Mateus 23

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Xjats ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tnɨma̱a̱y ja mayja̱a̱ꞌy jøts ja pyabøjkpɨtøjk:
1 Então Jesus disse às multidões e a seus discípulos:
2 ―Yø ka̱jpxwejpɨtøjktɨ jøts yø fariseotøjktɨ, jadeꞌen yø wya̱ꞌa̱ndɨ jøts ku yø tyimbya̱a̱tꞌatyɨdɨ, yøꞌ ɨdøꞌøn ja tyimñɨga̱jpxtɨp wa̱ꞌa̱ts, yøꞌ ɨdøꞌøn ja tyimñɨja̱ꞌwɨdɨp ja Moisés kyutujk.
2 “Os mestres da lei e os fariseus ocuparam o lugar de intérpretes oficiais da lei de Moisés.
3 Jadeꞌents meets yø xpaduꞌunt, tundɨ døꞌøn jadeꞌen tukɨꞌɨyɨ pønɨ sa̱ mnɨɨꞌmxyɨdɨ; kidits nayɨdeꞌen mꞌadøꞌøtstɨ sa̱m yø yꞌadøꞌøtstɨ, kumɨ jadeꞌenꞌa̱jttɨp yøꞌ, wenk yø jaayɨ yꞌukwa̱ꞌa̱ndɨ jøts wenk yꞌadøtskojmɨdɨ.
3 Portanto, pratiquem tudo que eles dizem e obedeçam-lhes, mas não sigam seu exemplo, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Nugo tukmajada̱ꞌa̱k myajada̱ꞌa̱ktɨ midi janch kamaabyɨm, jøts jaꞌats ja ja̱a̱ꞌy tyukpadunwa̱ndɨp; jøts nɨwɨneꞌenɨn ja køꞌøm jadeꞌen tkatunwa̱ꞌa̱ndɨ.
4 Oprimem as pessoas com exigências insuportáveis e não movem um dedo sequer para aliviar seus fardos.
5 Jadeꞌenꞌampy jadeꞌen yꞌadøꞌøtstɨ jøts ja ka̱jp yꞌejxɨdɨt, jøts ja mayja̱a̱ꞌy yꞌejxɨdɨt. Wyet nɨkɨjxy tkøxja̱ꞌa̱dɨ wan jaty ja Dios kyutujk, jøts yikꞌaga̱jpxtɨt ku ja tjantyimbyadundɨ, jøts nayɨdeꞌen ñachojkmɨyɨdɨ jøts wyet tum yøñ tnajtskudɨɨyɨ tmɨwɨdettɨt, kaꞌap jadeꞌen tyiktundɨ sa̱m o pøn ja̱a̱ꞌy.
5 “Tudo que fazem é para se exibir. Usam nos braços filactérios mais largos que de costume e vestem mantos com franjas mais longas.
6 Jaꞌ chojktɨp jøts tum jam tyimyꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨt ma̱ ja wɨndsøn tsɨnaabyajt jam ku xøøw ku ti tyuñɨ tsa̱ptøjkjøtpy,
6 Gostam de sentar-se à cabeceira da mesa nos banquetes e de ocupar os lugares de honra nas sinagogas.
7 jøts jadeꞌen ttsoktɨ jøts ja ja̱a̱ꞌy nøøꞌa̱jy tuuꞌa̱jy wyɨndsøꞌøgɨyɨdɨt kya̱jpxpooꞌkxɨyɨdɨt, jøts ja tyimyiktejtɨt ku ja kya̱jpxwejtɨ.
7 Gostam de receber saudações respeitosas enquanto andam pelas praças e de ser chamados de ‘Rabi’.
8 ’Jøts meetsts kidim jadeꞌen ja̱a̱ꞌy xnɨmaañɨdɨ jøts jadeꞌen myiknøjmɨdɨt jøts ku mee mga̱jpxwijy, pø tuꞌugyɨxɨ mee tum jadeꞌen mnayꞌuchꞌa̱tɨdɨt mnayꞌa̱jchꞌa̱tɨdɨt, jøts tuꞌugyɨts ja mga̱jpxwejpɨdɨ midi mga̱jpxwejɨdɨp, ja Cristo jaꞌ, ja yiknɨtsokpɨ.
8 “Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Rabi’, pois vocês têm somente um mestre, e todos vocês são irmãos.
