João 7
Juquila Mixe NT (MXQ_TBL) vs VC
1 Ko tya̱a̱dʉ tyuun jya̱jtʉ, japʉ naty jyʉdity ja Jesús yaꞌʉxpeky Galileeʉ. Kyaj ñʉjxáñ Judeeʉ mʉt ko yʉ israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty jyayaꞌoogánʉdʉ.
1 Depois disso, Jesus percorria a Galiléia. Ele não queria deter-se na Judéia, porque os judeus procuravam tirar-lhe a vida.
2 Es tyimpátnʉbʉ naty ja xeꞌemdyʉjk xʉʉ diꞌibʉ myʉjtuundʉp ja israelítʉty jap Jerusalén,
2 Aproximava-se a festa dos judeus chamada dos Tabernáculos.
3 net ja Jesusʉ myʉgaꞌaxʉty ꞌyanma̱a̱yʉ: —Pʉdsʉm ja ya̱a̱. Nʉjx Judeeʉ es nandʉꞌʉnʉ mꞌʉxpʉjkpʉty diꞌibʉ jápʉty tꞌíxtʉt ja mʉjꞌa̱jtʉn diꞌibʉ mdiimpy.
3 Seus irmãos disseram-lhe: Parte daqui e vai para a Judéia, a fim de que também os teus discípulos vejam as obras que fazes.
4 Kyaj pʉ́n ti ayuꞌudsyʉ ttuñ pʉn tsyejpy es ja ja̱ꞌa̱y tnijáwʉt. Mʉt ko mij xytyuñʉ tya̱a̱dʉ, tukꞌixʉ net nidʉgekyʉ ja̱ꞌa̱y.
4 Pois quem deseja ser conhecido em público não faz coisa alguma ocultamente. Já que fazes essas obras, revela-te ao mundo.
5 Es dʉꞌʉn ꞌyanma̱a̱yʉdʉ ja myʉgaꞌaxʉty mʉt ko nan kyaj tmʉbʉjktʉ ko yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja Diosʉ ꞌyUꞌunk.
5 Com efeito, nem mesmo os seus irmãos acreditavam nele.
6 Net ja Jesús tꞌanma̱a̱ydyʉ ja myʉgaꞌaxʉty: —Kyajnʉm jyaꞌty ja nꞌoorʉts. Pa̱a̱dyʉts ʉj kyajts nnʉjxʉt mʉt miidsʉty. Nʉjx miidsʉty, mʉt ko mʉt miidsʉty oy yʉꞌʉ oytyim diꞌibʉ oorʉty.
6 Disse-lhes Jesus: O meu tempo ainda não chegou, mas para vós a hora é sempre favorável.
7 Miidsʉty kyaj mdukꞌakꞌátʉdʉ pʉ́nʉdyʉ naxwíñʉdʉ winma̱ꞌa̱ñ jaꞌaꞌa̱jtʉdʉp. Per ʉj sitʉy xytyukꞌakꞌa̱jttʉpts mʉt kots ʉj nꞌawanʉ ko axʉʉk yʉꞌʉ diꞌibʉ tyuundʉp.
7 O mundo não vos pode odiar, mas odeia-me, porque eu testemunho contra ele que as suas obras são más.
8 Nʉjx miits mxʉꞌattʉ. Ʉj kyajts miits nmʉʉtnʉjxtʉt mʉt ko kyajnʉm tpa̱a̱ty ja nꞌoorʉts ma̱ts ʉj nnʉjxʉt.
8 Subi vós para a festa. Quanto a mim, eu não irei, porque ainda não chegou o meu tempo.
9 Es ko dʉꞌʉn jyʉna̱a̱nda̱a̱y, ta oj wyeꞌemy ja Jesús Galileeʉ.
9 Dito isto, permaneceu na Galiléia.
10 Ko waanʉ ꞌyijty ko naty ja myʉgaꞌaxʉty tʉ tsyoondʉ, net ja Jesús tsyoꞌoñ es ñejxy xʉꞌa̱jtpʉ, oy kyanideꞌxyʉty, abekyʉ jaꞌa ñejxy es kyaj mʉdʉ mayjyaꞌay.
