʌta Jesuu, Judionaan Rey” ha p'ã sĩejim.
37 Acima de sua cabeça estava presa uma tabuleta com a acusação feita contra ele: “Este é Jesus, o Rei dos judeus”.
38 Mag hi meerp'ë wai nʌm dʌ̈i hĩchab hi bigaau chi nem jĩgmien numí hagjö pa gaai hamach k'ĩk'ĩetdö meerp'ë sĩujierram: hãb hi juachaar gar, hãb hi juawë gar.
38 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
39 Mag hi meerp'ë wai narr hõor diichjem dak'a harr haawai dich nʌm k'ʌʌnaujã hi wau nʌm hiek'au warag hirig heerpanaa hʌ̃i p'ʌʌrp'ʌʌrnaa,
39 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça, em zombaria:
40 —Wa jãgʌm k'aba puan mag Haai hi jëeujem dijã t'um pogueupʌ̈inaa deeu k'ãai t'ãrjuppaim hee hëu dʌnʌʌuju haajerrta, jãg pua wir haig pʌchpai peerdʌ haubama. Pʌ chadcha Hẽwandam Hiewaa k'ai, magan jãg pakuls gaaimua heeg hʌʌrbabaad haajeejim hirig.
40 “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias. Pois bem, se é o Filho de Deus, salve a si mesmo e desça da cruz!”.
41 Mag nʌm dʌ̈i chi p'adnaan pörnaanau, Moiseeu ley p'ã pʌarr jawaag chi machnaanau tagam k'ʌʌn chi t'ierrnaan dʌ̈imua hirig,
41 Os principais sacerdotes, os mestres da lei e os líderes do povo também zombavam de Jesus.
42 —Deeum k'ʌʌnan peerdʌ hautarrta pʌchta pödbahabma. Pʌ judionaan rey k'abá; maar dak'ĩir jãg pakuls gaaimua heeg hʌʌrbabaad. Mag hoobaawain chadau marau hʌ̈k'aju haajeejim.
42 “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam. “Quer dizer que ele é o rei de Israel? Que desça da cruz agora mesmo e creremos nele!
43 Pʌ hiek mag Hẽwandamau pʌ chig hapibaju hanarr haawai, chadcha hichdëu pʌ k'õsi sim k'ai, nau hirua pʌ k'aigpër hauju. Magaag pʌchdëuchajã pʌ Hẽwandam Hiewaa hanarrau haajeejim hirig, ya pakuls gaai pawiajã.
43 Ele confiou em Deus, então que Deus o salve agora, se quiser. Pois ele disse: ‘Eu sou o Filho de Deus’.”
44 Jũrram k'ʌʌnau hirig mamagk'am hũrwi mag chi k'aibagnaan numí hi bigaau hagjö jiir hʌid t'ʌnarr k'ʌʌnaupa warag hi wau hiek'a naajim hanaabá.
44 Até os criminosos que tinham sido crucificados com ele o insultavam da mesma forma.
45 Hedausĩe t'ʌnʌm hee, dëgölp hedau k'ĩbaadëm habarmʌn sĩi warre hedaramjöta jöisijim. Mag k'ĩ t'ʌnʌʌ hawia hedau p'ʌʌibaajër las tres naata deeu haardʌbaadëjim.
45 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
46 Magbaadëm hee Jesuu t'et, “Elí, Elí, ¿lema sabactani?” hajim hanaabá. Mag sim haig maach meúan, “Aay, Hẽwandam, ¿k'ant'eeta pua mʌ mʌg dau hap'ʌʌ chirʌmjã mʌrʌg hoobamjöo haadëma?” ha k'itʌm hajim.
46 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eli, Eli, lamá sabactâni ?”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
47 Hãaur k'ʌʌn haig narr k'ʌʌnau mag hi hiek'abarm hũrtarr haawai jũrr hamach k'apeenag, —Keena, pãadë hũrbat: Maguan warrgar Hẽwandam hi jaaujerr Elías k'ararrta hich haig t'ʌ̃r simwai hanaajim, hirua hiek'atarr k'augbam gaaimua.
