Lucas 11

ncr (NCR) vs ARC

Sair da comparação
ARC Almeida Revista e Corrigida 2009
1 Gɛ̀ bee juu chimi, Jiso buune kijusɛ kimi le, wu bûunɛ wu mɛsɛ, mwa ye wu ŋgoo wumu du wu le lɛ, “Tada, yɛyɛ bee no be buune, gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Joŋ tɛ gɛ̀ yɛyɛ bamii be ba ŋgoo no bo buune.”
1 E aconteceu que, estando ele a orar num certo lugar, quando acabou, lhe disse um dos seus discípulos: Senhor, ensina-nos a orar, como também João ensinou aos seus discípulos.
2 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ doo bɛŋ buune bɛŋ mo bɛŋ jɛ̂me lɛ,
2 E ele lhes disse: Quando orardes, dizei: Pai, santificado seja o teu nome; venha o teu Reino;
3 Wo nyâ bee mwɛɛ munjile aju achii,
3 dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano;
4 lɛ̂ɛshɛ bimbefɛ biɛsa,
4 perdoa-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos a qualquer que nos deve; e não nos conduzas em tentação, mas livra-nos do mal.
5 No wu jɛmɛ noo wu mo wu be bo le lɛ, “Bɛŋ jô lɛ, muh mu bɛŋ le wu ja wu gɛɛŋ wu kuŋ yeh yi nsaa ye antaŋ antɛnɛɛ wu jɛmɛ lɛ, ‘Nsaa yaŋ, ja gɛh we wo foosɛ mɛ bɛ chefe yi bvulɛɛŋ yi shɛde.
5 Disse-lhes também: Qual de vós terá um amigo e, se for procurá-lo à meia-noite, lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 Nsaa yaŋ yimi le yi ja yi bunɛ yi la mɛ jigɛ, n'ya ŋkɛme gɛ fiɛɛ fì nlé ntɛ̂ wu yu gɛ.’
6 pois que um amigo meu chegou a minha casa,
7 Ba jo lɛ nsaa yo yi wo be kuŋ yɛɛ kaasɛ yi chvuu fie yeh wo le lɛ, ‘Keefɛ wo fûuŋse mɛ gɛ. Besa booŋ baŋ le be giiŋ wa be faa kimbuŋ. Gɛ taŋlo ŋka nja we lɛ ŋgoone fiɛɛ fì nnya wo le gɛ.’”
7 se ele, respondendo de dentro, disser: Não me importunes; já está a porta fechada, e os meus filhos estão comigo na cama; não posso levantar-me para
8 No Jiso be noo, wu ka wu jɛmɛ lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ le lɛ wu nɛ baaŋ ja gɛh we wu nya wo bvulɛɛŋ bvù wo biide nje wu le nsaa yo sɛŋ, tu wu lé wu gê wu jâ gɛh we wu nya wo fiɛɛ fichii fì wo goone sege wo mɛ gɛh fo wo kune.
8 Digo-vos que, ainda que se não levante a dar- por ser seu amigo, levantar-se-á, todavia, por causa da sua importunação e lhe dará tudo o que houver mister.
9 Njɛme bɛŋ le lɛ, bɛŋ bîide, Nyo lé wu nyâ bɛŋ le. Bɛŋ ŋgôone, Nyo lé wu gê bɛŋ yɛ̂ŋ. Bɛŋ kûne kimbuŋ, Nyo lé wu gwênyɛ bɛŋ le.
9 E eu vos digo a vós: Pedi, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei, e abrir-se-vos-á;
10 Bɛŋ kêe lɛ muh wuchii wu biide, wu lé wu gê wu kɛ̂mɛ, muh wuchii wu goone, lé wu gê wu yɛ̂ŋ, muh wu kune kimbuŋ lé ba nyû ba gwênyɛ wu le.
10 porque qualquer que pede recebe; e quem busca acha; e a quem bate, abrir-se-lhe-á.
11 Le chiji mwa wu la a bɛŋ ntɛnɛɛ wù mwa ye biide biɛŋ, wu nya wù nyu yo?
11 E qual o pai dentre vós que, se o filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra? Ou também,
12 Noo lɛ mwa be biide nyu gine wo nya wù nyu ŋgaŋ le?
12 Ou também, se lhe pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 No bɛŋ le bamii ba befe bɛŋ kee ki bɛŋ nya mwɛɛ mù njoŋe booŋ bena le, tu gɛ taŋlo Chiji wene wù le fɛwe nya tɛ Kiyo ki Yuude bamii ba biide wu le fede noo gɛ?”
