João 4
Abware̱se̱ŋ Wo̱re̱-ɔ (NCUNT) vs NAA
1 Ne̱ Farisii awuye a nu fe̱yɛ ase̱sɛ ne̱ baa yɔ Yeesuu ase̱, ne̱ ɔɔ bɔ bamo̱ asuu‑o a bo̱ kii mò̱ agyase̱po̱‑ɔ kyo̱ŋ Yohanee lee‑o.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 Kase̱ŋtiŋ fe̱raa Yeesuu fɔŋfɔŋ mo̱ŋ bɔ asuu‑o, amaa mò̱ agyase̱po̱‑ɔ ya bɔ ase̱sɛ asuu.
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 To, Yeesuu a nu ane̱ŋ ne̱ baa tɔwe̱‑ɔ, ne̱ ɔɔ le̱e̱ Yude̱ya swe̱e̱re̱ se̱ kiŋŋi yɔ Galile̱ya swe̱e̱re̱ se̱.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Saŋ ne̱ ɔ yɔ‑ɔ, ne̱ oo ŋu fe̱yɛ a tiri fe̱yɛ ɔ bo̱rɔ Samariya swe̱e̱re̱ se̱.
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 Ne̱ ɔɔ fo̱ Samariya maŋ ko̱ ne̱ ba te̱e̱ ɛ Sikaa ne̱ ɔ maa swe̱e̱re̱ ko̱ ne̱ Yudaa awuye ɔde̱daapo̱ Yakubu a taa sa mò̱ gyi Yo̱sɛf‑ɔ.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Mfe̱ŋ ne̱ kitiribu ne̱ ba te̱e̱ ke̱mo̱ ɛ Yakubu kitiribu‑o bo̱‑ɔ. Yeesuu a nare̱ kpo̱ne̱‑ɔ se̱‑ɔ, mò̱ a bo̱ fo̱ kitiribu amo̱ ase̱‑ɔ, ne̱ ɔɔ kye̱na ke̱mo̱ ase̱ a o kyure. Saŋ amo̱‑ɔ na kyɔwe̱ a fo̱ mpase̱.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 Yeesuu a te kitiribu‑o ase̱, mfe̱ŋ‑ɔ ne̱ Samariya ɔkye̱e̱ ko̱ a ba a ɔ bo̱ saa nkyu, ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Sa mo̱ nkyu a n nuu.”
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 Saŋ amo̱‑ɔ, mò̱ agyase̱po̱‑ɔ yii maŋ‑nɔ a bo̱ ya sɔɔ ateese.
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ a lee kanɔ fe̱yɛ, “Fo̱ gye̱ Yudaanyi ne̱e̱, ne̱ mo̱‑ɔ n gye̱ Samariyanyi, ne̱ e̱me̱ne̱ se̱ ne̱ fo̱ e̱ tɔwe̱ fe̱yɛ n sa fo̱ nkyu a fo̱ nuu?” Ke̱tɔ se̱ ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ a tɔwe̱ amo̱‑ɔ e̱ gye̱ fe̱yɛ Yudaa awuye na Samariya awuye mɔ maa nuu ato̱re̱nkyu ko̱ŋko̱‑rɔ. Ane̱ŋ dɛɛ ne̱ bo̱ maa gyi e̱gyare̱ ko̱ŋko̱‑rɔ.
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 To, ne̱ Yeesuu a lee kanɔ fe̱yɛ, “Fo̱ dɛɛ fo̱ nyi ke̱tɔ timaa ne̱ Wuribware̱ e̱ waa a ɔ sa fo̱‑ɔ ne̱e̱, bɛɛɛ fo̱ dɛɛ fo̱ nyi mò̱ ne̱ ɔ yɛ fo̱ sa mò̱ nkyu‑o ne̱e̱‑ɔ, weetee fo̱ de a fo̱ tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ ɔ sa fo̱ nkyu, na ɔ sa fo̱ nkyu ne̱ n sa ŋkpa ne̱ m maa lo̱we̱‑ɔ.”
