Mateus 13
Ẽwandam Iek (NOAE) vs NAA
1 Khãai ãb Jesús ich jẽer sĩerr degmua mawia thʉrrdö igaau oo sĩsijim.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Maigmua ich bigaau õor pöm phʉʉrbaadeewai ichta warag bote ee waaidʉwi döjãrraa barjöisijim. Maagwai chi õran durr mos gaaipaita pos thʉnaajim.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Mag mam barjopnaata ejemplodam jaaumamua nem khĩir pogkhe jaaumajim. Mag jajawagmamua magjim:
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 Mag sĩi phömam atarr aawai ãaurag chi nemjĩir daudam bʉ̈ diichjem ee burrjim aajem. Magbaa nemchaain bëewia sĩi khökhʉʉipʉ̈ijim anaabá.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Maimua ãaur khʉʉn sĩi mok pör jojoodög eeta burrjim aajem, wajappai jẽb chukhu sĩerr ee. Makhʉʉnan chi tharrphëen ʉ̈u jöpcha tharrphë öbërjim aajem.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Pari edau pechag wʉʉbaadeeu sĩi ënanauk aadëmua phuabaadëjim anaabá, mokdau khurau pöd ierr khaar jẽrkhaba ʉ̈rʉʉta khaarkha khithëe arr aawai.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Maimua ĩchab tagam phötarr miudö arr ee burrwia, chi miuta nemjĩir khãaijã bãau khaphí bãauwia, sĩi chi nemjĩirdam ichdëuta pör pʉrëu aujim aajem.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Mamʉ tagam ʉ̈u jẽb wajaug ee burrtarran, wajapha öbërwia ʉ̈u nem wajaug phur jopjim anaabá, nem bich dapag maimuajã bich thʉʉ, maimua pogkha bich daii; mamʉ mag sĩsidʉm chan bʉ̈ʉrjã chi vano chukhu.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 Mag nem ĩgkhaadam jaau öpʉ̈iwi aig narr khʉʉnag, ’Keena, jʉ̈g ʉ̈rʉʉnaa chamʉg nem ĩgkhaadam mua jaau chirʉm wajapha ũrbatgui ajim ich Jesuupai.
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Mag i nem ĩgkha öpinaa maach chi khapeenauta irig, —¿Jãgwiata pua jãg ejemplodam jaaumamuata õrag nem jaaujẽ? a jëeu naajim.
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Magbaawai ichdëu marag magjim:
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Mag khãai ar chi thãar onee ũrm khõsi ũr nʉm khʉʉnagta Ẽwandamau warag khĩirjug deeju, ich iek khapcha amkhĩir. Mamʉ ar mag nem waumapha nʉm khʉʉnag chan deeba, warag am jua eem khecheu aumaju ajim.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Maguata mua sĩi ejemplo jaaumamuata amag nem jaauba aajeeb, mua nem wau chitʉm amau oo nʉmta oobamjönaa mua nem jaau chitʉmjã ũr nʉmta ũrbamjö naawai.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Amach jãg nʉm gaaimua am gaaita pa sĩebahab Ẽwandamau ich iek gaai jöoi Isaías khararrag phãpitarr. Irua phãtarr mag sim:
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 Mʉkhʉʉn wounaan khĩirjugan sĩita ãr sim; kachjã khĩnaa daupata khĩ sĩsidʉm.
15 Porque o coração deste povo
16 Mag iekhapʉ̈inaa deeu maragta, ’Pari pãar onee abat ajim; pãrau pãach daúacha mua nem wau chitʉm oonaa pãach jʉ̈gʉucha mʉ iekjã ũurjeewai makhʉʉn jöoi Isaiaau jaautarrjö khaba nʉmgui ajim.
