2 Coríntios 11
Abware̱se̱ŋ Wo̱re̱-ɔ (NCUNT) vs NVI
1 Mo̱ne̱ ya kɔɔre̱ bamo̱ ne̱ ba po̱pɔre̱ mo̱ne̱ ba tɔwe̱ fe̱yɛ mo̱ŋ nyi ase̱ŋ‑ɔ gyi, mo̱ e̱ ko̱re̱ mo̱ne̱ ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱nꞌ nyite mo̱ kafwe̱e̱ bo̱ le̱e̱ mo̱ ke̱‑mo̱ŋ‑nyi‑ase̱ŋ‑ɔ se̱, na mo̱nꞌ nu mo̱ ase̱ŋ bo̱ fo̱ kɛɛ.
1 Espero que vocês suportem um pouco da minha insensatez. Sim, por favor, sejam pacientes comigo.
2 Mo̱ a kpa mo̱ne̱ ase̱ŋ fe̱yɛ ane̱ŋ ne̱ Wuribware̱ e̱ kpa mo̱ne̱ ase̱ŋ‑ɔ se̱‑ɔ, ma lɛɛ kpa fe̱yɛ mo̱nꞌ kpa ɔko̱ ase̱ŋ, amɔ Kristoo wo̱re̱ kpeŋ. Mo̱ne̱ du ne̱e̱ fe̱yɛ kabregyii ne̱ ɔ mo̱ŋ tɛɛ ŋu ɔnyare̱, ne̱ mo̱ a kpa mò̱ bo̱ ye̱ra ɔnyare̱ ko̱ŋko̱ kpeŋ, ne̱ mò̱ e̱ gye̱ Kristoo fɔŋfɔŋ‑ɔ.
2 O zelo que tenho por vocês é um zelo que vem de Deus. Eu os prometi a um único marido, Cristo, querendo apresentá-los a ele como uma virgem pura.
3 Kufu de mo̱ fe̱yɛ bo̱ko̱ i kyurowi mo̱ne̱ mfɛɛre̱, na mo̱nꞌ kine Kristoo ke̱gya se̱. Ma kpa fe̱yɛ bo̱ko̱ e̱ pe̱nna mo̱ne̱, fe̱yɛ ane̱ŋ ne̱ Ɔbɔnsam a buruwi ko̱wɔ, ne̱ ɔɔ waa kanɔrɔkɔne̱ bo̱ pe̱nna ɔkye̱e̱ gye̱ŋkpɛɛsɛ Hawa ne̱ Wuribware̱ a twe̱e̱‑ɔ, fe̱yɛ ɔ ma lɛɛ gya Wuribware̱ kanɔ se̱‑ɔ.
3 O que receio, e quero evitar, é que assim como a serpente enganou Eva com astúcia, a mente de vocês seja corrompida e se desvie da sua sincera e pura devoção a Cristo.
4 Ke̱tɔ ne̱ mo̱ e̱ kaapo̱‑ɔ e̱ gye̱ fe̱yɛ bo̱ko̱ a ba mo̱ne̱‑rɔ, ne̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ Kristoo ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱. Ne̱ mo̱ne̱ a kra bamo̱ nɛɛnɛɛ, amaa m fe̱raa, mo̱ne̱ mo̱ŋ lɛɛ mo̱ne̱ de mo̱ mo̱ne̱ e̱ te̱e̱ sɛye̱. Bamo̱ atɔ ke̱kaapo̱ bo̱ le̱e̱ Yeesuu kuŋu si kwe̱e̱ atɔ ke̱kaapo̱ ne̱ ane̱ a bo̱ kaapo̱ mo̱ne̱‑ɔ‑rɔ. Ane̱ŋ dɛɛ ne̱ atɔ ne̱ ba kaapo̱ bo̱ le̱e̱ Wuribware̱ a kufwiiŋe timaa‑o na ase̱ŋ timaa‑o si kwe̱e̱ amo̱ ne̱ ane̱ a kaapo̱ mo̱ne̱‑ɔ‑rɔ. Ne̱ mo̱ne̱ a kɔɔre̱ bamo̱ atɔ ke̱kaapo̱ gyi yɔwe̱ ane̱ atɔ ke̱kaapo̱‑ɔ bo̱ twe̱e̱.
