Gálatas 4

Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Nɨ́rɔ̀, ma mátɨna yà dhu bhěyi: ɨngba, yà àbanà bhà dhu-tsí-kàmǎ tɨ́ àkǎnà ndàdɨ, náapɛ́ ɨ̀’ɨ̀ àdɨ̀ ndɨ̀ ndàdɨ̀ ngbángba tɨ́ rɔ́, nɨ́ bhà ɔ́fɔ̀ mà nʉ́dà nzá ɨ̀ ɨnɔ bhà ɔ́fɔ̀ nà, àzèmbè ìnè ndɨ̀ ndɨ́’ɨ̀ dhu-kàmǎ tɨ́ rɔ́rɔ̀.
1 Portanto, pensem da seguinte forma: enquanto não atingir a idade adequada, o herdeiro não está numa posição muito melhor que a de um escravo, apesar de ser dono de todos os bens.
2 Ndɨ kàsʉmɨ̀ ɔ̌, àbadhi rɨ̌’ɨ̀ yà kìvǐ arɨ́ ndàdʉ̀ kàbhà dhu-tsí ɔ̀dɔ̀ alɛ bhà ádrʉ̀ngbǎnga-tsìnǎ, ràrà àhʉ kà t’ábanà udhè kàsʉmɨ̀ araya àkǎ dhu ɔ̀.
2 Deve obedecer a seus tutores e administradores até a idade determinada por seu pai.
3 Nɨ́ àlɛ̌’ɨ nyʉ́ mà átɔ̀, àlɛ̌ kɨ’ɨ̀ nzónzo bhěyi angyi, àlɛ̌ nɨ’ɨ̀ yà adzɨ dɔ̌ ɔbɨ nà dhu-tsí tɔ́ ɨnɔ.
3 O mesmo acontecia conosco. Éramos como crianças; éramos escravos dos princípios básicos deste mundo.
4 Pbɛ́tʉ̀, Kàgàwà udhè kàsʉmɨ̀ níitdègu àkǎ, nɨ́ Kǐvi Idhùnà: tsìbhálɛ ʉgʉ ka, ràdʉ̀ àdɨ ndòngò òvi Músà bhà Ʉyátá-tsìnǎ,
4 Mas, quando chegou o tempo certo, Deus enviou seu Filho, nascido de uma mulher e sob a lei.
5 ndɨ́nɨ̌ ndɨ̀ ndʉwʉ̀ tɨ́ ndɨ Ʉyátá-tsìnǎ aróko alɛ, ndɨrɔ̀ ndɨ́nɨ̌ mǎ mɨ’ɨ tɨ́ Kàgàwà bhà inzo nyʉ́ tɨ́.
5 Assim o fez para resgatar a nós que estávamos sob a lei, a fim de nos adotar como seus filhos.
6 Nyɨ̌ nɨ́ Kàgàwà bhà inzo nyʉ́. Ndɨ dhu ɨ̀tɛ̀ rɨ́ dhu nɨ́, Kǐvi Idhùnà bhà Alafí rɨ̀rà àdɨ àlɛ̌-afí ɔ̀. Ndɨ Alafí nɨ́ ndɨ rɨ́ àlɛ̌ àbhʉ̌ àlɛ̌ ràtɨ: Àba! Àbadu!
6 E, porque nós somos seus filhos, Deus enviou ao nosso coração o Espírito de seu Filho, e por meio dele clamamos: “ Aba , Pai”.
7 Nɨ́rɔ̀, ɨ̀ngbàtɨ́ ɨ́lɨ ndɨ̀ alɛ mà nzínzìkʉ ɔ̌ nɨ́ nzɨ̌ ɨnɔ tdɨ́tdɔ̌, pbɛ́tʉ̀ ka nɨ́ Kàgàwà bhà ɨngba, ndɨrɔ̀ Kàbhà ɨngba tɨ́ nyɨ nyɨ́’ɨ̀ dhu bhěyi, Kǎbhʉ̀ya pbɨ̀ndà inzo tɔ̀ ndɨ̀ ndarɔ́dɔna dhu-tsí átɔ̀ ɨndʉ̀.
