João 8

Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yěsù ɨvà ndɨ̀ ndàrà mìzèyìtunì tɨ́ kátɨna itsu náarɨ́’ɨ̀ dɔ̀ná pbìrì dɔ̀.
1 Dirigiu-se Jesus para o monte das Oliveiras.
2 Nɨ́, tsútsǎnɨ́nganɨ́ kútsingá nyʉ́, kǎdù ndɨ̀ tdɨ́tdɔ̌ Kàgàwà bhà ɨdza, kɔ́rɔ́ alɛ ràdʉ̀ ’àndu tɨná. Nɨ́ kǎdɨ̀ obvò, ndàdʉ̀ ndɔ̀pɛ̀ ndùdhe dhu ìndrǔ tɔ̀.
2 Ao romper da manhã, voltou ao templo e todo o povo veio a ele. Assentou-se e começou a ensinar.
3 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ Músà bhà Ʉyátá tɔ́ màlímó mà, Pbàfàrìsáyó mànà, níiwú atdí tsìbhálɛ nà Yěsù-tɨ’ɔ̀, ’àdʉ̀ àbhʉnà rìdè kɔ́rɔ́ alɛ-ɔ̀nzɨ̌. Ndɨ tsìbhálɛ nɨ’ɨ̀ mʉ̀nyɔ̀nɨ̀ ɔ̀nzɨ rɨ́ rɔ́ ka kɔ̀tdɨ̀.
3 Os escribas e os fariseus trouxeram-lhe uma mulher que fora apanhada em adultério.
4 Nɨ́ abádhí atɨ Yěsù nɨ̌: «Màlimǒ, yàrɨ́ tsìbhálɛ mà ka kɔ̀tdɨ̀ mʉ̀nyɔ̀nɨ̀ ɔ̀nzɨ rɨ́ rɔ́.
4 Puseram-na no meio da multidão e disseram a Jesus: Mestre, agora mesmo esta mulher foi apanhada em adultério.
5 Músà nʉ́ʉyá dhu fǎkà ndàtɨ, ɨ dhu bhěyi vèbhálɛ núbvu mǎ ròngò odu nɨ̌, rʉ̀vɛ. Nɨ́ nyɨ nyʉ́, nyɨ nyátɨna ɨ̀ngbǎ dhu bhěyi yàrɨ́ tsìbhálɛ nɨ̌?»
5 Moisés mandou-nos na lei que apedrejássemos tais mulheres. Que dizes tu a isso?
6 Abádhí níivú wɔ̀ dhu Yěsù-tsʉ̌, ’òmvù kà-afí nɨ̌, ndɨ́nɨ̌ ɨ̀ idyi tɨ́ kǎ-dà-dɔ, ’àdʉ̀ kɔ̀bhʉ̀ okúna dɔ̀ rɔ̀. Pbɛ́tʉ̀, Yěsù adʉ̀ ndàgu obvò, ndàdʉ̀ àdɨ ndàmbɛ dhu àndi dɔ̌ ɔtsʉ́na-kpɔ̀ nɨ̌ adzɨkpa dɔ̌.
6 Perguntavam-lhe isso, a fim de pô-lo à prova e poderem acusá-lo. Jesus, porém, se inclinou para a frente e escrevia com o dedo na terra.
7 Nɨ́ Músà bhà Ʉyátá tɔ́ màlímó mà, Pbàfàrìsáyó mànà nʉ́tʉ dhu, ’àmbɛ dhu ɔ̀ngʉ̀ dɔ̌ tsʉ̀ná tɨ́ rɔ̀, Yěsù angbɛ ndɨ̀, ndàdʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nzínzìkʉ ɔ̌, ɨnzá àpɛ̀ dhu àfǎ atdíku màtɨ́ alɛ nákǎ ndɨ ndɔ̀pɛ̀ ndùbvǔ ka wɛmbɛrɛ̀ tɨ́ odu nɨ̌.»
7 Como eles insistissem, ergueu-se e disse-lhes: Quem de vós estiver sem pecado, seja o primeiro a lhe atirar uma pedra.
8 Yěsù adʉ̀ ndàgu tdɨ́tdɔ̌, ndàmbɛ dhu àndi dɔ̌ adzɨkpa dɔ̌.
8 Inclinando-se novamente, escrevia na terra.
9 Nɨ́ abádhí níitdègu wɔ̀ kʉ̀nɔ̀ dhu nɨ́rɨ, nɨ́ abádhí adʉ̀ ’ɔ̀pɛ̀ ’ùwě ɨ̀ atdátdírà ɔ̌ ányɨ̀rɔ̌ rɔ̀, rɔ̀pɛ̀ ndɨ̀ kǎkà ɨwà atɔ̀ya ówù angyi alɛ rɔ̌ rɔ̀. Yěsù mà náadʉ̀ ’ʉ̀bhà ɔ́yɔ̌ rɔ̀ tɨ́ wɔ̀ ndɨ ɔnzɨ̀ná ìdènà tsìbhálɛ mànà.
