Atos 10

Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Asa uni ka Sisaria yendémo ŋuno yaró, owí muko Kornilius. Ŋuko kuma unindoro sopo-sopo uni qu ka, ko enendo Rom koro kuma unindoro huru-huru parámi ka, owí “Itali koro huru-huru,” yeyaŋgurí, ŋuro quroko uni kumi sopo yereyara.
1 Caesarea imaim orot wabin Cornelius Rome baiyowayah hai orot ukwarin baiyow ana kou’ay wabin Italian Regiment.
2 Ŋu uni ŋuya suwisawiyómboya Anutu koro murí howero Anutu koro soreyaŋgo. Enendo Juda uni otoro tukuni teyaŋgurí ŋu wondo yunoro samaka yereyara. Ko naru rokóŋoro Anutuwore hariri teyara.
2 Cornelius i God ana orot ta, i ana nibur tutufin etei God hikwakwafir, baibais gagamin maiyow yababan wairafih bitih, naatu mar etei God isan yoyoyoban. Cornelius eyoyoyoban|alt="Cornelius praying" src="cn01943B.tif" size="col" loc="Act 10.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.2"
3 Naru kano, suwoya 3 kilok ŋunde tiníqo, kapo ka qeneró muko sambo simóka qeneró. Sambo simó ŋundo eneno mahero ŋande yaró, “Kornilius.”
3 Veya ta rabirab three korok na’atube matan hibora’ah God ana tounamatar na run wabin su’ub eo, “Cornelius!”
4 Yiní Kornilius kondé toŋetero sasaro tero ŋande yaró, “Uni parámi, do ka?” Yiníqo, ŋande yaró, “Anutuko keŋo haririke ŋuya oteteke meté ŋuya o qa-qa meté mu qembe ŋuro iŋote.
4 Cornelius matan takiyat itinkikin erebirubir auman eo, “Regah abisa kukokok?”
5 Asa itakako uni ka asá yereka Jopa uyaro Saimon, owí kako Pita, ŋu seqayi. Qene nekoyika mahiní.
5 Imih boun orot afa iniyafarih hinan Joppa orot Simon, wabin ta Peter, i hinanawiy bairi hinan.
6 Uni ŋundo makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon ŋundo yano yote. Saimon koro ya qu windi sumeyoro yote.”
6 Simon bobaituw kanabihimaim sawar yumatah ta ta sakirayan i ana baremaim bairi tema’am, ana bar tor rewan ebatabat.”
7 Sambo simómbo mito roto toŋiníqo, sunará simóŋo irisa koya kuma uni kanata ŋuya neko yereró. Kuma uni ŋuya Anutu koro murí howeyara, ko Kornilius koro sunará teyara.
7 Basit tounamatar hairi hio inan ufut, Cornelius ana bowayah orot rou’ab naatu baiyowayah orot ta’imon e’af ayuwih. Iti baiyowayan orot auman i God ana orot, Cornelius biyan ana tafafarayan orot.
8 Neko yerero o soso ŋuro yimitoro asá yiriní Jopa uyareŋgurí.
8 Sawar etei himamatar na’atube hai tur eowen, basit iyafarih hin Joppa hitit.
9 Asa uyareyate saraŋoní kosa keweroko ŋuno Jopa yendé kutaqemo uyareŋgurí. Ŋu naruko ŋuno Pita hariri tewero ya saŋano oró.
9 Mar to orot efamaim hina Joppa hibiyubin auman, Peter auyit yen in bar tafan yoyoban isan.
10 Oro qímboro khumoro o newero quro iŋaró. Asa topémbo o roŋgaruwoyuriqo, iŋo-iŋoyó rohoréŋoní
10 Basit bayumih morob ana kok i bay taa, bay hibogaigiwas bifotamih i matan taratan.
11 sambo qeniní kosoní oka tuwi parámi qembe qeniní kato nuŋginí nimí kini ŋu toworo rondaŋiní nokono umburó.
