Lucas 20

Hẽwandam Hiek (NOAH) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 K'ãai hãb Jesús Haai hi jëeujem deg dubwia hõrag jaau sĩejim haajem, jãga Hẽwandamau ham peerdʌ hauju. Hirua mag jaau sim haig, p'adnaan chi pörk'a nʌm k'ʌʌn bëejierram haajem, chi machnaan dʌ̈i judionaan ham Asamblea heem chi pörnaanpa.
1 Certo dia, Jesus estava no pátio do Templo ensinando o povo e anunciando o evangelho . Então chegaram ali alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei, junto com alguns líderes do povo,
2 Mag bëewia hirig, —¿K'ai t'öwiata jãg mʌig nem për narr k'ʌʌn pua dawag jʌr wërppʌ̈ijĩ? ¿K'aíuta jãg pʌrʌg pʌchta nem hiek t'eeg hapijĩ? Marag jaaubá hajierram hanʌm.
2 e perguntaram: — Diga para nós: com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
3 Magbaa Jesuu hamag magjim hanʌm:
3 Jesus respondeu:
4 Pãrau k'ĩirjuawai, ¿chadcha Hẽwandamauta Juan pʌ̈ijĩ hajim hanʌm, jãg hamach k'aibag Hẽwandamag chugpaapi jaaunaa hõor pör choo nʌrramk'ĩir, wa sĩi mʌg jẽb gayam k'ʌʌnau chogpʌ̈iwiata jãg nʌrrajĩwa?
4 Quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
5 Mamʌ mag hirua jëeubarmjã pöd hʌ̈k'aju k'augba haawai hamach happai hiyʌ̈ʌ nʌmua hamach wir haigpai, —Keena, maadëu hirig Hẽwandamauta pʌ̈ijim hak'iin, magan jũrr hirua maachig, “Jãg magʌmta pãrau hirua jaau nʌrrarr hʌ̈k'abajierráma” hajugui hajim hanʌm.
5 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — O que é que vamos dizer? Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
6 Wa magba maadëu jũrr, “Hichjöm k'ʌʌnaupai pʌ̈iwiata jãg nʌrrajim” hak'iin, magan hõor pöm mʌg t'ʌnʌm jũrr maach dʌ̈ita meeuk'awia, mokou bar wai nʌmuapai maach k'ëchpʌ̈ijugui hajim hanʌm, mʌg p'öbör hee t'umaam k'ʌʌnau hi higwia, “Chadcha Hẽwandam hi jaaumie chaar” haajeewai.
6 Mas, se dissermos que foram pessoas, esta multidão vai nos apedrejar, pois eles acham que João era profeta .
7 Mag jaauju k'augba naawia warag, —Marau k'augbam jammuata bëejĩ, ni k'aíu pʌ̈iwiata jãg nʌrrajim k'ai hajierram hanʌm.
7 Por isso responderam: — Nós não sabemos quem deu autoridade a João para batizar.
8 Magbaawai Jesuu hamag magjim:
8 Jesus disse:
9 Maimua mag hõor pöm t'ʌnʌmʌg mʌg nem hĩgk'aadam jaaumamua magjim haajem Jesuu:
9 Depois Jesus contou esta parábola para o povo:
10 Mam mag simua ya chee jaar haadëm hee, hich chog pʌ̈ijim haajem, mag dʌ̈i hichig hich paatëm deepʌ̈imk'ĩir. Mamʌ mag chi nemjĩir k'ʌ jöoirau chogtarrdam hamach haar barbaimaawai, pʌrnaa, wʌ wai nʌʌ hawia, sĩi deeu hich jua k'arraa jʌrbapäaiwai, hich juadam parii barjim haajem.