10 Mas quando os seus irmãos tinham subido, então subiu também ele à festa, não em público, mas despercebidamente.
11 Ja israelítʉty ꞌyʉxta̱a̱yʉdʉ jap xʉʉjóty es jyʉna̱ꞌa̱ndʉ: —¿Ma̱a̱ da netʉ tadʉ ja̱ꞌa̱y?
11 Buscavam-no os judeus durante a festa e perguntavam: Onde está ele?
12 Es ma̱ mayjyaꞌayʉty tmadya̱ꞌa̱ktʉ ja Jesús, tap na̱a̱k diꞌibʉ jʉnándʉp: —Oy ja̱ꞌa̱y yʉꞌʉ. Es wiingátypyʉ jʉnándʉp: —Kyaj ꞌyoyjyaꞌayʉty, mʉt ko twinꞌʉʉñ ja ja̱ꞌa̱yʉty.
12 E na multidão só se discutia a respeito dele. Uns diziam: É homem de bem. Outros, porém, diziam: Não é; ele seduz o povo.
13 Per ni pʉ́n kyamadya̱ꞌa̱ktʉ mayjyaꞌayóty, jeꞌeyʉ ayuꞌudsyʉ, mʉt ko ttsʉꞌʉgʉdʉ ja teedywyindsʉ́nʉty.
13 Ninguém, contudo, ousava falar dele livremente com medo dos judeus.
14 Es ko kyujkwaꞌxy ja mʉj xʉʉ, net ja Jesús jyajty Jerusalén. Ta tyʉjkʉ mʉj tsa̱jptʉjk ñabotsoty es tyʉjkʉ yaꞌʉxpʉjkpʉ.
14 Lá pelo meio da festa, Jesus subiu ao templo e pôs-se a ensinar.
15 Es ja israelítʉty dʉꞌʉñʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ ko tmʉdooꞌijttʉ éxtʉm ja Jesús yaꞌʉxpeky. Net ñayjyʉnánʉdʉ: —¿Es wiꞌixʉ tya̱a̱dʉ oytyiity tnijawʉ?, es ni jeꞌeyʉ kyaꞌʉxpékyʉty.
15 Os judeus se admiravam e diziam: Este homem não fez estudos. Donde lhe vem, pois, este conhecimento das Escrituras?
16 Jesús tꞌanma̱a̱ydyʉ: —Diꞌibʉts ʉj ndukꞌʉxpʉjktʉp, kyaj yʉꞌʉ myiñ mʉdʉdsʉ ngʉꞌʉm winma̱ꞌa̱ñ, Dios yʉꞌʉts tʉ xykyexy es ndukꞌʉxpʉ́kʉdʉts éxtʉmts nduñ.
16 Respondeu-lhes Jesus: A minha doutrina não é minha, mas daquele que me enviou.
17 Pʉn ja pʉ́n ttuna̱ꞌa̱ñ diꞌibʉ Dios ñiꞌanaꞌamʉp, yʉꞌʉ dʉꞌʉn ñijáwʉdʉp ko ʉj yʉ nꞌʉxpʉjkʉnʉts Diósʉts xymyeepy. Kyaj yʉꞌʉjʉty mʉt ja ngʉꞌʉm winma̱ꞌa̱ñʉts nduñ.
17 Se alguém quiser cumprir a vontade de Deus, distinguirá se a minha doutrina é de Deus ou se falo de mim mesmo.
18 Diꞌibʉ ka̱jxp mʉt ja kyʉꞌʉm winma̱ꞌa̱ñ, nayyajmʉjpʉdsʉmánʉp kʉꞌʉm, per ja diꞌibʉ yajmʉjpʉdsʉmaampy ja diꞌibʉ tʉ tyukꞌaneꞌemyʉty, yʉꞌʉ dʉn ka̱jxp tʉyꞌa̱jtʉn es ni wiꞌix tsow kyaj jyikyꞌaty axʉʉk.