9 A essas palavras, sentindo-se acusados pela sua própria consciência, eles se foram retirando um por um, até o último, a começar pelos mais idosos, de sorte que Jesus ficou sozinho, com a mulher diante dele.
10 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ kǎngbɛ ndɨ̀ tdɨ́tdɔ̌, ndàdʉ̀ àtɨ̀nà wɔ̀ tsìbhálɛ nɨ̌: «Hɔ̀kɔ̀! Kɔ̌kɔ̀ nyɔbhʉ̀ rɔ̌ rúbhi alɛ rɨ̌’ɨ̀ ɨ̀ngbɔrɔ́? Atdí alɛ mà nɔ́tdɨ̀ tɨ́ obhó anya dʉ̀nʉ́?»
10 Então ele se ergueu e vendo ali apenas a mulher, perguntou-lhe: Mulher, onde estão os que te acusavam? Ninguém te condenou?
11 Nɨ́ wɔ̀ tsìbhálɛ adʉ̀ dhu àdu kà tɔ̀, ndàtɨ: «Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ɨnzá atdí alɛ mà nɔ́tdɨ̀ anya dùdú.» Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà kà nɨ̌: «Ma nyʉ́ mà, ma mɨ́ nzɨ̌ anya ɔ̀tdɨ̀ dʉ̀nʉ́. Nɨ́ árà, ndɨrɔ̀ àpɛ́ nyɔnzɨ nzɛ́rɛnga tdɨ́tdɔ̌.»]
11 Respondeu ela: Ninguém, Senhor. Disse-lhe então Jesus: Nem eu te condeno. Vai e não tornes a pecar.
12 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yěsù adʉ̀ dhu ɔ̀vɔ̀ tdɨ́tdɔ̌ ihé-yà tɔ̀ ndàtɨ: «Ɨma nɨ́ ndɨ yà adzɨ ɔ̌ alɛ-nyɨ̌nga àwʉ̀ rɨ́ awáwʉ̀. Ndɨ alɛ náapɛ́ owùdu nʉ́ngʉ̌, nɨ́ rɨ̌ nzɨ̌ àdʉ̀ ùbhi ɨ́nɔ̀ ɔ̌ akɛkpá màtɨ́, pbɛ́tʉ̀, kà rǎdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ípìrɔ̌nga nábhʉ̌ rɨ́ awáwʉ̀ nà.»
12 Falou-lhes outra vez Jesus: Eu sou a luz do mundo; aquele que me segue não andará em trevas, mas terá a luz da vida.
13 Nɨ́, Pbàfàrìsáyó adʉ̀ àtɨ̀nà Yěsù nɨ̌: «Nyɨ nyarádɨ nyɨ-tɨ́rɔ̀ nyɨ nyarɔ́nzɨna dhu tɔ́ ngàmbì tɨ́. Nɨ́, nyɨ nyarʉ́nɔna dhu nɨ́ nzɨ̌ obhó dhu.»
13 A isso, os fariseus lhe disseram: Tu dás testemunho de ti mesmo; teu testemunho não é digno de fé.
14 Nɨ́, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Ɨ̀mbǎ dhu rɨ̌’ɨ̀ ma marádɨ pbàkà ngàmbì tɨ́ ma-tɨ́rɔ̀ dhu màtɨ́, nɨ́ ma marʉ́nɔna dhu nɨ́ obhó dhu. Obhó tɨ́, ma mʉ́nɨ wà àdhà rɔ̀ màtɨ́ ma mɨ́rà dhu, ndɨrɔ̀ ma mʉ́nɨ wà àdhà màtɨ́ ma márà dhu. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyʉ́nɨ nzá àdhà rɔ̀ màtɨ́ ma mɨ́rà dhu, ndɨrɔ̀ nyɨ̌ nyʉ́nɨ nzá àdhà màtɨ́ ma márà dhu.
14 Respondeu-lhes Jesus: Embora eu dê testemunho de mim mesmo, o meu testemunho é digno de fé, porque sei de onde vim e para onde vou; mas vós não sabeis de onde venho nem para onde vou.
