Mateus 9

ncr (NCR) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jiso lee a ŋguh le, wu kaasɛ wu daŋ wu gɛɛŋ a kilaantɛŋ ke le.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Fi kooshɛ lɛ bamii bamu gɛ̀ too bɛ muh mu fɛ wu le a wu kwe wa kimbe kimimia, bo tuu a kidaŋ le. Jiso yɛŋ lɛ bamii bayu le bo leesɛ muntele muboo ye ye le, wu jɛmɛ muh wù gɛ̀ kwe kimbe kimimia wɛɛ le lɛ, “Nsaa yaŋ, jijɛ fitele le. Nle nlɛɛshɛ wa bimbefɛ biuŋ.”
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Fi kooshɛ lɛ bamii bamu ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo gɛ̀ kɛ bo tu bo shuŋshi lɛbolɛbo bo duu lɛ, “Muh wunɛ jode kijusɛ ki Nyo.”
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Jiso kɛɛ baŋkwajɛ baboo wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ kɛme baŋkwajɛ ba befe a muntele mwɛna le nɛ nje la?
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 Fi chige fì njɛmɛ le fì la? Ki njɛmɛ muh wunɛ le lɛ nle nlɛɛshɛ wa bimbefɛ bie noo, lɛ wu jâ we wu jîɛnyi le?
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Geenɛ, nlé ŋgê bɛŋ kɛ̂ɛ lɛ muh wu jee che le Mwamuh kɛme bvuŋga fɛkuu fɛnɛ ki wu lɛ̂ɛshɛ bimbefɛ.” No wu jɛmɛ noo wu mo wu du muh wù gɛ̀ kwe kimbe kimimia wɛɛ le lɛ, “Ja we, wo jo bvuko bwuŋ wo gɛ̂ɛne fɛ yeh le.”
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Wu mo wu ja we wu gɛɛne fɛ yeh le.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Kinchvu ki bamii yɛŋ fiɛɛ fì kooshi le, nfaaŋ koo bo, bo tu bo tume maŋkuŋ ma Nyo wù le wu nya kfuu chi bvunɛ bvuŋga muh wu wuŋ le.Muh wu kwe kimbe kimimia|alt="The paralyzed man" src="Parlyse on Roof 01.tif" size="col" loc="Mch 9:1-8" copy="Mbanji Bawe Ernest" ref="9:8"
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Jiso gɛ̀ ja fo wu doo wu jiɛnyi wu gɛɛne wu yɛŋ muh mu le ba tɛŋe lɛ Macho, nyu muh wù gɛ̀ koode ŋwa, wu shii fɛ kijusɛ ke ki lɛme le. Jiso jɛmɛ wu le lɛ, “Wo bîi mɛne!” Wu mo wu ja we wu bii wu le.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Jiso gɛ̀ ja wu gɛɛŋ wu shii wu jii mwɛɛ a Macho yeh, fi kooshɛ lɛ bamii bamu wesee ba gɛ̀ koode ŋwa, mo bamii ba befe bamu tɛ gɛ̀ to bo shii bo jii mwɛɛ bɛ ba Jiso mo booŋ be ba ŋgoo.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Bafalashii doo bo yɛŋ no bɛ bo jii mwɛɛ noo bo biih booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Le nje la wù muh wene wu n'yɛyɛ jii mwɛɛ bɛ bamii ba koode ŋwa mo bamii ba befe bamu?”
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Jiso yu no bo biide, wu jɛmɛ bo le lɛ, “Gɛ bamii ba tɛɛme to bo goone muh wu nche gɛ. To goone nyu bamii ba chɛne.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ kwâjɛ, bɛŋ yɛ̂ŋ laa kinyi ki fiɛɛ fì ba saŋ finɛ Nyo jɛme lɛ, ‘Ŋgoone lɛ bamii kôode nyu yii fɛ bamii le, gɛ ŋgoone lɛ bo gêe nyu kintanyɛ fɛ mɛne gɛ’, le lɛ la lɛ? Bɛŋ kêe lɛ gɛ nto ki ntɛɛŋ nyu bamii ba chaaŋ gɛ. Nto ki ntɛɛŋ nyume bamii ba befe.”
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Booŋ ba ŋgoo ba Joŋ gɛ̀ ja bo to bo biih Jiso le lɛ, “Le nje la wù besa Bafalashii banɛ mwɛɛ munjile, buŋ booŋ ba ŋgoo banɛ gɛ?”
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Jiso chvuu bo le lɛ, “Bɛŋ kwaji lɛ taŋlo ba tɛɛŋ bamii ba bvuguu, bo gɛɛŋ bo nyu yii yii chiji bvuguu nyu bɛ bo? Geenɛ, aju too lo a ba lé ba fî chiji bvuguu wuyu a bo le, bo mo bo kɛ bo banɛ mwɛɛ munjile.
15 Jesus respondeu:
16 Gɛ muh taŋlo wu jo finchaŋa fi nju fifɛŋ, wu chvuushɛ nju yì kege yu gɛ. Nɛ wu ge lo noo, finchaŋa fi nju fiyu kfunyɛ fi saayɛ nju yì kege yiyu, kintuge kì le fo ki mɛsɛ ki kugɛ lo ki fe no ki chi shee ki nyume.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 Gɛ taŋlo tɛ muh jo mbvuuŋ manfɛŋ wu gɛɛ a kolo wu mbvuuŋ wù kege le gɛ, wu ge lo noo, mbvuuŋ manfɛŋ maa ge mo koo, mo saayɛ lo kolo wù kege wɛɛ, mbvuuŋ bɛ kolo mo mu lɛsɛ achiji. Fi kooji le lɛ ba kɛme ki ba gɛɛ mbvuuŋ manfɛŋ nyume a kolo wù fwɛŋ le. Noo, mbvuuŋ bɛ kolo mo, mo nyume.”
