João 3

Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Asa uni ka yaró mu, owí muko Nikodemus. Ŋuko Farisi unika, Juda koro uni kembé ka.
1 Jew hai ukwarin orot wabin Nicodemus i Pharisee ana kou’ayamaim orot ta.
2 Uni ŋu suwono Yesuko mahero ŋande yaró, “Rapi,nore ŋande iŋomukoteto, keko rondaqe-rondaqe uni Anutu koŋgo mahete qu. Dokoro Anutuko uni kaya kama yote tiníqo, rokó-rokó keto teyote ŋunde qu tewero mepémo kini.”
2 Guguminamaim na Jesu biyan tit, naatu eo, “Bai’obaiyenayan, aki aso’ob o i bai’obaiyenayan God biyanane ina. Men yait ta karam boro ina’inanen fairih o kusisinafube nasinaf, God men hairi hinama’am na’at.” Jesus Nicodemus hairi bar tafan hima tibidudur|alt="Jesus and Nicodemus" src="CN01670b.tif" size="col" loc="Jhn 3.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="3.1-4"
3 Yesuko mandí topé ŋande yaró, “Hamó horé ŋande kimiroteno, uni ka pitu ko kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyóŋu kama qeneweya.”
3 Mar ta’imonamo Jesu iya’afut, “Ayu tur anababatun a tur ao’owen, men yait ta boro God ana ma’ama wanatowan na’itin, baise i boro natufuw maiye’ebo.”
4 Yiní ŋande oseseyaró, “Date tero uni koŋgomu kato pitu ko nimímbo pisiyoweya? Ŋumbeka nimí qahí quroko pitu ko uweya?”
4 “Orot ra’at gagamin na’in ema’am, boro mi’itube natufuw maiye?” Nicodemus ibat. “Men karam hinah yan wanawanan narun mar bairou’abin natufuw maiye!”
5 Yesuko mande topé ŋande yaró, “Hamó horé, ŋande kimiroteno, uni ka sonowore, Yuqawore kama pisiyoweya quko, enendo Anutuko unipareyó wiri yereyote naruyómo ŋuno kama oweya.
5 Jesu iya’afut eo, “Turobe a tur ao’owen, men yait ta boro God ana ma’ama wanatowan narun, baise i harew naatu Anuninamaim natufuw.
6 Kowe saŋanímbo pisiyote ŋuko kowe saŋaní naŋge, ko Yuqako pisiyote ŋuko yuqa naŋge.
6 Biyat etatoub, i biyat eya’iy, baise Anun Kakafiyin etatoub Anun Kakafiyin iya’iy.
7 Nondo kimiroteno, ‘Ye pisiyoweya qu pitu ko tunoqi,’ yeteno, quko ŋuro iŋondata parámi ma tewero.
7 O boro men ita’ororsa’ir ayu tur iti tufuw maiye ao isan.
8 Qeno, matú ŋuko eneŋo iŋo-iŋoyó howero mira kawore-kawore ŋana uyote. Ke niriyó ŋu iŋoyote, quko dawore mahete ko dawore ute ŋu kama iŋoyote. Asa Yuqako date unipare pisi yerete ŋuro murí ŋuya kama iŋoyoteto.”
8 Waruw ana kokomaim ebababin. O i nidun kunonowar, baise o men karam boro inao, i menane na enan, o au mena’at babin enan. Imih orot babin anunihine i nati na’atube tetutufuw.”
9 Nikodemusko ŋande oseseyaró, “Ŋu date tunoqeweya?”
9 Nicodemus i bat, “Iti i mi’itube?”
10 Yiní mande topé ŋande yaró, “Date koro? Ke Israel uniparetoro rondaqe-rondaqe uni tete, quko o ŋuro kama iŋote ŋu?
10 Jesu eo, “O i Israel hai bai’obaiyenayan naatu o iti sawar men imanamamih?”
11 Hamó horé kimiroteno, noreko o iŋoyoteto ŋuro yeyoteto. Ko o komo qeneto ŋuro yesowo yeyoteto. Quko ye mande norendo yesowo yeyoteto ŋuro huwóŋoyoteŋgo.
11 Jesu iya’afut eo, “Ayu turobe a tur ao’owen, aki abisa asoso’ob i a’o, naatu abisa aki a’i’itin i isan a’o, baise kwa i boro’ika aki ai tur naniyan men kwabaibimih.
12 Nondo o nokono quro yimiranowó, quko ye kama iŋondutuwoyaŋgurí. Ŋunde ŋuroko no o samboko quro ye yimirowano tiníqo, ye date iŋondutuwowaŋgo?
