Lucas 2

Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ŋu naruko ŋuno Romkoro wiri yerete uni parámi horé ŋu, owí Sisa Okastus,ŋundo hutuŋo mande ka raró. Hutuŋo mande ŋuko ŋandiro: unipare soso enendo wiri yereyara ŋundo owéye nakayáŋowaŋgo.
1 Nati ana veya, sabuw iyab Roman gawan babanamaim hima’am wabih bukamaim kirum isan Caesar Augustus iuwih.
2 (Uni kembé ka, owí muko Kwirinius, ŋundo Siria mira parámi ŋu sopoyaró naruyómo ŋunoko, unipare naru korete qunoko ŋunde owéye nakayáŋoyaŋgo.)
2 Sabuw baiyab isan marasika i men hiyab, baise Quirinius tafaram Syria isan bigawan ana veya imaibo hibusuruf sabuw hiyab wabih bukamaim hikirum.
3 Wiri yerete uni ŋundo hutuŋo mande ŋunde yiníqo, unipare soso eneŋo yendéyemo owéye nakayáŋowero toŋeŋgurí.
3 Nati baiyab ana veya’amaim sabuw etei hin hai bar merar gagamihimaim hitit wabih bukamaim hikirum.
4 Asa uni ka, owí Josep, Galili mira koro yendé ka owé Nasaret ŋuno yora. Quko eneko Dewit koro sowe qu ka.Ŋunde ŋuroko Nasaret rotoro Judia mirako oro Dewit koro yendé ŋu, Betlehem ŋuno oró.
4 Joseph auman tafaram Galilee wanawanan bar merar ta wabin Nazareth imaim ma’am yen na Judea wanawanan bar merar ta wabin Bethlehem imaim tit, aiwob orot David ana tutufuw efan. Joseph na nati’imaim tit, anayabin i David uwan ta.
5 Josep koya Maria koya epe re-re tewero ye iŋoyariyó. Ŋunde ŋuroko owéyari nakayáŋowero oriyó. Ŋu naruko ŋuno Maria qahu taró.
5 Naatu Joseph nati’imaim in titit ana’an ta i Mary hairi tabin isan hi’omatanih hima’am, imih hairi wabih bukamaim kirumin isan hiyen hin. Nati ana veya Mary i yan auman,
6 Betlehem ŋuno yate Maria simó pisiyowero naruyó tunoqiní
6 hiyen hina Bethlehem hima’am, Mary ana toub ana veya na tit.
7 simó urumuni ka, simó korete qu pisiyaró. Pisiyo rotoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko rotaró, dokoro ya etewero ŋuko maŋgoraró.
7 Naatu toub ana kek orot ain yai, faifuw ta bai e’armetan for hai bay te’aau ana efanamaim i’inuw in, anayabin nanawan bar etei sabuw hirun hibai karam.
8 Ŋu suwono ŋuno sipsip sopo-sopo uni yendé sumeyoro ŋuno sipsip sopo yereyaŋgo.
8 Nati gugumin bobaituw kaifenayah afa Bethlehem sisibinamaim hima hai bobaituw hikakaifen,
9 Sopo yiri Uni Parámimboro sambo simóka eneno umbuní, Uni Parámimboro sine parámi tunoqiní qenero sasaro parámi taŋgurí.
9 basit Regah ana tounamatar isah irerereb, naatu Regah ana marakaw tafahimaim kusisiar re biyah etei marakaw hi’itin hai bir ra’at.
10 Sambo simó ŋundo ŋande yimiraró, “Ye sasaro ma tewero. Iŋoyi. Nondo miti mande ka re yeno umbuteno. Mande ŋako unipare soso iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tewaŋgo.
10 Baise tounamatar iuwih eo, “Men kwanabir! Ayu tur gewasin abai a tur owenamih ana, iti tur gewasin sabuw hinanonowar boro etei hiniyasisir.
11 Itakako Dewit koro yendémo ŋuno pare kato Rambaruru Koŋgo Yorewero Uni ka pisiyote. Ŋuko Kristo,Uni Parámi ŋu.
11 Anayabin iti boun gugumin David ana bar meraramaim, kwa a baiyawasenayan Regah Keriso i tufuw.
12 Ko ye rokó ŋande naŋge qene iŋowaŋgo, asa simó pisiyoro tuwipo pokamoro makao koro kondó quroko raŋgo qu qenewaŋgo.”
12 Naatu ana i’inan, i boro iti na’atube kwana’itin, kwananan kek boro faifuw boubunamaim hisum bobaituw hai bay te’aa ana efanamaim hi’inuw inu’in kwana’itin.”
