João 5

Ka̱bas Qae-xg'ae sa (NHR) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Ncẽe zi gúù zi qãá q'oo koem kò Jeso ba Jerusalema koe qõò, c'ẽes kõ̱ès Juta ne di sa kò gaa koe hàna khama.
1 Depois disto havia uma festa entre os judeus, e Jesus subiu a Jerusalém.
2 Nxãaskas kò Jerusalema koe heke-kg'áḿ sa hàna, ncẽe kò ‘Ghùuan dis Heke-kg'áḿ sa’ ta ma tciiè sa. Me kò ncẽes heke-kg'áḿs qàe koe tèbe ba hãa, Hebera dis kg'uis ka ko ‘Betesata’ ta ma tciiè ba, 5 zi xàò-xao zi kò úúa hãa ba.
2 Ora, em Jerusalém há, próximo à porta das ovelhas, um tanque, chamado em hebreu Betesda, o qual tem cinco alpendres.
3 Gaa zi xàò-xao zi koe ne kò káí ne khóè ne tsàako ne hãa, káà tcgáí ne hẽé naka qõò tama ne hẽé naka nqo̱ara ne hẽéthẽé e.
3 Nestes jazia grande multidão de enfermos, cegos, mancos e ressicados, esperando o movimento da água.
4 — ausente —
4 Porquanto um anjo descia em certo tempo ao tanque, e agitava a água; e o primeiro que ali descia, depois do movimento da água, sarava de qualquer enfermidade que tivesse.
5 Nxãaskam kò c'ẽem khóè ba gaa koe hàna, 38 kurian kòo úú a kò tsàa ba.
5 E estava ali um homem que, havia trinta e oito anos, se achava enfermo.
6 Eẽm ko Jeso ba bóò me, me gaa koe xóé-xõe, kam kò ncìísem tsàara hãa sa bóòa q'ãa, a tẽè me a máá: “A qãè kg'oana tsia?” témé.
6 E Jesus, vendo este deitado, e sabendo que estava neste estado havia muito tempo, disse-lhe: Queres ficar são?
7 Me ẽem tcìì-khoe ba xo̱a me a máá: “X'aigaè, cúí khóè gar úú tama ẽem kòo tshàa ba ko̱bi-ko̱bise ne gha gaam koe tcãà te e. Eẽr kò tcãà kg'oana ne i ko c'ẽe khóèan tíí ka tc'ãà a tcãà,” tam méé.
7 O enfermo respondeu-lhe: Senhor, não tenho homem algum que, quando a água é agitada, me ponha no tanque; mas, enquanto eu vou, desce outro antes de mim.
8 Me Jeso ba bìrí me a máá: “Tẽe naka tsarim tcoà ba séè naka tsia qõò,” témé.
8 Jesus disse-lhe: Levanta-te, toma o teu leito, e anda.
9 Me gaam khóè ba kúúga qãè. A ba a gam dim tcoà ba séè, a qõò.
9 Logo aquele homem ficou são; e tomou o seu leito, e andava. E aquele dia era sábado.
10 Ka xu kò Juta xu ẽe ko qãèkaguèam khóè ba bìrí a máá: “Sabata dim cáḿ me e khama tsi tsarim tcoà ba tsi ga séè sa kgoara mááè tama,” témé.
10 Então os judeus disseram àquele que tinha sido curado: É sábado, não te é lícito levar o leito.
11 Me xo̱a xu a máá: “Khóèm ẽe qãèkagu tea ba ncãa bìrí te a máá: ‘Tsarim tcoà ba séè naka tsia qõò,’ témé,” tam méé.
11 Ele respondeu-lhes: Aquele que me curou, ele próprio disse: Toma o teu leito, e anda.
12 Ka xu kò tẽè me a máá: “Dìí ba ẽem khóè ba ncẽe ko máá, tcoà ba méé tsi séè naka qõò, témé ba?” ta xu méé.
12 Perguntaram-lhe, pois: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito, e anda?
13 Igabam kò ẽe qãèkaguèam khóè ba c'úùa hãa dìí Me e kò ii sa, Jeso ba kò qõòa hãa, ne kò gataga gaam qgáìm koe kò hãa ne khóè ne káí ne e thẽé khama.