9 Jøts kidi pøn xejtɨ teety ya̱ na̱xwiiñ na̱xkɨjxy, tuꞌugyɨxɨ meets mdeety jaꞌ pøn jap tsa̱jpjøtpy.
9 Não se dirijam a pessoa alguma aqui na terra como ‘Pai’, pois somente Deus no céu é seu Pai.
10 Jøts nɨkaꞌ mnawyɨndsøndejɨdɨt, pø tuꞌugyɨxɨ jaꞌ pøn mwɨndsønꞌa̱jtɨp, ja Cristo, ja yiknɨtsokpɨ.
10 Não deixem que pessoa alguma os chame de ‘Mestre’, pois vocês têm somente um mestre, o Cristo.
11 Pøn ja myɨguꞌuk twɨndsøꞌjkɨp, jaꞌ ɨdøꞌøn møj, jaꞌ ɨdøꞌøn nmɨguba̱jkꞌa̱jtɨdɨp.
11 O mais importante entre vocês deve ser servo dos outros,
12 Pøn ja namyøjpɨkta̱ꞌa̱kwa̱jnɨyɨp køꞌøm, yikꞌamutskɨ ja nøjkx yjaty, jøts pønts nabyɨkta̱a̱jkɨp yikꞌayowɨm, jaꞌats ɨdøꞌøn nøjkx møjtøjkɨp.
12 pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados.
13 ’¡Ti jadeꞌen mnadyatuujnɨdɨp meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ meets fariseotøjktɨ, wɨneꞌenɨn wɨnꞌøøꞌndsøønɨdɨ! Meets ja mꞌaga̱jpxujkpy jøts mmɨguꞌuk xkaduktatøkɨwya̱ꞌa̱ndɨ ja Dios kyutujk. Jøts kaꞌats køꞌøm mdøkɨdɨ, jøts nɨkaꞌ xyiktøkɨwya̱mɨdɨ pøn ja tsojkɨn tjajagyajp.
13 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Fecham a porta do reino dos céus na cara das pessoas. Vocês mesmos não entram e não permitem que os outros entrem.
14 ’¡Mjanchꞌayøøy meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ, meets fariseotøjktɨ, wɨneꞌenɨn xnɨdunkꞌa̱ttɨ ja wɨnꞌøøꞌnk!, ku ja kuꞌøktyøꞌøxy ja tyøjk ja pyɨkta̱ꞌa̱ky xpøjkxɨdɨ jøts ñadyijyɨ xkayiknɨgaxøꞌøktɨ, ñadyijyɨ ja tsa̱pkajxpy janch yøñ xka̱jpxtɨ, yøꞌ meets yikxon myiktagubatp.
14 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Tomam posse dos bens das viúvas de maneira desonesta e, depois, para dar a impressão de piedade, fazem longas orações em público. Por causa disso, serão duramente castigados.
15 ’¡Ti jadeꞌen mnadyatuujnɨdɨp meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ, meets fariseotøjktɨ, wɨneꞌenɨn ja mmɨguꞌuk xwɨnꞌøøndɨ! Mjantyimyɨjotɨgøødyɨp meets, jøts ja ja̱a̱ꞌy xukupøktɨt ja mdsɨna̱a̱ꞌyɨndɨ sa̱ mee mꞌadøꞌøtstɨ, jøts kuts ja ja̱a̱ꞌy jadeꞌen tø xundɨ, neꞌegɨ jawaanɨ kaꞌøy meets ja ja̱a̱ꞌy xja̱a̱ktyimdyuñ, jadeꞌen ja tpa̱tnɨ sa̱ ja øy øy tyimñøjkxt jap infierno, jøts nɨgɨdi meets jadeꞌen mdyimyja̱tt.
15 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Atravessam terra e mar para converter alguém e depois o tornam um filho do inferno, duas vezes pior que vocês.
16 ’¡Mjanchꞌayøøy meets tuuꞌ nɨwa̱a̱bɨdɨ, jadeꞌents xundɨ sa̱m wɨna̱pja̱a̱ꞌyɨndɨ!, ku mee mwa̱ꞌa̱ñ: “Ku pøn wya̱nda̱ꞌa̱ky jøts tyiktestigɨꞌaty ja tsa̱ptøjk, jadeꞌents ja yikpɨkta̱ꞌa̱ky sa̱m pøn kyawa̱nda̱ꞌa̱gyɨn; jøts pønts wa̱nda̱kp jøts tyiktestigɨꞌaty ja oorɨ midi ja tsa̱ptøjk yjaꞌajtpy, jaꞌats ɨdøꞌøn tɨy janchwa̱nda̱kp.”
