Mateus 13
Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs NAA
1 Ma̱ tadʉ xʉʉ Jesús tsyoꞌoñ ma̱ ja tʉjk es oj ñejxy mejyñbyʉꞌa̱a̱y, es ñaxweꞌtsy jam.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Ta ja ja̱ꞌa̱y may jyantsyñaymyujkʉ ma̱ yʉꞌʉ. Ta Jesús tyʉjkʉ ma̱ tuꞌugʉ barkʉ es ñaxweꞌtsy jam, es nidʉgekyʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty wyʉꞌʉmdʉ japyʉ ma̱ puꞌu jot.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Net tyʉjkʉ yaꞌʉxpʉjkpʉ mʉt kana̱k nax ijxpajtʉn, es jyʉnáñ:
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 Es ma̱ oj twʉjy, oj nandʉꞌʉn kyaꞌay ja tyʉʉmt ma̱ paduꞌu, es ja joon tpiidʉ.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Es nandʉꞌʉn kyaꞌay ja tyʉʉmt ma̱ ja tsa̱a̱deꞌeky patkʉꞌp es wingʉjxy kyaj kyʉ́kʉty ja nax. Pa̱a̱dyʉ tadʉ tʉʉmt pojʉn myujxy mʉt ko wingʉjxy jeꞌeyʉ ja nax.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Es ko ja xʉꞌán myiiñ, net tyʉtsy, mʉt ko kyaj ꞌya̱a̱tskeꞌeky.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Jatuk peky ja tʉʉmt kyaꞌay ma̱ ja apyñ jawyiin myujxy, ta dyajjiꞌxy ja triigʉ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Es jatuk peky ja tʉʉmt kyaꞌay oyña̱a̱xóty. Ta byeen oy tyʉʉmpꞌa̱jty. Na̱a̱gʉty wyinjʉnajky mʉgoꞌpxʉ triigʉ tuꞌuk tuꞌukpʉ tʉʉmt, na̱a̱gʉty tʉgʉꞌpx es na̱a̱gʉty iꞌpx ma̱jk.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 Diꞌibʉ mʉdoodʉp, waꞌan tjaygyúkʉdʉ.
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Ta ja ʉxpʉjkpʉty tmʉwingoondʉ ja Jesús, es dyajtʉʉdʉ:
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Ta Jesús ꞌyadsoojʉdʉ:
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Jaꞌa ko diꞌibʉ myʉda̱jty jyaygyejpy, akꞌyajmoꞌoyʉp waanʉ niꞌigʉ; es tꞌaktimmʉdátʉt waanʉ may; es diꞌibʉ myʉda̱jtypy waandiꞌknʉ, aktimꞌyajpʉjkʉdyaꞌayʉp diꞌibʉ myʉda̱jtypy.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Pa̱a̱ty ndukmʉmadya̱ꞌa̱ktʉ mʉdʉ ijxpajtʉn, mʉt ko yʉꞌʉjʉty ijxtʉp, per dʉꞌʉn yʉꞌʉjʉty éxtʉm kyadimꞌixtʉ; es mʉdoodʉp, per kyaj tjaygyúkʉdʉ éxtʉm tkadimmʉdowdʉ.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Es dʉꞌʉn éxtʉm yʉꞌʉjʉty yajkuydyúñ éxtʉm ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Isaiiʉ jyʉnáñ:
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 mʉt ko tya̱dʉ ja̱ꞌa̱yʉdyʉ jyot tʉ jyʉmbittʉ juun,
15 Porque o coração deste povo
16 ’Per kuniꞌxy miidsʉty, mʉt ko mꞌijxtʉp es mmʉdoodʉp.
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 Tʉyꞌa̱jtʉnʉts miits nꞌanʉʉmʉdʉ ko may ja Diosʉ kyuga̱jxpʉty esʉ ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ jikyꞌa̱jttʉ tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt tjaꞌixandʉ tya̱a̱dʉ diꞌibʉ miits mꞌijxtʉp, per kyaj oj tꞌixtʉ; jyamʉdowandʉ diꞌibʉ miits yʉ tya̱a̱dʉ mmʉdoodʉp, per kyaj oj tmʉdowdʉ.