15 Nyɨ̌ nyárɨ́ ìndrǔ-ànyǎ nɨ́tdɨ̀ yà adzɨ ɔ̌ alɛ náarɨ́ ìndrǔ-ànyǎ nɨ́tdɨ̀ ɔ̀ná ɔ́fɔ̀ ɔ̌. Pbɛ́tʉ̀, ma marɨ́ nzɨ̌ atdí alɛ-ànyǎ mà nɔ́tdɨ̀.
15 Vós julgais segundo a aparência; eu não julgo ninguém.
16 Ndɨrɔ̀, ma mapɛ́ àdʉ̀ ìndrǔ-ànyǎ nɔ́tdɨ̀, nɨ́ ma mádʉ̀ kɔ̀tdɨ̀ obhónga dɔ̌. Obhó tɨ́, ma mɨ́’ɨ̀ mbǎ atdírɔ̀ ndɨ anya t’ɨ́tdɨ̀ta ɔ̌, pbɛ́tʉ̀ mǎ mɨ́’ɨ̀ yà ɨma nívì Àbadu mànà.
16 E, se julgo, o meu julgamento é conforme a verdade, porque não estou sozinho, mas comigo está o Pai que me enviou.
17 Fʉ̀kʉ́ Ʉyátá ɔ̀ ka kándǐ dhu katɨ, ɔ́yɔ̌ alɛ rapɛ́ òko atdí dhu tɔ́ ngàmbì tɨ́, nɨ́ ɨ alɛ ʉ̀nɔ̀ dhu ràrǎdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ obhó dhu.
17 Ora, na vossa lei está escrito: O testemunho de duas pessoas é digno de fé {Dt 19,15}.
18 Nɨ́ ma marádɨ pbàkà ngàmbì tɨ́ ma-tɨ́rɔ̀, ndɨrɔ̀ yà ma nívì Àbadu nɨ́ átɔ̀ pbàkà ngàmbì.»
18 Eu dou testemunho de mim mesmo; e meu Pai, que me enviou, o dá também.
19 Nɨ́ Pbàfàrìsáyó adʉ̀ dhu ìvu Yěsù-tsʉ̌ ’àtɨ: «Ndɨ Àbanʉ rɨ̌’ɨ̀ àdhà?» Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu, ndàtɨ: «Nyɨ̌ nyʉ́nɨ nzá ma, ndɨrɔ̀ nyɨ̌ nyʉ́nɨ nzá Àbadu. Nyɨ̌ nyʉ́nɨ̌yana gukyè ɨma, nɨ́ nyɨ̌ nyʉ́nɨ̌yana ʉ̀nɨ̌ Àbadu átɔ̀.»
19 Perguntaram-lhe: Onde está teu Pai? Respondeu Jesus: Não conheceis nem a mim nem a meu Pai; se me conhecêsseis, certamente conheceríeis também a meu Pai.
20 Yěsù ambɛ́nà wɔ̀ dhu ʉ̀nɔ̀ dɔ̌ Kàgàwà bhà ɨdzá ndɨ̀ ndàdɨ ndàmbɛ dhu ùdhe dɔ̌ ìndrǔ tɔ̀ rɔ́rɔ̀. Kǎdɨ̀ yà pɛrɛ̀ tɨ́ ka kúbhǒna Kàgàwà tɔ̀ fʉ̀rangà nʉ́dɔ̌ ka kárɨ́ ɔ̀nà sàndukù tɨ́. Pbɛ́tʉ̀, atdí alɛ mà náadʉ̀ nzá kòsò, ɨnzá kàbhà kàsʉmɨ̀ nápɛ̀ àkǎ nɨ́dhunɨ̌.
20 Estas palavras proferiu Jesus ensinando no templo, junto aos cofres de esmola. Mas ninguém o prendeu, porque ainda não era chegada a sua hora.
21 Tdɨ́tdɔ̌, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà Pbàyàhúdí nɨ̌: «Kànɨ̌ ma màrà wà, nɨ́ nyɨ̌ nyɨ́ nyɔ̌pɛ̀ nyɔ̌nɛ̀ ma, pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyʉ́vɛ ʉ̀vɛ̌ tɨ́ fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛnga ɔ̌. Ma márà ɨ nyɨ̌ nyɨ́ nzɨ̌ àdʉ̀ òwu ùvò.»
