Lucas 22
Ëhwati Gali (NCE) vs ARA
1 Israelbë ilawa magobë tako lotu olë fata lëgletëmeme nounou tletëme. Israelbë afenëbo, bu kë lotu olëna, sëse wesibi jwa bletë nage hi mëtlekefëya. Na bu kë lotu olë, Goto ëtani bosemlenime këna tëgaitamebë olë na Isip lifate këna kile mëtëglabë olë, lowene mëtlekefëtla.
1 Estava próxima a Festa dos Pães Asmos, chamada Páscoa.
2 Na lotu lome wege mëglabë eso enëne na Gotobë galime okokwe moglomabë ho bu onehome uli mëtletëmame nëgeme na bu blalo gali këme fa mototla, Jisasme hwelutuwa mogo nalë tëkle namogotlame.
2 Preocupavam-se os principais sacerdotes e os escribas em como tirar a vida a Jesus; porque temiam o povo.
3 Judas Iskariot na fli we ita jowa (11) hona, bu Jisasbë lowene esogo mëglelëtlabë ho. Na Satan bu Judasbë lowenewa tëkaklu tle.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Na bu lotu lome wege mëglabë eso enëneme na lotu lo magobë plismanëme këme tuju tëme, Jisasme yo naloglomebë galime gëgali nalëglelëmeme.
4 Este foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria a Jesus;
5 Na kë enëne bubë gali aholokwane motlolabëë na tako fleflesu memëtletlamu na bu buna gali sle mototla, bume baliti tokwafe namëglëlabëme.
5 então, eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Na Judas bubë galime helawa tletëme. Na bu këme melowene tle, “Bo Jisasme habelë yo noglomëmene?” Bu melowene tle, “Lebutako oneho Jisasna mëtabëya jwa mlame na bo Jisasme mana yo nolomëme.”
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião de lho entregar sem tumulto.
7 Sëse tabo wesibi jwa bletë nage kë hi mëtlekefëyabë olë wafata tletëme. Kë olëna Israelbë afenëbo, bu sipsip kleli nëbale tëtëkle mëtëtakefëya na hihi mëtla. Hihi mëtlekefëyabë, na Goto, bubë bosemlenime këna taitamebë olë lowene mëtlekefëtla.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães Asmos, em que importava comemorar a Páscoa.
8 Këme nëgeme Jisas Pitaname, Jonname gali tlome, “Sobo eyeumo na tako lotu olëbë hi wesibi loko eoutome. Sebo hi nanëglame.”
8 Jesus, pois, enviou Pedro e João, dizendo: Ide preparar-nos a Páscoa para que a comamos.
9 Na tlemalë bume gali motlolo, “Sebo kë hi wesibi hameta loko nëgëtomene?”
9 Eles lhe perguntaram: Onde queres que a preparemos?
10 Na bume gali tlome, “Sobo Jerusalem lifatewa eyeume. Na ho li, sospenëna tu lëgehilena some alëgeme esune lëglëyome. Na sobo bume nagi elëkaklome. Na bu lowa lëkakluna, sobo mata kë lowa ekaklujome.
10 Então, lhes explicou Jesus: Ao entrardes na cidade, encontrareis um homem com um cântaro de água; segui-o até à casa em que ele entrar
11 Na kë lo bolijaya home megali egelujuwelëlome, ‘Sebobë tisa bu megali lalële, “Hi lo hametane? Bona, bobë lowene esogo mëglelëtënabë hona, kë hi lo mëta, sipsip kleli hi nanëglelëmëme, Goto bu sebobë semleninome këna taitamebë olë, lowene nanëgletlame.” ’
11 e dizei ao dono da casa: O Mestre manda perguntar-te: Onde é o aposento no qual hei de comer a Páscoa com os meus discípulos?
12 Na kwe bu some matawa kë ke logolebë lo ke lebotane lëgëtatëyome. Kë lo bu tafa labuna, na maseina. Sobo kë hi lo mëta sebobë hi wesibi loko etome.”