11 Mar botawiy naatu sawar ta rar gagamin na’atube umasusun kwafe’en hikuhamihamiy re me yan titit itin.
12 Tuwiko ŋuno po murí-murí, sire ko nú yaŋgurí.
12 Nati wanawanan for yumatah ta ta, kok uma’ar, gabunam, naatu kutor mamu. Peter matan hibora’ah masanuw kakafih biyah gubagug auman itah|alt="Peter’s vision" src="cn01945B.tif" size="col" loc="Act 10.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.12"
13 Ko maŋgo kato ŋande miraró, “Pita, otoqoya nú-qare ka yuto ne.”
13 Orot fanan nowar eo, “Peter kumisir iti sawar kurouw ku’aa.”
14 Quko Pitako yaró, “Uni Parámi, noko no ma! No oka ka pusú ŋunde qu kama nanowó.”
14 Baise Peter iya’afut eo, “Men karam Regah, ayu men kafai sawar iti na’atube karitanih eregubagub auman aa’umih.”
15 Ko maŋgo ŋundo pitu ko ŋande yaró, “Anutuko o sara naŋge towaró ŋu keto pusú yero ma yewero.”
15 Orot fanan iban bairou’abin e’af maiye, “Sawar abisa God eorereb gewasin rarouw men o a notamaim kakafin inarouw inao.”
16 Ŋu soso naru kapusa ŋunde tunoqiní tuwi ŋu waka ta samboko koreko oró.
16 Sawar iti na’atube mar tounu matar, imaibo naniyan meyemeye sawar matabir maiye yen mar run.
17 Asa Pitako iŋo-iŋoyó kape tiní newondímo ŋande yaró, “O enesó qeneteno ŋuro murí muko, ŋu datiro?” Ene watí ŋunde naŋge iŋoyoní uni Korniliusko asa yereró ŋundo mahero Saimon koro ya ŋuro osese tero, yate mahero ya makono kaŋaŋgurí.
17 Peter matan hibora’ah sawar iti i’itin anayabin so’ob isan kasiy ma binotanot, orot Cornelius iyafarih hinan bar hitita’ur hina fur awan hibat.
18 Kaŋero ŋande nekoyaŋgurí, “Saimon, owí kako Pita, ŋumbe ŋano yotepe ma kini?”
18 Hi’afariy hibatiyih hio, “Orot wabin Simon Peter iti a baremaim ema’am?”
19 Pita kapo qeneró ŋuro watí iŋondataqeyoní Yuqako ŋande miraró, “Qeno, uni kapusako ke seqa kereyoteŋgo.
19 Peter matan hibobora’ah isan boro’ika ma binotanot, Anun Kakafiyin iu eo, “Simon, orot nah tounu o tenunuwihi.
20 Asa ko otoqo uya eneya toŋi. Neneŋombo uni ŋu yorewe maheteŋgo. Ŋuro ma iŋondataqewero.”
20 Imih kumisir kura’iy bar baban, men a inakutan baise bairi kwanan, anayabin ayu aiyafarih hina.”
21 Yiní Pitako uro ŋande yimiraró, “No uni ŋu seqayoteŋgo. Ye do karo maheteŋgo?”
21 Peter misir ra’iy naatu iuwih eo, “Ayu orotoban iti kwa ayu kwanunuwuhu, kwa a’an aisim kwana?”
22 Yiní ŋande yaŋgurí, “Kuma unindoro sopo-sopo uniye Kornilius, ŋundo nore asá niriní maheteto. Ŋuko uni roneneŋowíko Anutu koro soreyote. Juda wini soso ŋande yeyoteŋgo, ‘Ŋuko uni meté,’ yeyoteŋgo. Asa sambo simósurumí kato ŋande miraró, ko enendo ke neko kiriníka keto yayómo mahero mande ka yeka iŋoweya.”
22 Hiya’afut hio, “Aki i baiyowayan orot ukwarin wabin Cornelius iyafari ana. Iti orot ana yawas i gewasin, naatu God ebibiruw, Jew sabuw etei iti orot i tekakakafiy. Tounamatar kakafiyin iu, o tifefeyani itan ana bar, saise o abisa itao’o i tanowar isan.”
23 Ŋunde yiqo, yorero yano oro kunditaŋgurí. Pitako Korniliusko yano ŋuno oró Asa saraŋoníqo, Pita otoqoro eneya toŋeŋgurí. Ko iŋondutu uni kumi Jopa noŋgo qu ŋuya toŋeŋgurí.
23 Basit Peter nah tounu buwih bar hirun bairi fai ta’imon hi’in.
24 Toŋeyate saraŋoní Sisaria yendémo ŋuno oŋgurí. Kornilius suwisawiyómboya nembe topémboya neko yiriní mahe koporo sopoyaŋgurí.
24 Veya baitonin hina Caesarea hitit. Cornelius i ma matan ef i’itin, taintuwan afa e’af ayuwih hina ana baremaim bairi hima Peter hikakaif.