21 Jesus disse-lhes: Eu me vou, e procurar-me-eis e morrereis no vosso pecado. Para onde eu vou, vós não podeis ir.
22 Nɨ́, Pbàyàhúdí adʉ̀ ’ɔ̀pɛ̀ ’ɔ̀ngʉ̀ dhu tsʉ̀yá nzínzìya ɔ̌, ’àmbɛ àtɨ̀nà dɔ̌: «Kà tɨ́ ndòho òho tɨ́, wɔ̀ kà rǎtɨna ɨ̀nzɨ̌ àlɛ̌ ràrǎdʉ̀ òwu ùvò ndɨ̀ ndárà ɨ rɔ̀?»
22 Perguntavam os judeus: Será que ele se vai matar, pois diz: Para onde eu vou, vós não podeis ir?
23 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyɨ̌ nɨ́ obvò bhà, pbɛ́tʉ̀ ɨma nɨ́ ɔrʉ̀ alɛ. Nyɨ̌ nɨ́ yà adzɨ ɔ̌ bhà, pbɛ́tʉ̀ ɨma nɨ́ nzɨ̌ yà adzɨ ɔ̌ alɛ.
23 Ele lhes disse: Vós sois cá de baixo, eu sou lá de cima. Vós sois deste mundo, eu não sou deste mundo.
24 Ndɨ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀ nɨ́ ndɨ ma màtɨ, ʉ̀vɛ̌ tɨ́ nyɨ̌ ràrʉ̌vɛ fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛnga ɔ̌ nɨ̌. Obhó tɨ́, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyapɛ́ dhu à’u ɨma ràrɨ̌ ndɨ yà ɨ̀’ɨ̀ arɨ́’ɨ̀ alɛ, nɨ́ nyɨ̌ nyʉ́vɛ ʉ̀vɛ̌ tɨ́ fʉ̀kʉ́ nzɛ́rɛnga ɔ̌.»
24 Por isso vos disse: morrereis no vosso pecado; porque, se não crerdes o que eu sou, morrereis no vosso pecado.
25 Pbàyàhúdí adʉ̀ dhu ìvu Yěsù-tsʉ̌ ’àtɨ: «Nyɨ nyʉ́, nyɨ nɨ́ àdhɨ?» Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Ɨma nɨ́ yà mʉ̀hàngʉ́ ɔ̀ rɔ̀ ndɨ̀ napɛ̀na rɔ̀ ma marʉ́nɔna fʉ̌kʉ̀ alɛ.
25 Quem és tu?, perguntaram-lhe eles então. Jesus respondeu: Exatamente o que eu vos declaro.
26 Ma mɨ́’ɨ̀ ábhɔ̌ dhu nyʉ́ nà okúkʉ dɔ̀ rɔ̀ ma mʉ́nɔna. Ndɨrɔ̀, ma mɨ́’ɨ̀ dʉ̀kʉ́ ma mádʉ̀ anya ɨ̀tdɨ̀ okúya dɔ̀ rɔ̀ dhu nà abhɔ nyʉ́. Pbɛ́tʉ̀, yà ɨma nívì alɛ náarʉ́nɔna dhu nɨ́ obhó dhu. Ndɨrɔ̀, ma márádʉ̀ ɔ̀vɔ̀nà yà adzɨ ɔ̌ alɛ tɔ̀ dhu nɨ́ kà-tsʉ̌ ma mɨ́rɨ̀ dhu.»
26 Tenho muitas coisas a dizer e a julgar a vosso respeito, mas o que me enviou é verdadeiro e o que dele ouvi eu o digo ao mundo.
27 Nɨ́ Pbàyàhúdí náadʉ̀ nzá dhu ʉ̀nɨ Àbanà Kàgàwà-okú dɔ̀ rɔ̀ kà ràrǔbhi ɔ̀tɛ rɔ̌ fɨ̌yɔ̀.
27 Eles, porém, não compreenderam que ele lhes falava do Pai.
28 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Ìndrǔ t’ídhùnà nʉ́tɔ̌ nyɨ̌ nyɨ́ mʉ̀sàlabhà dɔ̌ nɨ́nganɨ́ nɨ́ ndɨ nyɨ̌ nyʉnɨya dhu ma ràrɨ̌ ndɨ yà ɨ̀’ɨ̀ arɨ́’ɨ̀ alɛ. Ndɨrɔ̀, nyɨ̌ nyadʉ̀ya dhu ʉ̀nɨ, ɨ̀nzɨ̌ ma rarɨ́ atdí dhu mà nɔ́nzɨ ma mòzè ka dhu bhěyi, pbɛ́tʉ̀, ma marʉ́nɔna dhu ràrɨ̌ Àbadu Kàgàwà núudhè idù dhu kɛ̀lɛ̌.
28 Jesus então lhes disse: Quando tiverdes levantado o Filho do Homem, então conhecereis quem sou e que nada faço de mim mesmo, mas falo do modo como o Pai me ensinou.
