Mateus 24
Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI
1 Yesuko Ya Surumímborohoŋgo ŋu roto toŋiní iŋo-iŋo rewero uniyómbomahero Ya Surumímboro pase tomó-tomó soso witúŋoyi qeneró.
1 Jesu Tafaror Bar gagamin ihamiy tit inan auman, ana bai’ufununayah hina hiu, “Tafaror bar kwi’itin gewasin maiyow.”
2 Qenero ŋande yimiraró, “Ye sosopo pase keke-kekere ŋa qeneyoteŋgope? No hamó horé ye yimiroteno, imemoŋgo wondo itaka epe saŋa-saŋa rero towaŋgurí mu soso raŋi umukoweya.”
2 Jesu iyafutih eo, “Sawar iti kwa’i’itan, a tur ao’owen, kabay etei boro natafofor nare naatu kabay ta boro men ana efanamaim na’inu’in kwana’itinimih.”
3 Yero oro mira purí Oliv ŋuno kunditaró. Kunditiní iŋo-iŋo rewero uniyómbo naŋge mahero mondó ta ŋande oseseyaŋgurí, “Keto nimitoka iŋato, do naruko tunoqeweya? Ko tunoqewero tete ŋuro do rokó ka teweya?”
3 Jesu yen Olive Oyaw tafan mare, ana bai’ufununayah wa’iwa’iramaim hina biyan hitit hibatiy hio, “Kuo anowar mar i boro biy iti sawar hinamatar? Naatu o inanan ina’inanen boro abisa ana’itin anaso’ob. Naatu mar yomanin nakakabon boro mi’itube ana so’ob?”
4 Asa Yesuko mandeye topé ŋande yimiraró, “Ye kondé toŋeteyuri. Kota uni kato mahero ye kaná yereweya koro.
4 Jesu iyafutih eo, “Matato niwa’an, men sabuw hinan hinifufuwimih.
5 Dokoro, uni qambu qundo mahero no owéne nekoro ŋande yewaŋgo, ‘Kristoŋuko no,’ yewaŋgo. Ŋunde yero unipare qambu kaná yerewaŋgo.
5 Sabuw moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinan hinao, ‘Ayu i Keriso’ naatu sabuw moumurih na’in boro hinifufuwih.
6 Yeko kuma parámi teyoteŋgo ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo, ko kuma parámi tunoqeweya ŋuro piŋa mande iŋowaŋgo. Asa ye kondé toŋeteyuri qembe. Ma yukuwowero. O soso ŋuko hamó maheweya, takawero mepémo kini. Quko naru maheweya ŋuko naru weŋa qu kini.
6 Baiyow ana tur boro kwananowar, naatu baiyow isan ana tur boro kwananowar, baise men kwanabir. Sawar yumatah ta ta boro hinamatar, baise nati i men mar yomanin.
7 Uni wini kato asa uni wini enesó-enesó kaya kuma ri otoqoweya. Asa wiri yerete unindoro kuma uni qundo otoqoro wiri yerete uni enesó-enesómboro kuma uni quya kuma tewaŋgo. Mirane-mirane korare koya kunduru parámi ŋu ŋuya tunoqeweya.
7 Tafaram ta boro tafaram ta hairi hiniyow, na’atube bar merar ta boro bar merar ta ana aiwob hairi hiniyow. Baimar kakafin, iriyoy boro tafaram awan nakaratan.
8 O soso ŋuko pare qahu soso qundo simó pisiyowero tero kowe surumí tete ŋunde qembe.
8 Sawar iti etei hinamatar i kek tufuwamih ebobotukwar na’atube.
9 “Ŋu naruko ŋunoko ye yondoworo uni piyimi kandeyemo yorotoyi o quhurí ye yunoro yuri khumowaŋgo. Ko uni wini soso ŋundo yeŋo kondé piyimiŋo yunowaŋgo, dokoro yendo neneŋo owéne nekoyoteŋgo.
9 “Sabuw boro hinafatumi hinabuw kwanan hini’a’akir, hina’asbuni kwanamorob, ayu wabu’umaim kwabowabow isan.
10 Ŋu naruko ŋunoko iŋondutu unipare qambu qundo iŋondutuye rotoro eneŋo topoye ŋuro kondé piyimiŋoro uni piyimi kandeyemo yorotowaŋgo.
10 Nati ana veya’amaim baitumatumayah boro hai baitumatum hinihamiy, naatu turahinah babah hinao, taiyuwih turahinah hinifa’ifa’ih,
11 Kowe ye-ye uni kota-kota wata otoqoro unipare qambu kaná yerewaŋgo.
11 dinab baifufuwenayah moumurih na’in boro hinatit sabuw moumurih na’in hinifufuwih.