18 Quem fala por própria autoridade busca a própria glória, mas quem procura a glória de quem o enviou é digno de fé e nele não há impostura alguma.
19 ’Moisés yʉꞌʉ dʉn mmooyʉdʉ ja anaꞌamʉn, es ni tuꞌuk miits xykyamʉmʉdowdʉ es xykyakuydyundʉ ja ꞌyanaꞌamʉn. ¿Es ti kots miits xyaꞌooga̱ꞌa̱ndʉ?
19 Acaso não foi Moisés quem vos deu a lei? No entanto, ninguém de vós cumpre a lei!...
20 Net ja ja̱ꞌa̱yʉty ꞌyadsoodʉ: —¡Mʉjkuꞌu mij mbajʉdijtʉp! Tʉ mlokʉ. ¿Pʉ́nʉ dʉn mij myaꞌoogánʉp?
20 Por que procurais tirar-me a vida? Respondeu o povo: Tens um demônio! Quem procura tirar-te a vida?
21 Jesús ꞌyadsooy: —Mʉt ko sa̱a̱bʉdʉ xʉʉ tuꞌugʉ yedyʉjk nyaꞌꞌagʉdákyʉts, pa̱a̱ty dʉꞌʉñʉ mwʉꞌʉmʉdyaꞌaydyʉ.
21 Replicou Jesus: Fiz uma só obra, e todos vós vos maravilhais!
22 Mjʉna̱ꞌa̱ndʉ ko Moisés yʉꞌʉ dʉꞌʉn mdukꞌanaꞌamʉdʉ es xytsyúktʉt waanʉ ma̱ ja yedyʉjkꞌa̱jtʉn yʉ mma̱a̱nguꞌungʉty, oyʉ dʉꞌʉn ja mꞌaptʉjkʉty diꞌibʉ yajtsondák éxtʉm jaayʉm yajtúñ, kyaj yʉꞌʉdyʉ Moisés.
22 Moisés vos deu a circuncisão {se bem que ela não é de Moisés, mas dos patriarcas}, e até no sábado circuncidais um homem!
23 Miits mdsujktʉp yʉ mma̱a̱nguꞌungʉty oy sya̱a̱bʉdʉty éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Moisés ꞌyanaꞌa̱mʉn. ¿Es ti ko mjotꞌambʉktʉ mʉt kots tuꞌugʉ yedyʉjk nyaꞌꞌagʉdakta̱a̱y sa̱a̱bʉdʉ xʉʉ?
23 Se um homem recebe a circuncisão em dia de sábado, e isso sem violar a Lei de Moisés, por que vos indignais comigo, que tenho curado um homem em todo o seu corpo em dia de sábado?
24 Miits mjʉnándʉp ko ꞌyóyʉty pʉn sa̱a̱bʉdʉ xʉʉ mduundʉp diꞌibʉ Moisés mdukꞌanaꞌamʉdʉ. Per kots ʉj nyaꞌꞌagʉdaꞌaky sa̱a̱bʉdʉ xʉʉ tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y, miits mjʉnándʉp: “¡Kyaj ꞌyóyʉty!” Es dʉꞌʉn yaꞌixy ko kyaj ꞌyóyʉty diꞌibʉ mbayoꞌoydyʉp.
24 Não julgueis pela aparência, mas julgai conforme a justiça.
25 Net niduꞌugʉty ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibáty tsʉna̱a̱ydyʉp jap Jerusalén ñayyajtʉʉjʉdʉ: —¿Ti kyaj jyaꞌajʉdyʉ tya̱a̱dʉ diꞌibʉ ꞌyʉxta̱a̱ydyʉp es tpajʉdittʉ es dyaꞌooga̱ꞌa̱ndʉ?
25 Algumas das pessoas de Jerusalém diziam: Não é este aquele a quem procuram tirar a vida?
26 Pes tʉxim mayjyaꞌayóty kyajxy, es ni pʉ́n wiꞌix kyaꞌꞌanʉꞌʉmxʉdʉ. ¿Ti waꞌanʉ justisʉtʉjkʉty tmʉbʉktʉ ko tya̱a̱dʉ tyʉyꞌa̱jtʉnʉty ko yʉꞌʉdyʉ Kristʉ?