29 Yà ɨma nívì Àbadu náarɨ́’ɨ̀ ìnè atdíkpá ma mànà. Kǔbhà nzá ma atdírɔ̀, yà ma márɔ́nzɨna bìlǐnganà dhu nɨ́ kà-nyɨ̀kpɔ́ nɔ́fɔ̀ dhu kɛ̀lɛ̌ nɨ́dhunɨ̌.»
29 Aquele que me enviou está comigo; ele não me deixou sozinho, porque faço sempre o que é do seu agrado.
30 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ wɔ̀ dhu bhěyi Yěsù ɔ̀tɛ̀ rɔ̀, ábhɔ̌ alɛ nyʉ́ náadʉ̀ kà’ù.
30 Tendo proferido essas palavras, muitos creram nele.
31 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà yà ndɨ̀ nà’ù Pbàyàhúdí nɨ̌: «Nyɨ̌ nyapɛ́ yà ma mʉ̀nɔ̀ fʉ̌kʉ̀ dhu nɨ́fʉ̌, nɨ́ nyɨ̌ nɨ’ɨna obhó nyʉ́ pbàkà ábhàlɨ̌.
31 E Jesus dizia aos judeus que nele creram: Se permanecerdes na minha palavra, sereis meus verdadeiros discípulos;
32 Nyɨ̌ nyɨ́ obhónga nʉ́nɨ̌, ndɨ obhónga ràdʉ̀ nyǎbhʉ nyɨ̌’ɨ̀ dʉ̀kʉ́ nyɨ̌-tɨ́rɔ̀.»
32 conhecereis a verdade e a verdade vos livrará.
33 Nɨ́ kɔ̌kɔ̀ Pbàyàhúdí náadʉ̀ dhu ìvu Yěsù-tsʉ̌, ’àtɨ: «Mǎ nɨ́ Àbràhamʉ̀ bhà pbàdzʉkʉrʉ. Ndɨrɔ̀, mǎ mapɛ̀na nzá òko atdí alɛ bhà ɨnɔ mà tɨ́. Nɨ́ ádhu nyɨ nyátɨna, mǎ ràrɨ̌ mʉ̌gɛ̀rɛ̀ mɨ̌’ɨ̀ dɔ̀ká mǎ-tɨ́rɔ̀ nɨ̌?»
33 Replicaram-lhe: Somos descendentes de Abraão e jamais fomos escravos de alguém. Como dizes tu: Sereis livres?
34 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Ma mɨ́ obhó dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀: Ndɨ alɛ náapɛ́ àmbɛ nzɛ́rɛnga nɔ́nzɨ̀ dɔ̌, nɨ́ ndɨ alɛ nɨ́ nzɛ́rɛnga tɔ́ ɨnɔ.
34 Respondeu Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: todo homem que se entrega ao pecado é seu escravo.
35 Ɨnɔ nɨ́ ɨ̀nzɨ̌ rádʉ̀ àdɨ ɨdzá alɛ nyʉ́ tɨ́ bìlǐnganà alɛ. Pbɛ́tʉ̀, alɛ t’ídhùnà nyʉ́ náarádɨ ɨdzá alɛ tɨ́ bìlǐnganà.
35 Ora, o escravo não fica na casa para sempre, mas o filho sim, fica para sempre.
36 Nɨ́rɔ̀, Kàgàwà t’ídhùnà nyʉ́ náapɛ́ àdʉ̀ nyǐpfo ɨnɔ-kàsʉ̌ ɔ̀ rɔ̀, nɨ́ nyɨ̌ nyádʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ obhó tɨ́ dʉ̀kʉ́ nyɨ̌-tɨ́rɔ̀.
36 Se, portanto, o Filho vos libertar, sereis verdadeiramente livres.
37 Ma mʉ́nɨ wà dhu nyɨ̌ ràrɨ̌ Àbràhamʉ̀ bhà pbàdzʉkʉrʉ. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyarádʉ̀ mɔnɛ̀, ndɨ́nɨ̌ nyǎbhʉ̀ tɨ́ ma kohò, ɨ̀nzɨ̌ yà ma mʉ́nɔna dhu náarádʉ̀ ngari àbà afíkʉ ɔ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
37 Bem sei que sois a raça de Abraão; mas quereis matar-me, porque a minha palavra não penetra em vós.
38 Ma marʉ́nɔna dhu nɨ́ Àbadu Kàgàwà bhà ma mála dhu. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyarɔ́nzɨna dhu nɨ́ yà àbakʉ nʉ́ʉnɔ fʉ̌kʉ̀ dhu.»