13 E o que fora curado não sabia quem era; porque Jesus se havia retirado, em razão de naquele lugar haver grande multidão.
14 Eẽ zi gúù zi qãá q'oo koem kò Jeso ba tempelem koe sao-xg'ae me, a bìrí me a máá: “Bóò, ncẽeska tsi qãè tsi i. Táá méé tsi gaicara chìbian kúrú guu, nxãasega i gha kaisase cg'ãè gúùan táá kúrúse cgae tsi ka,” témé.
14 Depois Jesus encontrou-o no templo, e disse-lhe: Eis que já estás são; não peques mais, para que não te suceda alguma coisa pior.
15 Me gaam khóè ba tcg'oa, a síí Juta xu bìrí, Jeso Me e kò ii, ncẽe kò qãèkagu mea hãa ba sa.
15 E aquele homem foi, e anunciou aos judeus que Jesus era o que o curara.
16 Ka xu kò gaas kaga Juta xu tshoa-tshoa a Jeso ba xgàra, Sabata dim cáḿ kam kò ncẽe zi tséé zi kúrúa hãa khama.
16 E por esta causa os judeus perseguiram a Jesus, e procuravam matá-lo, porque fazia estas coisas no sábado.
17 Me Jeso ba bìrí ne a máá: “Tirim Abo ba ko wèé x'aè ka tséé, ncẽeskaga igaba, Ra ko Tíí igaba thẽé tséé,” témé.
17 E Jesus lhes respondeu: Meu Pai trabalha até agora, e eu trabalho também.
18 Gaa domkaga ne kò Juta ne cg'õo Me ne gham dàò ba kaisase tcg'aì-tcaoa hãase qaa, Sabata dim cáḿ di x'áèan cúím kò khõá tama, igabam kò thẽé máá, Nqari ba Gam ka Xõòm tc'áró-tc'aro Me e, ta mééa, a kòo Nqarim cgoa tc'ãò-tc'ãose.
18 Por isso, pois, os judeus ainda mais procuravam matá-lo, porque não só quebrantava o sábado, mas também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Me Jeso ba xo̱a ne a máá: “Tseegukar ko tseeguan bìrí tu u, a ko máá: Cuiskagam Cóá ba c'ẽe gúù cúí ga kúrúa hãa tite, igabam gha ẽem ko Xõò ba bóò Me ko kúrús cúí sa kúrú. Wèés ẽem ko Xõò ba kúrú sam ko Cóá ba gataga thẽé kúrú khama.
19 Mas Jesus respondeu, e disse-lhes: Na verdade, na verdade vos digo que o Filho por si mesmo não pode fazer coisa alguma, se o não vir fazer o Pai; porque tudo quanto ele faz, o Filho o faz igualmente.
20 Xõò ba Cóá ba ncàm̀a hãa, a ko wèé zi ẽem ko kúrú zi x'áí Me. A ba a gha ncẽe zi tséé zi ka kaia hãa zi tséé zi x'áí Me, nxãasega tu gha are ka.
20 Porque o Pai ama o Filho, e mostra-lhe tudo o que faz; e ele lhe mostrará maiores obras do que estas, para que vos maravilheis.
21 Eẽm ko Xõò ba ẽe x'óóa hãa ne ghùi a kg'õèkagu khamagam gha ma Cóá ba ẽem ncàm̀a hãa ne kg'õèkagu.
21 Pois, assim como o Pai ressuscita os mortos, e os vivifica, assim também o Filho vivifica aqueles que quer.
22 Abo ba cúí khóè ga xgàra tama, igabam Cóáse ba wèé qarian xgàran di máàna hãa,
22 E também o Pai a ninguém julga, mas deu ao Filho todo o juízo;
23 nxãasega ne gha wèéa ne ga Cóá ba tcom ka, ẽe ne ma Xõò ba tcoma hãa khamaga ma. Eẽ Cóá ba tcom tama nea Xõòm ẽe tséé Mea hãa ba tcom tama.