12 Ayu tafaram ana sawar isah ao kwanowar baise kwa men kwabitumatum. Kwa boro mi’itube kwanitumatum ayu mar ana sawar isah ana’o na’at?”
13 Ko uni kato samboko kama oró. Kini. Unindoro Naŋuní ŋundonaŋge sambo ŋu roto umburó.
13 Men yait ta in mar run, baise orot Natun marane nan akisinamo.
14 Komo Mosesko mira wimbímo sire ka hokaró,ŋunde naŋge uni kumimbo Unindoro Naŋuní hokowaŋgo.
14 Moses mi’itube arar yan kok bora’ah na’atube, orot natun hinabora’ah nayen,
15 Ŋunde tero uni soso iŋondutu tewaŋgo ŋuko ene quroyómo ŋuno yoto-yoto suki-suki rewaŋgo,” yaró.
15 saise iyabowat i tebitumatum boro ma’ama wanatowan hinab.
16 Dokoro Anutuko hamó newonde meté unipare soso yunoyote. Ŋunde tero Naŋuní Kanata Naŋge ŋu roto yunaró. Roto yunoní unipare soso Naŋuní ŋu iŋondutuwoyoteŋgo ŋuko kama piyo tewaŋgo. Kini, yoto-yoto suki-suki rewaŋgo.
16 God tafaram iyabuw kwanekwan imih i Natun ta’imonamo iyafar na, saise yait i ebitumitum boro men namorob, baise boro yawas wanatowan nab.
17 Dokoro Anutuko Naŋunímbo oteteyemboro topé piyimi unipare yunowero quro kama asáŋoní nokono umburó. Kini, Naŋuníwore unipare rambaruru koŋgo yorewero quro asáŋoní umburó.
17 God i men tafaram bai’afiyin isan Natun iyafar na tafaramaim titamih, baise tafaram baiyawasin isan na tit.
18 Uni kato iŋondutuwoyote ŋuko topé piyimi kama reweya. Quko uni kato kama iŋondutuwoyote ŋuko, Anutuko komo ŋande yaró, topé piyimi reweya. Dokoro, enendo Anutu koro Naŋuní Kanata Naŋge koro owí ŋu kama iŋondutuwoyaró.
18 O yait I kubitumitum boro men ina’afemih, baise o yait men ebitumitum i eaf sawar, anayabin i men God Natun Ta’imon, i akisinamo wabin itumitumamih.
19 Ko topé piyimi reweya ŋuro murí muko ŋandiro: hiyó nokono tunoqaró. Quko unipareto otete piyimi teyaŋgo. Ŋuroko huriri koro watí metéŋoro hiyó huwóŋoyaŋgo.
19 Iti i baib’afiyen. Marakaw na tafaramamaim tit, baise orot marakaw efanin gugumin iyabuw anayabin hai sinaf kakafih.
20 Unipare soso o piyimi teyoteŋgo ŋuko, hiyó koro saŋgiríŋo tero hiyómo ŋuno kama maheyoteŋgo. Dokoro ŋunde mahiqo, oteteye tunomo tunoqeweya.
20 Orot babin etei sinaf kakafih tesisinaf i marakaw hikwahir naatu boro men hinan marakaw wanawanan hinarun, tebirubir hai sinaf boro hinirerereb.
21 Quko uni ka otete hamó mu teyote ŋuko hiyómo maheyote. Ŋunde tero unipare soso ŋundo ene Anutu howero o taró ŋu qene iŋowaŋgo.
21 Baise yait ta turobe’emaim ema’am marakaw wanatowan erur, saise i ana bowabow God wanawananamaim bowabow boro nirerereb.
22 Imemoŋgo Yesu koya iŋo-iŋo rewero uniyómboyaJudia mirako ŋuno uyareŋgurí. Uyaro ŋuno yotoro unipare sono re yunoyara.
22 Iti ufunamaim, Jesu ana bai’ufununayah bairi hitit hin Judea tafaram ufunane hirun, nati’imaim mar kikimin hima naatu bapataito itih.
23 Ŋu naruko ŋuno Jonko Salim yendé sumeyoro Ainon yendé ŋuno sono re yunoyara. Dokoro sono qambu ŋuno yora. Unipare ŋuno mahiqo, sono re yunoyara.
23 Nati’imaim John auman tafaram Aenonamaim sabuw bapataito bitih, Salim i men ef yok i sisibinamaim, anayabin nati’imaim i harew moumurih, naatu sabuw i nan ufun hinan bapataito bain isan.
24 (Ŋu naruko ŋuno Jon kusi-kusi yano kama re rotaŋgurí.)