38 Eu falo o que vi junto de meu Pai; e vós fazeis o que aprendestes de vosso pai.
39 Nɨ́ Pbàyàhúdí adʉ̀ dhu àdu Yěsù tɔ̀ ’àtɨ: «Àbakà nɨ’ɨ̀ Àbràhamʉ̀.» Nɨ́ kǎdʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Nyɨ̌ nyɨ́’ɨ̀yana gukyè Àbràhamʉ̀ bhà inzo nyʉ́ tɨ́, nɨ́ nyɨ̌ nyóngòyana Àbràhamʉ̀ anzɨ̀ kasʉ nɔ́nzɨ̀.
39 Nosso pai, replicaram eles, é Abraão. Disse-lhes Jesus: Se fôsseis filhos de Abraão, faríeis as obras de Abraão.
40 Ma mʉ́nɔ̀ yà Kàgàwà nɨ́ɨtɛ̀ idu obhó dhu fʉ̌kʉ̀. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyarádʉ̀ mɔnɛ̀ ndɨ́nɨ̌ nyɨ̌ nyǎbhʉ̀ tɨ́ ma kohò. Àbràhamʉ̀ náanzɨ̀ nzá dhu wɔ̀ nyɨ̌ nyarɔ́nzɨna dhu bhěyi.
40 Mas, agora, procurais tirar-me a vida, a mim que vos falei a verdade que ouvi de Deus! Isso Abraão não o fez.
41 Nyɨ̌ nyarɔ́nzɨna dhu nɨ́ àbakʉ arɔ́nzɨna dhu.» Nɨ́ abádhí adʉ̀ àtɨ̀nà Yěsù nɨ̌: «Mǎ nɨ́ nzɨ̌ mʉ̀nyɔ̀nɨ̀ ɔ̌ ka kɔ́dhɨ̀ nzónzo. Àbakà rɨ̌’ɨ̀ atdí tɨ́. Ndɨ Àbakà nɨ́ Kàgàwà.»
41 Vós fazeis as obras de vosso pai. Retrucaram-lhe eles: Nós não somos filhos da fornicação; temos um só pai: Deus.
42 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Kàgàwà ɨ́’ɨ̀yana gukyè Àbakʉ tɨ́, nɨ́ nyɨ̌ nyózèyana ma òzè, Àbadhi-tɨ’ɔ̀ rɔ̀ ma mɨ́rà, ndɨrɔ̀ kǐvì ndɨ ɨma nɨ́dhunɨ̌. Ma mɨ́rà nzá ɔvɔ̀du dɔ̌ ma-tɨ́rɔ̀, pbɛ́tʉ̀ ɨma nívì nɨ̀ Àbadhi ndɨ̀tɨ́rɔ̀.
42 Jesus replicou: Se Deus fosse vosso pai, vós me amaríeis, porque eu saí de Deus. É dele que eu provenho, porque não vim de mim mesmo, mas foi ele quem me enviou.
43 Nɨ́ ádhu ɨ̀nzɨ̌ ma mʉ́nɔna dhu náarɨ́ dʉ̀kʉ àlʉ̌ nɨ̌? Obhó tɨ́, kǎrɨ́ nzɨ̌ dʉ̀kʉ àlʉ̌, ɨ̀nzɨ̌ nyɨ̌ nyádʉ̀ fʉ̌kʉ̀ ma mʉ́nɔna dhu ɨ̀rɨ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
43 Por que não compreendeis a minha linguagem? É porque não podeis ouvir a minha palavra.
44 Nyɨ̌ nɨ́ àbakʉ Pfɔ̀mvɔ bhà inzo. Ndɨrɔ̀, nyɨ̌ nyarózèna nyɔ̌nzɨ̀ dhu nɨ́ ndɨ àbakʉ ózè dhu kɛ̀lɛ̌. Mʉ̀hàngʉ́ ɔ̀ rɔ̀, àbadhi nɨ’ɨ̀ ìndrǔ-tsè ɔ̀tdɨ̀ arɨ́ alɛ. Kǎpɛ̀na nzá obhó dhu nʉ́nɔ akɛkpá màtɨ́, ɨ̀mbǎ obhónga náarɨ́’ɨ̀ kà ɔ̀ nɨ́dhunɨ̌. Tɨ̀tɔ̀ ʉ̀nɔ ndɨ̀ ndɨ́ rɔ̀, kǎrɔ́nzɨna dhu nɨ́ pbɨ̀ndà màndʉ nyʉ́. Obhó tɨ́, àbadhi nɨ́ tɨ̀tɔ̀ ʉ̀nɔ arɨ́ alɛ, ndɨrɔ̀ ka nɨ́ tɨ̀tɔ̀ t’ábanà.