12 Ele vos mostrará um espaçoso cenáculo mobilado; ali fazei os preparativos.
13 Na bu tlemalëme mana jine telëkakëme. Na bu tako lifatewa mëtëyeu. Na bu iniwa wesibi hwi motlomo, Jisas fene gali tlome. Na bu hi wesibi sagli motlolo.
13 E, indo, tudo encontraram como Jesus lhes dissera e prepararam a Páscoa.
14 Hi olë fata tle, na Jisas matawa kë ke logolebë lo ke masei mëta tafa tle. Na bubë gali tëme kë jine tëglëmebë ho, buna iniwa tafa mëtla.
14 Chegada a hora, pôs-se Jesus à mesa, e com ele os apóstolos.
15 Na bume gali tlome, “Bo ebë hi wesibi sobona hi nëglame, tako tole nanelë, Goto, sebobë semleninome këna tëgaitamebë olë lowene nanëgletlame. Bo sobona ebë hi wesibi afina hi nëlame, na tokwafe bo elili mana fa nogotlëme.
15 E disse-lhes: Tenho desejado ansiosamente comer convosco esta Páscoa, antes do meu sofrimento.
16 Bo some gali nolëyo, bo sobona ebë tako lotu olëbë hi wesibi ita hana hi nëglame. Kwe tokwafe, Goto iniwa onehobë eso home tafa lëgletëmebë olë fata lëglena, ebë tako lotu olë hi nëglabë wayo mana olafa lëgleme. Na bo ebë tako lotu olëbë hi wesibi ita mana hi nëgelëme.” Bo ebë hi wesibi sobona hi nëglame, tako tole nanelë, Goto, sebobë semleninome këna tëgaitamebë olë lowene nanëgletlame. (22.14-16)|alt="last supper" src="LB00320B.TIF" size="col" loc="22.14-16" copy="Louise Bass © The British & Foreign Bible Society, 1994." ref="22.14-16"
16 Pois vos digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no reino de Deus.
17 Na bu wain taba liji tuna kabo fa tëtamë na Gotome gali tlole, “Ebë wain taba liji tu, yaha fëyeme enënane?” Na bu gali tlome, “Sobo ebë tu fa etlome na sobo lalo hi ekoujome.”
17 E, tomando um cálice, havendo dado graças, disse: Recebei e reparti entre vós;
18 Bo some gali nolëyo, bo wain taba liji tu eliwa sobona tei hi nëla. Kwe tokwafe Goto bu onehobë eso home tafa lëgletëmebë olë fata lëglena kwe bo wain taba liji tu mana ita hi nëgelëme.
18 pois vos digo que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o reino de Deus.
19 Na bu bletë nage fa totle, na Gotome gali tlole, “Yaha fëyeme enënane?” Na fufu totle na bubë lowene esogo mëglelëtlabë home sa tëtatëme. Na gali tlome, “Ebë bobë atome lëlekuju ne. Bobë ato kë nëglëyobë some lëgaitome. Sebo ebë bletë nage fene hi nëla, sobo itaita melë sa elekefo, bome lowene eglekefëtënabëme.”
19 E, tomando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo: Isto é o meu corpo oferecido por vós; fazei isto em memória de mim.
20 Bu bletë nage wahi mëtla, na bu wain taba liji tu kabo fa tëta na bletë nage fene tlëme ita metlëme tle. Na bu gali tlome, “Ebë bobë winome lëlekuju lële. Bobë wino kë lugujubë, some lëgaitome. Ëtani Goto bu Mosesme megali sle latlole, Israelbë afenëbome lëgaitameme. Kwe bobë wino kë lugujubë këme lëlekuju lëgleme, Goto bu bubë onehome tiho gali sle tëtatëme, bume lëgaitame nalëglebëme.
20 Semelhantemente, depois de cear, tomou o cálice, dizendo: Este é o cálice da nova aliança no meu sangue derramado em favor de vós.
21 Sobo aholokwane elo, bome wame ho belë yo loglonëbë ho bu sebona ebë masei mëta weife tafa nëla.
21 Todavia, a mão do traidor está comigo à mesa.
22 Kwe bo, Gotobë life mago ho, bo gli nëgelëme, Goto ëtani fene gali tle. Kwe kë ho bome kë yo loglomebë, masiwafe, bu tëbo liglitame.”
