Lucas 20
Ẽwandam Iek (NOAE) vs VC
1 Khãai ãb Jesús Aai i jëeujem deg dubwia õrag jaau sĩejim aajem, jãga Ẽwandamau am peerdʉ auju. Irua mag jaau sim aig, phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉn bëejierram aajem, chi machnaan dʉ̈i judionaan am Asamblea eem chi pörnaanpa.
1 Num daqueles dias, Jesus ensinava no templo e anunciava ao povo a boa nova. Chegaram os príncipes dos sacerdotes e os escribas com os anciãos,
2 Mag bëewia irig, —¿Khai thöwiata jãg mʉig nem për narr khʉʉn pua dawag jʉr wërppʉ̈ijĩ? ¿Khaíuta jãg pʉrʉg pʉchta nem iek theeg apijĩ? Marag jaaubá ajierram anʉm.
2 e falaram-lhe: Dize-nos: com que direito fazes essas coisas, ou quem é que te deu essa autoridade?
3 Magbaa Jesuu amag magjim anʉm:
3 Jesus respondeu: Também eu vos farei uma pergunta.
4 Pãrau khĩirjuawai, ¿chadcha Ẽwandamauta Juan pʉ̈ijĩ ajim anʉm, jãg amach khaibag Ẽwandamag chugpaapi jaaunaa õor pör choo nʉrramkhĩir, wa sĩi mʉg jẽb gayam khʉʉnau chogpʉ̈iwiata jãg nʉrrajĩwa?
4 Respondei-me: o batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Mamʉ mag irua jëeubarmjã pöd ʉ̈khaju khaugba aawai amach appai iyʉ̈ʉ nʉmua amach wir aigpai, —Keena, maadëu irig Ẽwandamauta pʉ̈ijim akhiin, magan jũrr irua maachig, “Jãg magʉmta pãrau irua jaau nʉrrarr ʉ̈khabajierráma” ajugui ajim anʉm.
5 Eles começaram a raciocinar entre si, dizendo: Se dissermos: Do céu, ele dirá: Por que razão, pois, não crestes nele?
6 Wa magba maadëu jũrr, “Ichjöm khʉʉnaupai pʉ̈iwiata jãg nʉrrajim” akhiin, magan õor pöm mʉg thʉnʉm jũrr maach dʉ̈ita meeukhawia, mokou bar wai nʉmuapai maach khëchpʉ̈ijugui ajim anʉm, mʉg phöbör ee thumaam khʉʉnau i igwia, “Chadcha Ẽwandam i jaaumie chaar” aajeewai.
6 Se, porém, dissermos: Dos homens, todo o povo nos apedrejará, porque está convencido de que João era profeta.
7 Mag jaauju khaugba naawia warag, —Marau khaugbam jammuata bëejĩ, ni khaíu pʉ̈iwiata jãg nʉrrajim khai ajierram anʉm.
7 Responderam por fim que não sabiam de onde era.
8 Magbaawai Jesuu amag magjim:
8 Replicou-lhes também Jesus: Nem eu vos direi com que direito faço estas coisas.
9 Maimua mag õor pöm thʉnʉmʉg mʉg nem ĩgkhaadam jaaumamua magjim aajem Jesuu:
9 Então Jesus propôs-lhes esta parábola: Um homem plantou uma vinha, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se por muito tempo para uma terra estranha.
10 Mam mag simua ya chee jaar aadëm ee, ich chog pʉ̈ijim aajem, mag dʉ̈i ichig ich paatëm deepʉ̈imkhĩir. Mamʉ mag chi nemjĩir khʉ jöoirau chogtarrdam amach aar barbaimaawai, pʉrnaa, wʉ wai nʉʉ awia, sĩi deeu ich jua kharraa jʉrbapäaiwai, ich juadam parii barjim aajem.
10 No tempo da colheita, enviou um servo aos vinhateiros para que lhe dessem do produto da vinha. Estes o feriram e o reenviaram de mãos vazias.