44 Vós tendes como pai o demônio e quereis fazer os desejos de vosso pai. Ele era homicida desde o princípio e não permaneceu na verdade, porque a verdade não está nele. Quando diz a mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Pbɛ́tʉ̀ ɨma, ma marʉ́nɔna dhu nɨ́ obhó dhu. Nɨ́, ndɨ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀ nyɨ̌ nyárɨ́ nzɨ̌ àdʉ̀ ma mʉ́nɔna dhu ná’ù.
45 Mas eu, porque vos digo a verdade, não me credes.
46 Ádhɨ pbá alɛ ndɨ nzínzìkʉ ɔ̌ rádʉ̀ pbàkà nzɛ́rɛnga nɨ́tɛ̀? Ádhu obhó dhu nʉ́nɔ ma mɨ́ fʉ̌kʉ̀ rɔ̀, nyɨ̌ nyárɨ́ nzɨ̌ àdʉ̀ ma mʉ́nɔna dhu ná’ù nɨ̌?
46 Quem de vós me acusará de pecado? Se vos falo a verdade, por que me não credes?
47 Kàgàwà bhà inzo rǎdʉ̀ kàbhà ɔtɛ ɨ̀rɨ̀. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyárɨ́ nzɨ̌ kàbhà ɔtɛ ɨ̀rɨ̀, nyɨ̌ nɨ́ nzɨ̌ kàbhà inzo dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.»
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus, e se vós não as ouvis é porque não sois de Deus.
48 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Pbàyàhúdí náadʉ̀ dhu àdu Yěsù tɔ̀ ’àtɨ: «Mǎ mʉ̀nɔ̀ obhó dhu nyʉ́, yà mǎ màtɨ nyɨ ràrɨ̌ Sàmàrɨyà tɔ́ pbìrì ɔ̌ alɛ, ndɨrɔ̀ nzɛ́rɛ-alafí ràrɨ̌’ɨ̀ ʉ̀nʉ̀ rɔ̀.»
48 Responderam então os judeus: Não dizemos com razão que és samaritano, e que estás possesso de um demônio?
49 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀ ndàtɨ: «Nzɛ́rɛ-alafí rɨ̌’ɨ̀ mbǎ ùdù. Ma márɨ́ Àbadu Kàgàwà nɨ́fʉ̌, pbɛ́tʉ̀ nyɨ̌ nyárɨ́ nzɨ̌ àdʉ̀ mɨfʉ.
49 Respondeu-lhes Jesus: Eu não estou possesso de demônio, mas honro a meu Pai. Vós, porém, me ultrajais!
50 Ma márɨ́ nzɨ̌ ìndrǔ rɨ̌ mɨfʉ̌ dhu nɔ́nɛ. Pbɛ́tʉ̀, ìndrǔ rɨ̌ mɨfʉ̌ dhu nɔ́nɛ arɨ́, ndàdʉ̀ ìndrǔ-ànyǎ ɨ̀tdɨ̀ atdí alɛ rɨ̌’ɨ̀ ìnè.
50 Não busco a minha glória. Há quem a busque e ele fará justiça.
51 Ma mɨ́ obhó dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀. Ndɨ alɛ náapɛ́ ma mʉ́nɔna dhu nɨ́fʉ̌, nɨ́ ndɨ alɛ náalaya nzɨ̌ ɔvɛ-ngbɔ̀ akɛkpá màtɨ́.»
51 Em verdade, em verdade vos digo: se alguém guardar a minha palavra, não verá jamais a morte.
52 Nɨ́ Pbàyàhúdí adʉ̀ àtɨ̀nà Yěsù nɨ̌: «Ɔ̀tsɔ̀! Kòmbí nga nɨ́ ndɨ mǎ mà’ù dhu ìnè nzɛ́rɛ-alafí ràrɨ̌’ɨ̀ ʉ̀nʉ̀ nɨ̌. Àbràhamʉ̀ náavɛ̀ wà, ndɨrɔ̀ Kàgàwà bhà pbànábí mà nʉ́ʉvɛ̀ wà átɔ̀. Nɨ́ nyɨ nyádʉ̀ àtɨ̀nà ɨ̀ngbǎ dhu bhěyi nyɨ nyʉ́nɔna dhu nɨ́fʉ̌ rɨ́ alɛ ralaya nzɨ̌ ɔvɛ-ngbɔ̀ akɛkpá màtɨ́?