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 Magnaa, Chadcha mʉch imeerba pãrag mag chirʉmgui ajim: Warrgar khapan Ẽwandam i jaaujerr khʉʉnau cha mua nem wau chitʉm pãar dënjö amach daúacha oom khõsi atarrjã pöd oobajierram. Cha pãrau ũr nʉmjã amach jʉ̈gʉucha ũrm khõsi atarrjã pöd ũrba durrajimgui ajim.
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 Maimuan chadau ich Jesuu, ’Ũrbat, mua pãrag jaaukhimgui ajim, khani jaau sĩ chaig mʉchdëu nemjĩir dau jaau chirarr ag ejemploou.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Ar mʉg Ẽwandam iek jaau nʉm ũr nʉmjã pöd khaugbam khʉʉnan, chi nemjĩir daudam khʉdjã ee burrwia nemchaainau khöpʉ̈itarrjöta nʉmgui ajim: Meperau bëewia, sĩi khũgurbaicheewai, Ẽwandam iek ʉ̈khatarrdam deeu ũrba arrjö apäaijem.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Maimua ar Ẽwandam iek jaau nʉm ũrbaawai ʉ̈kham khõsi ʉ̈khatarr khʉʉn, jũrr nemjĩir daudam mok pör jojoodög ee burrtarrjöta nʉmgui ajim.
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 Mamʉ jẽb chukag gaaimua chi nemjĩirdam wajap khaarkhaba arrjö, ĩchab mag ũrm khõsi ũrnaa ʉ̈khatarrjã wajappai ubʉ khaba nʉm. Mag khukhurpai naawai, mag iek wajapham gaaimua chikhamnau khaigbanaa phithurg aawaijã, deeu Ẽwandam iekta isegwi, warr amach naajerrjöta wënʉrram khõsi nʉm.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Maagwai maach khapeen ihãsisisdöm khʉʉn, jũrr mag nemjĩir dau miu ee burrwia chi miúa pör pʉrëu autarrjöta nʉmgui ajim. Amau Ẽwandam iek ũrm khõsi ũurjem, mamʉ deeu amach khĩirjug eepai, “Jãgʉm gaaimua pöd mʉ phatkhon auba khãijã chitaju,” wa magbam khai, “Mua chadcha ʉ̈khakhiinjã, pöd parhooba mʉchdëu ampierr abaju” a khĩirjuajem. Mag gaaimua mag nemjĩirdam aphʉʉ bãauwia pöd chëba arrjö, Ẽwandam athee nem wajapha wawaagjã pödba, sĩi serbiibata nʉmgui ajim.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Magarrau ar Ẽwandam iek ũrwia thãraucha ʉ̈khaajem khʉʉnan chad, jũrr mag nemjĩir jẽb wajaug ee burrtarrjöta nʉmgui ajim. Magʉm khʉʉn Ẽwandam athee nem waum khõsi wau naawai, amachdëu nem wauju ayagpierr waaujemgui ajim: ãaur khʉʉnau nemjĩir chi chëmiejö dʉ̈rrcha, ãaur khʉʉnau agpierrpai maimua ãaur khʉʉnau bʉchkhunpai. Mamʉ thumaam khʉʉnau ichiita ichdëu khõsimjö aajemgui ajim.
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Mag jaauwia, deeu ichdëupai mʉg ejemplodam jaaumamua magjim: ’Ĩs mua pãrag jaaukhimgui ajim, Ẽwandamau ichdëu õor i agkham ed jãga khaigbam khʉʉn chi wäjäaun eemua isegju. Maan mʉgaugui ajim: Woun ãbmua trigo jĩirjim aajem.
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 Mamʉ mag trigo apha sĩerrta, õor thum khãiphöbaadëmich, mag chi nemjĩir pap kha ukhurm bëewia jũrr i nemjĩir ee phũak dau khaigbam agjö trigojöo simta phöthurjim anaabá.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Maimua chi trigo bich baupa aadeewai chi phũakjã agjöo dʉ̈i bich baupa jöisijim anʉm.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Magbaadëm chi chognaanau oo athaawai amach patrón aar wëtwi irig, “Patrón, pua jĩirwai trigo appai jĩirtarrta, ¿jãga ĩs jãg phũak khaigbampata ag ee bich baupa wëjö?” ajim anʉm.