4 Pois, se alguém lhes vem pregando um Jesus que não é aquele que pregamos, ou se vocês acolhem um espírito diferente do que acolheram ou um evangelho diferente do que aceitaram, vocês o suportam facilmente.
5 — ausente —
5 Todavia, não me julgo nem um pouco inferior a esses "super-apóstolos".
6 — ausente —
6 Eu posso não ser um orador eloqüente; contudo tenho conhecimento. De fato, já manifestamos isso a vocês em todo tipo de situação.
7 Ase̱ŋ ko̱ bo̱‑rɔ ne̱ mo̱ne̱ e̱ po̱rɔ mo̱ amo̱ se̱. Amo̱ e̱ gye̱ fe̱yɛ mo̱ a tɔwe̱ abware̱se̱ŋ gywii mo̱ne̱‑ɔ, mo̱ŋ kɔɔre̱ ateese na mo̱ dikpa atanne̱ mo̱ne̱ ase̱ bɛɛɛ ko̱tɔko̱ le̱e̱ mo̱ne̱ ase̱, ne̱ mo̱ne̱ e̱ tɔwe̱ fe̱yɛ a kaapo̱ ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱ŋ gye̱ Yeesuu ayaa‑rɔ ɔye̱re̱po̱ kase̱ŋtiŋ. A gye̱ kase̱ŋtiŋ fe̱yɛ mo̱ a baa mo̱ e̱ye̱e̱ kaase̱, amaa mo̱ a waa ane̱ŋ ne̱e̱ a Wuribware̱ nya yase̱ mo̱ne̱. Mo̱ a waa bɔye̱ ne̱e̱ e̱e̱e̱?
7 Será que cometi algum pecado ao humilhar-me a fim de elevá-los, pregando-lhes gratuitamente o evangelho de Deus?
8 Mo̱ a bo̱ mo̱ne̱ ase̱ mo̱ i suŋ‑o, mo̱ a nya atanne̱ le̱e̱ e̱maŋ e̱maŋ asɔre̱e̱ ko̱ ase̱sɛ ase̱ ne̱e̱. A du ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱ a kɔɔre̱ bamo̱ twe̱e̱twe̱e̱ mo̱ i suŋ mo̱ e̱ kya mo̱ne̱‑rɔ‑ɔ.
8 Despojei outras igrejas, recebendo delas sustento, a fim de servi-los.
9 Mo̱ a bo̱ mo̱ne̱ ase̱‑ɔ, ne̱ mo̱ e̱ kpa atanne̱, mo̱ŋ de̱e̱re̱ mo̱ne̱ akatɔ‑rɔ. Mo̱ ko̱so̱bɛɛ‑ana ne̱ baa le̱e̱ Makedoniya asɔre̱e̱ asɔre̱e̱‑rɔ‑ɔ a baa mo̱ ke̱tɔ ke̱maa mɔ ne̱ mo̱ e̱ kpa‑ɔ. Mo̱ŋ ba mo̱ e̱ye̱e̱ bo̱ dɔŋŋɔ mo̱ne̱ se̱, na a waa mo̱ne̱ tɔɔraa kpa ke̱maa se̱. Ane̱ŋ ne̱ mo̱ a dɛɛ waa nsaŋ‑ɔ dɛɛ ne̱ m be̱e̱ mo̱ e̱ waa mbe̱yɔmɔ.
9 Quando estive entre vocês e passei por alguma necessidade, não fui um peso para ninguém; pois os irmãos, quando vieram da Macedônia, supriram aquilo de que eu necessitava. Fiz tudo para não ser pesado a vocês, e continuarei a agir assim.
10 Mo̱ i gyi Kristoo a kase̱ŋtiŋ‑o ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱ ya tɔwe̱ fe̱yɛ ɔko̱ mo̱ŋ bo̱ mo̱ne̱ Akaya e̱maŋ‑ɔ‑rɔ mfe̱ŋ ne̱ o kuŋ mo̱ kpa fe̱yɛ m ma kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱ ane̱ŋ a kase̱ŋtiŋ‑o si.