23 Para que todos honrem o Filho, como honram o Pai. Quem não honra o Filho, não honra o Pai que o enviou.
24 “Tseegukar ko tseeguan bìrí tu u, a ko máá: Eẽ ko Tiri kg'uian komsana, a ko Gaam ẽe tséé Tea hãam koe dtcòm̀, ba chõò tamas kg'õè sa úúa hãa, a xgàrakuan koe tcãà tite, igabam x'ooan koe tcg'oara hãa, a kg'õèan koe tcana hãa.
24 Na verdade, na verdade vos digo que quem ouve a minha palavra, e crê naquele que me enviou, tem a vida eterna, e não entrará em condenação, mas passou da morte para a vida.
25 Tseegukar ko tseeguan bìrí tu u, a ko máá: X'aè ba ko hàà, a nxãakamaga hààra xg'araa, ẽe x'óóa hãa ne gha Nqarim dim Cóám dim dòm̀ ba kóḿ ba, ne gha gane ẽe ko kóḿ Me ne kg'õè.
25 Em verdade, em verdade vos digo que vem a hora, e agora é, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus, e os que a ouvirem viverão.
26 Eẽm ma Xõò ba ma Gam ka kg'õèan úúa hãa khamagam gataga thẽé Cóáse ba qarian máàna hãa, Gam kam gha kg'õèan úú di i.
26 Porque, como o Pai tem a vida em si mesmo, assim deu também ao Filho ter a vida em si mesmo;
27 A ba a Cóá ba xgàram gha di qarian máàna hãa, Khóèm dim Cóá Me e khama.
27 E deu-lhe o poder de exercer o juízo, porque é o Filho do homem.
28 Táá méé tu ncẽes gúùs ka arekaguè guu, x'aè ba ko hàà wèé ne ẽe tc'ám̀ zi koe hàna ne gha Gam dim dòm̀ ba kóḿ ba ke,
28 Não vos maravilheis disto; porque vem a hora em que todos os que estão nos sepulcros ouvirão a sua voz.
29 a ne a gha gane di zi tc'ám̀ zi koe tcg'oa: ẽe kò qãèan kúrúa hãa ne gha tẽe a kg'õè, ne gha ẽe kò cg'ãèan kúrúa hãa ne tẽe a xgàraè.
29 E os que fizeram o bem sairão para a ressurreição da vida; e os que fizeram o mal para a ressurreição da condenação.
30 Tíí ra cúí gúù ga cúía kúrúa hãa tite. Eẽr ko ma Abom koe ma kóḿ khamar ko ma xgàra, i Tiri xgàra-q'ooan tchàno o, Tíí ko tc'ẽe sar qaa tama, igabar ko ẽe tséé Tea hãam ko tc'ẽe sa kúrú khama.
30 Eu não posso de mim mesmo fazer coisa alguma. Como ouço, assim julgo; e o meu juízo é justo, porque não busco a minha vontade, mas a vontade do Pai que me enviou.
31 “Tíí kar kòo nxàea tseegukagua mááse nes Tiris nxàea tseegukagu sa cuiskaga tseegu di sa ii tite.
31 Se eu testifico de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 C'ẽe ba hàna ẽe ko Tíí ka nxàea tseegukagu ba, Ra q'ana hãa ẽem gha ko Tíí ka nxàea tseegukagus kg'ui sa tseegu di si i sa.
32 Há outro que testifica de mim, e sei que o testemunho que ele dá de mim é verdadeiro.
33 Johanem koe tu kò khóèan tsééa úú, me kò síí tseeguan nxàea tseegukagu.
33 Vós mandastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Khóèan di nxàea tseegukagua ner ko dtcòm̀s tama si i, igabar ko ncẽe zi gúù zi kg'ui, kgoaraè tu gha ka.
34 Eu, porém, não recebo testemunho de homem; mas digo isto, para que vos salveis.
35 Johane ba kò x'áà-x'aa-kg'ai cgoa dis gúùs ka̱ruko a ko x'áàs khama ii, tu kò x'aè-coam ka tu gha gam di x'áàn koe qãè-tcao sa tc'ẽe.