22 Porque o Filho do Homem, na verdade, vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por intermédio de quem ele está sendo traído!
23 Na bubë lowene esogo mëglelëtlabë ho kë gali yafe aholokwane motlola, na blalo tëtakune mëtlelogwaya, “Melë yalë logotlemene?”
23 Então, começaram a indagar entre si quem seria, dentre eles, o que estava para fazer isto.
24 Na kwe bubë lowene esogo mëglelëtlabë ho bu blalo momata mëtlelogwaya, “Semago, logouta home, ya tafa lëlene?”
24 Suscitaram também entre si uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Na Jisas bume gali tlome, “Israelbë afenëboni mëtabëya jwa mëglabë enënebë eso ho, bu memelë lamla, onehome baba tei motoma. Na bu metole lamla, oneho bume megali molomame, ‘Sebobë lale lakalena letitabo ho.’
25 Mas Jesus lhes disse: Os reis dos povos dominam sobre eles, e os que exercem autoridade são chamados benfeitores.
26 Kwe, kë eso ho fene mëtabëya, sobo këha lowene asa fa etatemo. Weye. Matëbe. Ho li somago logouta home tafa lëglebëme tole lëglena kwe bu melë salëletëyo, atwati hoha lëtabeme. Na sobobë eso ho bu melë salëletëyo, some wegeme lëgaito hoha tafa lëletëyome.
26 Mas vós não sois assim; pelo contrário, o maior entre vós seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Sobo walowene elo. Mogoutayame kë tafa mëglabë ho, bu memelë lamla, bu masei mëta wege jwa tafawa tei lële na bubë wege ho hi wesibi tobanawa mehweitëma na masei mëta gogwa mëkakitëma na bu mana hiwa lële. Bo kwe, këha hana nëletëyo sobobë ku mëta. Bo some wegeme nëgaito hoha nëtabetëyo.
27 Pois qual é maior: quem está à mesa ou quem serve? Porventura, não é quem está à mesa? Pois, no meio de vós, eu sou como quem serve.
28 Tëbo wesibi bome kë susu mëtëtanëbë, kwe sobo bona tafa tla na hana kile tëtana.
28 Vós sois os que tendes permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Bobë aya bu bome meaniji latlonë, onehobë eso home tafa nëgletemëme. Na kë fenene bo some këme aniji nolëyo, onehobë eso home bona tafa nanëgletëmame.
29 Assim como meu Pai me confiou um reino, eu vo-lo confio,
30 Na bo tokwafe onehobë eso home tafa nëgletemëna, sobo bona bobë masei mëta tafa nëglame na hi wesibi hi nëlame. Na sobo eso hobë tafa labu mëta tafa egelome, na sobo Israelbë we ita tële iko nëbalebë bosemlenibë eso home tafa egletemome na bubë lowene mana hwi ebelëkakëtemome.”
30 para que comais e bebais à minha mesa no meu reino; e vos assentareis em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Na Jisas Pitame gali tlole, “Saimon, aholokwane ele. Satan bu Gotome watakune tlole, sobobë lowene feilawa susu nalogotometëyome. Bu mehwi naloglëyome, sobo bome kë lowene egletënabë lowene mëta mana tafa egelomene o aholokwana ti egelome.
31 Simão, Simão, eis que Satanás vos reclamou para vos peneirar como trigo!
32 Kwe bo Gotome, jume lëgaitame, wagali nololë, ju bome kë lowene egletenëbë lowene iniwa aholokwana ti jwa naegleme. Kwe tokwafe ju bome kë lowene egletenëbë lowene ita lowene egletlena, kwe juna kë tafa egelobë afanime, egaitameme, bu bome kë lowene mëgletënabë lowene aholokwana ti jwa namëglame.”
32 Eu, porém, roguei por ti, para que a tua fé não desfaleça; tu, pois, quando te converteres, fortalece os teus irmãos.
33 Na Pita bume gali tlole, “O tako ho. Bu jume kalabusu lowa mëglelujona, kwe bo juna kalabusu lo mëta weife lalowa tafa nëgelulome na sebo weife lalowa gigli nëgelome. Bo kë wesibime uli hana nëletelë.”