26 Todavia, ei-lo que fala em público e não lhe dizem coisa alguma. Porventura reconheceram de fato as autoridades que ele é o Cristo?
27 Es wiingátypyʉ jyʉnandʉ: —Kyaj. Kyaj mba̱a̱t, jaꞌa ko ʉdsa̱jtʉm nidʉgekyʉ nnija̱ꞌa̱m ma̱ kyuga̱jpnʉdyʉ tya̱a̱dʉ. Ko myínʉt ja Kristʉ, ni pʉ́n tkanijáwʉt ma̱ tsyooñ.
27 Mas este nós sabemos de onde vem. Do Cristo, porém, quando vier, ninguém saberá de onde seja.
28 Ko naty yaꞌʉxpeky mʉj tsa̱jptʉjk ñabotsoty, net jyʉnáñ mʉk: —Byeen xyꞌoknija̱ꞌa̱nʉdʉ miidsʉty pʉ́ndsʉ dʉꞌʉn ʉj es ma̱ts ndsooñ. Per ʉj kyajts ngʉꞌʉm winma̱ꞌa̱ñ nmíñʉts. Jaꞌa diꞌibʉ tʉyꞌa̱jtʉnduump xykyajxpʉts. Miits kyaj xyꞌixyꞌattʉ.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus exclamou: Ah! Vós me conheceis e sabeis de onde eu sou!... Entretanto, não vim de mim mesmo, mas é verdadeiro aquele que me enviou, e vós não o conheceis.
29 Ʉj sitʉy nꞌixyꞌajtypyʉts, mʉt ko jámʉts ndsooñ ma̱ yʉꞌʉ, es yʉꞌʉts tʉ xykyexy.
29 Eu o conheço, porque venho dele e ele me enviou.
30 Net tjamatsandʉ es tjapʉjta̱ꞌa̱gándʉ pujxndʉgóty. Per ni pʉ́n tkama̱jtsy, mʉt ko kyajnʉmʉ naty tpa̱a̱ty ja xyʉʉ ꞌyoorʉ.
30 Procuraram prendê-lo, mas ninguém lhe deitou as mãos, porque ainda não era chegada a sua hora.
31 May ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ myʉbʉjktʉ ja Jesús ñayjyʉna̱ꞌa̱nʉdʉ: —Tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn ja Kristʉ diꞌibʉ mina̱a̱mp, mʉt ko ni pʉ́n mba̱a̱t xykyatukꞌijxʉm yʉ ijxwʉꞌʉmʉn diꞌibʉ myʉda̱jtypy ja mʉjꞌa̱jtʉn diꞌibʉ tyiimpy es tʉ xytyukꞌijxʉm.
31 Muitos do povo, porém, creram nele e perguntavam: Quando vier o Cristo, fará mais milagres do que este faz?
32 Ja fariseeʉtʉjkʉty tmʉdoodʉ ko ja ja̱ꞌa̱yʉty dʉꞌʉn jyʉna̱ꞌa̱ndʉ. Pa̱a̱ty yʉꞌʉjʉty es ja teedywyindsʉndʉjk ttukꞌaneꞌemy ja mʉj tsa̱jptʉjk kwentʉꞌa̱jtpʉty es tmátstʉt ja Jesús.
32 Os fariseus ouviram esse murmúrio que circulava entre o povo a respeito de Jesus. Então, de acordo com eles, os príncipes dos sacerdotes enviaram guardas para prendê-lo.