13 Pois, se vós, sendo maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais dará o Pai celestial o Espírito Santo àqueles que lho pedirem?
14 Jiso gɛ̀ bvusɛ banchɛndaa ba debele yi muh mu le nyu kinchifɛ. No nchɛndaa wu debele wuyu gɛ̀ bu, muh wuyu mo wu kɛ wu jɛme. Kinchvu ki bamii yɛŋ noo bo kɛmɛ lo kiŋgha baaŋ.
14 E estava ele expulsando um demônio, o qual era mudo. E aconteceu que, saindo o demônio, o mudo falou; e maravilhou-se a multidão.
15 Geenɛ bamii bamu tu bo duu lɛ, “Wu bvuuse banchɛndaa ba debele nɛ nyu bɛ bvuŋga bvu Bɛsebu wu Nfoŋ banchɛndaa ba debele.”
15 Mas alguns deles diziam: Ele expulsa os demônios por Belzebu, príncipe dos demônios.
16 Bamii bamu tu bo lɛge ki bo koo wu bo duu lɛ wu gê fiɛɛ fì duunyi lɛ bvuŋga bvunɛ ja fɛwe.
16 E outros, tentando- o, pediam-lhe um sinal do céu.
17 Jiso kɛɛ baŋkwajɛ baboo wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Kituŋ nɛ ja ki gade, ki tu ki juu lɛkilɛki, tu gɛ ki nyu ki lɛɛŋ gɛ. Kfuu ja chi gade chi juu lɛchilɛchi tu chi le chi gwe.
17 Mas, conhecendo ele os seus pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo será assolado; e a casa
18 Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no Sataŋ bɛ ŋgoo ye ja bo gade bo tu juu lɛbolɛbo, bvunfoŋ bwe gɛ ka bvu lɛɛŋ gɛ. Njɛme noo nje bɛŋ duu lɛ mbvuuse banchɛndaa ba debele nyu bɛ bvuŋga bvu Bɛsebu.
18 E, se também Satanás está dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Pois dizeis que eu expulso os demônios por Belzebu.
19 Fi nɛ le lɛ mbvuuse banchɛndaa ba debele nyu bɛ bvuŋga bvu Bɛsebu, tu bena booŋ bvuuse nyu bɛ bvu yɛɛŋ? Fiɛɛ fì booŋ bena bayu gee, duunyi lɛ bɛŋ le bɛŋ gwe wa nsa.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem
20 Geenɛ nɛ mbvuuse banchɛndaa bayu nyu bɛ kibo ki Nyo, tu bvunfoŋ bvu Nyo bvu yu le bvu to wa fɛ bɛŋ le.
20 Mas, se eu expulso os demônios pelo dedo de Deus, certamente, a vós é chegado o Reino de Deus.
21 Bɛŋ kêe lɛ sege muh wu tɛɛme seesɛ wa mwɛɛ mwe mu jɛŋ wu shii wu tu wu chiɛɛne la che yu, muh gɛ ka wu shiŋshɛ fiɛɛ fie gɛ.
21 Quando o valente guarda, armado, a sua casa, em segurança está tudo quanto tem.
22 Geenɛ, ŋga wumu wu fede wu ja lo wu to wu juu bɛ wu, wu suŋ wu, wu mo wu lo mwɛɛ mwe mu jɛŋ munchii mù wu gɛɛde kikwɛɛ ke yu, wu ka wu banyɛ mwɛɛ mwe munchii wu gɛɛŋ bɛ nsáa ye ga.
22 Mas, sobrevindo outro mais valente do que ele e vencendo-o, tira-
23 Nɛ muh baaŋ nyu gɛ kimbe kaŋ le gɛ, tu wu banɛ mɛ. Muh le njɛ wu fiih mɛ ki be baanyi lo sɛŋ, tu wu saayi lo.
23 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
24 Sege kiyo kì yiide le ki bu ye yi muh le ki mo ki gɛ̂ɛŋ nchvuuŋ ki goone fɛ ki lé ki chêe fo. Geenɛ ki doo ki gooŋ sɛŋ, ki mo ki jɛ̂mɛ kikwɛɛ ke le lɛ, ‘Nlé ŋkâasɛ ntû a mɛ yeh fɛ nchi mbu fo.’