16 “Que aflição os espera, guias cegos! Vocês dizem não haver importância se alguém jura ‘pelo templo de Deus’, mas se jurar ‘pelo ouro do templo’ será obrigado a cumprir o juramento.
17 ¡Meets moꞌotpɨdɨ, jadeꞌen xundɨ sa̱m wɨna̱p ja̱a̱ꞌyɨndɨ! ¿Midiꞌibɨ døꞌøn jawaanɨ ja̱a̱ktyimyøj: ja oorɨ, uk ja tsa̱ptøjk midi tyikunuuꞌkxy ja̱jtp ja oorɨ ku ja yika̱jpxpa̱a̱ty?
17 Tolos cegos! O que é mais importante: o ouro ou o templo, que torna o ouro sagrado?
18 Jøts nayɨdeꞌen mwa̱mɨdɨ: “Ku pøn wya̱nda̱ꞌa̱ky jøts tyiktestigɨꞌaty ja alta̱jr, kaꞌap ja wya̱nda̱ꞌa̱gyɨ; kuts pøn wya̱nda̱ꞌa̱ky jøts tyiktestigɨꞌaty ja lɨmunsɨ midi yikyojxp jam alta̱jrkøjxp, jaꞌats ɨdøꞌøn tɨy janch wa̱nda̱ꞌa̱ky.”
18 Dizem também não haver importância se alguém jura ‘pelo altar’, mas se jurar ‘pelas ofertas sobre o altar’ será obrigado a cumprir o juramento.
19 ¡Mee moꞌotpɨdɨ, mee wɨmbeets kugoots ejtpɨdɨ! ¿Midiꞌibɨ jawaanɨ ja̱a̱ktyimyøj: ja yojxɨn, uk ja alta̱jr midi tyikunuuꞌkxyja̱jtp ti jaty jam yikyojxp?
19 Cegos! O que é mais importante: a oferta sobre o altar ou o altar, que torna a oferta sagrada?
20 Jøts pønts tyiktestigɨꞌa̱jtp ja alta̱jr ku wya̱nda̱ꞌa̱ky, kidi jaꞌayɨp ja nugo yiktestigɨꞌajtpy, nayɨdeꞌen ja tyestigɨꞌaty ti jaty jam alta̱jrkøjxp;
20 Quando juram ‘pelo altar’, juram por ele e por tudo que está sobre ele.
21 jøts pøn tyiktestigɨꞌa̱jtp ja tsa̱ptøjk, kidi jaꞌayɨp ja nugo yiktestigɨꞌajtpy ku ja wya̱nda̱ꞌa̱ky, nayɨdeꞌen Dios ja tyiktestigɨꞌaty pøn ja cha̱ptøjkꞌajtpy.
21 Quando juram ‘pelo templo’, juram por ele e por Deus, que nele habita.
22 Nayɨdeꞌen pøn wa̱nda̱kp jøts tyiktestigɨꞌaty ja tsa̱jp, ja Dios ɨdøꞌøn chɨnaadya̱a̱jk ja yiktestigɨꞌa̱jtɨp, jøts ja Dios køꞌøm midi jap tsɨnaapy.
22 Quando juram ‘pelo céu’, juram pelo trono de Deus e por Deus, que se senta no trono.
23 ’¡Mjanchꞌayøøy meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ, meets fariseotøjktɨ, ku ja wɨnꞌøøꞌnk xunkꞌa̱ttɨ! Køx kɨda̱ꞌa̱k meets xjanchkugubatkixy, jøts kaꞌap neꞌegɨ xpaduꞌunxɨdɨ midi ja Dios kyutujk jawaanɨ neꞌegɨ yjanɨꞌaneꞌempy ku ja ttsøky ja ødyɨɨdyuꞌunɨn, ja paꞌayoꞌejxk jøts ja janchja̱ꞌwɨn. Ya̱ꞌa̱tpɨ meets ɨdøꞌøn neꞌegɨ jawaanɨ mjapa̱a̱tꞌa̱jtɨp mbaduꞌump.
23 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de dar o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas negligenciam os aspectos mais importantes da lei: justiça, misericórdia e fé. Sim, vocês deviam fazer essas coisas, mas sem descuidar das mais importantes.
