2 Coríntios 3
Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs NTLH
1 Wɔ̀ dhu bhěyi ma màndǐ dhu àtɨ tɨ́ ɨwà mǎ’ɨ rɔ̀pɛ̀ mǎmbɛ mɨ̌tɛ̀ dɔ̌ mǎ-tɨ́rɔ̀? Atdídhená màlímó arɨ́ ’ɨ̀tɛ̀ rɨ́ bhàrʉwà-atdyú òho ’ɨ̀tɛ̀ fʉ̌kʉ̀, ndɨrɔ̀ ngǎtsi nɨ̌, ’ònzì ndɨ bhàrʉwà fʉkʉ́. Nɨ́, mǎ’ɨ tɨ́ ɨ bhàrʉwà-atdyú òho átɔ̀?
1 Quando dizemos isso, será que estamos começando a nos elogiar a nós mesmos? Por acaso, como acontece com alguns, nós precisamos entregar cartas de recomendação para vocês ou pedi-las a vocês?
2 Nyɨ̌ nyʉ́ kɛ̀lɛ̌ nɨ́ ndɨ fàká bhàrʉwà, yà Krɨ́stɔ̀ ándǐ afíka ɔ̀. Ndɨ bhàrʉwà rɨ̌’ɨ̀ ìnè kɔ́rɔ́ alɛ rʉ̀nɨ ’àdʉ̀ ɔ̀zʉ̀nà.
2 Vocês mesmos são a nossa carta, escrita no nosso coração, para ser conhecida e lida por todos.
3 Dhu àla ndɨ̀ kpangba Krɨ́stɔ̀ rándǐ ndɨ ndɨ bhàrʉwà, ndɨrɔ̀ kà ríbhò ka fɔká mǒwù nà. Ndɨ bhàrʉwà kǎndǐ nzá wǐnò nɨ̌, pbɛ́tʉ̀ kǎndǐ ka yà Ípìrɔ̌rɔ̀ arɨ́’ɨ̀ Kàgàwà bhà Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí nɨ̌. Ndɨ bhàrʉwà kǎndǐ nzá odu-afǎ-nzo dɔ̌, pbɛ́tʉ̀ kǎndǐ ka afíkʉ ɔ̀.
3 Sim, é claro que vocês são uma carta escrita pelo próprio Cristo e entregue por nós. Ela não foi escrita com tinta, mas com o Espírito do Deus vivo; ela não está gravada em placas de pedra, mas em corações humanos.
4 Wɔ̀rɨ́ nɨ́ ndɨ Krɨ́stɔ̀-otù ɔ̌ mǎ mɨ́’ɨ̀ nà Kàgàwà-ɔ̀nzɨ̌ a’uta.
4 Dizemos isso por causa da confiança que temos em Deus, por meio de Cristo.
5 Mǎ mʉ̀nɨ wà dhu mběyi nyʉ́, mǎ’ɨ ràkǎ nzá mǎ-tɨ́rɔ̀ mɔ̌nzɨ̀ wɔ̀ kasʉ ɔbɨ̀ka nyʉ́ nɨ̌. Kàgàwà nɨ́ ndɨ ɔbɨ ìbho arɨ́ fǎkà mɔ̌nzɨ̀ ka nɨ̌.
5 Em nós não há nada que nos permita afirmar que somos capazes de fazer esse trabalho, pois a nossa capacidade vem de Deus.
6 Ka nɨ́ ndɨ ɔbɨ níbhò fǎkà mɨ̌’ɨ̀ pbɨ̀ndà kasʉtálɛ tɨ́, ndɨ́nɨ̌ mǎ mʉnɔ tɨ́ ndɨ̀ ndɔ́nzɨ̀ ungbòta-ɔwʉ́tá tɔ́ màkʉ̌rʉ̀ ìndrǔ tɔ̀. Ndɨ ungbòta-ɔwʉ́tá rɨ̌’ɨ̀ mbǎ àdhàdhɨ̀ yà angyi Músà andí Ʉyátá bhěyi, pbɛ́tʉ̀ kǐdè dɔ̀ná nɨ́ Kàgàwà bhà Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí rɔ̌nzɨna kasʉ. Yà angyi Músà andí Ʉyátá arɨ́ ìndrǔ ʉ̀nda ɔvɛ ɔ̀, pbɛ́tʉ̀ Kàgàwà bhà Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí arɨ́ obhóná ípìrɔ̌nga ìbho ìndrǔ tɔ̀.
6 É ele quem nos torna capazes de servir à nova aliança , que tem como base não a lei escrita, mas o Espírito de Deus. A lei escrita mata, mas o Espírito de Deus dá a vida.