11 Magbaawai jöoirau deeum pʉ̈ijim aajem, ich chog. Mamʉ majã amach aar oo barpinaa, parhooba i wau iekha wai nʉʉ awia, warm khãyaujã ʉ̈rʉʉpai wʉnaa, agjö ich jua kharraa jʉr werbajierram aajem.
11 Tornou a enviar outro servo; eles feriram também a este, ultrajaram-no e despediram-no sem coisa alguma.
12 Mag majã ich jua parii barbaimaawai deeum pʉ̈ijim aajem jöoirau. Mamʉ machará mag wʉ wai nʉmua, sĩi maach ëu pöm pepethor aadëmua, bag kha ʉ̈ʉipabaadeewaita ogdʉpʉ̈iwia, jʉrpʉ̈ijierram aajem, ni bʉchkhunpai deejöjöojã khaba.
12 Tornou a enviar um terceiro; feriram também este e expulsaram-no.
13 Magbaawai ich jöoi chi uvadö ag papau khĩirju sĩi awia, “¿Mua jãga abarkhiina?” ajim anʉm. Mag khĩirju sĩi awia, “Ãa, jãgan mua mʉch iewaa mʉchdëujã chig aba aajemta pʉ̈ijugui” ajim anʉm, “Tale amau mʉ chaai oophöbaadeewai i ögkhawia i chig abaju” awia. Mag chadcha ich chaai pʉ̈ijim aajem.
13 Disse então o senhor da vinha: Que farei? Mandarei meu filho amado; talvez o respeitem.
14 Maimua mag jöoirau ich iewaa ichdëu jãsenecha aajemta pʉ̈iwia urum oobaawai amach appai magjierram anʉm: “Achamʉ́ i iewaa aawai mʉguata mʉg atag mʉg nemjĩirjã jʉ̈aju khabahaba. Keena, jãgan maadëu warre i thõopʉ̈ijugui ajierram anʉm, mʉg nemjĩirdö maach dënkha sĩsimkhĩir.”
14 Vendo-o, porém, os vinhateiros discorriam entre si e diziam: Este é o herdeiro; matemo-lo, para que se torne nossa a herança.
15 Mag chadcha ʉʉr barchëpinaa, pʉrphöbaadëwi, warp nemjĩirdö igaau arrnaa, mam thõopʉ̈ijierram aajem, ich jöoi iewaa ãba.
15 E lançaram-no fora da vinha e mataram-no. Que lhes fará, pois, o dono da vinha?
16 Par irua ich chaai ãbpai khitʉm pʉ̈itarrpata mag thõobapʉ̈im oobaawai, mawia, warre amach thum khëchpʉ̈inaa, ich uvadö jũrr deeum khʉʉnagta jaau pʉabjëjugui ajim anʉm, ichdëupai.
16 Virá e exterminará estes vinhateiros e dará a vinha a outros. A estas palavras, disseram: Que Deus não o permita!
17 Magbaawai Jesuu am khĩir eerpa eerpanaa amag, —¿Khan aawaiuma ajim anʉm, Ẽwandam iek phã sim gaai ar “Di ëu narr khʉʉnau isegtarr dibigta jũrr chi dihãd jãrramkha sĩsim” a sim?
17 Mas Jesus, fixando o olhar neles, disse-lhes: Que quer dizer então o que está escrito: A pedra que os edificadores rejeitaram tornou-se a pedra angular {Sl 117,22}?
18 Magnaa ichdëupai, Mag dihãd a simʉn mʉ igwiata mag simgui ajim anʉm. Chi mʉ iek ʉ̈khaba sim wounan juau ogthom mag dibig ʉ̈r burrwi ichdëupai ich gaai mas wau simjöta sim; maimua mag ʉ̈khaba nʉrrʉmta meemʉn jũrr mʉ mag dibig pömaamjö chirʉmta i ʉ̈r buudimamjö ajugui ajim anʉm.
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará despedaçado; e sobre quem ela cair, este será esmagado!