10 Quando chegou o tempo da colheita, ele mandou um empregado para receber a sua parte. Mas os lavradores bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
11 Magbaawai jöoirau deeum pʌ̈ijim haajem, hich chog. Mamʌ majã hamach haar hoo barpinaa, parhooba hi wau hiek'a wai nʌʌ hawia, warm k'ãyaujã hʌ̃rʌʌpai wʌnaa, hagjö hich jua k'arraa jʌr werbajierram haajem.
11 O dono mandou outro empregado, mas eles também bateram nele, depois o trataram de modo vergonhoso e o mandaram de volta sem nada.
12 Mag majã hich jua parii barbaimaawai deeum pʌ̈ijim haajem jöoirau. Mamʌ machará mag wʌ wai nʌmua, sĩi maach hëu pöm pepet'or haadëmua, bag k'a hʌ̃ʌipabaadeewaita hogdʌpʌ̈iwia, jʌrpʌ̈ijierram haajem, ni bʌchk'unpai deejöjöojã k'aba.
12 Então ele enviou um terceiro empregado, mas os lavradores também bateram nele e o expulsaram.
13 Magbaawai hich jöoi chi uvadö hag papau k'ĩirju sĩi hawia, “¿Mua jãga habark'iina?” hajim hanʌm. Mag k'ĩirju sĩi hawia, “Hãa, jãgan mua mʌch hiewaa mʌchdëujã chig haba haajemta pʌ̈ijugui” hajim hanʌm, “Tale hamau mʌ chaai hoop'öbaadeewai hi högk'awia hi chig habaju” hawia. Mag chadcha hich chaai pʌ̈ijim haajem.
13 Aí o dono da plantação pensou: “O que vou fazer? Já sei: vou mandar o meu filho querido. Tenho certeza de que vão respeitá-lo.”
14 Maimua mag jöoirau hich hiewaa hichdëu jãsenecha haajemta pʌ̈iwia hurum hoobaawai hamach happai magjierram hanʌm: “Hachamʌ́ hi hiewaa haawai mʌguata mʌg hatag mʌg nemjĩirjã jʌ̃aju k'abahaba. Keena, jãgan maadëu warre hi t'õopʌ̈ijugui hajierram hanʌm, mʌg nemjĩirdö maach dënk'a sĩsimk'ĩir.”
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
15 Mag chadcha hʌʌr barchëpinaa, pʌrp'öbaadëwi, warp nemjĩirdö higaau harrnaa, mam t'õopʌ̈ijierram haajem, hich jöoi hiewaa hãba.
15 — Então eles jogaram o filho para fora da plantação e o mataram. Aí Jesus perguntou:
16 Par hirua hich chaai hãbpai k'itʌm pʌ̈itarrpata mag t'õobapʌ̈im hoobaawai, mawia, warre hamach t'um k'ëchpʌ̈inaa, hich uvadö jũrr deeum k'ʌʌnagta jaau pʌabjëjugui hajim hanʌm, hichdëupai.
16 Ele virá, matará aqueles homens e dará a plantação a outros lavradores. Então as pessoas que estavam ouvindo disseram: — Que Deus não permita que isso aconteça!
17 Magbaawai Jesuu ham k'ĩir heerpa heerpanaa hamag, —¿K'an haawaiuma hajim hanʌm, Hẽwandam hiek p'ã sim gaai har “Di hëu narr k'ʌʌnau hisegtarr dibigta jũrr chi dihãd jãrramk'a sĩsim” ha sim?
17 Mas Jesus olhou bem para eles e disse:
18 Magnaa hichdëupai, Mag dihãd ha simʌn mʌ higwiata mag simgui hajim hanʌm. Chi mʌ hiek hʌ̈k'aba sim wounan juau hogt'om mag dibig hʌ̃r burrwi hichdëupai hich gaai mas wau simjöta sim; maimua mag hʌ̈k'aba nʌrrʌmta meemʌn jũrr mʌ mag dibig pömaamjö chirʌmta hi hʌ̃r buudimamjö hajugui hajim hanʌm.
