Lucas 22

ncr (NCR) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Kife ki Ŋka wu Blɛd wù ba baaŋ kinshilɛ yo gɛɛ gɛ, wù ba tɛŋe lɛ Ŋka wu Ndaŋfe, gɛ̀ bee wu too wa mbebe le.
1 Estava, pois, perto a Festa dos Pães Asmos, chamada de Páscoa.
2 Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo, bo gɛ̀ goone je yì bo yuuyɛ Jiso nyu nyilɛ le, nje bo gɛ̀ faane bamii.
2 E os principais dos sacerdotes e os escribas andavam procurando como o matariam, porque temiam o povo.
3 Sataŋ lee a fitele fì Juda wù ba gɛ̀ tɛŋe lɛ Ɛkaliot le, nyu muh wu ŋgoo yi booŋ ba Jiso ba yuufe ncho bafɛɛ.
3 Entrou, porém, Satanás em Judas, que tinha por sobrenome Iscariotes, o qual era do número dos doze.
4 Wu ja wu gɛɛŋ fɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ le, bɛ bikwɛɛ bi nchi bì gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ. Bɛ bo mo bo seesɛ no wu lé wu gê fɛ wu gêsɛ Jiso bo le.
4 E foi e falou com os principais dos sacerdotes e com os capitães de como lho entregaria,
5 Bo yu njoŋ bo mo bo bɛɛŋ ki bo laŋɛ wu bɛ bige.
5 os quais se alegraram e convieram em lhe dar dinheiro.
6 Wu bɛɛŋ, wu mo wu gɛɛŋ wu kɛ wu goone je yì wu lé wu nyâ Jiso chiaaŋ yiboo le, sege bamii ba duude ya fo gɛ.
6 E ele concordou e buscava oportunidade para lho entregar sem alvoroço.
7 Juu chi Ŋka wu Blɛd wù ba baaŋ Kinshilɛ yo gɛɛ gɛ, chi ba lé ba sɛ̂ɛ mwa kiya wu Ŋka wu Ndaŋfe wɛɛ gɛ̀ to chi kojɛ,
7 Chegou, porém, o dia da Festa dos Pães Asmos, em que importava sacrificar a Páscoa.
8 Jiso mo wu tuŋ Bita bɛ Joŋ wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ sêesɛ mwɛɛ mù bee lé be gê be jî Ŋka wunɛ yu.”
8 E mandou a Pedro e a João, dizendo: Ide, preparai-nos a Páscoa, para que
9 Bo biih wu le lɛ, “Wo goone lɛ bee gɛɛŋ be seesɛ nyu faane?”
9 E eles lhe perguntaram: Onde queres que a preparemos?
10 Wu chvuu bo le lɛ, “Bɛŋ yû, sege bɛŋ lese bɛŋ gɛɛne alaantɛŋ, bɛŋ lé bɛŋ yɛ̂ŋ muh mu le wu tuu joo a shaaŋ le, bɛŋ bî wu le, yeh yì wu gɛɛŋ wu lee yu.
10 E ele lhes disse: Eis que, quando entrardes na cidade, encontrareis um homem levando um cântaro de água; segui-o até à casa em que ele entrar.
11 Bɛŋ doo bɛŋ bi, bɛŋ jɛ̂mɛ chiji yeh yɛɛ le lɛ Muh wu N'yɛyɛ biide laa kibuu ki bamii ba njiɛnyɛ kɛɛ kì bɛ booŋ be ba ŋgoo le bo ji Ŋka wu Ndaŋfe yu le faane la?
11 E direis ao pai de família da casa: O mestre te diz: Onde está o aposento em que hei de comer a Páscoa com os meus discípulos?
12 Wu mo wu dunyɛ kibuu ki yeh ki awe, ba nyu ba seesɛ wa ba kɛnyɛ, bɛŋ mo bɛŋ sêesɛ mwɛɛ munjile yu.”
12 Então, ele vos mostrará um grande cenáculo mobilado; aí fazei os preparativos.
13 Noo, bo gɛɛŋ bo yɛŋ mwɛɛ gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Jiso gɛ̀ jɛmɛ bo le. Bo mo bo seesɛ mwɛɛ munjile mu Ŋka wu Ndaŋfe wuyu fo.