10 Jesus respondeu:
11 Yeesuu a tɔwe̱ amo̱‑ɔ, ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Mo̱ nyaŋpe̱, fo̱ mo̱ŋ de atɔ a fo̱ bo̱ saa nkyu‑o, ne̱ kitiribu‑o mɔ bo̱ keŋ. Ne̱ mfe̱ne̱ ne̱ fo̱ e̱ nya nkyu mɔ ne̱ n sa ŋkpa ne̱ m maa lo̱we̱‑ɔ a fo̱ le̱e̱?
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 Fo̱ nyi fe̱yɛ fo̱ kyɔ ane̱ nana Yakubu aaa? Mò̱ e̱ gye̱ ne̱ ɔɔ taa kitiribu mɔ sa ane̱. Ne̱ mò̱ fɔŋfɔŋ na mò̱ gyi‑ana na mò̱ mbo̱ a nuu ke̱mo̱ nkyu‑o.”
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Ne̱ Yeesuu a lee kanɔ fe̱yɛ, “Ɔke̱maa ne̱ o nuu nkyu mɔ‑ɔ, burufo be̱e̱ ɔ nya mò̱.
13 Jesus respondeu:
14 Amaa ɔke̱maa ne̱ o nuu nkyu ne̱ mo̱ e̱ sa mò̱‑ɔ fe̱raa, burufo maa lɛɛ nya mò̱ pɛɛɛ. Nkyu ne̱ mo̱ e̱ sa mò̱‑ɔ i sii mò̱ e̱ye̱e̱‑rɔ ne̱e̱ fe̱yɛ kabo̱ŋgyi ne̱ ka sa nkyu ne̱ m maa lo̱we̱‑ɔ. Ane̱ŋ a nkyu mɔ e̱ gye̱ ne̱ n sa mò̱ ŋkpa na kukyure ne̱ a mo̱ŋ de kɛɛ‑ɔ.”
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ yɛ, “Mo̱ nyaŋpe̱, sa mo̱ nkyu amo̱, na burufo maa lɛɛ nya mo̱ pɛɛɛ. N gye̱ ane̱ŋ, mo̱ e̱ de̱e̱ ba mfe̱e̱ a m bo̱ saa nkyu.”
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii ɔkye̱e̱‑ɔ fe̱yɛ, “Nare̱ ya te̱e̱ fo̱ kuri, na fo̱ kiŋŋi ba mfe̱e̱.”
16 Jesus disse:
17 — ausente —
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 — ausente —
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ yɛ, “Mo̱ nyaŋpe̱, mo̱ a ŋu fe̱yɛ fo̱ gye̱ Wuribware̱ a akyaamɛɛ‑ɔ ɔko̱.
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 To, amo̱ e̱ gye̱ fe̱yɛ fo̱ nyi Wuribware̱ mfɛɛre̱‑ɔ se̱‑ɔ, fo̱ e̱ taare̱ a fo̱ gyi ase̱ŋ ne̱ aa ba ane̱ Samariya awuye na mo̱ne̱ Yudaa awuye mbo̱ŋtɔ‑rɔ hare̱e̱ le̱e̱ de̱daa‑ɔ, na fo̱ tɔwe̱. Hare̱e̱ le̱e̱ ane̱ ade̱daapo̱ a mbe̱e̱‑ɔ se̱ ne̱ ane̱ Samariya awuye a le̱e̱ suŋ Wuribware̱ ke̱be̱e̱ mɔ se̱, amaa mo̱ne̱ Yudaa awuye fe̱raa yɛ Yɛro̱salɛm maŋ e̱ gye̱ mfe̱ŋ ne̱ ase̱sɛ suŋ Wuribware̱‑ɔ. Nsɛ‑ana lee e̱ bo̱ kɔne̱?”
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Ɔpe̱kye̱e̱, kɔɔre̱ mo̱ gyi fe̱yɛ saŋ ko̱ e̱ ba, ne̱ ɔko̱ maa lɛɛ suŋ Wuribware̱ ke̱be̱e̱ mɔ se̱ bɛɛɛ Yɛro̱salɛm maŋ‑nɔ.