12 O piyimi kate-kate parámi horé tunoqeweya, asa ko uni qambu qundo topotoya newonde meté yunowero murí ŋu roti toŋeweya.
12 Tafa’asar boro nara’at natasasar sabuw momurih na’in hai yabow boro wan natutum.
13 Quko dani kato kondé kaŋeyate rambaruru takaweya.
13 Baise yait nabukikin nan yomanin natitit i boro yawas nab.
14 Asa ŋundo mira enesó-enesómo unindo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyó ŋuro miti mande ŋa uni wini enesó-enesó yesowoyiqota naru weŋa qu tunoqeweya.
14 Tur Gewasin, mar ana aiwob isan, i boro tafaram wanawanan etei hinabinan sabuw etei hinanowar, imaibo mar yomanin boro nan natit.
15 “Asa ko naru kano o piyimi horé ka komo ye-ye uni Danielko ŋuro yesowaró ŋuno qumahero yendé meté horé muno ŋuno yoweya. (Ye sokome ŋa weyoteŋgo qu, weyo iŋika tondaŋiní.)
15 “Biya’ohow Ana Sawar Kakafin boro efan kakafiyinamaim nabatabat kwana’itin, dinab orot Daniel eo na’atube. Baiyabayan orot iti tur nabiyab naniyan nab gewas.
16 Asa ŋu naruko ŋuno ye soso Judia mirako yoteŋgo quko yendéye rotoya mira purímo waka ta toŋi qembe.
16 Sabuw iyab Judea wanawananamaim tema’ama boro hinabihir hinan oyaw wan hinayen.
17 Uni ka ya umómoyoweya quko oyó siyowero quro ya quroko ma uwero.
17 Orot yait ana bar faifiy wan ema’am boro men nare ana sawar bar wanawanan nabowamih, veya en.
18 Kowe uni ka khono yote tiníqo, tuwi ka tapémo rota ŋu ŋuya ma rewero.
18 Orot yait masaw ebowabow boro men namatabir ana biya baibiyon bar nabaimih.
19 Ŋu naruko ŋuno ye pare qahu tete, ko simó susu yunoyoteŋgo qu, ininiyaqe, quhurí piyimi korowowaŋgo.
19 Nati ana veya’amaim baibin iyab siasiar tema’ama naatu baibin iyab kek tibitotoman boro hini’akir yababan hinab.
20 Yeko ŋande hariri ti qembe, asa sorewero naru ŋuko seno matú mopowímo ŋuno kama tunoqeweya, ko Sapat narukoŋuno kama tunoqeweya.
20 God isan kwanayoyoban, saise men rarab kokou ana veya’amaim o Sabbath ana veya’amaim namataramih.
21 Dokoro ŋu naruko ŋuno o quhurí parámi horé qu tunoqeweya. Hamó, Anutuko noko towaró ŋu noŋgo yate arero naru ŋanoko, o quhurí ka ŋunde qu komo kama tunoqaró. Kowe imemoŋgo o quhurí ka ŋunde qu pitu ko kama tunoqeweya.
21 Nati ana veya’amaim boro yababan kakafin men marasika anamaim o boro namamatar na’atube namataramih.
22 “Asa Anutuko naru piyimi ŋu riní tukuni kama tiníqo, unipare soso piyo temukowaŋgo. Quko enendo unipareyó rokó yereró ŋuro iŋoro naru ŋu riní tukuni ta teweya.
22 God nati veya narurukabum na’at sabuw boro yawas men hinab. Baise ana sabuw rurubiniyih isah enotanot, imih veya boro narukabum.
23 Ŋu naruko ŋuno naŋge, ko uni kato yeya ŋande yeweya, ‘Qeni, Kristoŋuno qu ŋano yote,’ ma ‘Andu yote anduqe,’ ye ŋuro iŋondutu ma tewero.
23 “Nati ana veya sabuw afa hinan hina’uwi, ‘Keriso’oban iti!’ o ‘Iban ni’i!’ men kwanitumatum.
24 Dokoro, Kristo kota-kota koya ye-ye uni kota-kota koya mahero Anutuko unipare rokó yereró ŋu kaná yerewero o parámi wimbí moré qu tewaŋgo.
24 Anayabin Keriso na’atube naatu dinab baifufuwenayah boro hinan ina’inan fokarih hinasinaf God ana rourubinen sabuw moumurih na’in boro hinabow.