18 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
19 Hirua mag uvadö t'ʌa narr k'ʌʌn k'aibag sĩsid harr jaau sim gaaimua, p'adnaan chi pörk'a nʌm k'ʌʌnau chi machnaan dʌ̈imua k'aug hat'ajierram haajem, Jesuu hamachta jaau sim. Magbaawai hag bʌ̈rre hi pʌr haum higp'öbaadëjim haajem. Mamʌ mag hi pʌr hat'aawai p'öbör heem k'ʌʌnau jũrr hamachta k'aigbaju k'ĩirjuwia hi dichbajierram haajem.
19 Os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes sabiam que era contra eles que Jesus havia contado essa parábola e queriam prendê-lo ali mesmo, porém tinham medo do povo.
20 Mag hamach dʌ̈ita hõor meeuk'apiju k'ãai sĩi hõor jʌr hauwia chi Jesús sim haar pʌ̈ijierram haajem, mak'ʌʌnau chadcha k'augba haawaita hirig jëeu nʌm hawia jëeubaimaawai, jaauju k'augba hipeerdʌ k'ãijã jaaubapäaiwai, magʌm gaaimua gobernador haar hi pʌr harraag.
20 Então começaram a vigiar Jesus. Pagaram alguns homens para fazerem perguntas a ele. Eles deviam fingir que eram sinceros e procurar conseguir alguma prova contra Jesus. Assim os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes teriam uma desculpa para o prender e entregar nas mãos do Governador romano.
21 Mag hërëuwi chadcha hirig maguimajierram haajem:
21 Esses homens perguntaram: — Mestre, sabemos que aquilo que o senhor diz e ensina é certo. Sabemos também que o senhor não julga pela aparência e ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige.
22 Magua marau pʌrʌg jëeum hig nʌmgui hajim hanʌm: Pua hoowai ¿chadchata maach meeun judionaanaujã durrpierram k'ʌʌn rey Roma sĩejemʌgta impuesto p'agju haai nʌ, wa p'agju k'aba nʌwa?
22 Diga: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
23 Mamʌ Jesuu mag sĩi hich himeraa pʌr hawaagpaita hichig jëeuchë nʌm k'ĩirjugjã k'ap'ʌ sĩerr haawai hamag magjim hanʌm:
23 Mas Jesus percebeu a má intenção deles e disse:
24 Daai mʌrʌg p'atk'on chi dau daí jʌr deebat, mua pãrag jaauk'imgui hajim hanʌm.
24 — Tragam aqui uma moeda. De quem são o nome e a cara que estão gravados nela? — São do Imperador! — responderam eles.
25 Magbaawai deeu hichdëu hamag, —Pãrau mag k'ap'ʌ nʌm k'ai, magan reíg hich paat deenaa Hẽwandamagjã hagjö hich paat deebat hajim hanʌm.
25 Então Jesus disse:
26 Mag hamachdëu jëeubaawai hi hipeerdʌ hiek'abarm gaaimuapai p'it'urg chuk'u hi pʌr hawaan ha bëetarrta, warag hich garmua hamachig mag jaaubarm hũrwia sĩi jʌ̃gderraa nʌm hiek'au warag hamachta k'ĩu nʌisijim haajem. Mag, pöd hi pʌr haubajierram haajem.
26 Eles não puderam conseguir nenhuma prova contra Jesus diante do povo. Por isso ficaram calados, admirados com a resposta dele.
27 Mag k'ur Jesús haig bëejierram haajem Saduceonaan. Mak'ʌʌnau jaauwai, maachta meebaadëm chan tag bʌ̃ʌrjã maach hak'aar hiiuba haajem haajem. Hamach mag nem jaau sĩerrjëem gaaimua hiyʌ̈ʌmamua juau hogt'om hirig magjierram haajem:
27 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus
28 —Maestro, jöoi Moisés k'ararrau Hẽwandam hiek p'ã pʌarr gaai jaauwai, woun hãb hʌʌi paraa simta mag hʌʌi dʌ̈i chaai chuk'u meemʌn jũrr chi k'od hãbam wai sim k'ai magua hich hag hʌʌipai hauju haai sim ha simgui hajierram hanʌm, hag dʌ̈i hich naamʌu chaain hooba harr haawai jũrr hi hat'ee hoo deeg; mag hoo deebarm hi chaaink'a nʌisimk'ĩir.