35 Ele era a candeia que ardia e alumiava, e vós quisestes alegrar-vos por um pouco de tempo com a sua luz.
36 “Nxàea tseegukagu sar úúa, ncẽe Johanem dis kaga kaia hãa sa. Ncẽe zi tséé zim Abo ba máà Tea hãa, xg'ara-xg'ara zir gha ka, gazi ncẽer ko kúrú zi ko Tíí ka nxàea tseegukagu khama, Abom tséé Tea hãa sa.
36 Mas eu tenho maior testemunho do que o de João; porque as obras que o Pai me deu para realizar, as mesmas obras que eu faço, testificam de mim, que o Pai me enviou.
37 Abom ncẽe tséé Tea hãa ba Tíí ka nxàea tseegukagua hãa. Tu gatu qanega dòm̀a ba kóḿ ta ga hãa, kana kg'áía ba igabaga tu bóò ta ga hãa.
37 E o Pai, que me enviou, ele mesmo testificou de mim. Vós nunca ouvistes a sua voz, nem vistes o seu parecer.
38 Gam di kg'uian igaba i gatu koe hãa tama, ẽem tsééa hãa ba tu dtcòm̀ tama khama.
38 E a sua palavra não permanece em vós, porque naquele que ele enviou não credes vós.
39 Nqarim di zi Tcgãya zi tu ko kaisase bóò q'oo, gatua tc'ẽea máá, gazi koe tu gha chõò tamas kg'õè sa hòò, ta tc'ẽea khama. Igabaga zi ko ẽe zi Tcgãya zi Tíí ka nxàea tseegukagu.
39 Examinais as Escrituras, porque vós cuidais ter nelas a vida eterna, e são elas que de mim testificam;
40 Igabaga tu ko Tíí koe hààn xguì, hàà tu gha kg'õèan hòò ka.
40 E não quereis vir a mim para terdes vida.
41 “Dqo̱m̀kua ner khóèan koe qaa tama.
41 Eu não recebo glória dos homens;
42 Igabar q'ana hãa nta ii tu khóè tu u sa, Nqarim di ncàm̀kuan tcáóa tu q'oo koe úú tama tu.
42 Mas bem vos conheço, que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Abom dim cg'õèm cgoar hààraa, igaba tu kò táá séèa mááse Te. Igabaga ncẽè c'ẽem khóèm kòo gam di cg'õèan cgoa hàà ne tu ko séèa mááse me.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e não me aceitais; se outro vier em seu próprio nome, a esse aceitareis.
44 Nta tu gha ma dtcòm̀, ncẽè gatu ka c'ẽea ne koe cúíga tu kòo dqo̱m̀an qaara mááse, a tu a Nqarim cúím koe guua hãa dqo̱m̀an qaa tama ne?
44 Como podeis vós crer, recebendo honra uns dos outros, e não buscando a honra que vem só de Deus?
45 “Igaba méé tu táá tc'ẽea máá, Nqarim cookg'ai koer gha Tíí chìbi-chibi tu u, ta tc'ẽea guu. Gatua gha chìbi-chibi tu um khóè ba Moshe me e, gatu di nqòòan tu gam koe tòóa hãa ba.
45 Não cuideis que eu vos hei de acusar para com o Pai. Há um que vos acusa, Moisés, em quem vós esperais.
46 Ncẽè Moshe ba tu kò dtcòm̀a hãa, ne tu ga kò Tíí thẽé dtcòm̀ Tea hãa, Tíí kam góáa hãa khama.
46 Porque, se vós crêsseis em Moisés, creríeis em mim; porque de mim escreveu ele.
47 Igaba ncẽè gam góáa hãa zi tu kò dtcòm̀ tama, ne tua gha nxãaska Tíí ko méé zi ntama dtcòm̀?” tam Jeso ba méé.
47 Mas, se não credes nos seus escritos, como crereis nas minhas palavras?

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.