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 ’Mʉdowdʉ diꞌibʉ myadyakypy ja ijxpajtʉn ma̱ ja ja̱ꞌa̱y oj twʉjy ja triigʉ.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Diꞌibʉ myʉdoodʉp wiꞌix ja tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn es kyaj tjaygyúkʉdʉ, dʉꞌʉn yʉꞌʉ éxtʉm ma̱ ja tʉʉmt kyaꞌay tuꞌa̱a̱y. Myiiñ ja mʉjkuꞌugópk es pyʉjkxʉ ja Diosʉ ꞌyayuk diꞌibʉ dʉꞌʉn niꞌipyʉn jyodoty.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Ma̱ ja tʉʉmt kyaꞌay ma̱ ja tsa̱a̱deꞌeky patkʉꞌp, jaꞌa ꞌyandijpy ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ myʉdoodʉp ja Diosʉ ꞌyayuk es tꞌaxá̱jʉdʉ xondaꞌaky ꞌya̱a̱ xondaꞌaky jyot.
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 Dʉꞌʉn yʉꞌʉ éxtʉm ja triigʉ diꞌibʉ kyaj kyʉ́kʉty ja ꞌya̱a̱ts, kyaj jyaktʉ. Ko tyukmín tyukja̱ꞌtʉdʉ ayoꞌon jotmay mʉt jaꞌagyʉjxm ja Diosʉ ꞌyayuk, net tmastuꞌuty ja myʉbʉjkʉn.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Ma̱ ja tʉʉmt kyaꞌay ma̱ ja apyñ myuxy, jaꞌa ꞌyandijpy ja diꞌibʉ myʉdoodʉp ja Diosʉ ꞌyayuk; per jaꞌayʉ wyinma̱ꞌa̱ñꞌa̱jttʉp diꞌibʉ tyukjikyꞌáttʉp ya̱ naxwiiñ es ja jotkujkja̱ꞌa̱yꞌa̱jtʉn winꞌʉꞌʉn winxá̱jʉdʉp, es tkajamyetsy Diosʉ ꞌyayuk, es kyaj dyajmʉj dyajmáyʉdʉ ja Diosʉ ꞌyayuk ma̱ tya̱dʉ ja̱ꞌa̱yʉty.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Es ma̱ ja tʉʉmt kyaꞌay oyña̱a̱xóty, jaꞌa ꞌyandijpy ja diꞌibʉ myʉdoodʉp ja Diosʉ ꞌyayuk es tjaygyúkʉdʉ, es dyajmʉj dyajmáyʉdʉ. Na̱a̱gʉdyʉ dʉꞌʉn éxtʉm ma̱ diꞌibʉ ja tʉʉmt dʉꞌʉn tʉʉmpꞌa̱jt mʉgoꞌpx, esʉ wiinkpʉ dʉꞌʉn éxtʉm ma̱ diꞌibʉ tʉʉmpꞌa̱jt tʉgʉꞌpx, o éxtʉm ma̱ diꞌibʉ tʉʉmpꞌa̱jt iꞌpx ma̱jk.
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Jesús tpʉjtákyʉ tya̱dʉ jatuꞌugʉ ijxpajtʉn:
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 Es ko myana̱jxta̱ꞌa̱ydyʉ, ta tyʉkʉ tuꞌugʉ myʉdsip ma̱ naty tʉ twʉjy. Ta twʉjy ja axʉʉkpʉ ujts tʉʉmt.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Ko naty ja triigʉ yoñ es tyʉʉmpꞌatánʉ, ta kyʉxeꞌky es tap tmʉtꞌyóñ ja axʉʉkpʉ ujts diꞌibʉ ja myʉdsip oj ttukwʉjʉ.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Ta ja mʉduumbʉtʉjkʉty oj tꞌanʉʉmʉ ja wyindsʉ́n: “Windsʉ́n, pʉn ja tʉʉmt oyʉ naty diꞌibʉ yajwʉj ma̱ yʉ mnax, ¿ma̱a̱ dʉn tsyooñʉ tadʉ axʉʉkpʉ ujts?”
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 Net ja wyindsʉ́n ꞌyadsoojʉdʉ: “Niduꞌugʉty ja nmʉdsípʉdsʉ dʉꞌʉn tʉ ꞌyadʉꞌʉtsy.” Ta ja myʉduumbʉty dyajtʉʉdʉ ja wyindsʉ́n: “¿Ti mdsejpy esʉts nʉjx nꞌʉxwijxʉꞌʉktʉ tadʉ axʉʉkpʉ ujtsʉ?”