28 e disseram: — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte
29 Maimua hamachdëupai warag hirig nem hĩgk'amamua magjierram haajem: ’Biek hãb hãbam k'od happai hemk'ooin siete naajim haajem. Ham naam chi nacharamua hʌʌi hauwia, hich mag chaai chuk'u wënʌrrʌm hee meejim haajem, chi hemk'ooi.
29 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
30 Magbaawai jũrr chi heeumua haujim hanʌm hich hag hʌʌipai. Mamʌ mag dʌ̈ijã pöd chaai hooba, hich mag chaai chuk'u meejim haajem.
30 Então o segundo casou com a viúva,
31 Magbaawai hag heeumuajã jũrr hich hag hʌʌipai haujim hanʌm. Mamʌ maguajã pöd hag dʌ̈i chaai hooba meejim haajem. Hich mag hewagam k'ʌʌnjã hãbam hʌʌiraupai warm meemam hẽudee t'eg hahaugmamua mag hãbam k'od happai siete narr t'um t'egdʌpʌ̈ijim haajem; mamʌ ni hãbmuajã pöd mag hʌʌi dʌ̈i chaai hoobajim hanaabá.
31 e depois, o terceiro. E assim a mesma coisa aconteceu com os sete irmãos, isto é, todos morreram sem deixar filhos.
32 Maimua hãbmiecha paawai hĩchab chi hʌʌijã meejim haajem.
32 Depois a mulher também morreu.
33 Maagwai marau pʌrʌg jëeum hig nʌmʌn mʌgaugui hajierram hanʌm: Mag hãbam hʌʌiraupai hemk'ooin k'od hãbampai siete p'ëtarr haawai mʌg hatag t'umaam k'ʌʌn hiiu p'iidʌtk'a nʌm hedjã, ¿mag hʌʌi chijãg dënk'a sĩsijuma hajierram hanʌm: chi nacha hautarr dën, wa hẽudeegam k'ʌʌn dënwa?
33 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
34 Magbaawai Jesuu hamag magjim haajem:
34 Jesus respondeu:
35 Mamʌ hiiu p'iidʌwia hʌ̃gt'archa höbër nʌm k'ʌʌn chan tag jua pʌrpʌr habam, hʌ̃gt'arm Hẽwandam chognaanjö tag meeba hich mag nʌisiju haawai.
35 Mas as pessoas que merecem alcançar a ressurreição e a vida futura não vão casar lá,
36 Ya ham Hẽwandam chognaanjö t'ʌnʌm dʌ̈i hĩchab Hẽwandam chaaink'a t'ʌnʌmgui hajim hanʌm, hich Hẽwandamauchata ham p'iriutk'a hautarr gaaimua.
36 pois serão como os anjos e não poderão morrer. Serão filhos de Deus porque ressuscitaram.
37 Maach meewia deeu hiiu p'iidʌajem hiek'an Moiseeujã jaaujimgui hajim hanʌm, pabʌ̈dam neneree k'itʌm huurdʌ t'ʌnʌm hichdëu hootarr jaau sim hag hẽsap hichdëu p'ã pʌatarr gaai. Mag jaauwai, hi hiek maach Pör Hẽwandaman jöoingar jöoi Abrán k'ararr hag Hẽwandam haajem.
37 E Moisés mostra claramente que os mortos serão ressuscitados. Quando fala do espinheiro que estava em fogo, ele escreve que o Senhor é “o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.”
