Mateus 13
Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NAA
1 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam tøjkjotp pyɨdsɨɨmy, jøts ja ojts ñijkxy jam mejyꞌa̱m, jamts ja yꞌɨxa̱a̱jky.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Jøts kumɨ janch may ja ja̱a̱ꞌy ñamyujkɨdɨ ma̱ ja jam wyɨnaty, wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tyøjkɨyɨɨꞌñ jap ba̱rkɨjøtpy, japts ja yꞌɨxa̱a̱jky, jøts ja mayja̱a̱ꞌy jam nɨdukɨꞌɨyɨ tya̱ndøø nøø adsayjotp.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Xjats ja ttukꞌɨxpɨjky ja yꞌɨxpøjkɨn, ñɨmyay ɨdøꞌøn ja ojts tnɨga̱jpxkøjy. Tum ejxpajtɨn madya̱ꞌa̱ky ja tyanɨmadyakpy pønɨ midi ɨdøꞌøn ja yꞌukyiktamɨja̱ꞌgyukɨp, yɨdeꞌen ja wya̱a̱ñ:
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 jøts ku ja ojts twɨjy ja tyømt, xjats ja tømt wɨna̱a̱gɨn ña̱xkɨda̱a̱jky jam tuuꞌa̱m, jaꞌats ja joon ojts tnɨmendɨ jøts ja wa̱ꞌa̱ts tpeemujkøjxtøø.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Wɨna̱a̱gɨn ja tømt ña̱xkɨda̱a̱jky jam tsa̱a̱jotp ma̱ ja na̱a̱jx kyamajpxyɨ; jaꞌats ojts tsojk myujxkojtɨ kumɨ kaꞌap ja na̱a̱jx kyøjkɨ.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Kuts ja xøøw jaꞌayɨ pyɨdsɨɨmy, jaꞌats ja ojts cha̱a̱ꞌyɨyɨ, ya̱ts yꞌa̱a̱ts ja yja̱a̱kidyimyꞌejtnɨdɨ, xjats ja tukɨꞌɨyɨ ojts tyøtskøjxnɨ.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Jøts ja tømt wɨna̱a̱gɨn ña̱xkɨda̱kmøø jam maagyujpꞌagujkp, jøts ku ja maagyujp yøøñ, jaꞌats ja ojts ñɨꞌa̱a̱ꞌmbajtnɨyɨ.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Jøts ja tømt ojts waanɨ ña̱xkɨda̱kmɨ ma̱ øña̱a̱jx, jaꞌats janchꞌøyɨyɨɨꞌñ; wɨna̱a̱gɨn magøꞌpxy pya̱jkpejty ja tuꞌukpɨ tømt, wɨna̱a̱gɨnts tuguiꞌpxy, jøts wɨna̱a̱gɨn eeꞌpxma̱jk.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 Pønɨ pøn ja ja̱ꞌgyukɨn tmøøtꞌa̱jtp, wan tja̱ꞌgyukɨdɨ.
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja pyabøjkpɨtøjk ñɨmejnɨyɨ wɨngon jøts ja tyiktøødøø:
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Jøts ja tꞌadsøøy:
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Pønts tjagyajp ja ja̱ꞌgyukɨn, ja̱a̱ktyimyikmoꞌopts jaꞌ jøts yikxon tyimyja̱ꞌgyukɨt; jøts pøn kaja̱ꞌgyukɨp, ja̱a̱ktyimyikpøjkxɨpts jaꞌ pønɨ wɨneꞌen pa̱a̱dɨn ja jap tja̱a̱kjamøødɨ ja wyijyꞌa̱jtɨn.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Paty øts yø jadeꞌen ndukmadowdɨ wenk madya̱ꞌa̱kyøjxp; yjadyimyꞌejxtɨpxɨ jadeꞌents yja̱ttɨ sa̱m tø tkidyimyꞌejxtɨ, yjadyimyjamadoodɨp jadeꞌents yja̱ttɨ sa̱m ti tkidyimñɨmadowdɨ, uk sa̱m pøn ti tkidyimyadøyɨn.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Jadeꞌen ɨdøꞌøn ɨxya̱m tyimyja̱tɨ sa̱m wya̱a̱ñ ja Isaías ja Dios kyugajpxy, ku ja yɨdeꞌen wya̱a̱ñ:
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 Nɨsudsoꞌampy yø yjadeꞌembɨ ja̱a̱ꞌy kyaꞌukmadoonɨdɨ ja yꞌanmɨja̱ꞌwɨn,
15 Porque o coração deste povo
16 Xjats ja Jesús tja̱a̱knɨma̱a̱y ja pyabøjkpɨtøjk:
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 Jøts janch øts ɨdøꞌøn nwa̱ꞌa̱ñ, jøts ku may ja ja̱a̱ꞌy pøn jaty Dios kugajpxyꞌa̱jtɨdɨp, pøn jaty øyja̱a̱ꞌyꞌa̱jttɨp, jadeꞌen tyimyjawempꞌejxwa̱ndɨ pøn meets ɨxya̱m mꞌijxpy, jøts nɨjuunɨts tø tkaꞌejxtɨ; yjadyimyjamadoowa̱ndɨ ya̱ꞌa̱t jadeꞌen midi meets ɨxya̱m mmadøøpy, nɨjuunɨts ja tkamadowdɨ.