21 Jesus respondeu:
22 Mo̱ne̱ Samariya awuye mo̱ŋ nyi mò̱ ne̱ mo̱ne̱ i suŋ‑o, amaa ane̱ Yudaa awuye fe̱raa nyi mò̱ ne̱ ane̱ i suŋ‑o, a le̱e̱ fe̱yɛ Yudaa awuye‑ro ne̱ ɔko̱ ne̱ ɔ mo̱rɔwe̱ ase̱sɛ‑ɔ e̱ le̱e̱ a ɔ ba.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 — ausente —
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 — ausente —
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Ne̱ ɔkye̱e̱‑ɔ a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Ŋ nyi fe̱yɛ Masiya ne̱ ba te̱e̱ ɛ Kristoo‑o e̱ ba. Mò̱ ya ba, ɔ tɔwe̱ ke̱tɔ ke̱maa a o gywii ane̱.”
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Ne̱ Yeesuu a lee kanɔ fe̱yɛ, “Mo̱ e̱ gye̱ mò̱, mo̱ e̱ sa se̱ŋsa fo̱ ase̱‑ɔ.”
26 Então Jesus disse:
27 Saŋ ne̱ ba sa se̱ŋsa‑ɔ, ne̱ Yeesuu agyase̱po̱‑ɔ a ba, ne̱ aa kpe̱ŋ bamo̱ e̱ye̱e̱ fe̱yɛ ɔɔ sa se̱ŋsa ɔkye̱e̱ ase̱. Amaa bamo̱ ɔko̱ mo̱ŋ bise ɔkye̱e̱‑ɔ fe̱yɛ, “Ntɔ ya waa?”, ne̱ bo̱ mo̱ŋ bise Yeesuu mɔ fe̱yɛ, “E̱me̱ne̱ ne̱e̱ ne̱ fo̱ e̱ sa se̱ŋsa fo̱ i gywii ɔkye̱e̱ amo̱?”
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Ne̱ ɔkye̱e̱ amo̱ a yɔwe̱ mò̱ nkyu na kalɔ bo̱ ye̱ra, ne̱ oo kiŋŋi yɔ maŋ‑nɔ ya tɔwe̱ gywii ase̱sɛ ne̱ bo̱ bo̱ mfe̱ŋ‑ɔ fe̱yɛ,
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 “Mo̱nꞌ ba bo̱ ke̱e̱ ɔnyare̱ ko̱ ne̱ ɔɔ tɔwe̱ ke̱tɔ ke̱maa ne̱ mo̱ a dɛɛ waa‑ɔ gywii mo̱‑ɔ ooo. N gye̱ Kristoo ne̱e̱ e̱e̱e̱?”
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Ne̱ bamo̱ pɛɛɛ a kpɔwe̱ le̱e̱ maŋ‑ɔ‑rɔ a bo̱ ya de̱e̱re̱ Yeesuu.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Ɔkye̱e̱ amo̱ a yii maŋ‑nɔ‑ɔ, ne̱ Yeesuu agyase̱po̱‑ɔ a ko̱re̱ mò̱ fe̱yɛ, “Ɔkaapo̱po̱, kɔɔre̱ ateese gyi.”
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Ne̱ Yeesuu a lee kanɔ fe̱yɛ, “N de ateese ne̱ mo̱ i gyi, ne̱ mo̱ne̱ mo̱ŋ nyi amo̱ ase̱ŋ‑ɔ.”
32 Mas ele lhes disse:
33 Ne̱ mò̱ agyase̱po̱‑ɔ a kii ba bise abɛɛ fe̱yɛ, “Ɔko̱ a baa mò̱ ateese ne̱e̱ bɛɛɛ?”
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii bamo̱ fe̱yɛ, “Mo̱ ateese e̱ gye̱ fe̱yɛ ŋ waa ke̱tɔ ne̱ mò̱ ne̱ oo suŋ mo̱ bo̱ kyo̱ŋwe̱ kaye̱ mɔ‑rɔ‑ɔ e̱ kpa‑ɔ, na n lo̱we̱ asuŋ ke̱maa ne̱ ɔɔ sa mo̱ a ŋ waa‑ɔ.