25 Asa Pita ya quroko oníqo, Kornilius eneno mahero khímo rokaráŋo umburo potoruku te inaró.
25 Peter na bar rur ana maramaim, Cornelius nanamaim sun yowen kwafir re.
26 Quko Pitako okokoworo ŋande yaró, “Otoqo. No ŋuya uni naŋge.”
26 Baise Peter imisiruw eo, “Kumisir ayu i orot o na’atube.”
27 Ŋunde yero irisa ŋundo mande yero ya quroko oriyó. Oro unipare qambu kopoyuri yiyaró.
27 Peter tur busuruf auman Cornelius hairi hirun hin bar wanawanan hitit naatu sabuw kou’ay gagamin na’in hima’am kouh yen.
28 Asa Pitako ŋande yimiraró, “Yeŋombo iŋoteŋgo, Juda koro hutuŋo mande qundo ŋande yete, ko norendo uni wini meyowo quya kunditewero mepémo kini.Quko Anutuko ŋande no witú nereró, ko nondo uni ka qene rondaŋero pusú yewero mepémo kini.
28 Iuwih eo, “Kwa etei kwaso’ob Jew hai ofafar men ebibasit boro Ufun Sabuw atinanawani bairi tatitayo’ay. Baise God i’obaiyu aitin ayu men orot ta biyan karitanin o gubagub anarouw anao.
29 Ŋunde ŋuro no neko nereŋgurí quno kina maheteno. Asa ko ŋande osese yereteno, ye do murí karo no neko nereŋgurí?”
29 Imih ayu isou tur kwabiyafar, ayu men erekwahir auman anamih. Ayu kwa abibatiy, aisim ayu isou tur kwaiyafar ana?”
30 Ko Kornilius ŋande yaró, “Kosa naru nimí kini komoko, suwoya 3 kilok ŋandiro naŋge, no yanemo hariri teyanowó. Ŋunde teyowe uni ka kowe punu-punuyó muko hiyóqeyaró ŋundo mahero toŋenemo kaŋaró.
30 Cornelius iya’afut eo, “Veya kwafe’en na’atube sawaraka, veya three korok na’atube rabirab au baremaim ayoyoyoban, naniyan meyemeye orot ana faifuw kwes nau’umaim bat eo,
31 Ko ŋande yaró, ‘Kornilius, Anutuko haririke iŋote, ko uni otoro tukuni teyoteŋgo qu samaka yerero o yunoyote ŋuro iŋote.
31 ‘Cornelius, ayoyoban God nowar naatu a siwar sabuw yababan wairafih ibitih imaim ana not kusib.
32 Asa ko uni ka asá yereka Jopa uyaya Saimon owí kako Pita nekoyika mahiní. Uni ŋu makao kowí roŋgaruwoyara uni owí Saimon koya kunditero yayó windi sumeyoro ŋuno yote,’ yaró.
32 ‘Orot ta kwiyafar en Joppa imaim orot wabin Simon wabin ta Peter i Simon bobaituw kanabihimaim sawar ta ta sakirayan ana bar tor rewanamaim ema’am biyan etit.’
33 Ŋunde ŋuro nondo waka ta mande ka rewe keno uyaró ŋu. Ko keto o meté te nunoro mahete. Asa nore soso koporo Anutu toŋímo ŋano kaŋato Uni Parámimbo mande kunaró ŋu yeka iŋowato.”
33 Imih o isa tur saisewat aiyafar, naatu gewasin maiyow o ina itit, naatu aki etei God nanamaim Regah sawar etei eo biyuni nowaramih ama akakaif.”
34 Asa Pitako hurí tero ŋande yaró, “Hamó horé, itaka ŋande iŋoteno, ko Anutuko unipare soso ŋuro otete kanata naŋge howeyote.
34 Imaibo Peter busuruf binan eo, “Ayu bounabo aso’ob, God men orot babin ta’imon itin yan ebaibimih.
35 Enendo uni wini soso eneŋo soreyoteŋgo, ko o roneneŋowí mu teyoteŋgo, ŋu soso quro metéŋoyote.
35 Baise orot menan ta ta iyab i tibibiruw naatu abisa gewasin tisisinaf.
36 Anutuko miti mande ŋu rero nore Israel nunaró. Mande ŋuko ŋandiro: Yesu Kristo,uni soso koro Uni Paráminanimbo nore noriní Anutu koya newonde kanata teyoteto.
36 Tur God iyafar na Israel biyah titit i etei kwaso’ob, iti tur gewasin i tufuw Jesu Keriso wanawanamaim ema’am. It etei ata Regah.
37 Yendo Judia mirako o soso tunoqaró ŋuro iŋoyoteŋgo, quko Galili mirako ŋuno hurí taró. Ŋuno Jonko unipare mande yesoworo sono re yunaró.