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 Es ja wyindsʉ́n ꞌyadsoojʉdʉ: “Kyaj, mʉt ko nʉjx yajwijxeꞌegyʉ tadʉ axʉʉkpʉ ujts, pʉdʉꞌʉgʉp nandʉꞌʉn tadʉ triigʉ.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Nik mastuꞌuttʉ. Waꞌan dyoñ tiꞌigyʉ extʉ koonʉm myúkʉt ja triigʉ. Taanʉm ngáxtʉt es xyajpʉdʉꞌʉktʉt jawyiin ja axʉʉkpʉ ujts es xyꞌawʉʉndʉt adsimyꞌam es yajnoꞌkta̱ꞌa̱yʉt. Es ok xypyʉjkʉꞌʉktʉt ja triigʉ ma̱ ja ndriigʉ tʉjkʉts.”
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Jesús nandʉꞌʉn tpʉjtáky jatuꞌugʉ tya̱dʉ ijxpajtʉn:
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Tya̱dʉ tʉʉmt byeen jyantsymyutskꞌátyʉty; per ko yeeky, waanʉ mʉj yoombéty éxtʉm mba̱a̱t ja joon jʉyujk ñaybyeꞌeñʉty ma̱ yʉ xyeꞌendsyʉn.
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Nandʉꞌʉn tpʉjtákyʉ tya̱dʉ jatuꞌugʉ ijxpajtʉn:
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Jesús tꞌanma̱a̱y tʉgekyʉ tya̱a̱dʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty mʉdʉ ijxpajt, es ni tii tkatukmʉmadyaky pʉn kyaj dyajtúñ ja ijxpajtʉn.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn jyajty es yajkuydyúnʉt éxtʉm ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ jyʉnáñ ma̱ tkʉxja̱a̱y:
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Ko ja ja̱ꞌa̱yʉty oj ñʉjxta̱a̱yñʉdʉ, ta ja Jesús tyʉjkʉ tyʉgoty. Ta ñimiinʉdʉ ja ꞌyʉxpʉjkpʉty es ꞌyanma̱a̱yʉdʉ:
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Ta ja Jesús ꞌyanma̱a̱yʉdʉ:
37 E Jesus respondeu:
38 es ja naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja kam. Ja oybyʉ tʉʉmt jaꞌa dʉꞌʉn ja Diosʉ myʉduumbʉty, es ja axʉk ujts jaꞌa dʉꞌʉn ja kaꞌoybyʉ myʉduumbʉty,
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 es ja diꞌibʉ wyijpy ja axʉk ujts tʉʉmt, yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja mʉjkuꞌugópk. Ja pʉjtaꞌaky jaꞌa ꞌyandijpy ko ja̱ꞌa̱y yajpayoꞌoydyʉt, es diꞌibʉ yajpʉdʉꞌktʉp ja pʉjtaꞌaky, jaꞌa dʉꞌʉn ja Diosʉ ꞌyánklʉsʉty.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 Es dʉꞌʉn éxtʉm ja axʉk ujts yajwijxmíky es yajpʉjtaꞌaky jʉʉnóty es tyóyʉt, dʉꞌʉn nandʉꞌʉn jyata̱ꞌa̱ñ ja xʉʉ ko ja naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱y yajpayoꞌoydyʉt.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Es ʉj ja Naxwíñʉdʉ Ja̱ꞌa̱yʉdyʉ Kyudʉnaabyʉ, ngajxʉpts ja nꞌánklʉsʉts es dyajjʉgaꞌaktʉt ma̱dsʉ ngutujkʉn tʉgekyʉ diꞌibʉ adʉ́tstʉp axʉʉk es diꞌibʉ wiinkpʉty yajpekytyuundʉp.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 Yajpʉjta̱ꞌa̱ga̱ꞌa̱ndʉ ma̱ ja jʉʉn jornʉ ma̱ ja̱ꞌa̱y jyʉꞌʉy ya̱ꞌa̱xtʉt es ñaydyʉtska̱a̱dʉdʉt mʉt ja ayoꞌon.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Es net diꞌibáty jikyꞌa̱jttʉp éxtʉmʉ Dios ttseky, dʉꞌʉn nʉjx jya̱j tyʉꞌxtʉ éxtʉm ja xʉʉ ma̱ yʉ Dios Teedyʉ kyutujkʉn. Diꞌibʉ mʉdoodʉp, waꞌan tjaygyúkʉdʉ.