25 Asa nondo itaka o soso ŋuro yimiroweqota tunoqeweya quno ŋuno yendo iŋi tondaŋeweya.
25 Imih abimatuwibo sawar hinamatar.
26 “Ŋunde ŋuroko ko uni kato ŋande yewaŋgo, ‘Kini, enendo andu mira wimbímo andu yote anduqe,’ asa ye ŋuwore ŋuno ma uyarewero. Kowe enendo ŋande yewaŋgo, ‘Kini, uni ŋuko ya quroko ŋano naŋge yote,’ asa ye iŋondutu ma tewero.
26 “Sabuw a tur hinaowen hinao, ‘Iban nati arar yan ema’am,’ men imaim kwanan kwananuwih. O hinao, ‘Nati nanawan bar wanawanan wa’ir ema’am,’ men kwanitumatum.
27 Dokoro Unindoro Naŋunímaheweya ŋuko kusiro rowá ŋuko kosa aretewore noŋgo sineqero kosa pusuŋetewore uyote ŋunde qembe.
27 Veya yeninane namanamar ebowabow veya ra’iyinane uman emamarakaw, Orot Natun nanan ana marakaw boro nati na’atube.
28 Ukúŋo dano yote quno ŋuno nú saŋgirí parámi ŋundo ŋuno mahero kopoyoteŋgo.
28 Menamaim orot babin biyan murubin inu’in mamu ikou boro etei imaim hinaru’ay.
29 “Naru piyimi ŋuko kini tiníqo, imemoŋgo ta
29 “Yababan iti hinamamatar ufunamaim
30 “Ŋu naruko ŋuno Unindoro Naŋunímboro rokóŋo samboko aweno tunoqeweya. Kowe uni wini soso mira soso quno ŋuno tendo mukuru tero toŋetero qenewaŋgo. Unindoro Naŋuní koporé kewerowore wimbí moré tero sine parámihorémo mahiní unipare soso qenewaŋgo.
30 “Imaibo Orot Natun maramaim boro natit, tafaram wanawanan sabuw etei orot Natun ana fair ana marakaw bonamanamarin auman natit sakuk wanawanan nanan hina’itin hinama hinarerey.
31 Mahero uŋgu yiní eneŋombo sambo simóasá yiriní toŋero unipare rokó yereró qu soso ta roŋgopo yerewaŋgo. Sambo simó ŋundo mira kawore-kawore noŋgo roŋgopo yereyate uro mira weŋawore qu yore mahemukowaŋgo.”
31 Ana tounamatar boro taur douduf auman hinatit tafaram tutufin wanawanan umasusun kwafe’en etei God ana sabuw rurubinih hinabow hinita’ay.
32 “Yeŋombo naŋge kewá fik ŋu qenero iŋondutu rero qeni qembe. Naru kano kambinímbo sono woso remukoní komiri keta qu woti qeneroqo, yeŋombo, kosa naru meté tewe tete, ye iŋowaŋgo.
32 “Ai fofou raurihimaim ebi’obaiyih kwanaso’ob, ai raurih boubuh tititit kwa kwaso’ob, ai hai buwayan ana veya i natit.
33 Ŋundiro naŋge o soso yeteno ŋako tunoqiníqo, ŋande iŋowaŋgo, Unindoro Naŋuní ŋuko woso kutaqemo mahete, mako rorowo ŋano kaŋete, ye iŋi qembe.
33 Bai’obaiyen i ta’imon, sawar iti na’atube hinamamatar kwa boro kwanaso’ob, veya i nakabom etawan awanamaim ebatabat.
34 Nondo hamó horé ye yimiroteno, unipare itaka yoroteŋgo quko toŋeye watí yoníqo, o soso ŋa tunoqeweya.
34 Anababatun a tur ao’owen, sabuw iti boun yawas kwama’am boro iti sawar namatar kwana’itinibo kwanamorob.
35 Sambo koya noko koya kini tewari, quko mande yeteno ŋako kama kini teweya.
35 Mar tafaram i boro nasawar, baise ayu au tur boro men nasawar.
36 “Uni kato o ŋu tunoqeweya naruyó ŋu kama iŋote. Hamó, sambo simóŋuya Naŋuníŋuya kama iŋoteŋgo. Iwímboenesó naŋge naruyó ŋu iŋote.
36 “Orot men yait ta Jesu ana na isan veya o sumar so’obamih. tounamatar maramaim men hiso’ob na’atube i Natun auman men so’ob, baise Tamah akisinamo so’ob.
