Tiago 3
Ẽwandam Iek (NOAE) vs ACF
1 Ermanonaan, oob thumaam khʉʉnau Ẽwandam iek jawaag maestronaan khaju appaita khĩirjumiet. Pãrau khaugba narr khai, khap abat: Maach chi maestronaankha nʉm khʉʉnta maachdëu deeum khʉʉnag jaau nʉmjö agpierraa khaba wënʉrrʉmʉn, maach gaaita Ẽwandamau jua khʉabacha deeju.
1 Meus irmãos, muitos de vós não sejam mestres, sabendo que receberemos mais duro juízo.
2 Maach chan iwiir ãbmuajã thumaa Ẽwandamau nem khõsim appaita wauba aajem. Ãb khãijã bʉ̈ʉrjã sëukhaba chikham khĩir wa chikham ëugar khãijã iekhaba aajeekhiin, magan mag wounaun ichdëu nem wau simjã thum Ẽwandam dau na ajaphata waau khaphʉ aajeekham.
2 Porque todos tropeçamos em muitas coisas. Se alguém não tropeça em palavra, o tal é perfeito, e poderoso para também refrear todo o corpo.
3 Pãrau oowai cabaai pöm sĩewiajã i i ee waaijʉ̈naa ewag ëudʉawai, ¿dichdëu arram khõsimpierr arrba aajẽ?
3 Ora, nós pomos freio nas bocas dos cavalos, para que nos obedeçam; e conseguimos dirigir todo o seu corpo.
4 Ich agjöta sim ĩchab barcojã. Idëu par barco pöm chiraju, chi phũjã nem theeg wë thʉnaaju, mamʉ mag nem pöm simʉn timondam bʉ̈rʉʉ khitʉmua chi capitanau ichdëu arrampierr pheerthʉpʉ̈pʉ̈ig arrjem.
4 Vede também as naus que, sendo tão grandes, e levadas de impetuosos ventos, se viram com um bem pequeno leme para onde quer a vontade daquele que as governa.
5 Ich jãgta khitʉm ĩchab maach meukhĩirjã. Oowai chan pöm khaba khitʉm, pari mag simuan iek pöoma iekha thʉnʉʉuju akhiin, iek pöm maach jʉ̈gaag khabampa iekha thʉnʉʉuju. ¿Pãrau oowai õtdau khĩirdam bʉ̈rʉʉmuajã phʉajẽb pöm khar chará ooichaar eem magwe örpʉ̈iba aajẽ?
5 Assim também a língua é um pequeno membro, e gloria-se de grandes coisas. Vede quão grande bosque um pequeno fogo incendeia.
6 Ajapcharan maach meukhĩran ĩchab õtdau khĩrau. Maguata jãg õtdaúa ichdëu barmampierr phaamaajemjö, ichta benenjö sim, iek khaigbam iekhamamua maach pekau paarpapieg. Mag õtdau khĩirkha sim thõm ugua chi dösãtau ijeeuba phuphuakhamjö sĩewaita maach meebam aiguin maan idëu thõpiba ich mag phuu wai simjöta sĩejem, warag parhooba iekhapieg.
6 A língua também é um fogo; como mundo de iniqüidade, a língua está posta entre os nossos membros, e contamina todo o corpo, e inflama o curso da natureza, e é inflamada pelo inferno.
7 Maguata pãadë khĩirjubat: Õrau mʉg jẽb gaaim nemchaain khĩirpierr daumeerpaa aaujem: pabʉ̈ eem nemchaain chi khõrpim khumjöm, nem ichpan, nemkhõr, phũas eem ãwarrpa daumeerpaa aaujem.
7 Porque toda a natureza, tanto de bestas feras como de aves, tanto de répteis como de animais do mar, se amansa e foi domada pela natureza humana;
8 Mamʉ dich meukhĩir chan ãbmuajã pöd thʉbëp auba aajem. Jãan pabʉ̈ eem nem maach khoojem khãaijã ʉ̈rpainaa nem khaibagcha sĩerraawai, jãgua chan ʉdʉʉr ich daumeerpapiba, khierr ach dënjö ich garmuata õor khaibag waaujem.
8 Mas nenhum homem pode domar a língua. É um mal que não se pode refrear; está cheia de peçonha mortal.
9 Mag sim meukhĩraupaita maach Aai anaa maach Ẽwandam thö iekhanaa, ich ag meukhĩraupai dich khapeenjã ãaukhanaa thõp iekhabaadëp aajem, Ẽwandamau maach thumaam khʉʉn ich khĩir thegwiata ompaatarrjã khĩirjuba.