24 Quando o espírito imundo tem saído do homem, anda por lugares secos, buscando repouso; e, não
25 Sege ki kaasɛ ki tu jiŋ ki yɛŋ yeh yiyu nyu ba yɛɛsɛ, ba seesɛ yi tu yi yuude,
25 E, chegando, acha-
26 ki mo ki kâasɛ ki gɛɛŋ, ki to bɛ biyo bimi bvusooshwi bì befe bì fede ki, bɛ bi mo bi to bi lee bi chee fo. Mwɛɛ mo mu mɛsɛ mu fo lo fɛ mwɛdɛ le segeyu fede no mu gɛ̀ shee mu nyume.”
26 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele; e, entrando, habitam ali; e o último estado desse homem é pior do que o primeiro.
27 No Jiso gɛ̀ baaŋ wu jɛme mwɛɛ munɛ nɛ, kwɛse wumu ja wu jaŋe a kinchvu ki bamii kɛɛ ntɛnɛɛ wu jɛme lɛ, “Kinlaŋye kì baaŋ le ki kwɛse wu gɛ̀ boyɛ wo, wu ka wu yaŋsɛ wo.”
27 E aconteceu que, dizendo ele essas coisas, uma mulher dentre a multidão, levantando a voz, lhe disse: Bem-aventurado o ventre que te trouxe e os peitos em que mamaste!
28 Jiso chvuu fie lɛ, “Kinlaŋye kì baaŋ le nyu ki bamii ba yuge jɛ yi Nyo bo gee no yi goone.”
28 Mas ele disse: Antes, bem-aventurados os que ouvem a palavra de Deus e a guardam.
29 No binchvu bi bamii gɛ̀ taashi bi too mbebe ye le, wu ja wu jɛmɛ lɛ, “Kiŋgogo kì mɛɛse kinɛ le kì befe. Ki goone kì ki yɛŋ kiŋgha ki fiɛɛ fì duunyi bvuŋga bwaŋ le, gɛ taŋlo ndunyɛ ki le gɛ. Geenɛ, kiŋgha ki fiɛɛ baaŋ ya gɛ njiŋɛ wu muh wu ntuŋ wu Nyo wù Jona gɛ.
29 E, ajuntando-se a multidão, começou a dizer: Maligna é esta geração; ela pede um sinal; e não lhe será dado outro sinal, senão o sinal do profeta Jonas.
30 No fiɛɛ fì Jona gɛ̀ ge, gɛ̀ bee kiŋgha ki fiɛɛ fɛ bamii ba Ninibɛ le, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fiɛɛ fì muh wù jee che le Mwamuh gee lé gê nyûme kiŋgha ki fiɛɛ fɛ kiŋgogo kì mɛɛse kinɛ le.
30 Porquanto assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, assim o Filho do Homem
31 Lé tô nyu juu chì fɛkimɛsɛ Yaa wù gɛ̀ sage kituŋ kì Shɛba wu lɛɛŋ bɛ kiŋgogɛ ki mɛɛse kinɛ wu leesɛ ki ŋgɛ le, nje wu gɛ̀ ja a kituŋ ke le a woŋ juuse yo, ki wu tô wu yu bvufee bvu Nfoŋ Salamoŋ. Geenɛ bɛŋ yêgɛ bɛŋ yû, muh mu le fɛnɛ bɛ fiɛɛ fì kuge fi fede fi Salamoŋ.
31 A rainha do Sul se levantará no Dia do Juízo com os homens desta geração e os condenará; pois até dos confins da terra veio ouvir a sabedoria de Salomão; e eis aqui está quem é maior do que Salomão.
32 Bamii ba Ninibɛ lé bo gê bo lôoŋ tɛ kiŋgoge ki mɛɛse kinɛ abvu bwɛɛ lɛ ki gɛ̀ jiaa baaŋ, nje bo gɛ̀ yu fiɛɛ fì Jona gɛ feeji, bo kusɛ muntele muboo. Geenɛ nɛ muh mu wunɛ fɛnɛ bɛ fiɛɛ fì fede fi Jona, bɛŋ kuse gɛ muntele mwɛna gɛ.
32 Os homens de Nínive se levantarão no Dia do Juízo com esta geração e a condenarão; pois se converteram com a pregação de Jonas; e eis aqui está quem é maior do que Jonas.
33 Gɛ muh to wu chu kin'yesɛ wu lee agaaguu gɛ. Gɛ taŋlo tɛ muh ka wu jo ŋkaa wu kfuusɛ yu gɛ. Wu to wu chude kin'yesɛ, wu toome nyu yi fiɛɛ fì ba to ba toome kin'yesɛ fo, lɛ bamii doo bo lese yeh bo yɛde n'yulɛ le.