10 Tão certo como a verdade de Cristo está em mim, ninguém na região da Acaia poderá privar-me deste orgulho.
11 Mo̱ a tɔwe̱ amo̱‑ɔ, a kaapo̱ ne̱e̱ fe̱yɛ ma kpa mo̱ne̱ ase̱ŋ aaa? Daabii! Wuribware̱ nyi fe̱yɛ mo̱ e̱ kpa mo̱ne̱ ase̱ŋ.
11 Por quê? Por que não os amo? Deus sabe que os amo!
12 Mo̱ e̱ de̱e̱ kine ko̱kɔɔre̱ atanne̱ ke̱maa le̱e̱ mo̱ne̱ ase̱ bo̱ sa mo̱ e̱ye̱e̱, na bamo̱ ne̱ mo̱ne̱ e̱ te̱e̱ ɛ ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱‑ɔ ma nya sɛye̱ a bo̱ ye̱re̱ se̱ bo̱ kaapo̱ bamo̱ e̱ye̱e̱ fe̱yɛ ane̱ aa bamo̱ ta ne̱e̱.
12 E continuarei fazendo o que faço, a fim de não dar oportunidade àqueles que desejam encontrar ocasião de serem considerados iguais a nós nas coisas de que se orgulham.
13 Ane̱ŋ a ase̱sɛ‑ɔ mo̱ŋ gye̱ ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱ kase̱ŋtiŋ. Bo̱ mo̱ŋ gye̱ asuŋpo̱ kase̱ŋtiŋ. Ba waa akatɔ se̱ ne̱e̱ fe̱yɛ bo̱ gye̱ Kristoo ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱‑ɔ.
13 Pois tais homens são falsos apóstolos, obreiros enganosos, fingindo-se apóstolos de Cristo.
14 Amo̱‑ɔ mo̱ŋ gye̱ atɔ ne̱ a kpe̱ŋ e̱ye̱e̱‑ɔ. Ɔbɔnsam fɔŋfɔŋ gbaa e̱ taare̱ a ɔ waa mò̱ e̱ye̱e̱ fe̱yɛ Wuribware̱ kabɔɔ e̱ gye̱ ne̱ ɔ sa se̱ŋsa o gywii ase̱sɛ.
14 Isto não é de admirar, pois o próprio Satanás se disfarça de anjo de luz.
15 Amo̱se̱ se̱‑ɔ, ne̱ Ɔbɔnsam ayaafɔre̱ ya waa bamo̱ akatɔ se̱ fe̱yɛ bo̱ gye̱ Wuribware̱ ayaafɔre̱, a mo̱ŋ gye̱ atɔ dabe̱ ko̱ ne̱e̱. Bamo̱ lalalo̱we̱ e̱ gye̱ fe̱yɛ Wuribware̱ i gyiiri bamo̱ ke̱se̱bɔ bo̱ le̱e̱ ke̱tɔ ne̱ baa waa‑ɔ se̱.
15 Portanto, não é surpresa que os seus servos finjam que são servos da justiça. O fim deles será o que as suas ações merecem.
16 M be̱e̱ mo̱ e̱ tɔwe̱ mo̱ i gywii mo̱ne̱ fe̱yɛ ɔko̱ ma kaŋ fa fe̱yɛ n gye̱ se̱sɛ ne̱ ɔ mo̱ŋ nyi ase̱ŋ‑ɔ ne̱e̱. Amaa mo̱ne̱ e̱ kpa a mo̱nꞌ fa mo̱ kuŋu si fe̱yɛ mo̱ŋ nyi ase̱ŋ fe̱raa, mo̱nꞌ kɔɔre̱ gyi ane̱ŋ de, na n taare̱ kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱ kafwe̱e̱.
16 Faço questão de repetir: ninguém me considere insensato. Mas se vocês assim me consideram, recebam-me como receberiam um insensato, a fim de que eu me orgulhe um pouco.
17 Kase̱ŋtiŋ si fe̱raa, n gye̱ ane̱ŋ ne̱ ane̱ nyaŋpe̱ Yeesuu e̱ kpa fe̱yɛ n tɔwe̱‑ɔ ne̱ mo̱ e̱ tɔwe̱ mbe̱yɔmɔ. E̱ye̱e̱ ke̱kaapo̱ ase̱ŋ mɔ‑rɔ‑ɔ n de̱ŋ mo̱ e̱ sa se̱ŋsa ne̱e̱ fe̱yɛ ɔko̱ ne̱ ɔ mo̱ŋ nyi ase̱ŋ‑ɔ.