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 Magbaawai chi papkhʉʉu, “Jã, maach dʉ̈i iekkhõr paraam khʉʉnau khãijã ag ee phũak dau phöwia khabahab” ajim anʉm. Magbaa chi chognaanau deeu pʉaba irig, “¿Pua oowai marau ag appai chi khaarpa jẽu wërphoon maju aai nʉ?” ajierram anʉm.
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 Mamʉ magbaa chi nemjĩir khʉ jöoirau, “Oob jẽwaan wëtmiet” ajim anʉm, “magba akhiin eeu pãrau chi trigo khaardampa khãijã thʉrrëudukham.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Magju khãai idëu warag ãba bãaupibat” ajim anaabá. “Maimua ya phierr nʉm jaar paawaita mua ag athee õor pʉ̈ijugui ajim anʉm, nacha ag appai thʉrrphënaa, khõorjʉ̈naa örpʉ̈imkhĩir. Maimuan chadau agjö chi trigo appai phierrwia chi ausĩiujem ee ausĩujugui” ajim anaabá. Magtarr aawai ichdëu jaautarrjö idëu bãaupiwia, phierr jaar paawaita ich mag chi phũak thʉrrphënaa, ag appai khĩet örpʉ̈ijim anaabá. Maagwai õor i agkham edjã ich magta aju Ẽwandamaujã ich iek ʉ̈khabam khʉʉn dʉ̈i. Mamʉ ich iek ʉ̈kha nʉm khʉʉnan, mag trigo wajap ãkha sĩutarrjö ich aarchata phë auwi ich dʉ̈i ich mag wai sĩsiju a jaaumajim, ich Jesuucha.
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Mag nem khĩir pogkhe jaaumamua ich Jesuupai ĩchab mʉg nem ĩgkhaadamjã jaaujim, mostaza daudam bʉ̈rʉʉ khitʉm igwi: ’Pãrau khaphʉ nʉ, jãga sim abarí Ẽwandam iek mua jaau chitʉm, maimua khanjöta sim a mua pãrag jaaubarkhiin ajim. Mʉg Ẽwandam iek mua jaau chitʉmʉn, mostaza daudam jẽb ee jĩir sĩubarmjöta simgui ajim.
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Iin chadcha tagam nemjĩir dau khãaijã ichta bʉ̈rʉʉcha khitʉm. Mamʉ mag khitʉmʉn nem bãau khaphí bãauwia, nem bʉ̈ pöm ãdëe aadeewai, sĩi nemchaaindam bëewi ag gaai di ëucheejemgui ajim. Ich agjöta sĩebahab ajim ĩchab mʉg Ẽwandam iek mua pãrag jaau chitʉmjã: Mʉʉgwaiwe chan khapan khabata ʉ̈kha durrum; pari mag durrumuata warag nem pöm aaidʉbapäaiwai õor khapankham khʉʉnau ʉ̈khajugui ajim.
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Mag jaaumamua ich Jesuupai, ’Ẽwandamau ich iiu aawai mag ich iek aaidʉpi nʉmʉn, ʉʉi ãbmua arin dʉ̈rrcha sim ee levadura pʉ̈itarrjöta simgui ajim. Pãrau khaphʉ nʉmgui ajim, levadura bʉ̈rʉʉ pʉ̈itarrjã aaidʉmam ooba simta, arin thum ʉrpi aaujem. Ich agjöta sĩebahab ajim ĩchab Ẽwandam iek mʉg mua jaau chitʉmjã. Mʉʉgwaiwe chan õor pöm mʉg wëjöm ee agtha pömcha aaidʉba sim. Mamʉ mʉg atag paawaita durr warpham magwe aaidʉbaadee thumaam khʉʉnau ũrab khaba ũrjugui a jaaumajim.