7 Agora você já não é escravo, mas filho de Deus. E, uma vez que é filho, Deus o tornou herdeiro dele.
8 Angyinǎ rɔ̀ nyɨ̌ nyʉnɨ nzá Kàgàwà, nɨ́ nyɨ̌ nɨ’ɨ̀ tɨ̀tɔ̀ tɔ́ mʉ̌ngʉ̌-nzo tɔ́ ɨnɔ.
8 Antes de conhecerem a Deus, vocês eram escravos de supostos deuses que, na verdade, nem existem.
9 Pbɛ́tʉ̀, kòmbí nyɨ̌ nyʉ̀nɨ wà Kàgàwà, ndɨrɔ̀ ngǎtsi nɨ̌, Kàgàwà ʉ̀nɨ wà nyɨ̌. Nɨ́rɔ̀, ɨ́ngbà dhu bhěyi dhu, nyɨ̌ nyádʉ̀ nyǎdu tdɨ́tdɔ̌, kɔ̌kɔ̀ ɨ̀mbǎ arɨ́’ɨ̀ ɔbɨ nà, ndɨrɔ̀ àkyǎkyɛ̀ dhu-tsí-tɨ’ɔ̀ nɨ̌? Nyɨ̌ nyòzè tɨ́ nyǒkò ɨ dhu-tsí tɔ́ ɨnɔ tɨ́ tdɨ́tdɔ̌?
9 Agora que conhecem a Deus, ou melhor, agora que Deus os conhece, por que desejam voltar atrás e tornar-se novamente escravos dos frágeis e inúteis princípios básicos deste mundo?
10 Nyɨ̌ nyózè nyǎbhʉ ɨfʉta atdídɔ̌ atdídhená ɨdhɔ mà, àbǐ mà, kàsʉmɨ̀ mà atɔ mànà tɔ̀.
10 Vocês insistem em guardar certos dias, meses, estações ou anos.
11 Obhó tɨ́, ma mɨ́ ɔdɔ ɔ̀nzɨ, akyɛ dhu arana ɨ̀’ɨ̀ kɔkɔ́rɔ̀ ma mɨ́ kasʉ ɔ̀nzɨ okúkʉ dɔ̀ rɔ̀ dhu tɨ́ nɨ̌!
11 Temo por vocês. Talvez meu árduo trabalho em seu favor tenha sido inútil.
12 Àbanɨ̌nzó, ma mɨ̀tdɛ̀ nyɨ̌ ɨ̀tdɛ̀ tɨ́, dhu àkǎ nyǒngò dhu ɔ̀nzɨ̀ yà ma marɨ́ dhu ɔ̀nzɨ dhu bhěyi, àdhàdhɨ̀ ma marɨ́ dhu ɔ̀nzɨ wɔ̀ nyɨ̌ nyarɨ́ dhu ɔ̀nzɨ dhu bhěyi ɔ̀ná ɔ́fɔ̀ ɔ̌. Nyɨ̌, nyɨ̌ nyɔ́nzɨ̀ nzá atdí nzɛ́rɛ dhu-tɨdɔ̀ mà rùdú.
12 Irmãos, peço-lhes que sejam como eu, pois eu também sou como vocês. E vocês não me trataram mal
13 Nyɨ̌ nyʉ̀nɨ wà yà wɛmbɛrɛ̀ tɨ́ ma mʉnɔ Ídzì Màkʉ̌rʉ̀ fʉ̌kʉ̀ ɔ̀ná kàsʉmɨ̀ ɔ̌, ma mɨ’ɨ̀ andɨ nà dhu.
13 e certamente se lembram de que eu estava doente quando lhes anunciei as boas-novas pela primeira vez.
14 Nyɨ̌ nyɨ́’ɨ̀yana ìnè nyɔ̌nzɨ̀ ɨtsɨ̀du, ngǎtsi nɨ̌ mɨnzɛ rʉ̀kʉ́, yà ma mɨ’ɨ̀ nà andɨ-okú dɔ̀ rɔ̀. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyɔ́nzɨ̀ nzá ɨtsɨ̀du, ndɨrɔ̀ ma mɨ́nzɛ nzá rʉ̀kʉ́ rɔ̀. Pbɛ́tʉ̀, nyɨ̌ nyádʉ̀ makɔ àdhàdhɨ̀ nyɨ̌ nyàmbɛ̀nà Kàgàwà bhà màlàyikà mà nákɔ̌, ndɨrɔ̀ ngǎtsi nɨ̌, nyɨ̌ nyàmbɛ̀nà Yěsù Krɨ́stɔ̀ nyʉ́ ndɨ̀tɨ́rɔ̀ nákɔ̌ dhu bhěyi!
14 Embora minha saúde precária fosse uma tentação para me rejeitarem, vocês não me desprezaram nem me mandaram embora. Ao contrário, acolheram-me e cuidaram de mim como se eu fosse um anjo de Deus, ou mesmo o próprio Cristo Jesus.
15 Nɨ́rɔ̀, angyè fʉ̀kʉ́ dhɛ̀dhɛ nyʉ́ nárà àdhà? Obhó tɨ́, ma mà’ù wà dhu: nyɨ̌ rózèyana gukyè nyʉ̌wà nyɨ̀kpɔ́kʉ mà, nyǎdʉ̀ ùbhonà pɛrɛ̀ tɨ́ idù, nɨ́ nyɨ̌ nyʉ́wàyana ʉ̀wa!