7 Músà andí wɔ̀ ndɨ ìndrǔ àbhʉ̌ rɨ́ rɔ̀vɛ̀ Ʉyátá odu-afǎ-nzo dɔ̌. Ndɨrɔ̀, ndɨ dhu ɔ̀nzɨ kà rɨ̌ rɔ̀, Kàgàwà adʉ̀ pbɨ̀ndà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ àbhʉ ràmbɛ ʉ̀mbɨlɨ dɔ̌. Ndɨ kàbhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ abhʉ̀ Músà-nyɨ̀ ràmbɛ ʉ̀mbɨlɨ dɔ̌ átɔ̀. Nɨ́ atdídɔ̌ kà rʉ̌mbɨlɨ nɨ́dhunɨ̌, Pbàìsràyélí nóowúnà nzɨ̌ ’òmvù rɔ̌ ’àndà Músà-nyɨ̀-kpa tʉ̀mbà tɨ́. Pbɛ́tʉ̀, ndɨ ʉmbɨlɨta nɨ’ɨ̀ nzɨ̌ nɨ́ ádzǐ kàsʉmɨ̀ mà tɨ́ rádʉ̀ àdɨ. Nɨ́ dhu rɨ̀’ɨ̀ wɔ̀ dhu bhěyi ìndrǔ ʉ̀nda rɨ́ ɔvɛ ɔ̀ Ʉyátá nɨ́ɨtɛ̀ wà Kàgàwà bhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ ìndrǔ tɔ̀ dhu tɨ́,
7 Quando a lei, que traz a morte, foi gravada em placas de pedra, a glória de Deus apareceu, e o rosto de Moisés ficou brilhando. O brilho do seu rosto já estava desaparecendo quando ele entregou as placas ao povo de Israel; mas mesmo assim esse brilho era tão forte, que os israelitas não podiam fixar os olhos em Moisés. Se o domínio da lei veio com tanta glória,
8 nɨ́ Kàgàwà bhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ rǎdʉ̀ ndɨ̀tɛ̀ ɨ̀ngbà dhu bvʉ̀ tɨ́ ròsè àlɛ̌ tɔ̀ kàbhà Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí nyʉ́ rɨ̌ kasʉ ɔ̀nzɨ rɔ̀?
8 quanto maior ainda é a glória que acompanha o domínio do Espírito de Deus!
9 Ma mátɨna tdɨ́tdɔ̌, yà ìndrǔ-dɔ̌ rɨ́ anya àbhʉ̌ Kàgàwà rɔ̀tdɨ̀ ɔvɛ tɔ̀ Ʉyátá kàsʉ̌ ɔ̀nzɨ ka kɨ́ dhu nɨ́ɨ’ɨ̀ ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ nà. Nɨ́ Kàgàwà àbhʉ̌ rɨ́ rɔ̀zʉ̀ ìndrǔ obhónángatálɛ tɨ́ ɔnzɨ̀ná ungbòta-ɔwʉ́tá tɨ́ nzɨ̌ àdʉ̀ Kàgàwà bhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ ɨ̀tɛ̀ àlɛ̌ tɔ̀ abhɔ nyʉ́ ròsè?
9 A lei, que condena as pessoas, teve glória; porém muito mais glória tem o Espírito, que traz a salvação.
10 Àlɛ̌ kɨ́’ɨ̀ ìnè àlɛ̌ ràtɨ, yà Kàgàwà bhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ nɨ́tɛ̀ ongónà ìndrǔ tɔ̀ Músà bhà Ʉyátá rarɨ́ nzɨ̌ kɨ̀tɛ̀ kòmbí, yà atdídɔ̌ pbɨ̀ndà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ nósè ungbòta-ɔwʉ́tá nɨ́tɔ̀ ndɨ̀ dhu-okú dɔ̀ rɔ̀.
10 Pois a glória que antes era tão grande não é mais nada por causa da glória de agora, que é muito maior.
11 Dhu apɛ́ ɨ̀’ɨ̀ yà ídǒ kàsʉmɨ̀ kɛ̀lɛ̌ tɨ́ adɨ̀ tɨ́ Kàgàwà ibho ungbòta-ayɨ́ nɨ́ɨ’ɨ̀ ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ nà dhu tɨ́, nɨ́ yà dhòdhódhónga nà rádɨ ungbòta-ɔwʉ́tá tɔ́ ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ nɨ́ɨ’ɨya abhɔ nyʉ́ ròsè.
11 De modo que, se houve glória naquilo que durou somente um pouco de tempo, muito mais glória tem aquilo que dura para sempre.
12 Nɨ́ wɔ̀ dhu bhěyi àlɛ̌ kɨ́ dhu ɔ̀dɔ àlɛ̌ ràbà rɔ̀, àlɛ̌ kɨ́’ɨ̀ mbǎ ɔdɔ nà ìndrǔ tɔ̀ àlɛ̌ kɨ́ dhu ɔ̀vɔ kpangba rɔ̀.
12 E, porque temos essa esperança, agimos com toda a confiança.
13 Àlɛ̌ kɨ́ nzɨ̌ dhu ɔ̀nzɨ àdhàdhɨ̀ Músà aránà dhu ɔ̀nzɨ̀ rɔ̌ dhu bhěyi. Kǎránà nyɨ̀na àtsì rɔ̌ bɛ̌rɛ̀sɛ nɨ̌, ɨ̀nzɨ̌ Pbàìsràyélí nabhʉ̀ tɨ́ ràla yà ídǒ kàsʉmɨ̀ kɛ̀lɛ̌ tɨ́ rádɨ ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ rǐku nyɨ̀na-ndri rɔ̌ rɔ̀ tɨ́ dhu.