13 E, indo eles, acharam como lhes havia sido dito; e prepararam a Páscoa.
14 Lɛ kife to ki kojɛ, Jiso bɛ booŋ be ba ntuŋ to bo shii bo jii mwɛɛ.
14 E, chegada a hora, pôs-se à mesa, e, com ele, os doze apóstolos.
15 Wu ja wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nchi ŋkoŋe lo baaŋ ki nji Ŋka wu Ndaŋfe wunɛ bɛ bɛŋ fɛ ŋge yɛŋ ŋgɛ wù too le.
15 E disse-lhes: Desejei muito comer convosco esta Páscoa, antes que padeça,
16 Bɛŋ kêe lɛ gɛ mbaaŋ ŋka ŋge nji ŋka wunɛ gɛ, gɛɛne bude no fi lé fi gê fi tô fi kôjɛ sege Nyo lé wu gê wu sâge bvunfoŋ bwe.”
16 porque vos digo que não a comerei mais até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Wu jo fiŋkoo, wu nya kiyone Nyo le wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ kô bɛŋ mù bɛŋ bachii bɛŋ kɛnɛ.Ntɛ wu Tada|alt="The Lordʼs supper" src="CN01803C.TIF" size="span" loc="Luk 22:14-17" copy="David C. Cook" ref="22:17"
17 E, tomando o cálice e havendo dado graças, disse: Tomai-o e reparti-
18 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, kɛge mɛɛse gɛɛne, gɛ mbaaŋ ŋka mu mbvuuŋ ma nchwɛŋ wu kite ki laane manɛ gɛ, gɛɛne bude sege bvunfoŋ bvu Nyo lé bvu gê bvu tô”
18 porque vos digo que já não beberei do fruto da vide, até que venha o Reino de Deus.
19 Wu jo blɛd, wu nya kiyone Nyo le, wu bwɛɛyɛ wu nya bo le wu jɛmɛ lɛ, “Finɛ le ye yaŋ yi nnya nje bɛŋ. Bɛŋ gêe finɛ noo ki bɛŋ kwâji mɛ.”
19 E, tomando o pão e havendo dado graças, partiu- o e deu-lho, dizendo: Isto é o meu corpo, que por vós é dado; fazei isso em memória de mim.
20 Gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no bo mɛɛse mwɛɛ munjile, wu jo fiŋkoo wu jɛmɛ lɛ, “Fiŋkoo finɛ le maŋkaŋ ma manfɛŋ ma Nyo gwo bɛ kilɛmɛ kaŋ ki bu nje bɛŋ.
20 Semelhantemente, tomou o cálice, depois da ceia, dizendo: Este cálice é o Novo Testamento no meu sangue, que é derramado por vós.
21 Geenɛ, bɛŋ yêgɛ bɛŋ yû! Muh wù lé wu gêsɛ mɛ jii mwɛɛ fɛnɛ besa wu.
21 Mas eis que a mão do que me trai
22 Bɛŋ kêe lɛ muh wù jee che le Mwamuh lé wu gɛ̂ɛŋ gɛh no Nyo gɛ̀ seesɛ. Geenɛ, ŋgɛ wù baaŋ le fɛ muh wù lé wu gêsɛ wu le.”
22 E, na verdade, o Filho do Homem vai segundo o que está determinado; mas ai daquele homem por quem é traído!
23 Bo mo bo kɛ bo biide ye yi biboo le laa muh wù taŋlo wu ge noo a bo ntɛnɛɛ le yɛɛŋ.
23 E começaram a perguntar entre si qual deles seria o que havia de fazer isso.
24 Bo gɛ̀ ja bo kɛ kintɛɛnyɛ lɛbolɛbo laa bo le nɛ muh wù baaŋ a bo ntɛnɛɛ le yɛɛŋ?
24 E houve também entre eles contenda sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, “Banfoŋ ba bituŋ kɛme bvuŋga a bamii baboo we, bamii ba sage woŋ bo duu lɛ ba tɛ̂ŋe bo lɛ bitooŋ bi bamii.