9 Com ela bendizemos a Deus e Pai, e com ela amaldiçoamos os homens, feitos à semelhança de Deus.
10 Ajapcharan jãg nʉm aiguin, ich ag iiupaita iek ajaphamjã iekhanaa iek khaigbampa iekhabaadëp aajem. Khodamnaan, maadëu chadcha Cristo iek ʉ̈kha nʉm khai, pöd magju khaba nʉm.
10 De uma mesma boca procede bênção e maldição. Meus irmãos, não convém que isto se faça assim.
11 ¿Pãrau oowai ãbam dösĩg eepai dö khopham jöi au nʉm dʉ̈i warre ãba dö khiyaamjã jöi aaujẽ?
11 Porventura deita alguma fonte de um mesmo manancial água doce e água amargosa?
12 Ich jãg igo bʉ̈ gaai olivo dau phierrba ni uva gaaijã pöd igo phierrba aajemjö, döjã ierrmuata ich mag khiyaa öbërchë sim ee pöd ich ag eemuapai dö khop öbërbam. Magua dich iekhaawaijã ãba iek ajaphampaita iekhaju aai nʉm.
12 Meus irmãos, pode também a figueira produzir azeitonas, ou a videira figos? Assim tampouco pode uma fonte dar água salgada e doce.
13 Ãb khãijã pãar ee ichdëuta õor wawieg nem khĩirjug khaauga ichdëuta thum khaphʉ sim a khĩirju sim khai, magan chadcha ich mag sim bigaaum khʉʉnag khap amkhĩir agpierraanaa nem ajapha wau nʉrrʉmuata ich oopibá. Thumaam khʉʉn dʉ̈i mag ich ö ajapha simjã igba magba aajemjöo simʉn, magan chadcha i khĩirjug paraa sim.
13 Quem dentre vós é sábio e entendido? Mostre pelo seu bom trato as suas obras em mansidão de sabedoria.
14 Pari magba pãrau pãach thãar eepai khãijã pãachta jũrr chikham khãaijã ʉ̈rpai am khõsinaa pãachdëu nem jaau nʉmpaita ũrpim khõchgau õrag jaau nʉm khai, magan oob chadam iekta jaau nʉm awia pãachta ajapha nʉm amiet. Pãach mag wënʉrrʉm aig sĩi chikham khũgurta wënʉrrabahab.
14 Mas, se tendes amarga inveja, e sentimento faccioso em vosso coração, não vos glorieis, nem mintais contra a verdade.
15 Jãgʉm khĩirjug chan Ẽwandamau dee sim khabam, jãan sĩi ich mʉig eegarm khĩirjugpaiu. Jã sĩi dösãt khĩirjug khabahab; ichdëuta õrag mag khĩirjupi sim.
15 Essa não é a sabedoria que vem do alto, mas é terrena, animal e diabólica.
16 Maguata mag iwiir ãb warm khʉʉn khãaijã ʉ̈rpainaa ich iekpaita ũrpimjã khõsi aadëphʉm aig, magʉm gaaimua sĩi warag nem khaigbamta parhooba amachdëu khõchagpierr waaujem.
16 Porque onde há inveja e espírito faccioso aí há perturbação e toda a obra perversa.
17 Mamʉ jũrr ich Ẽwandamaucha khĩirjug deewi wai nʉm khʉʉn magba, am Ẽwandam na nem agcha wau nʉmua ajapha nʉm. Mag nʉm dʉ̈i amau sĩi õor khõinaa apijuuta ẽkhanaa dich khapeenag athuucha nem waupi jaauba aajem. Amau jũrr warm khʉʉnau amach khĩirjugdam jaaum iigwaijã agjö ũrm khõsi ũurjem. Õor dau aug khaug paraanaa, iwiir ãbamʉgpaijã ee aba, chadchata iekhanaa nem ajaphata waaujem, amachdëu iekhaajemjö.
17 Mas a sabedoria que do alto vem é, primeiramente pura, depois pacífica, moderada, tratável, cheia de misericórdia e de bons frutos, sem parcialidade, e sem hipocrisia.
18 Ar mag khõinaa wënʉrram khõsi aajem khʉʉnan nem waauwaijã nem thum agchata waaujem, amach mag nem wau nʉm oowi bigaaum khʉʉnaujã amach dënjö nem agchata waunaa khõinaa wënʉrramkhĩir.
18 Ora, o fruto da justiça semeia-se na paz, para os que exercitam a paz.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.