34 Jesus lhes declarou:
35 Mo̱ne̱ ya tɔwe̱ fe̱yɛ, ‘A saŋ aferi ana pwɛɛ na yaabraa ke̱te̱ŋŋe̱be̱e̱ dɛɛ fo̱,’ mo̱‑ɔ mɔ mo̱ e̱ tɔwe̱ mo̱ i gywii mo̱ne̱ fe̱yɛ mo̱nꞌ yase̱ akatɔ de̱e̱re̱ bo̱ kyo̱ŋwe̱ adɔɔ‑rɔ a mo̱nꞌ ke̱e̱. Yaabraa a fo̱ e̱te̱ŋŋe̱.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Mò̱ ne̱ ɔ te̱ŋŋe̱ na o swii yaabraa mɔ bo̱ tii abɛɛ se̱ a ɔ sa mo̱‑ɔ e̱ nya kakɔka, a le̱e̱ fe̱yɛ yaabraa amo̱ gye̱ ase̱sɛ ne̱ ba nya ŋkpa na kukyure ne̱ a mo̱ŋ de kɛɛ‑ɔ. Amo̱se̱‑ɔ odwiipo̱‑ɔ na ɔte̱ŋŋe̱po̱‑ɔ pɛɛɛ akatɔ i gyi.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 Ke̱kpare̱ mɔ gye̱ kase̱ŋtiŋ ne̱e̱ fe̱yɛ, ‘Ɔko̱ e̱ gye̱ ne̱ o dwii, ne̱ ɔko̱ mɔ e̱ kpa.’
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 Mo̱ a suŋ mo̱ne̱ ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱nꞌ ya swii yaabraa ne̱ mo̱ne̱ mo̱ŋ dwii, ne̱ mo̱ne̱ mo̱ŋ dɔɔ‑rɔ‑ɔ, bo̱ tii abɛɛ se̱. Bo̱ko̱ ya kyɔ dwii yaabraa‑ɔ dɔɔ‑rɔ, amaa mo̱ne̱ ya kɔɔre̱ bamo̱ kakɔka ne̱ ba ka a bo̱ nya‑ɔ.”
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Ne̱ Samariya awuye bwe̱e̱tɔ ne̱ bo̱ bo̱ maŋ amo̱‑rɔ‑ɔ a kɔɔre̱ Yeesuu gyi bo̱ le̱e̱ ane̱ŋ ne̱ ɔkye̱e̱ amo̱ a tɔwe̱ gywii bamo̱ fe̱yɛ Yeesuu a tɔwe̱ ke̱tɔ ke̱maa ne̱ mò̱, ɔkye̱e̱‑ɔ, a dɛɛ waa‑ɔ gywii mò̱‑ɔ se̱.
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Amo̱se̱‑ɔ Samariya awuye‑o a ba mò̱ ase̱‑ɔ, ne̱ baa ko̱re̱ mò̱ fe̱yɛ ɔ ba bo̱ kye̱na bamo̱ ase̱. Ne̱ Yeesuu a kye̱na bamo̱ ase̱ ŋke ŋnyɔ.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Ase̱ŋ ne̱ ɔɔ tɔwe̱ gywii bamo̱‑ɔ se̱, ase̱sɛ bwe̱e̱tɔ a be̱e̱ kɔɔre̱ mò̱ gyi.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Ne̱ baa tɔwe̱ gywii ɔkye̱e̱‑ɔ fe̱yɛ, “Mbe̱yɔmɔ fe̱raa ane̱ a kɔɔre̱ gyi. N gye̱ ane̱ŋ ne̱ fo̱ a tɔwe̱‑ɔ se̱ ne̱ ane̱ a kɔɔre̱ gyi, amaa ane̱ŋ ne̱ ane̱ fɔŋfɔŋ a nu ane̱ŋ ne̱ ɔɔ tɔwe̱‑ɔ se̱. Ane̱ nyi fe̱yɛ mò̱ e̱ gye̱ kaye̱ mɔ‑rɔ a ase̱sɛ‑ɔ ɔmo̱rɔwe̱po̱.”
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Yeesuu a gyi ŋke ŋnyɔ mfe̱ŋ‑ɔ, ne̱ ɔɔ le̱e̱ mfe̱ŋ yɔ Galile̱ya swe̱e̱re̱ se̱,
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 a le̱e̱ fe̱yɛ Yeesuu fɔŋfɔŋ a tɔwe̱ fe̱yɛ, “Wuribware̱ kyaamɛɛ ke̱maa, bo̱ maa bu mò̱ mò̱ aye̱ fe̱yɛ to̱ŋ ko̱‑ɔ.”