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 ’Yʉ tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn dʉꞌʉn éxtʉm ja meeñʉ tá̱jʉbʉ. Ko tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y tpa̱a̱ty, ta dyuꞌutsy nan jamyʉ jatʉgok, es jyantsyxyón nʉjx tteeky tʉgekyʉ diꞌibʉ myʉda̱jty jyaygyejpy, es tjuyʉ tadʉ nax.
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 ’O nandʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn ja tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn dʉꞌʉn éxtʉm tuꞌugʉ ajuuy adoꞌkpʉ diꞌibʉ ꞌyʉxtaapy ja oyatypyʉ perlʉ;
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 es ko tpa̱a̱ty tuꞌuk diꞌibʉ oydsyooxʉty, ta nʉjx tteeky tʉgekyʉ diꞌibʉ myʉda̱jty jyaygyejpy, es tjuyʉ tadʉ perlʉ.
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 ’Nandʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn ja tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn éxtʉm tuꞌugʉ a̱jkxma̱jtsn. Ko yajkujʉbípʉ mejyñóty, ta tmatsy kana̱k naxʉ a̱jkx.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 Ko ꞌyútsʉt ja a̱jkxma̱jtsn, ta ja a̱jkxma̱jtspʉty dyajpʉdsʉ́mdʉt puꞌujótm. Ta ñaxwaatstʉt es twimbíwdʉt ja a̱jkx, es tpʉjkʉꞌʉgʉt ja oyatypyʉ katsyoty es tꞌʉxwʉ́jʉt diꞌibʉ kyaj ꞌyóyʉty.
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Dʉꞌʉn myina̱ꞌa̱ñ ko ja̱ꞌa̱y yajpayoꞌoydyʉt. Es myíndʉt ja ánklʉsʉty es dyaꞌꞌabekyʉyaꞌañ diꞌibʉ kyaj ꞌyoyjyaꞌayʉty, es kyaj ꞌyokꞌijnʉdʉt mʉt ja oyjyaꞌayʉty.
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 Ta tpʉjta̱ꞌa̱gʉt ja axʉk ja̱ꞌa̱ydyʉjk ma̱ ja jornʉ yeeñ, ma̱ ja̱ꞌa̱y jyʉꞌʉy ya̱ꞌa̱xtʉt es ñaydyʉtska̱a̱dʉdʉt mʉt ja ayoꞌon.
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Net ja Jesús dyajtʉʉdʉ:
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Es ja Jesús ꞌyakꞌanma̱a̱yʉdʉ:
52 Então Jesus lhes disse:
53 Ko Jesús tpʉjtakta̱a̱yʉ tya̱dʉ ijxpajtʉn, ta oj jap tsyooñ
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 es jyajty ma̱ ja kyʉꞌʉmga̱jpn, es jap tyʉjkʉ yaꞌʉxpʉjkpʉ tsa̱jptʉgóty ma̱ tadʉ ka̱jpn. Es ja ja̱ꞌa̱yʉty dʉꞌʉñʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ, es jyʉna̱ꞌa̱ndʉ:
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 Yʉꞌʉdsʉ tya̱dʉ tsajtspʉ mya̱a̱nk es tta̱a̱kꞌáty ja Mariiʉ, es tmʉgaꞌaxꞌáty ja Santya̱ꞌa̱gʉ, Josee, Simonk esʉ Juudʉs,
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 esʉ myʉgaꞌaxtoxytyʉjkʉty nan ya̱a̱ tsyʉʉnʉdʉ ma̱ ʉdsa̱jtʉm. ¿Ma̱a̱ dʉnʉ tya̱a̱dʉ tʉgekyʉ tʉ tjaty?
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Pa̱a̱ty kyaj tjatunandʉ kwentʉ. Esʉ Jesús ꞌyanma̱a̱yʉdʉ:
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Es kyaj nʉgoo ttuuñ ja mʉjꞌa̱jtʉn jap, mʉt ko ja ja̱ꞌa̱yʉty kyaj myʉbʉjkʉdʉ.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.