15 Que aconteceu com a alegria que vocês demonstraram naquela ocasião? Estou certo de que, se fosse possível, teriam arrancado os próprios olhos e os teriam dado a mim.
16 Nɨ́ kòmbí ma mʉ̀gɛ̀rɛ̀ tɨ́ ɨma, mongò fʉ̀kʉ́ òmvǔ tɨ́, yà obhó dhu ma mɔ̀vɔ̀ fʉ̌kʉ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀?
16 Acaso me tornei inimigo de vocês porque lhes digo a verdade?
17 Kɔ̀rɨ́ alɛ ápbǎ afíya rʉ̀kʉ́, pbɛ́tʉ̀ abádhí tɔ́ ɨrɛ̀ta rɨ̌’ɨ̀ mbǎ mběyi. Abádhí ózè dhu nɨ́, ’ɨ̀ndà nyɨ̌ rùdú rɔ̀, ndɨ́nɨ̌ nyɨ̌ nyongó tɨ́ àdʉ̀ afíkʉ àpba rɔ̀yá tɨ́.
17 Esses falsos mestres estão extremamente ansiosos para agradá-los, mas suas intenções não são boas. Querem afastá-los de mim para que dependam deles.
18 Ídzì dhu tɨ́ rádʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ dhu nɨ́, alɛ-afí àpbǎ ka kɨ́ ídzì dhu t’ɔ́nzɨta rɔ̌ bìlǐnganà dhu, ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ yà atdíkpá àlɛ̌ kɨ́’ɨ̀ nyɨ̌ mànà ɔ̀ná kàsʉmɨ̀ ɔ̌ tɨ́.
18 Se alguém deseja agradá-los, muito bem; mas que o faça sempre, e não só quando estou com vocês.
19 Pbànɨ̌nzó, ma mɨ́ àpbɛ̀ àbà okúkʉ dɔ̀ rɔ̀ tdɨ́tdɔ̌, àdhàdhɨ̀ ndʉ̀gʉ rɨ́ tsìbhálɛ náarɨ́ àpbɛ̀ àbà dhu bhěyi, ràrà àhʉ Krɨ́stɔ̀ rǎrà ngari àbà afíkʉ ɔ̀ dhu ɔ̀.
19 Ó meus filhos queridos, sinto como se estivesse passando outra vez pelas dores de parto por sua causa, e elas continuarão até que Cristo seja plenamente desenvolvido em vocês.
20 Ma màmbɛ̀nà òzèna dhu nɨ́, mɨ’ɨ̀ atdíkpá nyɨ̌ mànà kòmbí, madʉ̀ ɔ̀tɛ nyɨ̌ mànà vurò tǔdú na. Obhó tɨ́, ma mʉ̀nɨ nzá àdhu mà ɔ̀nzɨ̀ ma mádʉ̀ okúkʉ dɔ̀ rɔ̀ dhu.
20 Gostaria de poder estar aí com vocês para lhes falar em outro tom. Mas, distante como estou, não sei o que mais fazer para ajudá-los.
21 Nyʉ̀nɔ pɛ́ dhu idù, nyɨ̌ yà Músà bhà Ʉyátá-tsìnǎ nyɨ̌ nyózè nyǒkò rɔ̀, nyɨ̌ nyɨ́rɨ̀ tɨ́ ɨnzá ndɨ Ʉyátá arʉ́nɔna dhu?
21 Digam-me, vocês que desejam viver debaixo da lei: acaso sabem o que a lei diz de fato?
22 Ka kándǐ dhu, katɨ: Àbràhamʉ̀ ɨ’ɨ̀ kpabhínzo nà ɔyɔ. Atdí ɨngba nʉgʉ kà tɔ̀ nɨ’ɨ̀ kàbhà ɨnɔ-àyi, Hàgarɨ̀, ndɨrɔ̀ ngǎtsi ɨngba nʉgʉ kà tɔ̀ nɨ’ɨ̀ Sárà, yà ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ ɨnɔ-àyi.
22 De acordo com as Escrituras, Abraão teve dois filhos, um nascido de uma escrava e outro de sua esposa, que era livre.
23 Wɔ̀ ndɨ ɨnɔ-àyi bhà ɨngba ka kʉgʉ àdhàdhɨ̀ kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ nʉ́gʉ ka karɨ́ dhu bhěyi, pbɛ́tʉ̀ wɔ̀ ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ ɨnɔ-àyi bhà-tsí ka kʉgʉ àdhàdhɨ̀ yà Kàgàwà anzɨ̀ làká-otù ɔ̌.