33 Ele, porém, respondeu: Senhor, estou pronto a ir contigo, tanto para a prisão como para a morte.
34 Na Jisas bume gali tlole, “Pita, bo jume gali nolë, eli klabë, kekelo gali jwa lëglena, ju bome kë lowene egletenëbë loweneme aowafe able eglomeme.”
34 Mas Jesus lhe disse: Afirmo-te, Pedro, que, hoje, três vezes negarás que me conheces, antes que o galo cante.
35 Na Jisas bubë lowene esogo mëglelëtlabë home gali tlome, “Ëbame bo some Gotobë gali tëme jine tëglëyona sobo baliti, musu, juba jibona hana tehojo. Na sobo kë tëgëyobë nalë, sobo wesibi jwa tafa tulone?” Na bume gali motlola, “Weye.”
35 A seguir, Jesus lhes perguntou: Quando vos mandei sem bolsa, sem alforje e sem sandálias, faltou-vos, porventura, alguma coisa? Nada, disseram eles.
36 Na bume gali tlome, “Kwe eli, sobo baliti musuna, musumuna meegehojoegelome. Na ju wame kosi jwa nëgena kwe jubë heletabo gelowa ëho, li home balitina hihijikame elëleme na wame kosi kë balitina fa etleme.
36 Então, lhes disse: Agora, porém, quem tem bolsa, tome-a, como também o alforje; e o que não tem espada, venda a sua capa e compre uma.
37 Ëtani bu, Gotobë bogo mëta wayahi tle, ‘Oneho bume mehwi lamotlola, tëbo ho fenene.’ Na bo some gali nolëyo, tokwafe oneho bome këha melë mëgëtaname. Ëtani bu Gotobë bogo mëta meyahi mëtla, wesibi bome fata mëgletenëme, na kë wesibi bu iniyafe fata mëgleme ekëne.”
37 Pois vos digo que importa que se cumpra em mim o que está escrito:
38 Na bume gali motlola, “Tako Ho, hwi ele. Sebo wame kosi tële ekëne mëbetëna.” Na bu gali tlome, “Ta tei.”
38 Então, lhe disseram: Senhor, eis aqui duas espadas! Respondeu-lhes: Basta!
39 Na Jisas lifate kile tle na bu Oliv tiwa fatiniwa tokwale, bu itaita fene tokwakefle. Na bubë lowene esogo mëglelëtlabë ho bume nagi mëtlëla.
39 E, saindo, foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Bu kë belë fwa mutula, na bume gali tlome, “Sobo Gotome gëgali eglelëlome, some lëgaito nalëgleme na some su mëgëto wesibi somëta fata jwa namëgletëyome.”
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse: Orai, para que não entreis em tentação.
41 Na bume hune totome. Na ho aniji tuku lëkakeme, kë aniji egujuwetigwabë fenene Jisas këniji mefë latëkake. Na bu sëkefo miti tafa tle na Gotome mana gëgali tlelële,
41 Ele, por sua vez, se afastou, cerca de um tiro de pedra, e, de joelhos, orava,
42 “O aya. Ju metole eglena kwe ju ebë tëbo wesibi bome kë fata mëgletenëbë, bo mago sike ekaketenëme. Kwe ju bobë tole asa esogo elelëtenë. Matëbemu. Jubë tolewa saesogo elelële.”
42 dizendo: Pai, se queres, passa de mim este cálice; contudo, não se faça a minha vontade, e sim a tua.
43 Na heven life mago ensel bume tisi tle na bume taitale.
43 [Então, lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Na Jisas bu tako maninibo latle na Gotome anisasanamu gëgali tlelële. Na bubë afeteni tu, wino fene mesësëbo tletle na life mëta toto tletle.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o seu suor se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.]
45 Bu Gotome wagëgali tlelële, na huju tle, na bubë lowene esogo mëglelëtlabë ho betelë ita tuju. Na bume nina hwi tlome, bu tako hobota mëtletlame nëgeme këme ni mëtebëya.