33 Net ja Jesús jyʉnáñ: —Waanʉts nꞌita̱ꞌa̱ñ ya̱a̱ mʉt miidsʉty, es óknʉmts njʉmbita̱ꞌa̱ñ ma̱ diꞌibʉts tʉ xykyexy.
33 Disse Jesus: Ainda por um pouco de tempo estou convosco e então vou para aquele que me enviou.
34 Xyꞌʉxta̱ꞌa̱ydyʉpts miidsʉty es kyajts xypya̱a̱tʉt. Kyaj mba̱a̱t mnʉjxtʉ ma̱ts ʉj nnejxy.
34 Buscar-me-eis sem me achar, nem podereis ir para onde estou.
35 Net ja israelítʉty ñayjyʉnánʉdʉ ak yʉꞌʉjʉty: —¿Ma̱a̱ da ñʉjxa̱ꞌa̱ñʉ tya̱a̱dʉ ko kyaj nbátʉm? ¿Waꞌanʉ da ñʉjxa̱ꞌa̱ñ ma̱ ja nmʉguga̱jpnꞌa̱jtʉm diꞌibʉ ijttʉp grieegʉ ña̱a̱xóty es dyaꞌʉxpʉka̱ꞌa̱ñ nandʉꞌʉn ja grieegʉ ja̱ꞌa̱yʉty?
35 Os judeus perguntavam entre si: Para onde irá ele, que o não possamos achar? Porventura irá para o meio dos judeus dispersos entre os gregos, para tornar-se o doutor dos estrangeiros?
36 ¿Ti dʉn yʉ taadʉ myadyakypy diꞌibʉ tʉ xyꞌanma̱ꞌa̱yʉm ko jyʉnaꞌañ?: “Xyꞌʉxta̱ꞌa̱ydyʉpts, per kyajts xypya̱a̱ttʉt. Kyaj mba̱a̱t mnʉjxtʉ ma̱ts ʉj nnejxy.”
36 Que significam essas palavras que nos disse: Buscar-me-eis sem me achar, e onde estou para lá não podereis ir?
37 Ma̱ ja mʉj xʉʉ kyugʉjxʉnʉ, net ja Jesús tyʉna̱a̱yeꞌky es jyʉnáñ jantsy mʉk: —Pʉn ja pʉ́n tyʉʉdsʉ, waꞌants xyñimíñ; es diꞌibátyʉts xymyʉbʉjkp, waꞌan tnʉꞌiiky.
37 No último dia, que é o principal dia de festa, estava Jesus de pé e clamava: Se alguém tiver sede, venha a mim e beba.
38 Dʉꞌʉn éxtʉm ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ, diꞌibʉts xymyʉbʉjkp, dʉꞌʉn jaꞌa éxtʉm myúxʉt jyodoty ja kom nʉʉ diꞌibʉ yajjikyꞌa̱jtp.
38 Quem crê em mim, como diz a Escritura: Do seu interior manarão rios de água viva {Zc 14,8; Is 58,11}.
39 Es mʉt yʉꞌʉ ja Jesús ꞌyandijpy ko diꞌibʉ mʉbʉjkxʉp, diꞌibʉ panʉjxʉp, yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja Dios moꞌoyʉdʉp ja Espíritʉ Santʉ. Per kyajnʉmʉ naty jyaꞌty ya̱ naxwiiñ ja Espíritʉ Santʉ, jaꞌa ko Jesús kyajnʉmʉ naty jyʉmbity tsa̱jpótm.
39 Dizia isso, referindo-se ao Espírito que haviam de receber os que cressem nele, pois ainda não fora dado o Espírito, visto que Jesus ainda não tinha sido glorificado.
40 Es ko ja ja̱ꞌa̱yʉty tmʉdoodʉ tya̱a̱dʉ, tap na̱a̱gʉty diꞌibʉ jʉnandʉ: —Jantsy tʉyꞌa̱jtʉndʉmʉ dʉꞌʉn ko tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ diꞌibʉ mina̱a̱mp.
40 Ouvindo essas palavras, alguns daquela multidão diziam: Este é realmente o profeta.
41 Wiingátypyʉ ja̱ꞌa̱yʉty jyʉnandʉ: —Tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn ja Kristʉ. Es ja wiingátypyʉ jyʉnandʉ: —Kyaj, jaꞌa ko kyaj ja Kristʉ jámʉp tsyoona̱ꞌa̱ñ Galileeʉ ña̱a̱xóty.