23 O filho da escrava nasceu segundo a vontade humana; o filho da mulher livre nasceu segundo a promessa.
24 Wɔ̀rɨ́ dhu-tɨ̀ rɨ̌’ɨ̀ ìnè: kɔ̌kɔ̀ ɔ́yɔ̌ vèbhálɛ nɨ́tɛ̀ dhu nɨ́ ɔ́yɔ̌ ungbòta-tɨdɔ̀. Wɛmbɛrɛ̀ tɔ́ ungbòta, yà Sìnayì tɔ́ pbìrì dɔ̌ rɔ̀ ndɨ̀ nanzɨ̀, nɨ́tɛ̀ nɨ́ Hàgarɨ̀. Ndɨ ungbòta-nyʉtsì rɔ̀ arúvò nzónzo nɨ́ ɨnɔ.
24 Essas duas mulheres ilustram duas alianças. A primeira, Hagar, representa o monte Sinai, onde o povo recebeu a lei que o escravizou.
25 Ndɨrɔ̀ Hàgarɨ̀ nɨ́ Sìnayì tɨ́ kátɨna Pbààrabhʉ̀-bvʉ̌ pbìrì. Ndɨrɔ̀, kɔ̀fɔ̀ ndɨ̀ yà kòmbí arɨ́’ɨ̀ Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀, yà ɨnɔ tɨ́ arɨ́’ɨ̀ pbɨ̀ndà inzo mànà nà.
25 E Hagar, que é o monte Sinai, na Arábia, representa a Jerusalém de agora, pois ela e seus filhos vivem sob a escravidão da lei.
26 Pbɛ́tʉ̀, yà ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̀ arɨ́’ɨ̀ Yèrùsàlɛmà tɔ́ kɨgɔ̀ rɨ̌’ɨ̀ dɔ̀ná ndɨ̀tɨ́rɔ̀, ndɨrɔ̀ ka nɨ́ ndɨ àlɛ̌ tsánà.
26 A segunda, Sara, representa a Jerusalém celestial. Ela é a mulher livre, e é nossa mãe.
27 Obhó tɨ́, Ɨ̀lɨ̌lǎ Andítá rǎtɨna:
27 Como dizem as Escrituras: “Alegre-se, mulher sem filhos, você que nunca deu à luz! Grite de alegria, você que nunca esteve em trabalho de parto! Pois a abandonada agora tem mais filhos que a mulher que vive com o marido”.
28 Nyɨ̌ mà àbanɨ̌nzó, nyɨ̌ nɨ́ yà Kàgàwà bhà làká-otù ɔ̌ ka kʉgʉ inzo, àdhàdhɨ̀ Ìsakà ka kʉgʉ dhu bhěyi.
28 E vocês, irmãos, são filhos da promessa, como Isaque.
29 Pbɛ́tʉ̀ angyi, yà kɔ́rɔ́ ngʉ̌kpà alɛ nʉ́gʉ ka karɨ́ dhu bhěyi ka kʉgʉ ngbángba náavù yà Kàgàwà bhà Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí bhà ɔbɨ nɨ̌ ka kʉgʉ ngbángba-rɔ̌. Ndɨrɔ̀ ndɨ dhu rɨ̌’ɨ̀ ìnè ndɨ̀ ndɨ́ ndɔ̀nzɨ ndɨ dhu bhěyi tɨ́ kòmbí màtɨ́ rɔ́.
29 Ismael, o filho nascido da vontade humana, perseguiu Isaque, o filho nascido do poder do Espírito, e o mesmo ocorre agora.
30 Nɨ́, Ɨ̀lɨ̌lǎ Andítá rɨ̌ àdhu ʉ̀nɔ? Kà rǎtɨna: «Ódì wɔ̀ ɨnɔ-àyi mà idhùnà mànà. Obhó tɨ́, ɨnɔ-àyi t’ídhùnà mà rɨ̌ nzɨ̌ àdʉ̀ òko àbayà bhà dhu-tsí-kàmǎ tɨ́ atdíkpá, yà ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ ɨnɔ-àyi t’ídhùnà mànà.»
30 Mas o que dizem as Escrituras sobre isso? “Livre-se da escrava e do filho dela, pois o filho da escrava não será herdeiro junto com o filho da mulher livre.”
31 Nɨ́ ndɨ dhu bhěyi tɨ́ àbanɨ̌nzó, àlɛ̌ nɨ́ nzɨ̌ ɨnɔ-àyi bhà inzo, pbɛ́tʉ̀ àlɛ̌ nɨ́ yà ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ ɨnɔ-àyi bhà inzo.
31 Portanto, irmãos, não somos filhos da escrava; somos filhos da mulher livre.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.