25 E ele lhes disse: Os reis dos gentios dominam sobre eles, e os que têm autoridade sobre eles são chamados benfeitores.
26 Geenɛ, gɛ taŋlo fi nyûme noo bɛ bɛŋ gɛ. Muh wù baaŋ a bɛŋ ntɛnɛɛ jôde lɛ wu le mwa wù shige, muh wu le kikwɛɛ le njɛ muh wù lɛne bɛŋ le bachii.
26 Mas não seja como o menor; e quem governa, como quem serve.
27 Muh wù baaŋ le wù la, muh wù yɛmɛ wu jii lo nji le noo, muh wù dɛɛde le? Gɛ nyu muh wù yɛmɛ wu jii lo gɛ? Geenɛ nle a bɛŋ ntɛnɛɛ njɛ muh wù lɛne bɛŋ le.
27 Pois qual é maior: quem está porém, entre vós, sou como aquele que serve.
28 No nshee n'yɛde baŋgɛ segechii, le gɛh bɛŋ banɛ ba to ba nyume besabɛŋ.
28 E vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Fi mo fi nyu lɛ, gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Chii le wu nya mɛ bvunfoŋ lɛ nsâge, nnya tɛ bɛŋ bvuŋga lɛ bɛŋ sâge.
29 E eu vos destino o Reino, como meu Pai mo destinou,
30 Nnya wu lɛ besabɛŋ ge be jii mwɛɛ, be muu mwɛɛ kijusɛ kimimia a nto waŋ le, bɛŋ shiiyɛ yi bakala le, bɛŋ sage chikfuu chi Ishwala chi yuufe ncho chifɛɛ.”
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu Reino e vos assenteis sobre tronos, julgando as doze tribos de Israel.
31 Jiso mo wu ja wu tɛɛŋ Bita lɛ, “Samoŋ, Samoŋ yegɛ yu wo kêe lɛ Sataŋ le wu fi bvuŋga ki wu chɛ̂gɛ bɛŋ bachii wu bvusɛ bamu gɛh njɛ no muh to wu fɛɛde agiŋ wu bvusɛ munyi.
31 Disse também o Senhor: Simão, Simão, eis que Satanás vos pediu para vos cirandar como trigo.
32 Geenɛ nle mbuunɛ fɛ wo le, lɛ keefɛ fitele fiuŋ mo fi bu lo yi ye yaŋ le gɛ. Sege wo kaasɛ wo tɛɛŋ bvufee bwuŋ jiŋ, wo nya bvuŋga booŋ ba bwoo le.”
32 Mas eu roguei por ti, para que a tua fé não desfaleça; e tu, quando te converteres, confirma teus irmãos.
33 Bita du lɛ, “Tada, mo nyu ki ŋgɛɛŋ ncha, no nyu kɛnɛ ki ŋkwe lo, tu nle gɛh besa wo.”
33 E ele lhe disse: Senhor, estou pronto a ir contigo até à prisão e à morte.
34 Jiso chvuu wu le lɛ, “Bita, yû nsɛŋe wo le, nyishii lé yi gê yi tôŋ abɛŋ, wo nyu wo faŋ wa mɛ kiŋgane kintɛde, lɛ gɛ wo kee mɛ gɛ.”
34 Mas ele disse: Digo-te, Pedro, que não cantará hoje o galo antes que três vezes negues que me conheces.
35 Wu ja wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ kwaji kife kì ŋgɛ ntuŋ bɛŋ bige sɛŋ, kikɛɛ sɛŋ, jé sɛŋ, no bɛŋ gɛ̀ gɛnɛ bɛŋ jiɛnyi, bɛŋ gɛ̀ bee bɛŋ fu fiɛɛ?” Bo chvuu lɛ, “Ayɛɛ, bee gɛ̀ baaŋ fiɛɛ fu gɛ.”
35 E disse-lhes: Quando vos mandei sem bolsa, alforje ou sandálias, faltou-vos, porventura, alguma coisa? Eles responderam: Nada.