41 Outros diziam: Este é o Cristo. Mas outros protestavam: É acaso da Galiléia que há de vir o Cristo?
42 Dʉꞌʉn ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ ko yʉ Kristʉ yʉꞌʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja rey Davit es Belén kyuga̱jpnꞌátʉt, ma̱ myiiñ jyajty yʉ rey Davit.
42 Não diz a Escritura: O Cristo há de vir da família de Davi, e da aldeia de Belém, onde vivia Davi?
43 Es dʉꞌʉn ja ja̱ꞌa̱yʉty ñaywya̱ꞌxʉdʉ majtsk peky.
43 Houve por isso divisão entre o povo por causa dele.
44 Wiinkpʉty jyatsojk esxyʉp yajtsímy, per ni pʉ́n dʉꞌʉn tkatuuñ.
44 Alguns deles queriam prendê-lo, mas ninguém lhe lançou as mãos.
45 Net ja mʉj tsa̱jptʉjk kwentʉꞌa̱jtpʉty jyʉmbijttʉ ma̱ ja fariseeʉty es ja teedywyindsʉ́nʉty. Ta yajtʉʉjʉdʉ: —¿Ti ko tʉ xykyayajmíndʉ?
45 Voltaram os guardas para junto dos príncipes dos sacerdotes e fariseus, que lhes perguntaram: Por que não o trouxestes?
46 Net ja polʉsiiʉty ꞌyadsoojʉdʉ: —¡Ni pʉ́nʉ dʉꞌʉn kyakajxyñʉm éxtʉmʉ tya̱dʉ ja̱ꞌa̱y!
46 Os guardas responderam: Jamais homem algum falou como este homem!...
47 Net ja fariseeʉty tꞌanma̱a̱y ja polʉsiiʉty: —¿Tii nan tʉ mnayyákʉdʉ es tʉ mwinꞌʉʉñʉty?
47 Replicaram os fariseus: Porventura também vós fostes seduzidos?
48 ¿Ma̱ mij xyꞌokꞌijxpʉ ko niduꞌugʉ njustisʉꞌa̱jtʉm o niduꞌugʉ fariseeʉ ja̱ꞌa̱yʉty tmʉbeky?
48 Há, acaso, alguém dentre as autoridades ou fariseus que acreditou nele?
49 Es yʉ ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ kyanija̱ꞌa̱dʉp wiꞌix ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ, ka̱jxpéky jaꞌa ꞌyittʉ.
49 Este poviléu que não conhece a lei é amaldiçoado!...
50 Nikodemʉ diꞌibʉ naty koots tʉ tniꞌotsy ja Jesús, tapʉ naty nandʉꞌʉn. Ta yʉꞌʉ jyʉnáñ:
50 Replicou-lhes Nicodemos, um deles, o mesmo que de noite o fora procurar:
51 —Extʉm xytyukꞌijxʉm ja nꞌanaꞌamʉnꞌa̱jtʉm ko kyaj mba̱a̱t ndʉydyuꞌunʉm pʉ́n diꞌibʉ kyaj jawyiin nmʉdoꞌom es nꞌijxʉm ti dʉn yʉꞌʉ tyiimpy axʉʉk.
51 Condena acaso a nossa lei algum homem, antes de o ouvir e conhecer o que ele faz?
52 Diꞌibʉ naty jápʉty ꞌyadsoojʉmbijtʉdʉ: —¿Tii mij nan mgalileeʉja̱ꞌa̱yʉ? Ʉxpʉk ja Diosʉ jyaaybyajtʉn es xyꞌíxʉt ko ni tuꞌugʉ Diosʉ kyuga̱jxpʉ kyamíñ Galileeʉ.
52 Responderam-lhe: Porventura és também tu galileu? Informa-te bem e verás que da Galiléia não saiu profeta.
53 Net ja ja̱ꞌa̱yʉty yoꞌoywya̱ꞌxtʉ es niduꞌuk niduꞌuk ñʉjxta̱a̱ydyʉ ma̱ ja tyʉjkʉty.
53 E voltaram, cada um para sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.