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Mò̱ a fo̱ Galile̱ya swe̱e̱re̱ se̱‑ɔ, ase̱sɛ ne̱ bo̱ bo̱ mfe̱ŋ‑ɔ a kɔɔre̱ mò̱ gyi, a le̱e̱ fe̱yɛ, saŋ ne̱ baa yɔ Yɛro̱salɛm ya gyi Wuribware̱-a‑kya-ane̱-yɔwe̱ a ateese‑o mfe̱ŋ‑ɔ, baa ŋu ke̱tɔ ke̱maa ne̱ ɔɔ waa‑ɔ.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Ne̱ oo kiŋŋi ba Kana maŋ ne̱ ɔ bo̱ Galile̱ya swe̱e̱re̱ se̱‑ɔ‑rɔ mfe̱ŋ ne̱ ɔɔ dɛɛ ba nkyu bo̱ buruwi nta‑ɔ. Saŋ amo̱‑ɔ ɔbre̱sɛ ko̱ bo̱‑rɔ ne̱ ɔɔ le̱e̱ Kapaaniyum, mfe̱ŋ ne̱ mò̱ gyi nyaŋsɛ e̱ lɔ‑ɔ. Ɔnyare̱ mɔ e̱ waa asuŋ ɔ sa owure ne̱e̱.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Mò̱ a nu fe̱yɛ Yeesuu a le̱e̱ Yude̱ya ba Galile̱ya‑ɔ, ne̱ ɔɔ yɔ mò̱ ase̱ ya ko̱re̱ mò̱ fe̱yɛ ɔ sa a bo̱ yɔ Kapaaniyum maŋ‑nɔ na ɔ ya kya mò̱ gyi ne̱ ɔ lɔ ɔ kpa a o wu‑o sa mò̱.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Mo̱ne̱ ɔke̱maa maa kɔɔre̱ mo̱ o gyi, amɔ oo ŋu atɔ dabe̱ na akpe̱ŋe̱ye̱e̱tɔ ne̱ mo̱ e̱ waa‑ɔ pwɛɛ.”
48 Então Jesus lhe disse:
49 Ne̱ ɔbre̱sɛ‑ɔ yɛ, “Mo̱ nyaŋpe̱, ba a ane̱ yɔ pwɛɛ na mo̱ gyi‑o dɛɛ wu.”
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Nare̱, fo̱ gyi‑o e̱ kpaare̱.” Ne̱ ɔbre̱sɛ‑ɔ a kɔɔre̱ ke̱tɔ ne̱ Yeesuu a tɔwe̱‑ɔ gyi, ne̱ oo kiŋŋi ɔ yɔ pe̱.
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Mò̱ a kiŋŋi ɔ yɔ pe̱‑ɔ, ne̱ mò̱ ayaafɔre̱ a gyaŋŋaa mò̱ tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, “Fo̱ gyi‑o maa se̱ ɔ kpaare̱.”
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Ne̱ oo bise bamo̱ saŋ ko̱ŋko̱ ne̱ mò̱ gyi amo̱ a ko̱lɔ‑ɔ a bɔ‑ɔ. Ne̱ baa be̱ŋŋaa mò̱ fe̱yɛ, “Ndee mpase̱ ne̱ aŋuafwii amo̱ a yɔwe̱ mò̱.”
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Ne̱ kayaagyi‑o mò̱ se̱ a nyiŋŋi si fe̱yɛ saŋ ko̱ŋko̱ amo̱ dɛɛ ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ mò̱ gyi‑o e̱ kpaare̱‑ɔ ne̱e̱. Ane̱ŋ se̱‑ɔ, ne̱ mò̱ aa mò̱ ase̱sɛ pɛɛɛ a kɔɔre̱ Yeesuu gyi.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Amo̱‑ɔ e̱ gye̱ atɔ dabe̱ nyɔse̱po̱ ne̱ Yeesuu a waa le̱e̱ saŋ ne̱ ɔɔ le̱e̱ Yude̱ya swe̱e̱re̱ se̱ ba Galile̱ya swe̱e̱re̱ se̱‑ɔ.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.