33 E ninguém, acendendo uma candeia, a põe em oculto, nem debaixo do alqueire, mas no velador, para que os que entram vejam a luz.
34 Ajii a wo le kin'yesɛ kì le yi ye yo le. Jise chuŋ nɛ yuude lo, tu ye yo yichii le yi yisɛ bɛ n'yuu. Geenɛ, jise chuŋ nɛ yuude gɛ, tu ye yo yichii le yi yisɛ lo bɛ kijibɛ.
34 A candeia do corpo é o olho. Sendo, pois, o teu olho simples, também todo o teu corpo será luminoso; mas, se for mau, também o teu corpo será tenebroso.
35 Fi mo fi tu fi nyu lɛ, wo jîiŋe laa wo jiɛnyi nyu antɛnɛɛ a n'yuu noo, antɛnɛɛ a kijibɛ le lɛ.
35 Vê, pois, que a luz que em ti há não sejam trevas.
36 Nɛ ye yo le yi yisɛ bɛ n'yuu kimbe kimi nyu gɛ yi kijibɛ le gɛ, tu mwɛɛ munchii le mu mo mu yuude gɛh njɛ no kin'yesɛ to ki baaŋ ki nyaa n'yulɛ ye yo le.”
36 Se, pois, todo o teu corpo é luminoso, não tendo em trevas parte alguma, todo será luminoso, como quando a candeia te alumia com o seu resplendor.
37 Jiso gɛ̀ mɛsɛ njɛmɛ we, muh wu Bafalashii wumu tɛɛŋ wu lɛ wu to bɛ wu gɛɛŋ bo ji mwɛɛ. Jiso mo wu gɛɛŋ, wu lee, wu shii bɛ wu mo bo jii mwɛɛ,
37 E, estando ele ainda falando, rogou-lhe um fariseu que fosse jantar com ele; e, entrando, assentou-se à mesa.
38 wu gɛ̀ baaŋ chiaaŋ chugɛ gɛ. Muh Bafalashii wɛɛ bijɛ fi ya wu.
38 Mas o fariseu admirou-se, vendo que se não lavara antes do jantar.
39 Tada kɛɛ fiɛɛ fì wu kwaji wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Bɛŋ Bafalashii chuge muŋkoo bɛ shú ye le, geenɛ mwɛɛ mù mbefe bɛ kin'yɛlɛ ajii yisɛ lo fɛ muntele mwɛna le.
39 E o Senhor lhe disse: Agora, vós, fariseus, limpais o exterior do copo e do prato, mas o vosso interior está cheio de rapina e maldade.
40 Biyuŋ binɛ! Gɛ Nyo wù gɛ̀ fɛ akfuuŋ, nyu wu wù ka fɛ antɛŋ tɛ gɛ?
40 Loucos! O que fez o exterior não fez também o interior?
41 Fiɛɛ fì bɛŋ bee ki bɛŋ gêe le lɛ, bɛŋ nyâa mwɛɛ mù bɛŋ kɛme a mwɛɛ mwɛɛ le bamii ba kifufe le, mwɛɛ munchii mo mu yuude fɛ bɛŋ le.
41 Dai, antes, esmola do que tiverdes, e eis que tudo vos será limpo.
42 Ŋgɛ wù baaŋ le wene Bafalashii. Bɛŋ nyaa kimbe kimimia Nyo le antɛnɛɛ a bimbe yuufe bi mbaa yì bɛŋ kege mo mwɛɛ mu bɛŋ gɛɛde a mbaa le lɛ yi yege, geenɛ bɛŋ ka chine ki bɛŋ gêe mwɛɛ mù kooji fɛ bamii le, bɛ ki kɛme kiŋkoŋɛ ki Nyo. Bɛŋ be kɛme ki bɛŋ gêe mwɛɛ munɛ munchii bɛŋ chinɛ gɛ fimi le gɛ.
42 Mas ai de vós, fariseus, que dizimais a hortelã, e a arruda, e toda hortaliça e desprezais o Juízo e o amor de Deus! Importava fazer essas coisas e não deixar as outras.
43 Ŋgɛ wù baaŋ le wene Bafalashii. Bɛŋ to bɛŋ koŋe ki bɛŋ shîide nyu fwe yéh yi buunɛ le, bɛŋ ka koŋe lɛ ba yɛ̂ɛse bɛŋ le fɛ waaŋ bɛ ŋgvunɛ.
43 Ai de vós, fariseus, que amais os primeiros assentos nas sinagogas e as saudações nas praças!
44 Ŋgɛ wù baaŋ le wene, nje bɛŋ le gɛh njɛ jɛ́ŋ yi ba yɛne gɛ, bamii jiɛnyi yi le bo kee gɛ.”