37 Naatu kwaso’ob sawar abisa Judea wanawanan mamatar, John bapataito isan bibinan ufunamaim iti sawar i Galilee imaim busuruf.
38 Yate Anutuko Nasaret yendé uni ŋu, Yesu, rokóŋoro Yuqa Surumí inoro wimbu parámi inaró. Anutuko eneya yoní wimbo-wimbo uyaro o meté unipare te yunoyara, ko enendo Monimbuko uni rowore yereró ŋuno qu yoriní meté taŋgurí.
38 Mi’itube Anun Kakafiyinamaim God Jesu Nazareth matuwan tafan eof nowah naatu fair tafan bisuwai i kwaso’ob. Naatu ana bowabow mi’itube run tit bow yawas gewasin sinaf, sabuw iyab afiy hai fairamaim hima’am etei biyawasih auman i kwaso’ob, anayabin God i hairi hima’am.
39 “Asa norendo o soso Judia mirako, Yerusalem yendémo ŋuno taró ŋu qenero ŋuro yesowoyoteto. Ko unindo utoro te kano porowoyi khumaró.
39 Sawar abisa Jew hai me yan naatu Jerusalemamaim sisinaf etei i aki a’itah sif arurubon. Naatu onaf afe’enamaim hikubar momorob auman i aki aso’ob.
40 Quko naru kapusayómo ŋuno Anutuko okokowoní otoqoro tunomo tunoqaró.
40 Baise veya tounu ufunamaim God morobone bora’ah maiye naatu iwa’an tit irerereb sabuw hi’itin.
41 Quko uni soso ŋundo kama qeneŋgurí. Kini, uni Anutuko komo rokó yereró ŋundo naŋge qenetowó. Uni tapu koŋgo otoqoníqo, norendo eneya o kopo natowó.
41 Men sabuw etei hi’itin, baise sabuw iyab God rurubinihiwat, nati i aki iyab morobone mimisir maiye ufunamaim bairi a’aa atomatomawat.
42 Ko norendo unipareko mande ka yesowowato ŋuro nimiraró. Mande ŋuko ŋandiro, ko Anutuko Yesu rokóŋaró, ko enendo unipare yoteŋgo quya unipare komo khumaŋgurí quya ronda yereweya.
42 Naatu eobaiyuni tur gewasin sabuw etei isah ana binan hai tur ana’owen Jesu i God Rubin sabuw yawayawasih naatu murumurubih baibabatiyih isan.
43 Ye-ye unisoso ŋande yeyaŋgo, ko unipare soso Yesu iŋondutuwoyoteŋgo ŋu, Anutuko Yesu owíwore quhuríye se rotoweya.”
43 Dinab orot etei isan hibinan hio sabuw iyab i wabinamaim hinabitumatum boro hai bowabow kakafih nanotawiyen.”
44 Asa Pitako mande ŋu watí yeyoníqo, Yuqa Surumí ŋundo umburo unipare soso mande ŋu iŋoyaŋgo quno ŋuno umburó.
44 Peter iti na’atube bat eo inan wanawanan Anun Kakafiyin ra’iy sabuw iyab hima tur hinonowar tar gabuwih.
45 Iŋondutu uni koweye toŋaŋgurí quPita koya maheŋgurí ŋundo newondeye uraró, dokoro Yuqa Surumí ŋu uni wini meyowosaŋayemo ŋuya umburó.
45 Jew baitumatumayah afa Peter bairi Joppa’ane hinan hifofofor men kafaita. God ana usar Anun Kakafiyin Ufun Sabuw auman tafahimaim isuwai re’ere isan.
46 Hamó, umbuní mande enesó-enesówore yero Anutu owí hokoyaŋgurí. Asa Pitako ŋande yaró,
46 Naatu sabuw menah botabir tur ta ta hio God hibora’ara’ah.
47 “Unipare ŋako Yuqa reteŋgo ŋunde naŋge norendo komo ratowó ŋundiro. Ŋunde ŋuro danimbo meté sono re yunoteto ŋu kusiyoweya?”
47 “Iti sabuw boro yait harewamaim bapataito bain isan na’otanih? Anayabin Anun Kakafiyin it tabaib na’atube i auman hibaika.
48 Yero topé-topé ŋu ŋande yimiraró, “Yesu Kristoowímo sono re yunoyika.” Yiní sono re yunoyi kini tiní ŋande miraŋgurí, “Ke roto noreya soŋga ta yate ta,” yaŋgurí.
48 Basit iuwih Jesu Keriso wabinamaim bapataito hibai, naatu Peter veya bai’ab na’atube bairi ma isan hifefeyan nati’imaim bairi hima.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.