45 Levantando-se da oração, foi ter com os discípulos, e os achou dormindo de tristeza,
46 Na bume gali tlome, “Sobo fëyeme ni ebone? Sobo huhuju elome na Gotome gëgali elelëlome, some lëgaito nalëgleme na su mëgëto wesibi somëta fata jwa namëgletëyome.”
46 e disse-lhes: Por que estais dormindo? Levantai-vos e orai, para que não entreis em tentação.
47 Jisas mana gëgali tle na feilawa ho mana mitisitla na Judas kë enëneme toutatëme. Judas, ebë Jisasbë lowene esogo mëglelëtlabë ho li. Jisasbë lowene esogo mëglelëtlabë ho këniji, we ita tële. Na bu Jisasme loliwa tisi tle, bume sësle nalogotleme.
47 Falava ele ainda, quando chegou uma multidão; e um dos doze, o chamado Judas, que vinha à frente deles, aproximou-se de Jesus para o beijar.
48 Kwe Jisas bume takune tlole, “Judas, ju bome, Gotobë life mago home, fëyeme sësle etanëne na këna wame home yo elomeme.”
48 Jesus, porém, lhe disse: Judas, com um beijo trais o Filho do Homem?
49 Na bubë lowene esogo mëglelëtlabë ho, buna kë tafa mëtlabë, bu këme hwi mëtla, bu Jisasme fa mogotlame nounou ekënefe. Na Jisasme këme takune motlola, “Tako ho, sebo bume wame kosina lalowa tëtëke nëglamene?”
49 Os que estavam ao redor dele, vendo o que ia suceder, perguntaram: Senhor, feriremos à espada?
50 Na bu mago ho li, wame kosi ki tokoke, na lotu lome wege lëglebë letitabo hobë, wege hobë tobamu elë mago aholo sika metëtatle.
50 Um deles feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Kwe Jisas kë wesibi hwi tlole na gali tlome, “Matëbe. Eme fwa tou elo!” Na bubë toba kë hobë aholome gwa tëtatle na laslewa tëkaketle.
51 Mas Jesus acudiu, dizendo: Deixai, basta. E, tocando-lhe a orelha, o curou.
52 Jisasme fame kë mitisitlabë enëne bu melë, lotu lome wege mëglabë eso enëne na lotu lo magobë plismanë, na letitabo enëne. Na Jisas bume gali tlome, “Sobo kosina atobeilana bome fame esijone? Sobo melowene laletënane, ‘Bo tokli ho,’ ëëë?”
52 Então, dirigindo-se Jesus aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo, disse: Saístes com espadas e porretes como para deter um salteador?
53 Itaita, bo sobona tako lotu lo mëta kë tafa tëglekefëyabë na kë nalë sobo bome mana hana fa tëtana. Kwe sobo bome këna fa egëtanabë olë ekënefe. Satan bu tako afutukuna ekë lëtabe.
53 Diariamente, estando eu convosco no templo, não pusestes as mãos sobre mim. Esta, porém, é a vossa hora e o poder das trevas.
54 Jisas wagali tlome, na bume mana fa mototla na lotu lome wege lëglebë letitabo hobë lowa mëtlelula. Na Pita bume nagi hwiwa hwiwa tlagume.
54 Então, prendendo-o, o levaram e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Na bu lotu lome wege lëglebë letitabo hobë lo li mago lëglesi elë tëkaklu. Na fli enëne bu kë mëta ahoju hoho mëtelula. Na Pita buna kë ahoju mëta sa mëtla.
55 E, quando acenderam fogo no meio do pátio e juntos se assentaram, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Na wege mëse bu Pitame hwi tlole, ahojume sa tle. Na kë wege mëse bume tëselële, na gali tle, “Kë ho bu melë Jisasna kë tafa mëtlabë ho.”
56 Entrementes, uma criada, vendo-o assentado perto do fogo, fitando-o, disse: Este também estava com ele.
57 Kwe Pita bu able tle, “Mëse mëtabone. Bo kë home lowene hana nëletelëmu. Hanane mu.”
57 Mas Pedro negava, dizendo: Mulher, não o conheço.
58 Na bu sogë tafawa tle na ho li tëselële na megali tlole, “Ju mata, bubë lowene esogo tëglelëtelobë ho li.” Kwe Pita bu able metle, “Hanane mu. Bo bubë lowene esogo tëglelëtelëbë ho nane.”