47 Alguns dos que estavam ali pensaram que ele chamava o profeta Elias.
48 Hirua magbarm bʌ̈rre hãbmua k'ap'igbaadëwi, putjö hũhũp'ë k'itʌm gaai vino hadchuchúhu simta dorrdʌnaa waibëewi, pa gaai bʌʌrnaa hi hi haig hʌa haujim, hag gaaim bereu dömk'ĩir.
48 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse.
49 Pari hãbmua hi dʌ̈i mamagk'am hee, hãaur k'ʌʌnau jũrr, —Hidëu hi sĩubá, daau nau Eliaau hi jãigmua heeg jiirpʌ̈yaan pierrju haajeejim.
49 Os outros, porém, disseram: “Esperem! Vamos ver se Elias vem salvá-lo”.
50 Mag jöchk'ërʌʌ hawia, t'et häa ha k'itawia, warag chaaupabaadëjim.
50 Então Jesus clamou em alta voz novamente e entregou seu espírito.
51 Mag hi chaaupabaadëm dʌ̈i hĩchab Haai hi jëeujem deg hierrgajãrcha put nem parrg t'uur hëu wëjorrta hʌ̃gt'aamua heeg sʌrr habarmʌn warre jãrrcha t'oop'em numiita jijirar jöisijim. Magbarm dʌ̈i hʌʌur t'eega duuibaadëmua mokpörpa t'örrchëchëuk'am dʌ̈i
51 Naquele momento, a cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo. A terra estremeceu, rochas se partiram
52 hõor hauk'ërtarr jẽbdipa weeudʌtk'amam hee, k'ëchtarr k'ʌʌnta deeu p'iidʌtk'awi hiiu nʌrrjëe haadëjim. Mag deeu hiiutarr k'ʌʌn hʌ̈u wajap'a Hẽwandam hiek hʌ̈k'a durrumta hötarr k'ʌʌn hajim.
52 e sepulturas se abriram. Muitos do povo santo que haviam morrido ressuscitaram.
53 Mak'ʌʌn Jesús hiiu p'iidʌtarr hẽudee hamach jẽbdegmua höbërdʌtk'awi Jerusalén p'öbör hee wëtjierram. Mag ham p'öbör hee naaimatarrjã hõor k'apank'am k'ʌʌnau hoojierram.
53 Saíram do cemitério depois da ressurreição de Jesus, entraram na cidade santa de Jerusalém e apareceram a muita gente.
54 Magbaawaita capitán soldaaun dʌ̈i Jesús pakuls gaai jiir wëjöm heegar narr k'ʌʌnau mag hʌʌur t'eeg duuibaadëm hee, mamagk'am hoop'öbaadee jãp'ierr nʌm hiek'au warag, —Mʌg wounan chadchata Hẽwandam Hiewaa hajim hajierram.
54 O oficial romano e os outros soldados que vigiavam Jesus ficaram aterrorizados com o terremoto e com tudo que havia acontecido, e disseram: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
55 Mag hi pʌr hauju nawejã hĩchab hʌʌin hi juag hoojerr k'ʌʌn k'apan Galileamua hi dʌ̈i bëetarr haawai mak'ʌʌnau hi dʌ̈i mamagk'am warpmua hoo naajim.
55 Muitas mulheres que tinham vindo da Galileia com Jesus para servi-lo olhavam de longe.
56 Mag warpmua hoo narr hee naajim: María Magdalena, hãbak'ai María, Santiago dʌ̈i Josenaan ham hãd, maimua jöoi Zebedeo chaain hãdjã dʌ̈i haig sĩejim.
56 Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago e José, e a mãe dos filhos de Zebedeu.
57 Maimua ya p'ãarmam hee, rik José hanʌm bëejim. Hich mag woun Judea durr p'öbördam Arimatea hanʌm haram hajim. Chi Jesús t'õoju nawe ya hichdëujã Jesús higar sĩejim.