24 ¡Meets wɨna̱p tuuꞌwa̱a̱bɨdɨ, ku ti xꞌuuktɨ tum axity ja xyikna̱xtɨ jøts ja uux jam kyatøkɨ, jøts nɨkaꞌats xja̱wɨdɨ ja møjpɨ jɨyujk ku ja amuum xjøøndɨ!
24 Guias cegos! Coam a água para não engolir um mosquito, mas engolem um camelo!
25 ’¡Ti jadeꞌen mnadyatuujnɨdɨp meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ jøts meets fariseotøjktɨ ku xunkꞌa̱ttɨ ja wɨnꞌøøꞌnk! Jaꞌayɨ mee mjanchkamɨjotkukɨp sudso ja texy ja ta̱s nɨkɨjxyɨ nadyijyɨ wa̱ꞌa̱ts yꞌett, jøts kaꞌap ja xunkꞌa̱ttɨ pønɨ sa̱dam ja yjøtpy. Nɨ xkaja̱ꞌgyukɨdɨ kudam mꞌa̱mp mjotp tum ja axøøkpɨ yigaappɨ xjamøøtꞌa̱ttɨ, ku ja̱a̱ꞌy nugo xwɨnꞌøøndɨ xwɨmaatstɨ.
25 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Têm o cuidado de limpar a parte exterior do copo e do prato, enquanto o interior está imundo, cheio de ganância e falta de domínio próprio.
26 Meets fariseo wɨna̱ptɨ: jawyeen yø mgaꞌøyꞌa̱jtɨn xmajtstuꞌuttɨt, jøts jadeꞌen ja mꞌanmɨja̱ꞌwɨn ttanɨwa̱ꞌa̱tsꞌa̱ttɨt ejxɨm nꞌukꞌejxɨnt ta̱sɨ nyikwa̱a̱jtsɨn, jadeꞌen nɨkɨjxy jadeꞌen jøtpyɨ.
26 Fariseus cegos! Lavem primeiro o interior do copo e do prato, e o exterior também ficará limpo.
27 ’¡Mjanchꞌayøøy meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ jøts meets fariseotøjktɨ, meets wɨnꞌøøꞌmbɨdɨ!, jadeꞌen mee mgaxɨꞌɨky sa̱m ja ooꞌkpɨ nɨpotsɨn midi tø yikpoobɨ jøts ja janch tsuj nɨkɨjxy kyaxɨꞌɨky, jøts ku jap jøtpy ujts abøkɨ ooꞌkpɨ pa̱jk jap, jøts tum ja axøøk ja jap myøøt.
27 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! São como túmulos pintados de branco: bonitos por fora, mas cheios de ossos e de toda espécie de impureza por dentro.
28 Jadeꞌenxɨ meets ɨdøꞌøn; wemp a̱m ñadyijyɨ xukꞌejxtɨ ja ja̱a̱ꞌy jøts ku mee mꞌøyja̱a̱ꞌyɨ. Midiꞌits jap mꞌa̱a̱wɨdɨp mjoojtɨdɨp, tum ja ta̱a̱yꞌa̱jtk, tum ja kyaꞌøybɨ jap mwɨnma̱a̱ꞌñꞌa̱jttɨp.
28 Por fora parecem justos, mas por dentro seu coração está cheio de hipocrisia e maldade.
29 ’¡Mjanchꞌayøøy meets ka̱jpxwejpɨtøjktɨ jøts meets fariseotøjktɨ, meets wɨnꞌøøꞌmbɨdɨ! Meetsxɨ ja Dios kyugajpxy ja ñɨpots myikꞌøꞌyɨdɨp ku ja yꞌooktɨ, jøts ja xyoꞌom yikꞌøyɨdɨ wyɨngɨꞌjy pøn tø yꞌatsꞌøyja̱a̱ꞌyꞌa̱ttɨ,
29 “Que aflição os espera, mestres da lei e fariseus! Hipócritas! Constroem túmulos para os profetas, enfeitam os monumentos dos justos
30 jøts mjanchꞌuknømdɨ: “Kuk adøm jeexyɨp nꞌukjaꞌa̱jtyɨndɨ, kaꞌap adøm ja møja̱a̱ꞌdyøjk jeexyɨp tø nbudøjkɨndɨ ku ja tø tyikꞌooktɨ ja Dios kyugajpxtyɨ.”
30 e depois dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo de nossos antepassados, não teríamos participado com eles do derramamento de sangue dos profetas’.