36 Wu mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Yi mɛɛse le, muh nɛ kɛme bige, mo nyu kikɛɛ, wu jo. Muh nɛ kɛme gɛ nyo yi jɛŋ gɛ, wu gesɛ kikuŋ ke wu gu nyo yu.
36 Disse-lhes, pois: Mas, agora, aquele que tiver bolsa, tome-
37 Njɛme finɛ nje fiɛɛ fì ba gɛ̀ saŋ a Ŋwa wu Nyo le lɛ,
37 porquanto vos digo que importa que em mim se cumpra aquilo que está escrito: E com os malfeitores foi contado. Porque o que
38 Bo mo bo jaŋɛ lɛ, “Tada, bîjɛ yɛ̂ŋ bee kɛme nyó yi jɛŋ yifiɛɛ.” Wu chvuu lɛ, “Bɛŋ lû noo!”
38 E eles disseram: Senhor, eis aqui duas espadas. E ele lhes disse: Basta.
39 Jiso gɛ̀ ja wu bu alaantɛŋ bɛ booŋ be ba ŋgoo, bo mo bo kɛ bo bɛɛne mbegɛ wu Bite bi Olif, nyu no wu to wù gee.
39 E, saindo, foi, como costumava, para o monte das Oliveiras; e também os seus discípulos o seguiram.
40 Bo bɛɛŋ bo bu fɛ bo gɛ̀ gɛɛne fo, wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ bûune lɛ keefɛ moŋ to fɛ bɛŋ le, wu ya bɛŋ gɛ.”
40 E, quando chegou àquele lugar, disse-lhes: Orai, para que não entreis em tentação.
41 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu kɛŋsɛ wu gɛɛŋ wu bu fɛ taŋlo muh noŋ tɛdɛ chi gɛɛŋ chi bu fo, wu mo wu ŋgvuumɛ fɛkuu wu buunɛ lɛ,
41 E apartou-se deles cerca de um tiro de pedra; e, pondo-se de joelhos, orava,
42 “Chii, fi nɛ le fi kojɛ fɛ wo le, wo chiaasɛ fiŋkoo fi ŋgɛ finɛ lɛ keefɛ mmu gɛ. Geenɛ gêe gɛh no wo koŋe, keefɛ wo gê no ŋkoŋe gɛ.” [
42 dizendo: Pai, se queres, passa de mim este cálice; todavia, não se faça a minha vontade, mas a tua.
43 No wu buunɛ noo, nchɛndaa Nyo shii we wu to fɛ wu le, wu nya wu bvuŋga.
43 E apareceu-lhe um anjo do céu, que o confortava.
44 Jiso nyu fitele fie suume wu baaŋ nɛ wɛɛmm wɛɛmm. Wu buunɛ lo chi shaŋ chiɛɛ, mbunyɛ chiɛɛnyi yi nshɛŋ le njɛ bitɛde bi kilɛmɛ.]
44 E, posto em agonia, orava mais intensamente. E o seu suor tornou-se em grandes gotas de sangue que corriam até ao chão.
45 Wu buunɛ wu mɛsɛ, wu tu jiŋ fɛ booŋ be ba ŋgoo le, wu yɛŋ lefɛ ge wa bo fwɛɛŋ bo tu bo lefe.
45 E, levantando-se da oração, foi ter com os seus discípulos e achou-os dormindo de tristeza.
46 Wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ ka lefe lo? Bɛŋ jâ we bɛŋ bûune fɛ moŋ ge wu to fɛ bɛŋ le, wu ya bɛŋ gɛ.”
46 E disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos, e orai para que não entreis em tentação.
47 Gɛh no wu gɛ̀ baaŋ wu jɛme, kinchvu ki bamii bunɛ bo tu bo too, nyume gɛh Juda wù gɛ̀ bee muh wu ŋgoo yi booŋ ba Jiso ba yuufe ncho bafɛɛ le, wu gɛ̀ too bo fwe. Wu to mbebe Jiso le wu ŋkfugɛ wu.
47 E, estando ele ainda a falar, surgiu uma multidão; e um dos doze, que se chamava Judas, ia adiante dela e chegou-se a Jesus para o beijar.