17 Ao ostentar este orgulho, não estou falando segundo o Senhor, mas como insensato.
18 Ase̱sɛ bwe̱e̱tɔ a tɛɛ bo̱ bo̱ mo̱ne̱‑rɔ, ne̱ ba kaapo̱ bamo̱ e̱ye̱e̱ fe̱yɛ ane̱ŋ ne̱ kaye̱ mɔ‑rɔ ase̱sɛ e̱ kaapo̱ bamo̱ e̱ye̱e̱‑ɔ se̱‑ɔ, ŋ gbaa mo̱ e̱ kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱.
18 Visto que muitos estão se vangloriando de modo bem humano, eu também me orgulharei.
19 Mo̱ne̱ a tɛɛ mo̱ne̱ nyi ase̱ŋ bwe̱e̱tɔ‑ɔ, mo̱ e̱ fa fe̱yɛ mo̱ne̱ i nyite mo̱ ne̱ mo̱ŋ nyi ase̱ŋ‑ɔ bwe̱e̱tɔ.
19 Vocês, por serem tão sábios, suportam de boa vontade os insensatos!
20 Kase̱ŋtiŋ si, bamo̱ ne̱ mo̱ne̱ i bu bamo̱ ke̱dabe̱ fe̱yɛ bamo̱ a gye̱ Yeesuu ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱‑ɔ ya waa mo̱ne̱ bo̱rɔkraa fe̱yɛ mo̱ne̱ a gye̱ anya‑ɔ, mo̱ne̱ i nyite bamo̱. Bamo̱ ɔko̱ ya kɔɔre̱ mo̱ne̱ atanne̱ pɛɛɛ, bɛɛɛ o gyi mo̱ne̱, bɛɛɛ ɔ waa mò̱ e̱ye̱e̱ ke̱dabe̱ mo̱ne̱‑rɔ, bɛɛɛ ɔ da mo̱ne̱ e̱se̱bɔ‑rɔ abaa, mo̱ne̱ maa tɔwe̱ sɛye̱.
20 De fato, vocês suportam até quem os escraviza ou os explora, ou quem se exalta ou lhes fere a face.
21 Ne̱ mo̱ne̱ yɛ ane̱ŋ a bo̱rɔkraa ne̱ ba waa mo̱ne̱‑ɔ e̱ kaapo̱ ne̱e̱ fe̱yɛ bo̱ gye̱ ayaale̱ŋpo̱, amaa ane̱ fe̱raa, ane̱ mo̱ŋ bo̱ le̱ŋ. Ipeere de mo̱ mbe̱yɔmɔ fe̱yɛ ane̱ a mo̱ŋ ba ane̱ŋ a daa bɔye̱‑ɔ bo̱ kaapo̱ fe̱yɛ ane̱ de mo̱ne̱ se̱ ke̱yaale̱ŋ.
21 Para minha vergonha, admito que fomos fracos demais para isso! Naquilo em que todos os outros se atrevem a gloriar-se — falo como insensato — eu também me atrevo.
22 Ase̱sɛ amo̱ ne̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ Yeesuu ayaa‑rɔ aye̱re̱po̱‑ɔ e̱ kaapo̱ bamo̱ e̱ye̱e̱ fe̱yɛ bo̱ gye̱ Heebrii awuye kase̱ŋtiŋ. Amo̱‑ɔ maa kaapo̱ sɛye̱, a le̱e̱ fe̱yɛ ane̱ŋ dɛɛ ne̱ mo̱‑ɔ n gye̱ Heebriinyi. Bo̱ be̱e̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ Isireelii awuye. Ane̱ŋ dɛɛ ne̱ mo̱‑ɔ n gye̱ Isireeliinyi.