57 Ao entardecer, José, um homem rico de Arimateia que tinha se tornado seguidor de Jesus,
58 Mag sĩewai Pilato haar mawia ya Jesús mee k'ërʌm mordam hauk'ëraan maag jëeuwimajim haajem. Mag jëeubaimaa Pilatoou hich soldaaunag deepi jaaujim haajem.
58 foi a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. Pilatos ordenou que lhe entregassem o corpo.
59 Magbaa Joseeu mawia, ya chi meemdam heeg paa hauwi, harrwi, dĩesdam memerk'ögjã chuk'u bäpp'ä k'itʌm hee pʌrëunaa,
59 José tomou o corpo e o envolveu num lençol limpo, feito de linho,
60 hag nawe hichdëu hich hat'ee durrbʌ̈ k'õpag hee jẽbdi hiiur k'örpitarr hee hauk'ërt'urjim, wajapcharan hich jẽb gaaima. Magnaa mokpör pöm simua chi jẽbdi hi hee wajap'a joot'ʌ pʌawia higbaadëjim.
60 e o colocou num túmulo novo, de sua propriedade, escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo e foi embora.
61 Mamʌ mag chi José Arimateapierr petamjã María Magdalena chan maba, hãbak'ai María dʌ̈i hamach numpai chi hap'ʌʌmdam hauk'ërtarr jẽbdi haig hohoodö nʌisijim.
61 Maria Madalena e a outra Maria estavam ali, sentadas em frente ao túmulo.
62 Hag noram sĩi jua hʌ̃ʌijerr hed, wajapcharan sabarhedma, chi p'adnaan pörnaan Moiseeu Hẽwandam hiek p'ã pʌarr wajapcha hʌʌrk'aajerr k'ʌʌn dʌ̈i Pilato haar wëtwia
62 No dia seguinte, no sábado, os principais sacerdotes e os fariseus foram a Pilatos
63 hirig, —Marau k'ĩir heyaa nʌmgui hajim hanʌm, jãg sëunem nem jaau sĩerrarrau jaauwai, hiin meewiajã k'ãai t'ãrjup nʌm hee deeu hiiu p'iidʌju ha hiek'atarr.
63 e disseram: “Senhor, lembramos que, quando ainda vivia, aquele mentiroso disse: ‘Depois de três dias ressuscitarei’.
64 Magtarr haawai k'ãai t'ãrjup soldaaunag chi jẽbdi haig t'ʌapibá; magba hak'iin heeu dëgölp chi k'apeenau hedaar bëewia, chi binaan hamach jua k'ap hausĩunaa, naspawia chadchata deeu hiiu p'iidʌjim haduk'am. Magta haju hat'een magan warram k'ãai warag hatchata sëuk'a nem jaau nʌisijugui hajierram haajem, Pilatoog.
64 Por isso, pedimos que lacre o túmulo até o terceiro dia. Isso impedirá que seus discípulos roubem o corpo e depois digam a todos que ele ressuscitou. Se isso acontecer, estaremos em pior situação que antes”.
65 Magbaawai Pilatoou hamag, —Pãachdëu mag nʌm k'ai, magan soldaaunan har t'ʌnʌm. P'ë harrwi pãachdëu k'õchagpierr chi jẽbdijã wajap'a p'ãarnaa jʌʌrt'ʌ pʌabajët hajim hanʌm.
65 Pilatos respondeu: “Levem soldados e guardem o túmulo como acharem melhor”.
66 Magbaawai chadcha soldaaun p'ë harrwi mag chi jẽbdi hee mokdau joot'ʌ sĩerr hʌ̃rjã wajap'a dusnagjö simua jʌʌrt'ʌpʌ̈ijierram hanaabá. Magnaa chi soldaaunag k'ãai t'ãrjup hogdʌba haig t'ʌapi jaaujierram haajem. |src="cn01849b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="MAT 27.66"
66 Então eles lacraram o túmulo e puseram guardas para protegê-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.