48 Geenɛ, Jiso biih Juda le lɛ, “Wo nɛ goone ki wo kfûgɛ Muh wù jee che le Mwamuh nɛ ki wo dûnyɛ lɛ ba koo wu?”
48 E Jesus lhe disse: Judas, com um beijo trais o Filho do Homem?
49 Booŋ be ba ŋgoo ba gɛ̀ bee mbebe ye le yɛŋ fiɛɛ fì gɛ̀ kooshi le, bo biih lɛ, “Tada, bee gwôojɛ bamii banɛ?”
49 E, vendo os que estavam com ele o que ia suceder, disseram-lhe: Senhor, feriremos à espada?
50 Muh mu bo le gɛ̀ goone ki wu gwô, wu mo wu chuŋ nyu kintuŋ kinchiɛɛŋ ki fwa wu kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Jiso kaŋ lɛ, “Keefɛ muh ka wu môŋ gɛ!” Wu mo wu kuŋ kintuŋ ki muh wuyu le ki mo ki kâasɛ ki tu fo.
51 E, respondendo Jesus, disse: Deixai-os; basta. E, tocando-lhe a orelha, o curou.
52 Bamii ba gɛ̀ too ki bo koo Jiso gɛ̀ bee bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bikwɛɛ bi nchi bì gɛ̀ chiɛɛne yeh yi kintanyɛ mo bamii ba gɛ̀ sage woŋ. Wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ to ki bɛŋ kôo mɛ, bɛŋ mo bɛŋ too bɛ nyó yi jɛŋ mo bimbuge njɛ bɛŋ too ki bɛŋ kôo nyume choŋ?
52 E disse Jesus aos principais dos sacerdotes, e capitães do templo, e anciãos que tinham ido contra ele: Saístes com espadas e porretes, como para deter um salteador?
53 Nchi nshee lɛ juu lɛ juu mo fɛ yeh yi kintanyɛ le, fɛ bɛŋ koo mɛ sɛŋ nje la? Geenɛ, mɛɛse le kife kena ki taŋlo bɛŋ ge fiɛɛ, nyume kife ki bvuŋga bvu ki kijibɛ.”
53 Tenho estado todos os dias convosco no templo e não estendestes as mãos contra mim, mas esta é a vossa hora e o poder das trevas.
54 Bamii bayu mo bo koo Jiso bo gɛɛne bɛ wu fɛ la chi kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ le, Bita bii ajiŋ je yì ndefe le.
54 Então, prendendo-o, o levaram e o meteram em casa do sumo sacerdote. E Pedro seguia-o de longe.
55 Bo gɛɛŋ bo fwɛɛ ŋgu lakfulɛ fɛ ntɛnɛɛ, lɛ bo shii bo yɛse. Bita mo wu to wu shii bɛ bo.
55 E, havendo-se acendido fogo no meio do pátio, estando todos sentados, assentou-se Pedro entre eles.
56 No ŋgu kwɛɛ gɛ̀ bɛde noo, mwa wù kwɛse wumu wù gɛ̀ lɛne fɛ la chiyu le ja wu yɛŋ Bita le no wu shii. Wu bijɛ wu nɛ tuŋŋ wu jɛmɛ lɛ, “Muh wunɛ be bee bɛ muh wege.”
56 E como certa criada, vendo-o estar assentado ao fogo, pusesse os olhos nele, disse: Este também estava com ele.
57 Bita mo wu kajɛ lo ye, wu jɛmɛ lɛ, “Kwɛse wunɛ, gɛ ŋkee wu gɛ.”
57 Porém ele negou-o, dizendo: Mulher, não o conheço.
58 Kife doo ki kɛŋsɛ gɛ nɛ shige, muh mu ka wu yɛŋ wu le, wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Wo tɛ le muh ŋgoo yiboo le.” Geenɛ Bita jɛmɛ lɛ, “Jwɛŋsɛ, gɛ mɛ nyume muh mu a bo ntɛnɛɛ gɛ.”