19 Irua mag uvadö thʉa narr khʉʉn khaibag sĩsid arr jaau sim gaaimua, phadnaan chi pörkha nʉm khʉʉnau chi machnaan dʉ̈imua khaug athajierram aajem, Jesuu amachta jaau sim. Magbaawai ag bʉ̈rre i pʉr aum igphöbaadëjim aajem. Mamʉ mag i pʉr athaawai phöbör eem khʉʉnau jũrr amachta khaigbaju khĩirjuwia i dichbajierram aajem.
19 Naquela mesma hora os príncipes dos sacerdotes e os escribas procuraram prendê-lo, mas temeram o povo. Tinham compreendido que se referia a eles ao propor essa parábola.
20 Mag amach dʉ̈ita õor meeukhapiju khãai sĩi õor jʉr auwia chi Jesús sim aar pʉ̈ijierram aajem, makhʉʉnau chadcha khaugba aawaita irig jëeu nʉm awia jëeubaimaawai, jaauju khaugba ipeerdʉ khãijã jaaubapäaiwai, magʉm gaaimua gobernador aar i pʉr arraag.
20 Puseram-se então a observá-lo e mandaram espiões que se disfarçassem em homens de bem, para armar-lhe ciladas e surpreendê-lo no que dizia, a fim de o entregarem à autoridade e ao poder do governador.
21 Mag ërëuwi chadcha irig maguimajierram aajem:
21 Perguntaram-lhe eles: Mestre, sabemos que falas e ensinas com retidão e que, sem fazer acepção de pessoa alguma, ensinas o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Magua marau pʉrʉg jëeum ig nʉmgui ajim anʉm: Pua oowai ¿chadchata maach meeun judionaanaujã durrpierram khʉʉn rey Roma sĩejemʉgta impuesto phagju aai nʉ, wa phagju khaba nʉwa?
22 É-nos permitido pagar o imposto ao imperador ou não?
23 Mamʉ Jesuu mag sĩi ich imeraa pʉr awaagpaita ichig jëeuchë nʉm khĩirjugjã khaphʉ sĩerr aawai amag magjim anʉm:
23 Jesus percebeu a astúcia e respondeu-lhes:
24 Daai mʉrʉg phatkhon chi dau daí jʉr deebat, mua pãrag jaaukhimgui ajim anʉm.
24 Mostrai-me um denário. De quem leva a imagem e a inscrição? Responderam: De César.
25 Magbaawai deeu ichdëu amag, —Pãrau mag khaphʉ nʉm khai, magan reíg ich paat deenaa Ẽwandamagjã agjö ich paat deebat ajim anʉm.
25 Então lhes disse: Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Mag amachdëu jëeubaawai i ipeerdʉ iekhabarm gaaimuapai phithurg chukhu i pʉr awaan a bëetarrta, warag ich garmua amachig mag jaaubarm ũrwia sĩi jʉ̈gderraa nʉm iekhau warag amachta khĩu nʉisijim aajem. Mag, pöd i pʉr aubajierram aajem.
26 Assim não puderam surpreendê-lo em nenhuma de suas palavras diante do povo. Pelo contrário, admirados da sua resposta, tiveram que calar-se.
27 Mag khur Jesús aig bëejierram aajem Saduceonaan. Makhʉʉnau jaauwai, maachta meebaadëm chan tag bʉ̈ʉrjã maach akhaar iiuba aajem aajem. Amach mag nem jaau sĩerrjëem gaaimua iyʉ̈ʉmamua juau ogthom irig magjierram aajem:
27 Alguns saduceus - que negam a ressurreição - aproximaram-se de Jesus e perguntaram-lhe:
28 —Maestro, jöoi Moisés khararrau Ẽwandam iek phã pʉarr gaai jaauwai, woun ãb ʉʉi paraa simta mag ʉʉi dʉ̈i chaai chukhu meemʉn jũrr chi khod ãbam wai sim khai magua ich ag ʉʉipai auju aai sim a simgui ajierram anʉm, ag dʉ̈i ich naamʉu chaain ooba arr aawai jũrr i athee oo deeg; mag oo deebarm i chaainkha nʉisimkhĩir.