22 São eles hebreus? Eu também. São israelitas? Eu também. São descendentes de Abraão? Eu também.
23 Bo̱ be̱e̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ ane̱ ɔde̱daapo̱ Abraham ananagyi. Amo̱‑ɔ maa kaapo̱ sɛye̱, a le̱e̱ fe̱yɛ ane̱ŋ dɛɛ ne̱ mo̱‑ɔ n gye̱ Abraham ke̱nanagyi. Bo̱ be̱e̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ Kristoo ayaafɔre̱. Ma kɔɔre̱ a n gyi ane̱ŋ. Amaa bamo̱ e̱ gye̱ Kristoo ayaafɔre̱ fe̱raa, ŋ gbaa n gye̱ mò̱ ke̱yaafɔre̱ n kyɔ bamo̱. M be̱e̱ mo̱ e̱ ko̱re̱ mo̱ne̱ fe̱yɛ mo̱nꞌ nyite mo̱ fe̱yɛ mo̱ a lɔ e̱bo̱ŋ‑ɔ, a le̱e̱ fe̱yɛ m be̱e̱ mo̱ e̱ kpa a ŋ kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱ kafwe̱e̱. Bo̱ yɛ baa suŋ Kristoo kusuŋ keŋkeŋ. M fe̱raa mo̱ a suŋ Kristoo kusuŋ keŋkeŋ kyo̱ŋ bamo̱. Ne̱ mo̱ a gyi awo̱re̱fɔɔ bo̱ le̱e̱ ane̱ŋ a kusuŋ‑o si kyo̱ŋ bamo̱. Mo̱nꞌ nu ase̱ŋ ne̱ mo̱ e̱ tɔwe̱‑ɔ. Baa tii mo̱ iluwi bwe̱e̱tɔ kyo̱ŋ bamo̱. Baa da mo̱ akyo̱kywe̱e̱ na paara iluwi bwe̱e̱tɔ, ne̱ ma taare̱ a n tɔwe̱ amo̱ kanɔ gywii mo̱ne̱. Ne̱ lowi ase̱ŋ a to̱ mo̱ iluwi bwe̱e̱tɔ.
23 São eles servos de Cristo? — estou fora de mim para falar desta forma — eu ainda mais: trabalhei muito mais, fui encarcerado mais vezes, fui açoitado mais severamente e exposto à morte repetidas vezes.
24 Yudaa awuye a kra mo̱ iluwi inuu daye̱ mo̱ paara iluwi adusa na akpanɔɔ.
24 Cinco vezes recebi dos judeus trinta e nove açoites.
25 Roma awuye a kra mo̱ iluwi e̱sa ba akyo̱kywe̱e̱ bo̱ daye̱ mo̱. Kake ŋko̱ bo̱ko̱ a twe̱e̱ abu bo̱ da mo̱. Iluwi e̱sa ne̱ ko̱re̱e̱ ne̱ n te‑ro mo̱ i tu kpa ɔpo̱o̱ se̱‑ɔ a nye̱ra, ne̱ oo buŋ mo̱. Ne̱ amo̱‑rɔ ko̱ko̱ŋko̱ fe̱raa gbaa mpase̱ na kanye pɛɛɛ na m bo̱ nkyu‑o‑ro pwɛɛ ne̱ baa dɛɛ bo̱ lee mo̱.
25 Três vezes fui golpeado com varas, uma vez apedrejado, três vezes sofri naufrágio, passei uma noite e um dia exposto à fúria do mar.
26 Mo̱ e̱kpa kutu bwe̱e̱tɔ‑rɔ, mo̱ a lwee ase̱ŋ‑nɔ bo̱ le̱e̱ nkyu nkyu si, bo̱ le̱e̱ ayu si, bo̱ le̱e̱ mo̱ fɔŋfɔŋ ase̱sɛ Yudaa awuye na ase̱sɛ ko̱ mɔ se̱. Ase̱ŋ a to̱ mo̱ e̱maŋ se̱ na mbo̱re̱ se̱ na ɔpo̱o̱ se̱. Mo̱ a nya ase̱ŋ le̱e̱ ase̱sɛ ne̱ bo̱ yɛ bo̱ gye̱ Kristoo awuye, amaa ne̱ ba ba aye̱ba ne̱e̱‑ɔ.
26 Estive continuamente viajando de uma parte a outra, enfrentei perigos nos rios, perigos de assaltantes, perigos dos meus compatriotas, perigos dos gentios; perigos na cidade, perigos no deserto, perigos no mar, e perigos dos falsos irmãos.