58 E, um pouco depois, vendo-o outro, disse: Tu és também deles. Mas Pedro disse: Homem, não sou.
59 Kife gɛɛŋ ki bu njɛ ntaŋ wu kife kimimia, muh mu ka wu taŋ lɛ, “Nchiɛɛŋ, muh wunɛ be bee bɛ wu, nje wu le tɛ muh wu Galalee.”
59 E, passada quase uma hora, um outro afirmava, dizendo: Também este verdadeiramente estava com ele, pois também é galileu.
60 Bita mo wu faŋ wu jɛmɛ lɛ, “Jwɛŋsɛ wunɛ, gɛ ŋkee fiɛɛ fì wo jɛme gɛ.” Gɛ no wu gɛh baaŋ wu jɛme, kimimia nyishii mo yi toŋ.
60 E Pedro disse: Homem, não sei o que dizes. E logo, estando ele ainda a falar, cantou o galo.
61 Tada kaasɛ ye ajii a we tasɛ bɛ a Bita. Bita kwajɛ njɛmɛ wù Tada be jɛmɛ wu le lɛ, “Nyishii lé yi tôŋ abɛŋ, wo nyu wo faŋ wa mɛ kiŋgane kintɛde.”
61 E, virando-se o Senhor, olhou para Pedro, e Pedro lembrou-se da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: Antes que o galo cante hoje, me negarás três vezes.
62 Wu ja fo wu bu akfuuŋ, wu bee kwe baaŋ.
62 E, saindo Pedro para fora, chorou amargamente.
63 Bamii ba gɛ jiji Jiso le bo mo bo kɛ bo buu wu, bo suŋe wu,
63 E os homens que detinham Jesus zombavam dele, ferindo-o.
64 bo baŋe bvushi bwe bɛ nju, bo duu wu le lɛ, “Gɛ gee la muh wu ntuŋ wu Nyo kuŋ. Gɛh sɛɛŋ muh wu suŋ wo.”
64 E, vendando-lhe os olhos, feriam-no no rosto e perguntavam-lhe, dizendo: Profetiza-nos: quem é que te feriu?
65 Bo ka bo baade lo wu bɛ bachuŋ wesee.
65 E outras muitas coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Akfuuŋ gɛ̀ doo a yuude a too, bamii ba sage woŋ bɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo bamii ba duunyi banchi ba Nyo banyɛ ye bachii. No bo banyi noo, bo mo bo jo Jiso bo gɛɛŋ bɛ wu fɛ bo gɛ̀ sage bansa fo.
66 E logo que foi dia, ajuntaram-se os anciãos do povo, e os principais dos sacerdotes, e os escribas, e o conduziram ao seu concílio,
67 No bo gɛnɛ bɛ wu noo, bo biih wu le lɛ, “Nɛ le wo wu le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka, wo sɛ̂ɛŋ bee le?” Wu chvuu lɛ, “Nsɛŋe lo bɛŋ le, bɛŋ gɛ bɛɛŋ gɛ.
67 e lhe perguntaram: Se tu és o Cristo, dize-nos. Ele replicou: Se vo-lo disser, não o crereis;
68 Mbiide fiɛɛ bɛŋ le, bɛŋ gɛ chvuu gɛ.
68 e também, se vos perguntar, não me respondereis, nem me soltareis.
69 Geenɛ, kɛge yi mɛɛse le, muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu shîi a kibo kinchiɛɛŋ ki Nyo wu bvuŋga le.”
69 Desde agora, o Filho do Homem se assentará à direita do poder de Deus.
70 Bo mo bo jaŋɛ bo bachii lɛ, “Fi nɛ le lɛ, le wo wu le Mwa Nyo?” Wu chvuu lɛ, “Fi le no bɛŋ jɛme.”
70 E disseram todos: Logo, és tu o Filho de Deus? E ele lhes disse: Vós dizeis que eu sou.
71 Bo mo bo jɛmɛ lɛ, “Taŋlo bo ka bo goone lo muh mu ki wu sɛ̂ɛŋ lɛ la? Bee le be yu wa fiɛɛ fì wu jɛme bɛ jwe we.”
71 Então, disseram: De que mais testemunho necessitamos? Pois nós mesmos o ouvimos da sua boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.