28 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se alguém morrer e deixar mulher, mas não deixar filhos, case-se com ela o irmão dele, e dê descendência a seu irmão.
29 Maimua amachdëupai warag irig nem ĩgkhamamua magjierram aajem: ’Biek ãb ãbam khod appai emkhooin siete naajim aajem. Am naam chi nacharamua ʉʉi auwia, ich mag chaai chukhu wënʉrrʉm ee meejim aajem, chi emkhooi.
29 Ora, havia sete irmãos, o primeiro dos quais tomou uma mulher, mas morreu sem filhos.
30 Magbaawai jũrr chi eeumua aujim anʉm ich ag ʉʉipai. Mamʉ mag dʉ̈ijã pöd chaai ooba, ich mag chaai chukhu meejim aajem.
30 Casou-se com ela o segundo, mas também ele morreu sem filhos.
31 Magbaawai ag eeumuajã jũrr ich ag ʉʉipai aujim anʉm. Mamʉ maguajã pöd ag dʉ̈i chaai ooba meejim aajem. Ich mag ewagam khʉʉnjã ãbam ʉʉiraupai warm meemam ẽudee theg ahaugmamua mag ãbam khod appai siete narr thum thegdʉpʉ̈ijim aajem; mamʉ ni ãbmuajã pöd mag ʉʉi dʉ̈i chaai oobajim anaabá.
31 Casou-se depois com ela o terceiro. E assim sucessivamente todos os sete, que morreram sem deixar filhos.
32 Maimua ãbmiecha paawai ĩchab chi ʉʉijã meejim aajem.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Maagwai marau pʉrʉg jëeum ig nʉmʉn mʉgaugui ajierram anʉm: Mag ãbam ʉʉiraupai emkhooin khod ãbampai siete phëtarr aawai mʉg atag thumaam khʉʉn iiu phiidʉtkha nʉm edjã, ¿mag ʉʉi chijãg dënkha sĩsijuma ajierram anʉm: chi nacha autarr dën, wa ẽudeegam khʉʉn dënwa?
33 Na ressurreição, de qual deles será a mulher? Porque os sete a tiveram por mulher.
34 Magbaawai Jesuu amag magjim aajem:
34 Jesus respondeu: Os filhos deste mundo casam-se e dão-se em casamento,
35 Mamʉ iiu phiidʉwia ʉ̈gtharcha öbër nʉm khʉʉn chan tag jua pʉrpʉr abam, ʉ̈gtharm Ẽwandam chognaanjö tag meeba ich mag nʉisiju aawai.
35 mas os que serão julgados dignos do século futuro e da ressurreição dos mortos não terão mulher nem marido.
36 Ya am Ẽwandam chognaanjö thʉnʉm dʉ̈i ĩchab Ẽwandam chaainkha thʉnʉmgui ajim anʉm, ich Ẽwandamauchata am phiriutkha autarr gaaimua.
36 Eles jamais poderão morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, porque são ressuscitados.
37 Maach meewia deeu iiu phiidʉajem iekhan Moiseeujã jaaujimgui ajim anʉm, pabʉ̈dam neneree khitʉm uurdʉ thʉnʉm ichdëu ootarr jaau sim ag ẽsap ichdëu phã pʉatarr gaai. Mag jaauwai, i iek maach Pör Ẽwandaman jöoingar jöoi Abrán khararr ag Ẽwandam aajem.
37 Por outra parte, que os mortos hão de ressuscitar é o que Moisés revelou na passagem da sarça ardente {Ex 3,6}, chamando ao Senhor: Deus de Abraão, Deus de Isaac, Deus de Jacó .
38 Ẽwandam chan oob mag chi khëcham khʉʉn Ẽwandam khabam. Ẽwandaman chi iwam khʉʉn dënëu. Irigan nawe meetarr khʉʉn awia khãijã thum chi iwam khʉʉnau a jaaumajim aajem.