13 Ŋunde yiní waka ta sambo simó qambu taŋgímo tunoqero Anutu seré te inoro ŋande yaŋgurí,
13 Iti na’at eo marta’imon, maramaim tounamatar hai kou’ay gagamin na’in hitit, ana merar hiyi hibora’ara’ah hio,
14 — ausente —
14 “Marakaw bonamanamarin etei God auyomtoro’ot
15 Ŋunde yi kini tiní yorotoro samboko oŋgurí. Oyi, sipsip sopo-sopo unindo epe mito-mito ŋande taŋgurí, “Nore Betlehem yendémo uyaya Uni Parámimbo o tiní tunoqete ŋuro nimiroteŋgo ŋu qeneto.”
15 Tounamatar himatabir maiye hin mar wanawanan hirur ufunamaim, bobaituw kaifenayah himisir hio, “It boro tanan Bethlehem tanatit, sawar abisa himatar Regah eo tanonowar i tana’itah.”
16 Ŋunde yero kheŋgeŋo uro seqa yerero Maria, Josep, simóyari makao koro kondó quroko eteyaró ŋu yiyaŋgurí.
16 Basit matah kabiy himisir hin Mary Joseph hairi hinuwihih hinan hitita’urih, naatu kek bobaituw hai bay te’aa hai efanamaim hi’inuw inu’in hi’itin.
17 Yiyoro sambo simómbo mande soso simó ŋuro yaró ŋuro yimiraŋgurí.
17 Bobaituw kaifenayah kek hi’i’itin ufunamaim, kek isan tounamatar mi’itube hio hinonowar hai tur hi’owen.
18 Kowe unipare soso ŋu iŋoro iŋondata parámi taŋgurí.
18 Sabuw iyabowat nati’imaim hima’am bobaituw kaifenayah iti kek isan hio hinonowar hifofofor men kafaita.
19 Quko Mariako mande ŋu re newondímo rero ŋu iŋo yora.
19 Baise Mary iti tur nonowar i dogoronamaim ya hima inotanot.
20 Sipsip sopo-sopo uni ŋundo roto toŋero o soso qenero iŋaŋgurí ŋuro Anutu owí hokoro seré te inoyaŋgurí. Dokoro sambo simómbo yimiraró ŋu naŋge tunoqaró.
20 Bobaituw kaifenayah himatabir hinan efamaim, abisa tounamatar hio hinonowar na’atube hi’i’itin isan, God ana merar hiyi hibora’ara’ah auman hin.
21 Asa nimímbo pisiyoní, yate naru kande saŋiyoro kapusa rotoní kowí toŋowero naruyótunoqaró. Ŋunde tero owí Yesu yariyó. Komo, nimí qahu kama teyoní, sambo simó ŋundo owé ŋu nekaró.
21 Fur ta’imon sasawar ufunamaim, Kek hibai hina ana ar kanabin hi’afuw, wabin Jesu hiwab. Wabin marasika Mary yan matara’e ma’am ana veya, tounamatar na eo na’atube.
22 Moses koro hutuŋo mande ŋundoŋande yaró, pareto simó pisiyoro Anutu toŋímo pusú tero, yate kosa naru 40 ŋunde kini taró.Asa naru ŋu kini tiníqo, yereka irisa ŋundo simóyari rero Uni Parámi inowero quro Yerusalem oriyó.
22 Kousouwih isan Moses ana ofafaramaim bi’obaiyih na’atube, ana veya na tit hibisawar ufunamaim, Mary Joseph hairi Jesu hibai hina Jerusalem hitit, Tafaror Bar hirun Regah ana siwaramih hitin.
23 Oro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋu howariyó. Hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Simó urumuni korete ŋuko soso Uni Parámimboro qu naŋge.”
23 Anayabin Regah ana ofafaramaim eo na’atube, “Kek orot ain i kwanaya’asair Regah kwanitin.”
24 Oro nú irisa siyoro, nimímboro o qa-qa te inowaro, ye iŋariyó. Dokoro Uni Parámimboro hutuŋo mande ŋundo ŋande yete, “Nú irisa parámi mu ma nú simó irisa meté se inoyi qembe.”
24 Naatu Regah ana ofafaramaim eo na’atube sibor ya’inamih auman hin, mamu imak rou’ab naatu ma’ufor rou’ab hibow auman hina hitit.
25 Ŋu naruko ŋuno uni ka, owí Simeon, ŋundo Yerusalem ŋuno yora. Eneko uni roneneŋowí,ko Anutu koro murí ŋu okeyá ta howero Anutuko Israel unipare newondeye rukiso yereweya ŋuro sopoyara. Kowe Yuqa Surumíŋundo eneno maŋgoraró.