31 Yøꞌøyɨts meets køꞌøm mnadyanɨꞌøøꞌnɨyɨp jøts ku ja xeetyꞌa̱pɨdɨ pøn ja Dios kyugajpxy tø tyikꞌooktɨ.
31 “Ao dizer isso, porém, testemunham contra si mesmos que são, de fato, descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 ¡Yikꞌaba̱a̱dɨdɨts ɨnet midi ja mdeetyꞌa̱ptøjk tø ttunjøpɨdɨ!
32 Vão e terminem o que seus antepassados começaram.
33 ’¡Meets wɨnꞌøøꞌmbɨdɨ! ¡Meets kawɨndɨyja̱a̱ꞌdyɨ! ¿Sudso meets xijy ja ayoꞌon mꞌuknɨwa̱a̱jtsnɨyɨdɨt midi jap ayoda̱a̱jkjøtpy mba̱a̱ttɨp?
33 Serpentes! Raça de víboras! Como escaparão do julgamento do inferno?
34 Yøꞌøgøjpx øts kugajpxy ngaxt møøt ja wijyja̱a̱ꞌdyɨ møøt ja yikꞌɨxpøjkpɨdɨ. Jøts myikꞌookpts meets ja wɨna̱a̱gɨn jøts ja xyikruspattɨt, jøts pømbɨ yiktseekp yikwopp jap tsa̱ptøjkjotp, jøts pømbɨ yikꞌɨxa̱ꞌa̱p yikpawɨdetp ka̱jp ka̱jp.
34 “Por isso eu lhes envio profetas, homens sábios e mestres da lei. Vocês crucificarão alguns e açoitarão outros nas sinagogas, perseguindo-os de cidade em cidade.
35 Jadeꞌents meets ja pøky mdaja̱ꞌa̱dɨt, jøts ja xkubattɨt ku ja øyja̱a̱ꞌy kawɨneꞌen tø xyikꞌooꞌknɨdɨ, Abel ñɨkøjxp choꞌonda̱ꞌa̱ky pøn øy pøn yikxon ja̱a̱ꞌyꞌa̱jtp, kunɨm ja Zacarías ttamɨgugøxɨ pøn ja Berequías mya̱jnkꞌajtpy, pøn mee myikꞌoꞌjk jap tsa̱ptøjkjøtpy ma̱ ja alta̱jr yꞌity.
35 Como resultado, serão responsabilizados pelo assassinato de todos os justos de todos os tempos, desde o assassinato do justo Abel até o de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram no templo, entre o santuário e o altar.
36 Janch øts ɨdøꞌøn nwa̱ꞌa̱ñ, ku jadeꞌen yiktuñ yøꞌøbɨ pøky, yø ya̱ꞌa̱tpɨ ja̱a̱ꞌy yø taja̱ꞌa̱dɨdɨp jøts yø yiktagubattɨt pøn jaty ja ɨxya̱m tsɨnaadyɨp.
36 Eu lhes digo a verdade: esse julgamento cairá sobre a presente geração.”
37 ’¡Jerusaléngɨt ka̱jp, Jerusaléngɨt ka̱jp, meetsxɨ myikꞌøøꞌkpy ja Dios kyugajpxy, jøts xwɨnga̱ꞌa̱tstɨ xjøpka̱ꞌa̱tstɨ pøn ja Dios kyajpxy tyikyøꞌøyɨdɨp, pøn ja Dios mjadanɨgajxɨdɨp! ¡Tø meets njapeemukwa̱ꞌa̱ñ njakonmukwa̱ꞌa̱ñ kawɨna̱a̱k ojk, sa̱m tsikuna̱ꞌjk ja tya̱a̱k ñɨmuꞌuxyɨ, kaꞌats meets ja jadeꞌen tø xkupiky!
37 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
38 Ejxtɨts ɨnet ja tsa̱ptøjk ku ja aba̱k tyanɨ;
38 E, agora, sua casa foi abandonada e está deserta.
39 øts ɨdøꞌøn wa̱mp jøts ku meets xkaꞌukꞌejxnɨt tsojk, jøts ku meets jaanɨm xꞌejxtɨt pønɨ juunɨ ja tiempɨ yja̱ꞌa̱ty ku mnøꞌømdɨt: “Ejxɨk Dios ja kyunuuꞌkxyuꞌnk ñadyaguguexyɨ midi mmɨmeꞌenxɨyɨp ja kyutujk.”
39 Pois eu lhe digo: você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.