38 Ora, Deus não é Deus dos mortos, mas dos vivos; porque todos vivem para ele.
39 Irua mag iekhabapʉ̈im ũrwia ãaur khʉʉn chi machnaanjã aig narr aawai makhʉʉnau irig, —Maestro, ʉ̈uchata pua mag iekhabapʉ̈imgui ajierram anʉm.
39 Alguns dos escribas disseram, então: Mestre, falaste bem.
40 Mag, Saduceonaanaujã amachdëu pöd i pʉr auba meerkhabapʉ̈im oobaawai tag irig jëeuba ich mag nʉisijim aajem.
40 E já não se atreviam a fazer-lhe pergunta alguma.
41 Mag khĩu thʉnʉisim ee jũrr Jesuu ich garmuata amag jëeujim anʉm:
41 Jesus perguntou-lhes: Como se pode dizer que Cristo é filho de Davi?
42 ich Daviiuchajã ichdëu ẽsap phãtarr Salmos anʉm gaai i igwi “maach Pör” a iekhatarrta? ¿Pãrau khĩir ee paba nʉ, Ẽwandamau ich iekhatarr Daviig phãpitarr? Mag irua phãtarr gaai mag sim:
42 Pois o próprio Davi, no livro dos Salmos, diz: Disse o Senhor a meu Senhor: Senta-te à minha direita,
43 pʉch oomapha aajem khʉʉn thum mua pʉch jua ee pʉrkha dee nʉm ora.’ ” (Sal. 110:1)
43 até que eu ponha os teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}.
44 Mag ich David khararrauchajã Ẽwandamau pʉ̈iju aajerr igwia “maach Pör” a iekhatarrta, ¿jãgwia pãrau sĩi i David chaain ewagam khʉʉn dënpai aajẽ? Mag sĩi ich chaaipai aju akhiin Daviiu ich paarmua mag “maach Pör” abakhamgui ajim anʉm.
44 Portanto, Davi o chama de Senhor! Como, pois, é ele seu filho?
45 Maimua õor thumaam khʉʉn jʉ̈g daar Jesuu ich khapeen ich dʉ̈i ogdʉba wënʉrraajerr khʉʉnagta magjim aajem:
45 Enquanto todo o povo o ouvia, disse a seus discípulos:
46 —Moiseeu Ẽwandam iek phã pʉatarr jawaag chi machnaan dʉ̈i khai khĩir khaphʉ aajeet. Jãkhʉʉnan sĩi khajũa bʉ̈ duurg jũanaa kaaijã ee õrau amachig saludaawaijã amach thö iekhapim khõsita sĩerrjëemgui ajim anʉm. Jãkhʉʉnan amach Ẽwandam i jaaujem deg weetwaijã amachta pörgarcha thumaam khʉʉnag khĩir jʉrkha juupjemgui ajim anʉm, amachta warm khʉʉn khãaijã ajapcha nʉm awia. Maimua di chaaur thach khömkhĩir thʉ̈ʉrwaijã parhooba jupba, khãidu ajapcharamta jʉ̈a au sĩerrjëemgui ajim anʉm.
46 Guardai-vos dos escribas, que querem andar de roupas compridas e gostam das saudações nas praças públicas, das primeiras cadeiras nas sinagogas e dos primeiros lugares dos banquetes;
47 Jãkhʉʉnaun sĩita khoopaa ʉʉin juagam nemdamjã khechthʉg aumaajerram. Magnaata sëukha warag am kõit Ẽwandamag jëeu nʉʉ aajemgui ajim anʉm, juau ogthom amach magba nʉm amkhĩir. Mamʉ amach jãg wënʉrrʉm paar, jũrr Ẽwandamau ĩchab am gaai jua khʉabajugui ajim anʉm.
47 que devoram as casas das viúvas, fingindo fazer longas orações. Eles receberão castigo mais rigoroso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.