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Magta Jesuu nem khĩir pogkhe jaaumajim, ejemplodam deemamua. Ejemplo chuk chan õrag nem jaauba aajeejim.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Mamʉ mag ejemplooupai nem jaaujerran, warrgar Ẽwandam i jaaujerrau Jesús igwia jaautarrjö, ejemplo deemamuata õrag nem jaauju arr aawai ajim. Mag irua ejemploou nem jaaumaju atarran, warrgarwe Ẽwandamau õrag khaugpiba ich thãar eepai wai sĩsierrta jũrr ewag pawi õrag khap amkhĩir jaaumaju ajim. Magtarr aawaita mag ejemplo jaaumam aigjã chadcha ag eyaa öbëbërgmajim.
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Mag õrag ejemploou nem jaau öbaadeewai õrag wëtpi jaaujim. Maimua thum ërëubaadee ich jẽer sĩerr di aar majim. Maig maach appai aphöbaadee, marau irig maachig jaaupijim, mag phũak dau khaigbam trigo eeu jĩir wëjöm ee phötarr.
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Magbaa ichdëu jaaubaadëwi magjim:
37 E Jesus respondeu:
38 Maagwai irua phötarr jẽb, jã mʉg õor pöm wëjömta jaau sim. Chi nemjĩir dau wajapham, õor Ẽwandamagta ʉdʉraa amach Pörkhapi nʉm khʉʉnaugui ajim. Maagwai chi phũak khaigbam, ar sĩi Ẽwandam igar khaba mepeer igar nʉm khʉʉnau.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 Maagwai chi patrón kha ukhur i nemjĩir ee mag phũak dau phöthurtarr, jã chi meperaugui ajim. Maimua chi trigo phur jöisiewai thʉʉju a jaautarr, Ẽwandamau mʉg durr i agkhajuuta jaau sim. Chi trigo thʉʉ nʉmjö õor dajẽk aju khʉʉn, ich Ẽwandam chognaanaugui ajim, angelnaan.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 Pãrau khaphʉ naabá, phũak phʉnaa, jʉʉupinaa örpäaijem. Ich jãgta aju ĩchab Ẽwandamaujã õor dʉ̈i ichdëu mʉg durr i agkhabarm ed.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Mag ed mʉch chi Emkhooi Iewaau mua mʉch chognaan pʉ̈ijugui ajim, sĩi bigaaum khʉʉnagjã pekau waupinaa amachdëupa nem khaigbam wau sĩerrjëem khʉʉn thum ãbamʉg jʉr phëmkhĩir.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 Mag ãbamʉg jʉr phënaa orno paa dʉnʉmjö sim eeta barkhʉʉiju. Magbaawai mag eeta icharaucha bĩenaa gaai machgau am khierr ujãkkhʉr abarjugui ajim.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Mamʉ warm khʉʉn mamagkham ee, jũrr Ẽwandamagta ʉdʉraa amach wajaug paapi nʉmua i dënkha narr khʉʉnan maach Aai thumaam khʉʉn Pörkha sim dʉ̈ita nʉisijugui ajim. Magnaa ichdëupai, Keena, jʉ̈g ʉ̈rʉʉnaa cha mua nem jaau chirʉm wajapha ũrbat ajim, mag iekhamamua.
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 Mag jajawagmamua ĩchab mʉg nem ĩgkhaadamjã jaaujim, ich Jesuu: ’Woun ãb chikham jẽb gaai phidkha sĩejim aajem. Mag phidkha simuata jẽb eem nem wajapham oobaadëjim anaabá. Magbaawai pöd ichdëu arrju khaba aawai, sĩi oo pʉawia, ich nemta warag isegamjö thumaa përkhʉʉipʉ̈iwia, ag phatkhonauta mag ichdëu nem oo pʉatarr chi jẽbpa për aujim aajem.