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Gɛh no Jiso gɛ̀ baaŋ wu jɛme bo le noo, fi kooshɛ lɛ muh wù baaŋ wumu gɛ̀ to wu lee wu tuŋ anyuu a wu jii wu lɛgɛ lɛ, “Mwa yaŋ wù kwɛse le wu kwe gɛh mɛɛse nɛ, geenɛ, to wo kuŋ wu le bɛ kibo kuŋ wu kaasɛ wu tu yu.”
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Jiso mo wu ja we bɛ wu tu bo gɛɛne, booŋ be ba ŋgoo bii tɛ wu le.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Fi kooshɛ lɛ kwɛse wumu wù gɛ̀ bee wu chɛŋ wa bɛ kinchɛŋ ki bikɛse lɛ biluŋ le yuufe ncho bifɛɛ gɛ̀ to a Jiso jiŋ wu kuŋ jwe wù nju ye le.
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 Fɛ wu kuŋ noo, gɛ̀ bee wu jɛmɛ wa fɛ fitele fie le lɛ, “Nɛ mɛ moŋ nlo ŋkuŋ gɛh nyu nju ye le, tu nle ntɛmɛ wa.”
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 No wu kuŋ noo, Jiso kaasɛ ye wu yɛŋ wu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, “Mwa yaŋ, keefɛ wo fâane gɛ. Fitele fiuŋ fì wo lese yi ye yaŋ le, le fi ge wa wo tɛmɛ.” Gɛh sege yu, kwɛse wuyu mo wu tɛmɛ lo.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Jiso gɛɛŋ wu fɛsɛ fɛ muh wù baaŋ wɛɛ yeh le, wu yɛŋ bamii ba gɛ̀ toŋe bandoŋ ba kwe mo kinchvu ki bamii. Ki gɛ̀ bee fo bo fuge lo bɛ kwe.
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ sâaŋe, mwa wuyu baaŋ a kwe gɛ, wu lefe lo.” Bamii bayu tu bo keede lo wu.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Bo doo bo bvusɛ bamii bayu akfuuŋ, wu mo wu lee wu gɛɛŋ yeh, wu jijɛ mwa wuyu yi kibo le, wu mo wu ja we.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Saaka wù kune fiɛɛ fiyu jiɛnyɛ fi gɛɛŋ a kimbe ki woŋ wuyu le kichii.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Jiso ja fɛ yeh yɛɛ le, wu doo wu jiɛnyi wu gɛɛne, binfeeŋ bimi bifɛɛ, nyu bilɛŋsɛ bi kuŋe bi bii wu le bi wanɛ fɛwɛɛwe bi duu lɛ, “Mwa Nfoŋ Dabi, koo yii fɛ bee le.”
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Jiso gɛɛŋ wu lee yeh, binfeeŋ biyu bi wu le, wu biih bi le lɛ, “Bɛŋ le bɛŋ bɛɛŋ lɛ taŋlo ŋge fiɛɛ fì bɛŋ beede finɛ?” Bi bɛɛŋ lɛ, “Ɛɛŋ Tada.”
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Jiso mo wu kuŋ ajii aboo le wu jɛmɛ lɛ, “Bii yi fitele fì bɛŋ leese yi ye yaŋ le, fi ge ye noo fɛ bɛŋ le.”
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Ajii aboo mo wo gwenyɛ. Jiso mo wu lejɛ lo fi tɛmɛ bo le wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ yɛ̂ne keefɛ bɛŋ môŋ bɛŋ gê muh kɛ̂ɛ gɛ.”
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Geenɛ, bo ka bo gɛɛŋ bo saŋsɛ lo saaka kune lɛme chi Jiso kimbe ki woŋ wuyu le wuchii.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 No bamii bayu gɛ̀ ja wa bo gɛɛne, fi kooshɛ lɛ bamii gɛ̀ ja bo to bɛ kinchifɛ kimi fɛ Jiso le, nchɛndaa wu debele nyu yi wu le.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Jiso doo wu bvusɛ nchɛndaa wu debele wuyu ye yi muh wuyu le, wu mo wu kɛ wu jɛme. Kinchvu ki bamii yɛŋ noo jwe yuŋ bo, bo tu bo maŋe bo duu lɛ, “Gɛ bo gɛ̀ yu wa bo yɛŋ fiɛɛ njɛ finɛ le woŋ wù Ishwala le gɛ.”
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Geenɛ, Bafalashii jɛme fiboo lɛ, “Wu bvuuse banchɛndaa ba debele banɛ nyu bɛ bvuŋga bvu nfoŋ banchɛndaa ba debele.”
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Jiso ja wu jiɛnyi a bilaantɛŋ le bichii mo bantɛ le wu yɛyi bamii yéh yi buunɛ yiboo le, wu ka feeji tɛ saaka wù joŋe kune bvunfoŋ bvu Nyo. Wu gɛ̀ jiɛnyi noo wu fɛde tɛ binchɛŋ bichii mo goŋ yì baaŋ.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Wu gɛ̀ yɛŋ binchvu bi bamii le, yii koo wu bɛ bo nje bo gɛ̀ bee yi manluŋ le, muh nyume gɛ yu wù fii bo gɛ, njɛ shóŋ yì le gɛ bɛ muh wù chiɛɛne yi gɛ.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Wu mo wu ja wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Ŋgwejɛ duude baaŋ, geenɛ bamii ba ŋgwejɛ nyu shige.
37 Então disse aos discípulos:
38 Noo, bɛŋ bûune lɛ Tada wù Chiji mwɛ chiiŋsɛ bamii ba ŋgwejɛ a wu mwɛne.”
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.