24 (Iti John dibur hiyaru’uy ma’am nanamaim.)
25 Asa Jon koro iŋo-iŋo rewero uniyómboyaJuda uni kanata kaya kiro puso tero ŋande yaŋgurí, “Nore date sonoworo Anutu toŋímo sara tewato,” yaŋgurí.
25 John ana bai’ufununayah afa naatu Jew sabuw afa wanawanahimaim gamin matar, bapataito ana ofafaren isan.
26 Ŋunde tero iŋo-iŋo rewero uniyó Jonko uyaro ŋande miraŋgurí, “Rapi,uni komo keya Jotan Sono karóŋo andusina yotoro keto ŋuro yesowoyaró ŋuno qu, itaka enendo unipare sono re yunoní soso ŋuno uyaremukoteŋgo.”
26 I hina John biyan hitit naatu hi’o, “Bai’obaiyenayan, orot nati o airi no Jordan harew rounane menatan isan o i’o’orerereb, i boun bapataito sabuw ebitih, naatu sabuw etei i isan tenan.”
27 Ŋunde yi Jonko mande topé ŋande yaró, “Asa Anutu samboko yote ŋundo oka re uni ka kama inoníqo, o ŋu kama reweya.
27 Nati isan John iya’afut eo, “Orot abistanawat marane tebitin iwat nab.
28 Yeŋombo komo nondo mande yanowó ŋu iŋaŋgurí, ‘Kristo ŋuko no kini.Kini, koretero Anutuko asá niriní maheweqota tukú maheweya.’
28 Kwa taiyuw i karam ayu ao i kwanao’rereb, Ayu i men Keriso, baise ayu i nanamaim hiyafaru ana.
29 Uni kaya pare kaya epe re-re tewari quno ŋuno uni ŋundo naŋge pare ŋu reweya. Eneŋo topémbo soporo kusumbo rero maŋgó iŋoro niŋgu-niŋgu parámi tete. Ŋunde ŋuroko itaka naŋge niŋgu-niŋgu teteno, ko niŋgu-niŋgu ŋu parámi tete.
29 Babin orot ana rum hi’o ema’am, orot ana of menatan i bai’awaninamih i orot isan ma tainin rub ma ekakaif, naatu i ana rum fanan enonowar ana veya i anababatun ekakawasa. Iti kawasa i ayu nowau, naatu kawasa i boun ana yomanin a’asa’ub.
30 Eneŋo owí muko hamó oní neneŋo owéne muko umbuweya.
30 I ana fair ra’at natabiru, ayu fair i men ra’at.”
31 “Uni kore koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote. Uni noko noŋgo maheró ŋuko noko koro qu naŋge, ko ene noko ŋaro o quro yeyote qu. Uni sambo koŋgo umburó ŋuko o soso taka yereyote.
31 Yeit auyomane nan i ra’at etei natabirih, menatan iti tafaramane nan i tafaram nowan, naatu tafaram ana sawar isah i ebidudur. Menatan marane nan i sawar etei tafahimaim.
32 Eneko o komo qenero iŋaró ŋuro yesowo yeyote. Quko unindo mande yesowoyote ŋu kama reyoteŋgo.
32 I abis nonowar, i’itanen i isah eo’orerereb, baise men yait ta ana tur ebaibimih.
33 Uni ka eneŋo mandí reyote ŋuko, ‘Anutuko mande hamó yeyote,’ ŋundiro witú nereyote.
33 Orot yait ta i ana tur nabitumitum na’at, i ebi’obaiyit i ebitumatum God abistan eo’o i turobe.
34 Hamó, Anutuko uni asáŋoní maheró ŋuko Anutu koro mandí yeyote, dokoro, Anutuko Yuqa Surumí ŋu parámi inaró.
34 Menatan God biyafar i God ana tur eo’orerereb; anayabin God i Anun i nowanamih itin anababatun
35 Iwímbo newonde meté Naŋuní hamó inoro komo o soso se kandímo rotaró.
35 Tamah Natun iyabuw kwanekwan naatu sawar etei i ana fair babanamaim ya.
36 Uni ka Naŋuní ŋu iŋondutuwoyote ŋuko yoto-yoto suki-suki moré. Quko uni ka Naŋuní ŋu huwóŋoyote ŋuko yoto-yoto kama reweya. Kini. Anutu koro newonde saŋgirí watí eneno yote.”
36 Yait ana baitumatum Natunamaim naya’iy boro yawas wanatowan nab, baise yait ta God Natun nabifutuw boro men yawas nitinimih, God ana yaso’ar tafahimaim nama.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.