58 Pouco depois, vendo-o outro, disse: Também tu és dos tais. Pedro, porém, protestava: Homem, não sou.
59 Bu tako tafaha tle na ho li anisasana gali tle, “Nëgalimu. Hwi elo. Bu mata Galili provins mago holife. Kë ho buna kë tafa mëtlekefëyabë ho.”
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmava, dizendo: Também este, verdadeiramente, estava com ele, porque também é galileu.
60 Kwe Pita able tle, “Ju kë gali eglebë gali bo lowene hana nëletelëmu. Hanane mu.” Bu mana gëgali tle, na kekelo mana huju tle.
60 Mas Pedro insistia: Homem, não compreendo o que dizes. E logo, estando ele ainda a falar, cantou o galo.
61 Na Jisas swaya tletle na Pitame hwi telokwakle. Na Pita, Jisas kë gali toglolebë gali ita lowene tletle. Kë gali melë, “Eli klabë, kekelo gali jwa lëglena, ju bome kë lowene egletenëbë loweneme aowafe able eglomeme.”
61 Então, voltando-se o Senhor, fixou os olhos em Pedro, e Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe dissera: Hoje, três vezes me negarás, antes de cantar o galo.
62 Na Pita bu able kë tëglebëme lowene tle na lo li mago lëglesi mago tëkakli, na tako ye kle totle.
62 Então, Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Jisas lotu lome wege lëglebë letitabo hobë lo mëta tafa tle na bume kë fa mototlabë ho bume sosonatlëtlë memototla na bume tëkle mototla.
63 Os que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Na bubë naba ëhona lamu mototometla na bume mana tëkle mototla na takune motlola, “Ju iniwa wesibi lowene egletëmena kwe ju seme gali sle enoname, jume ya tëke lolëne?”
64 vendando-lhe os olhos, diziam: Profetiza-nos: quem é que te bateu?
65 Na bume feilawa tiniji galina gali motlola.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Oloba olë, onehobë gali aholokwane moglomabë letitabo ho, Gotobë galime okokwe moglomabë ho na lotu lome wege mëglabë eso enëne bu loko mëtlelëya. Na bu Jisasme, kë loko mëtlelëyabë enëne belë mëtlelutëma. Na kë enëne Jisasme takune motlola,
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 “Ju seme gali enona, Goto kë aniji toglëbë ho, onehome nëno naeglebëme. Ju kë ho ekëne?” Na bu gali metafu tëtatëme, “Bo some megali noglëyona, ‘Bo kë ho ekëne,’ kwe sobo bobë gali lowene sle hana egletelome.
67 Se tu és o Cristo, dize-nos. Então, Jesus lhes respondeu: Se vo-lo disser, não o acreditareis;
68 Na bo some fli galime takune noglëyona, kwe sobo bobë gali hana tafu egëtatëname.
68 também, se vos perguntar, de nenhum modo me respondereis.
69 Kwe elina, unina, bo, Gotobë life mago ho, bo tako kalëlegona Gotobë tobamu toba elë tafa nëgelëme.”
69 Desde agora, estará sentado o Filho do Homem à direita do Todo-Poderoso Deus.
70 Na iniwa bume takune motlola, “Ju melowene lalene, ‘Bo Gotobë nëba,’ hee?” Na bume tafu tëtatëme, “Sobo nëgali gali gali elo. Bo ta kë ho ekëne.”
70 Então, disseram todos: Logo, tu és o Filho de Deus? E ele lhes respondeu: Vós dizeis que eu sou.
71 Na bu gali mëtla, “Sebo fli enëneme hana gali noglomame, seme kë hobë tëbo loweneme gëgali namëglenëname. Sebo ëje bubë tëbo gali, bubë ëfalëbo mago waaholokwane nolotlame nëgeme.”
71 Clamaram, pois: Que necessidade mais temos de testemunho? Porque nós mesmos o ouvimos da sua própria boca.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.