27 Mo̱ a suŋ Kristoo keŋkeŋ, ne̱ iluwi bwe̱e̱tɔ gbaa, mo̱ŋ taare̱ nya kpa di idi. Ako̱ŋ na burufo a nya mo̱. Mo̱ a paŋ ateese na atɔ buŋsɛ iluwi bwe̱e̱tɔ, ne̱ ako̱ŋ na afwii a nya mo̱ bwe̱e̱tɔ.
27 Trabalhei arduamente; muitas vezes fiquei sem dormir, passei fome e sede, e muitas vezes fiquei em jejum; suportei frio e nudez.
28 Ke̱tɔ ne̱ ki tii amo̱‑ɔ pɛɛɛ se̱‑ɔ e̱ gye̱ fe̱yɛ kake ke̱maa ke̱tɔ ne̱ mo̱ e̱ kpa na mo̱ mfɛɛre̱ dɔŋ se̱‑ɔ e̱ gye̱ asɔre̱e̱‑ɔ pɛɛɛ ke̱de̱e̱re̱ se̱, na ase̱ŋ ne̱ a bo̱ asɔre̱e̱‑ɔ pɛɛɛ‑rɔ ne̱ a tɔɔraa mo̱‑ɔ.
28 Além disso, enfrento diariamente uma pressão interior, a saber, a minha preocupação com todas as igrejas.
29 Amo̱ ya ba fe̱yɛ asɔre̱e̱ a awuye‑o ɔko̱ ko̱kɔɔre̱gyi e̱ mo̱ŋ bo̱ le̱ŋ, amɔ mo̱‑ɔ mo̱ i su mo̱ e̱ sa mò̱. Bamo̱ ɔko̱ ya lwee e̱bɔye̱‑rɔ, amɔ mo̱ kakpo̱nɔ‑rɔ a nye̱ra.
29 Quem está fraco, que eu não me sinta fraco? Quem não se escandaliza, que eu não me queime por dentro?
30 Amo̱ i tiri fe̱yɛ ŋ kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱, amo̱ fe̱raa mo̱ e̱ kaapo̱ mo̱ e̱ye̱e̱ atɔ amo̱ ne̱ a kaapo̱ fe̱yɛ mo̱ŋ bo̱ le̱ŋ‑ɔ, na mo̱nꞌ nya mɔse̱ mo̱.
30 Se devo me orgulhar, que seja nas coisas que mostram a minha fraqueza.
31 Ane̱ nyaŋpe̱ Yeesuu Kristoo mò̱ se̱ Wuribware̱, mò̱ ne̱ ane̱ e̱ kyo̱rɔ nsu pɛɛɛ‑ɔ, nyi fe̱yɛ ma ba aye̱ba bo̱ le̱e̱ ase̱ŋ mɔ ne̱ mo̱ a tɔwe̱, ne̱ mo̱ e̱ ba a m bo̱ tɔwe̱‑ɔ pɛɛɛ se̱ ne̱e̱.
31 O Deus e Pai do Senhor Jesus, que é bendito para sempre, sabe que não estou mentindo.
32 Saŋ ne̱ mo̱ a yɔ Damasikus maŋ‑nɔ‑ɔ, gominaa ne̱ ɔ bo̱ owure Areetas kaase̱ mfe̱ŋ‑ɔ a ba akyɔŋŋɔpo̱ bo̱ ye̱ra ye̱ra maŋ amo̱ mbunogyii‑o pɛɛɛ‑rɔ fe̱yɛ weetee bo̱ kra mo̱.
32 Em Damasco, o governador nomeado pelo rei Aretas mandou que se vigiasse a cidade para me prender.
33 Amaa mo̱ a bo̱rɔ abaŋso̱ro̱o̱ ke̱kyaŋ ko̱ ne̱ baa pwɛɛ kideŋbee‑o so̱so̱‑ɔ mfaŋse̱re̱e̱‑rɔ, ne̱ mo̱ nyare̱‑ana ko̱ a taa mo̱ waa kike dabe̱ ko̱‑rɔ, ne̱ baa ba ife bo̱ da‑rɔ, ne̱ baa kra ife‑o‑ro yɔwe̱ mo̱‑rɔ baa bo̱ ye̱ra swe̱e̱re̱. Ne̱ mo̱ a nya kpa se̱re̱ gominaa‑o ke̱sare̱e̱‑rɔ ŋ yii.
33 Mas de uma janela na muralha fui baixado numa cesta e escapei das mãos dele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.