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 ’Mag mʉʉta nem wajapham amachdëu ig nʉmjö paarpaagan, chihöo chi ʉ̈rʉʉcha balee simta për awaag jʉr wënʉrrʉmjö aju aai nʉmgui ajim.
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 Mag jʉr nʉmua chi baau atham khʉʉu ich nem wai sim thumaa përkhʉʉiwi jũrr mag chihöo mag ich nem përkhʉʉitarr khãaijã ʉ̈rcha balee simta për athamjöta aju, chadcha mʉ dënkham khõsi mʉ jʉrwia baau athaawai.
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 Mag jajawagmamua, ’Ẽwandamau õor i agkham edan, ãwarr pʉraag reeu döjãrr dö ʉrëu nʉmjöta ajugui ajim, ich Jesuupai.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 ¿Pãrau oowai mag ʉrëu wai jörröo awia jiir aunaa, chi ãkhãar theernaa barpʉ̈iwia, chi wajapham appaita auba aajẽ? ajim.
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Ich jãgta ajugui ajim ĩchab Ẽwandamau pãar dʉ̈ijã, mʉg durr ichdëu i agkhabarm ed. Ẽwandamau ich chognaanag õor khaigbam khʉʉn chi wäjäaun eemua khĩet theerpi jaauju;
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 magnaa mag chi ãkhãraam khʉʉn mag orno paa simjö sim ee barkhʉʉipʉ̈iju. Mag barkhʉʉibapäaiwai mamta icharaucha bĩenaa gaai machgau am khierr ujãkkhʉr ajugui ajim, amach khaigba wënʉrrarr jũrr.
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Mag jaau dichwia ich Jesuupai maach ich dʉ̈i wënʉrrarr khʉʉnagta, —¿Pãrau cha mua jaau chirʉm wajapha khaphʉ nʉ? a jëeujim.
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Magbaa ichdëu marag magjim:
52 Então Jesus lhes disse:
53 Mag ejemplodamau nem jaau sĩewi jaau aaipabaadeewai aigmua mawia
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 jũrr Nazaret phöbörög petajim, ich bãautarr aar. Mam pabaimaa, Ẽwandam iek jaau nʉm ũraag maach meeun biirdʉajem deg dubwi, õrag Ẽwandam iek jaaubaadëjim. Mag irua jajawagmam ũrwia jʉ̈gderraa nʉm iekhau warag amach eepaita, —¿Magʉm ichdëu jamta khaugjimta mag jaaumáma? ¿Jãga ichdëu jãg õor monaau nʉrrʉ́ma? anaa ĩchab,
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 Keena, ¿pãrau oowai jãg woun José pa waumie ag iewaa khabá, María dʉ̈ím? ¿Jã Santiago dʉ̈i khod khabá, José dʉ̈i, Simón dʉ̈i maimua Judas dʉ̈ijã agjö?
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 I ʉ̈phʉʉin thum mʉig maach dʉ̈i ich mʉg phöbör ee naajem; maagwai ichjã maadëu khaphʉ nʉmgui ajierram, ich mʉiguim aawai. Mag simta, ¿jam khaugthurwiata jãg nem jaau khaauga ichdëu jaaumaajẽma? aajeejim jũrram khʉʉnau.
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Amachdëu mag nʉm gaaimua irua nem jaau simjã asekasba, warag i dʉ̈i khĩir khʉʉukha phöbaadëjim. Pari magbaa ich Jesuu amag, —Chadcha deeum durram khʉʉnaun mʉg Ẽwandam iek jaau wënʉrrʉm khʉʉnag eenaa am dʉ̈i ajapha aba aajeeb ajim. Mamʉ mag sim, jũrr dich di aig wa dich bãautarr durrpai chan magjã magba warag am kha isëe aajerramgui ajim, jũrr amach khĩircha.
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Mag, warag maig chan Jesuu õor mor masim khʉʉn pöm monaaubajim, amachdëu i iek ʉ̈khamapha narr aawai.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.