25 nati ana veya’amaim, regah ta wabin Simeon i Jerusalem ma’am, iti regah ana yawas i mutufurin naatu yoyoban wairafin. God Anunin tar gabuw ana ofafar eo na’atube ma bow God ana sabuw Israel baiyawasih isan eomatanih i ma kakaif.
26 Komo qu ete-eteko Yuqa Surumí ŋundo ŋande miraró, ko koretero enendo Uni Parámimboro Kristo ŋuqeneroqota meté khumoweya.
26 Anun Kakafiyin God ana buriburih isan irerereb eo, “O boro yawas inama’am Regah God ana Roubininenayan natufuw ina’itin imaibo inamorob.”
27 Asa uni ŋu, Yuqapo maŋgoriní, Ya Surumímooró. Ŋunde tero oní Yesu koro iwí-nimí ŋuya hutuŋo mande howewero Yano oriqo,
27 Nati ana veya’amaim Jesu hinah tamah hibai hina hirun, hai binanakwaramaim ofafar eo na’atube sinaf isan. Naatu God Anun Kakafiyin auman Simeon bonawiy na Tafaror Bar run.
28 Simeon simó ŋu rero kandímbo toworo Anutu owí hokoro ŋande yaró,
28 Simeon kek bai irurubun hiyaf God ana merar yi eo,
29 — ausente —
29 “Regah i’o na’atube a’omatanen ikaif,
30 — ausente —
30 Taiyuwu matau’umaim a baiyawasenayan tafaramamaim ibiyafar aitin.
31 — ausente —
31 Iti baiyawasenayan i ibogaigiwas sabuw etei matahimaim kubitih boro hina’itin.
32 — ausente —
32 Naatu yawas ana marakaw boro nab natit Ufun Sabuw isah nirerereb hina’itin, naatu Israel sabuw nahimaim o ayawas ana marakaw boro nama.”
33 Ŋunde yiní iwí-nimímbo eneŋo simóyari ŋuro mandí iŋoro iŋondata parámi tariyó.
33 Kek hinah tamah Simeon kek isan abisa eo hinonowar i hifofofor men kafaita.
34 Asa Simeonko puriŋo yunoro nimí Maria ŋande miraró, “Qeno, Anutuko simó ŋa riní enewore Israel unipare kumi umbu raŋowaŋgo, ko kumi otoqowaŋgo. Ko enendo rokó ŋunde qembe tunoqiní unipareto qenero yesaráŋoyi
34 Simeon baigegewasin itih sawar, basit kek hinah Mary isan eo “Iti kek i God rubin sabuw moumurih na’in Israel wanawanan boro nagurusih naatu moumurih na’in boro niyawasih. Hai kirikirifot etei boro niwa’an hinirerereb, ina’i’inan nati isan sabuw boro ana tur hinakwahir.
35 iŋo-iŋoyemboro kiraróye tunomo yoweya. Ko o tunoqeweya ŋuko suke qembe keŋo newondeke ŋuya saŋgawoweya.”
35 Naatu yababan o dogor wanawanan boro ahay na’atube nay.”
36 Ŋu naruko ŋuno ye-ye pare ka, owí Ana, ŋundo ŋuno yora. Ŋuko Panuel nambuní, Aseri koro sowe qu ka. Enendo koŋgomu piyimi taró. Komo epe re-re tero kumima naru kande saŋiyoro irisa kamímboya yorariyó.
36 Nati’imaim dinab babine ta Asher ana bigane ma’am, wabin Anna Fanuel natun, Anna tabin kwamur etei seven ma naatu aawan morob.
37 Imemoŋgo wapu tero kumima naru 84 ŋunde rotaró. Naru rokóŋoro Ya Surumí kama rotoro kosa suwo kundiŋi terohariri tero Anutu potoruku te inoyara.
37 Kwamur etei 84 i kwafur ma naatu Tafaror Bar men kafa’imo ihamiy. Fai mar i yohar, ma yoyoban God bobora’ara’ah.
38 Asa ŋu naru ŋunoko taŋgeyemo mahero Anutu yuŋgunaŋoro unipare soso Anutuko Yerusalem pitu ko kimoweyaŋuro sopoyaŋgo qu simó ŋuro yesoworo yimitoyaró.
38 Nati ana veya’amaim babine na run God ana merar yi. Jerusalem wanawanan sabuw iyab baiyawasenayan isan hima hikakaif hai tur eowen eo, “Roubininenayan natit.”
39 Asa irisako Uni Parámimboro hutuŋo mande okeyá ta howiri kini tiní rohoréŋoro eneŋo yendéyari Nasaret, Galili mirako ŋuno uriyó.
39 Joseph, Mary hairi Regah ana ofafaramaim abisa eo na’atube hisisinaf ufunamaim, himatabir maiye hin hai bar merar wabin Nazareth imaim hitit, tafaram Galilee wanawananamaim.