38 Hẽwandam chan hoob mag chi k'ëcham k'ʌʌn Hẽwandam k'abam. Hẽwandaman chi hiwam k'ʌʌn dënëu. Hirigan nawe meetarr k'ʌʌn hawia k'ãijã t'um chi hiwam k'ʌʌnau ha jaaumajim haajem.
38 Isso mostra que Deus é Deus dos vivos e não dos mortos, pois para ele todos estão vivos.
39 Hirua mag hiek'abapʌ̈im hũrwia hãaur k'ʌʌn chi machnaanjã haig narr haawai mak'ʌʌnau hirig, —Maestro, hʌ̈uchata pua mag hiek'abapʌ̈imgui hajierram hanʌm.
39 Aí alguns mestres da Lei disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Mag, Saduceonaanaujã hamachdëu pöd hi pʌr hauba meerk'abapʌ̈im hoobaawai tag hirig jëeuba hich mag nʌisijim haajem.
40 E não tinham coragem de lhe fazer mais perguntas.
41 Mag k'ĩu t'ʌnʌisim hee jũrr Jesuu hich garmuata hamag jëeujim hanʌm:
41 Em seguida Jesus perguntou a eles:
42 hich Daviiuchajã hichdëu hẽsap p'ãtarr Salmos hanʌm gaai hi higwi “maach Pör” ha hiek'atarrta? ¿Pãrau k'ĩir hee paba nʌ, Hẽwandamau hich hiek'atarr Daviig p'ãpitarr? Mag hirua p'ãtarr gaai mag sim:
42 Pois o próprio Davi diz assim no livro de Salmos:
43 pʌch hoomap'a haajem k'ʌʌn t'um mua pʌch jua hee pʌrk'a dee nʌm hora.’ ” (Sal. 110:1)
43 até que eu ponha os seus inimigos
44 Mag hich David k'ararrauchajã Hẽwandamau pʌ̈iju haajerr higwia “maach Pör” ha hiek'atarrta, ¿jãgwia pãrau sĩi hi David chaain hewagam k'ʌʌn dënpai haajẽ? Mag sĩi hich chaaipai haju hak'iin Daviiu hich paarmua mag “maach Pör” habak'amgui hajim hanʌm.
44 Se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
45 Maimua hõor t'umaam k'ʌʌn jʌ̃g daar Jesuu hich k'apeen hich dʌ̈i hogdʌba wënʌrraajerr k'ʌʌnagta magjim haajem:
45 O povo todo estava escutando, e Jesus disse aos discípulos:
46 —Moiseeu Hẽwandam hiek p'ã pʌatarr jawaag chi machnaan dʌ̈i k'ai k'ĩir k'ap'ʌ haajeet. Jãk'ʌʌnan sĩi k'ajũa bʌ̈ duurg jũanaa kaaijã hee hõrau hamachig saludaawaijã hamach t'ö hiek'apim k'õsita sĩerrjëemgui hajim hanʌm. Jãk'ʌʌnan hamach Hẽwandam hi jaaujem deg weetwaijã hamachta pörgarcha t'umaam k'ʌʌnag k'ĩir jʌrk'a juupjemgui hajim hanʌm, hamachta warm k'ʌʌn k'ãaijã hajapcha nʌm hawia. Maimua di chaaur t'ach k'ömk'ĩir t'ʌ̃ʌrwaijã parhooba jupba, k'ãidu hajapcharamta jʌ̃a hau sĩerrjëemgui hajim hanʌm.
46 — Cuidado com os
47 Jãk'ʌʌnaun sĩita k'oopaa hʌʌin juagam nemdamjã k'echt'ʌg haumaajerram. Magnaata sëuk'a warag ham kõit Hẽwandamag jëeu nʌʌ haajemgui hajim hanʌm, juau hogt'om hamach magba nʌm hamk'ĩir. Mamʌ hamach jãg wënʌrrʌm paar, jũrr Hẽwandamau hĩchab ham gaai jua k'ʌabajugui hajim hanʌm.
47 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçar, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.