13 Nós não fazemos como Moisés, que cobria o rosto com um véu para que os israelitas não pudessem ver que o seu brilho estava desaparecendo.
14 Ɨ Pbàìsràyélí tɔ́ ɨrɛ̀ta nɨ́ɨ’ɨ̀ ìtǔ dhu t’ʉ́nɨta tɔ̀. Obhó tɨ́, rɨ̀rà àhʉ indo màtɨ́, ndɨ dhu rɨ̌’ɨ̀ ndɨ bhěyi tɨ́ abádhí tɔ̀. Abádhí apɛ́ Ungbòta-Ayɨ́ tɔ́ bhǔkù ɔ̀zʉ̀, nɨ́ abádhí-dɔ arɨ́ nzɨ̌ ɨ̀ ɔ̀zʉ̀ dhu àlʉ̌, àdhàdhɨ̀ Músà atsì nyɨ̀na nɨ̌ bɛ̌rɛ̀sɛ nɨ̌ ɨ̀ àtsì fɨ̀yɔ́ ɨrɛ̀ta dhu bhěyi. Ndɨ bɛ̌rɛ̀sɛ arɨ́ àhʉ alɛ tɔ́ ɨrɛ̀ta ɔ̀ rɔ̀ Yěsù Krɨ́stɔ̀ nà ka kùngbò alɛ rɔ̀ tɨ́.
14 Mas eles não queriam compreender e, até hoje, quando eles leem os livros da antiga aliança , a mente deles está coberta com o mesmo véu. E esse véu só é tirado quando a pessoa se une com Cristo.
15 Obhó tɨ́, rɨ̀rà àhʉ indo nga ɔ̀ màtɨ́, Músà andí bhǔkù ɔ̀zʉ̀ abádhí rɨ̌ rɔ̀, abádhí rɨ̌’ɨ̀ àdhàdhɨ̀ bɛ̌rɛ̀sɛ nɨ̌ fɨ̀yɔ́ ɨrɛ̀ta nàtsì alɛ bhěyi.
15 Mesmo agora, quando eles leem a Lei de Moisés, o véu ainda cobre a mente deles.
16 Pbɛ́tʉ̀, ndɨ alɛ apɛ́ ndʉ̀gɛ̀rɛ̀ Ádrʉ̀ngbǎlɛ tɔ̀, nɨ́ ndɨ bɛ̌rɛ̀sɛ arɨ́ àhʉ̌ tɨ́ àhʉ.
16 Mas o véu pode ser tirado, como dizem as Escrituras Sagradas : “O véu de Moisés foi tirado quando ele se voltou para o Senhor.”
17 Ádrʉ̀ngbǎlɛ tɨ́ kátɨna ɨrɔ́ nɨ́ Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí. Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí rɨ̌’ɨ̀ nyʉyatsì alɛ rɨ̌’ɨ̀ mbǎ Músà bhà Ʉyátá-tsìnǎ.
17 Aqui a palavra “Senhor” quer dizer o Espírito. E onde o Espírito do Senhor está presente, aí existe liberdade.
18 Àlɛ̌’ɨ kɔ́rɔ́, àlɛ̌ kùtsì nzá àlɛ̌-nyɨ̀ bɛ̌rɛ̀sɛ nɨ̌. Nɨ́ àlɛ̌-nyɨ̀ rʉ̌mbɨli, ndàmbɛ Ádrʉ̀ngbǎlɛ Yěsù bhà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ ɨ̀tɛ̀ dɔ̌ àdhàdhɨ̀ kìyó arɨ́ awáwʉ̀ ɨ̀tɛ̀ dhu bhěyi. Ndɨ Ádrʉ̀ngbǎlɛ nɨ́ Ɨ̀lɨ̌lǎ-Alafí. Nɨ́ kà rǎmbɛ àlɛ̌ ʉ̀wʉ dɔ̌, ndàbhʉ àlɛ̌ rʉ̀lɨ àlɛ̌ ndɨ̀ bhěyi, ndɨ́nɨ̌ pbɨ̀ndà ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ awáwʉ̀ ambɛ̀ tɨ́ ndɨ̀tɛ̀ dɔ̌ dɔ̀náràdɔ̌ àlɛ̌-nyʉtsì.
18 Portanto, todos nós, com o rosto descoberto, refletimos a glória que vem do Senhor. Essa glória vai ficando cada vez mais brilhante e vai nos tornando cada vez mais parecidos com o Senhor, que é o Espírito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.