37 Qeni, Unindoro Naŋunímaheweya quro naru ŋuko Noa koro naruyó ŋunde qembe.
37 Noah ana veya’amaim abisa mamatar na’atube Orot Natun nanan boro na’atube namatar.
38 Asa sono riru parámi kama tunoqeyoní unipareto o ne-ne parámi tero epe re-re teyuri, yate Noako waŋgo quroko uró.
38 Nati ana veya tuw yena’e ana veya orot babin hiyuw hibow, hiaa hitom, hitabin hibiyasisir ufut Noah ark wanawanan run;
39 O eneno tunoqeweya ŋu kama iŋi tondaŋiní sono riru parámi tunoqero unipare soso ta rambaruru yereró.Unindoro Naŋuní maheweya ŋuko ŋunde naŋge tunoqeweya.
39 naatu so’oba’e hima’am kwanekwan tuw yen etei e’aruwih hin himorob. Imih orot Natun nanan ana itinin i boro nati na’atube.
40 Naruko ŋuno uni irisa khono yoriqo ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.
40 Orot rou’ab boro hai masaw hinama hinabob, Orot ta boro tounamatar hinabora’ah ta boro hinihamiy nama.
41 Pare irisa kandeto wit musiyó rumuniŋori ka rewaŋgo, ka rotowaŋgo.
41 Baibin rou’ab boro hinama maiwok hinakakair, babin ta boro hinabora’ah, babin ta boro hinihamiy nama.
42 “Ŋunde ŋuroko ye kondé toŋeteyuri. Do naruko yeŋo uni parámiye maheweya ŋuko ye ŋu kama iŋoteŋgo.
42 “Isan imih mata to niwa’an, anayabin men kwaso’ob mar biy boro a Regah nan.
43 Quko ŋaro iŋoyi, ya simburímbo do naru horé ŋuno momo uni ŋundo maheweya ŋu iŋote tiníqo, kawaware meté horé tiní ene yayó usowowero mepémo kini.
43 Baise tur iti ao i naniyan kwanab. Orot bar matuwan bainowan hai veya nasoso’ob, boro matan nanuw nama’am nanunih hinabihir, ana bar boro men hinakwib hinabainuwimih.
44 Ye ŋuya sopo toŋete yuri. Dokoro Unindoro Naŋuní ŋundo do naruko ŋuno maheweya, ŋu ye kama iŋoteŋgo.
44 Imih mar etei mata to niwa’an kwanabobuna kwanama, anayabin Orot Natun boro men o veya kunotanotamaim natitamih.
45 “Sunará simó kato suki-suki kho meté tero iŋo-iŋoyó muko meté naŋge. Sunará simó ŋunde qu uni parámiyómbo qenero khoyó inoní ya soso soporo naru metémo sunará simó meyowo wutu yereyote.
45 “Akir wairafin bosunusunubayan naatu not wairafin ana orot ukwarin boro nayara’ah akir wairafih afa nakaifih hai bay ana veya’amaim nitih.
46 Asa uni parámiyómbo mahiní sunará simó ŋundo kho meté teyote ŋundo meté horé yoweya.
46 Naatu ana orot ukwarin namatabir nanan bowabow gewasin nabowabow na’itin boro niyasisir.
47 Hamó horé yimiroteno, uni parámimbo eneŋo situwiyó soso rero sunará simó ŋuro kandímo rotoní sopoweya.
47 A tur ao’owen nati akir wairafin boro nayara’ah sawar etei nakaifen.
48 Quko sunará simó ŋundo newondí moŋgo ŋande iŋoweya, peka, uni parámine muko waka ta kama maheweya,
48 Baise akir wairafin nitafasar nao, ‘Au orot ukwarin men saise matabir enanamih.’
49 yero otoqoro kho kopo topé yutoro eneŋo o qímboro nero wain nero kape-kape tero yoweya, peka.
49 Naatu natatabir akir wairafih afa narauw ni’a’afiyih bay naa, harew tomayah bairi hinaa hinatom hinabikoko’aw wanawanan
50 Asa sunará simóŋomboro uni parámiyómbo sóqero mahiní naru ŋuro ye kama iŋoyi tondaŋeweya.
50 veya naatu sumar so’oba’e nama’am kwanekwan ana orot ukwarin namatabir nan natit.
51 Mahero ene sunará simó ŋu sukepo puŋo-puŋo toŋoro uni maŋgoye irisa quya ŋuno rotoweya. Ŋusina ŋunoko tendo piyimi tero metoye kindotowaŋgo.
51 Naatu orot ukwarin nati ana akir wairafin boro nab narab ufun narauwatait, sabuw afa wanawanah rerekabih bairi baimakiy kakafin hinab hinama hinarerey wah takitak niwa’an.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.