44 Ai de vós, escribas e fariseus hipócritas, que sois como as sepulturas que não aparecem, e os homens que sobre
45 No Jiso gɛ̀ jɛme nɛ, muh mu wu gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule jɛmɛ wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, wo kee gɛ̀ lɛ mwɛɛ mù wo jɛme le mu kuŋ bee le tɛ!”
45 E, respondendo um dos doutores da lei, disse-lhe: Mestre, quando dizes isso também nos afrontas a nós.
46 Jiso chvuu lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba kee banchi ba Nyo chuule. Bɛŋ yige bamii bɛ mwɛɛ mujiji mù fede bvuŋga bvuboo njɛ taŋlo bɛŋ la gɛ lo nyi yi kwaaŋ yi kibo ki bɛŋ fîh bo yu sɛŋ.
46 E ele lhe disse: Ai de vós também, doutores da lei, que carregais os homens com cargas difíceis de transportar, e vós mesmos nem ainda com um dos vossos dedos tocais essas cargas!
47 Ŋgɛ wù baaŋ le wene. Bɛŋ ba joone jɛ́ŋ yi bamii ba ntuŋ wu Nyo ba bachiji chiji bena gɛ̀ yuuyɛ wa.
47 Ai de vós que edificais os sepulcros dos profetas, e vossos pais os mataram!
48 Finɛ duunyi lɛ bɛŋ toone kiŋge ki bachiji chiji bena. Ba gɛ̀ yuuyɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo, bɛŋ mo bɛŋ shɛɛ bɛŋ kɛɛnyi bɛŋ joone jɛ́ŋ yiboo.
48 Bem testificais, pois, que consentis nas obras de vossos pais; porque eles os mataram, e vós edificais os seus sepulcros.
49 Le fiɛɛ fì gɛ̀ ge Nyo bɛ bvufee bwe fɛ wu jɛmɛ lɛ, ‘Nlé ŋgê nchîiŋsɛ bamii baŋ ba ntuŋ bɛ booŋ baŋ ba ntuŋ fɛ bo le, bo lé bo yûuyɛ bamu bo boone bikaa a bamu jiŋ.’
49 Por isso, diz também a sabedoria de Deus: Profetas e apóstolos lhes mandarei; e eles matarão
50 Noo, Nyo lé wu gê wu bîih kiŋgogo ki mɛɛse kinɛ le kune kilɛmɛ ki bamii be ba ntuŋ bachii ba bo gɛ̀ yuuyɛ kɛge no woŋ gɛ̀ kɛ.
50 para que desta geração seja requerido o sangue de todos os profetas que, desde a fundação do mundo, foi derramado;
51 Wu lé wu gê wu bîihde kɛge yi kilɛmɛ ki Abɛ le gɛɛne bude yi ki Sakiya wù ba gɛ̀ yuuyɛ antɛnɛɛ a kitana ki kintanyɛ bɛ yeh yi kintanyɛ le. Nsɛŋe lo bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ Nyo lé wu gê wu bîih kiŋgogo ki mɛɛse kinɛ le kune kwe yi bamii bayu bachii.
51 desde o sangue de Abel até ao sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o templo; assim, vos digo, será requerido desta geração.
52 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba kee banchi ba Nyo wesee. Bɛŋ le bɛŋ nyilɛ kiŋgwenyɛ ki jwe wu fwese wù taŋlo muh lee yu fɛ wu kɛɛ fiɛɛ fì kooji. Bɛŋ le bɛŋ faŋ ki bɛŋ lêe, bɛŋ tu bɛŋ baŋe bamii ba goone ki bo lee lɛ keefɛ bo lêe gɛ.”
52 Ai de vós, doutores da lei, que tirastes a chave da ciência! Vós mesmos não entrastes e impedistes os que entravam.
53 Jiso gɛ̀ ja fo ki wu gɛ̂ɛne, Bafalashii bɛ bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo bo kɛ bo tu bo leeshi lo wu bɛ jɛ́ bo biide mwɛɛ wu le wesee wesee,
53 E, dizendo-lhes ele isso, começaram os escribas e os fariseus a apertá-lo fortemente e a fazê-lo falar acerca de muitas coisas,
54 bo gɛ̀ gee noo bo lɛge lo wu ki bo yu fiɛɛ jwe we le, bo mo bo koo wu.
54 armando-lhe ciladas, a fim de apanharem da sua boca alguma coisa para o acusarem.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.