52 Disseram-lhe os judeus: Agora vemos que és possuído de um demônio. Abraão morreu, e também os profetas. E tu dizes que, se alguém guardar a tua palavra, jamais provará a morte...
53 Nyɨ tɨ́ ádrʉ̀ngbǎlɛ nyʉ́, ròsè yà àvǎvɛ̀ abhukà Àbràhamʉ̀ dɔ̀nǎ? Ndɨrɔ̀, Kàgàwà bhà pbànábí mà nʉ́ʉvɛ̀ wà átɔ̀. Nɨ́ nyɨ nyʉ́, nyɨ nyɔ́zʉ̀ nyɨ àdhɨ tɨ́?»
53 És acaso maior do que nosso pai Abraão? E, entretanto, ele morreu... e os profetas também. Quem pretendes ser?
54 Nɨ́, Yěsù adʉ̀ dhu àdu abádhí tɔ̀, ndàtɨ: «Dhu ɨ́’ɨ̀yana gukyè ma-tɨ́rɔ̀ ma márɨ́ mɨfʉ̌ dhu tɨ́, nɨ́ ndɨ ɨfʉta nɨ́’ɨ̀yana mbǎ tɨ̌na nà. Pbɛ́tʉ̀, mɨfʉ̌ arɨ́ nɨ́ Àbadu Kàgàwà, yà nyɨ̌ nyarátɨna fʉ̀kʉ́ Kàgàwà tɨ́.
54 Respondeu Jesus: Se me glorifico a mim mesmo, a minha glória não é nada; meu Pai é quem me glorifica, aquele que vós dizeis ser o vosso Deus
55 Nyɨ̌ nyʉ́nɨ nzá Àbadhi, pbɛ́tʉ̀ ma mʉ́nɨ wà ka. Ma mapɛ́ àdʉ̀ àtɨ̀nà ɨnzá ma rʉ́nɨ ka, nɨ́ ma nádʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ɨwà ma mòngò tɨ̀tɔ̀tálɛ tɨ́ átɔ̀ nyɨ̌ bhěyi. Pbɛ́tʉ̀ ma mʉ́nɨ wà ka, ndɨrɔ̀ ma márɨ́ kà bhà ɔtɛ nɨ́fʉ̌.
55 e, contudo, não o conheceis. Eu, porém, o conheço e, se dissesse que não o conheço, seria mentiroso como vós. Mas conheço-o e guardo a sua palavra.
56 Abhukʉ Àbràhamʉ̀ nʉ́ʉnɨ dhu, àhʉ̌ ndɨ̀ raraya àhʉ ma mɨ́rà yà adzɨ ɔ̌ ɔ̀ná ɨdhɔ ɔ̀. Nɨ́ ndɨ ɨdhɔ ndɨ̀ ndàla pbɨ̀ndà a’uta ɔ̌ rɔ̀, kɨ̌dhɛ̀ nɨ́ɨka ndɨ̀ atdídɔ̌.»
56 Abraão, vosso pai, exultou com o pensamento de ver o meu dia. Viu-o e ficou cheio de alegria.
57 Nɨ́ Pbàyàhúdí adʉ̀ dhu ìvu Yěsù-tsʉ̌ ’àtɨ: «Nyɨ nyʉ́, nyɨ nyàpɛ̀ nzá imbò kumì atɔ mà nísě. Nɨ́, nyɨ nyala tɨ́ àlǎ Àbràhamʉ̀?»
57 Os judeus lhe disseram: Não tens ainda cinqüenta anos e viste Abraão!...
58 Nɨ́ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Ma mɨ́ obhó dhu nʉ́nɔ fʉ̌kʉ̀: Ɨnzá ka kàpɛ̀ Àbràhamʉ̀ nʉ́gʉ rɔ́rɔ̀, ma mɨ’ɨ̀ ìnè.»
58 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade, em verdade vos digo: antes que Abraão fosse, eu sou.
59 Nɨ́rɔ nɨ́ ndɨ, Pbàyàhúdí náadʉ̀ ’ɔ̀pɛ̀ ’ʉ̀wǎ odu, ndɨ́nɨ̌ ɨ̀ ubvú tɨ́ ka nɨ̌. Pbɛ́tʉ̀, kǎdʉ̀ ndòrù dòtsí, ndàdʉ̀ àhʉ Kàgàwà bhà ɨdza ɔ̀ rɔ̀.
59 A essas palavras, pegaram então em pedras para lhas atirar. Jesus, porém, se ocultou e saiu do templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.