40 Ŋuno yororiyate simó ŋu wote parámi tero wimbí tero iŋo-iŋo meté horé taró. Ko Anutu koro samaka-samaka tuwó ŋueneno yora.
40 Naatu God ana bosiyasiyar wanawananamaim Kek ra’at yen ana fair bai fudirin rerekab naatu ana not ra’at taseseb.
41 Kumima naru rokóŋoro iwí-nimímbo Yerusalem oro o ne-ne ka, owí Taka yereró, ŋunariyó.
41 Kwamur ta ta wanawanahimaim Jesu hinah tamah mar etei Tar Nowaten Hiyuw isan au Jerusalem tenan.
42 Asa Yesu kumima naru 12 ŋunde rotoroqo muríye howero eneya o ne-neko ŋuno oró.
42 Ana veya ta Jesu ana kwamur 12 na’atube basit hiyen hin hiyuw ta isan hai binanakwar eo na’atube.
43 Oyi naru ŋu kini tiníqo, iwí-nimímbo yendé parámi ŋu roto toŋeriyó. Quko Yesu enemata Yerusalem ŋuno yoní iwí-nimímbo ŋuro kama iŋariyó.
43 Hiyuw ufunamaim hai ubar himatabir maiye, baise kek Jesu i Jerusalem ma. Hinah tamah men kafa’imo hiso’ob.
44 “Eneko unipare keweroyemo uyarete,” ye iŋoro kosa naru kanata ŋunde khewore uyaririyó. Suwo tiníqo, suwisawiyariwore topo-topoyariwore seqayate
44 Hinotanot kek i nati sabuw wanawanamaim bairi hinan hirouw, imih nati veya ta’imon i nuhih fot hiremor hin, baise veya re birabirab, hibusuruf kek hinuwih, hai ofonah naatu taituwah hibabatiyih hinunuwet,
45 kama qenero rohoréŋoro Yerusalem ŋuno seqawero pitu ko oriyó.
45 men hitita’ur, basit himatabir maiye hin Jerusalem hitit hinuwih.
46 Oro seqayori naru kapusa ŋunde rotoro Ya Surumíŋuro yendémo ŋuno oro qeneriyó. Qeniri rondaqe-rondaqe uni keweroyemo ŋuno kunditeyoní mande yi iŋoro osese yereyaró.
46 Veya baitounin Tafaror Bar wanawanan Ofafar Bai’obaiyenayah wanawanah mare tur hi’o nowar ma bibabatiyih hitita’ur.
47 Uni soso eneŋo mandí iŋoro newondeye uroní niŋgu-niŋgu taŋgurí. Dokoro, eneko simó tomó ta ka, quko iŋo-iŋoyó meté horé, ko mande topé meté yaró.
47 Sabuw etei Jesu tur buriburih eo, naatu iyafutih hinonowar isan, hifofofor men kafaita.
48 Iwí-nimí qenero iŋoro kondé yukuwariyó. Ko nimímbo ŋande miraró, “Naŋone, ke do karo otete ŋa noreno tete? Noya awaŋgepoya newondenari quhurí tiní nore ke seqa kereyotero.”
48 Hinah tamah kek hitita’ur ana veya hiororsa’irih Mary Natun iu, “Aro aisim iti na’atube isinaf? Tamat airi ai yababan ra’at, o anuwihi men kikimin ta.”
49 Yiní mande topé ŋande yaró, “Do karo yari no seqa nereyotiri? Yarimbe kama iŋoyotiri, nondo awanemboro o qu naŋge teyowano?”
49 Iyafutih eo, “Aisim ayu kwanunuwuhu? Kwa men kwaso’ob ayu i Tamai ana baremaim ama’am?”
50 Ŋunde yaró, quko iwí-nimí mande ŋuro murí kama iŋori tondaŋaró.
50 Baise Kek abisa eo hinah tamah ana tur naniyan men hibai.
51 Asa enendo iwí-nimímboya toŋero Nasaret ŋuno uŋgurí. Ko naru rokóŋoro iwí-nimí mandeyari howeyara. Kowe nimímbo o tunoqaró ŋu soso se newondímo rero iŋondaŋeyara.
51 Basit Jesu misir bairi himatabir maiye hire hin Nazareth hitit, imaim hinah tamah fanah bosiyasiyar bairi hima naatu hinah iti sawar etei ana notamaim ya ma inotanot.
52 Yesu wote parámi tero, iŋo-iŋoyó meté horé tiní Anutu koya unipare ŋuya ŋuro hamó-hamó iŋoyaŋgo.
52 Jesu ra’at yen orot matar ana not auman ra’at yen God itin yan sisir na’atube sabuw auman.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.