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 ’Ukpatmadowdɨm meets, jøts xja̱ꞌgyukɨdɨt pønɨ sudsoꞌampy ɨdøꞌøn ya̱ꞌa̱t madya̱ꞌa̱ky tijy ku ja ja̱a̱ꞌy chøøꞌñ neppɨ.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Pøn tjamadojɨdɨp ja Dios kyajpxy sa̱ ja ttanɨtanɨt ja yja̱a̱ꞌy jøts nɨkaꞌap tmøjpɨkta̱ꞌa̱ktɨ, jaꞌats ɨdøꞌøn jadeꞌen ja̱jtɨp sa̱m ja tømt midi na̱xkɨda̱a̱jk jam tuuꞌa̱m; jøts mɨkuꞌ ja jatyɨ ñɨmiñɨyɨ jøts ja pyøjkxɨyɨ ja Dios kyajpxy midi ja tø tjaꞌukja̱ꞌgyukɨ.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Jøts ja tømt midi na̱xkɨda̱a̱jk jam tsa̱a̱jotp, jadeꞌen ɨdøꞌøn ja ñamyayɨ yjaty sa̱m jaduꞌuk ja ja̱a̱ꞌy pøn tpatmadojɨdɨp ja Dios kyajpxy jøts ja jotkujkꞌatyɨm tkupøjkojtɨ,
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 jøts kumɨ jadeꞌents yja̱ttɨ sa̱m ja ujts yꞌa̱a̱ts kyaꞌejtxɨyɨ, jøts ja nɨgɨdi jeky tmɨꞌettɨ; ku ja tkuꞌayoꞌomba̱a̱dɨdɨ ja Dios kyajpxy uk yiktabawoptɨ pa̱a̱t, jøts ja jatyɨ tyimyꞌayojɨdɨ.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Jøts ja tømt midi yikwøj jam maagyujp agujkp, jadeꞌen ɨdøꞌøn ja nꞌukpɨkta̱a̱jkɨn sa̱m ja ja̱a̱ꞌy pøn tpatmadojɨdɨp ja Dios kyajpxy, jøts ja pɨkta̱ꞌa̱ky jøts ja jotkujkꞌa̱jtɨn jaꞌ neꞌegɨ yjotmayꞌa̱jttɨp, jaꞌ ja wɨnꞌøøꞌnɨdɨp, jøts ja Dios yjaꞌ tyɨgøøñɨ jøts ja ja̱a̱ꞌy ja yjanchja̱ꞌwɨn nɨkaꞌap tyikwɨngaxɨꞌɨky.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Ja tømt midi ojts ña̱xkɨda̱ꞌa̱ky jam øña̱xjotp, jadeꞌen ja nbɨkta̱a̱jkɨn sa̱m ja ja̱a̱ꞌy pøn tpatmadojɨdɨp ja Dios kyajpxy jøts yja̱ꞌgyukɨdɨp, jøts yikwɨngaxøꞌøktɨp. Jadeꞌen ja wɨna̱a̱gɨndɨ sa̱m ja tuꞌukpɨ tømt pya̱jkpety magøꞌpxy, jøts wɨna̱a̱gɨn jadeꞌen sa̱m jaꞌ midi pa̱jkpajtp tuguiꞌpxy uk eeꞌpxma̱jk.
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tja̱a̱ktamɨmadya̱a̱jky jaduꞌuk ja madya̱ꞌa̱ky, jøts ja mayja̱a̱ꞌy yɨdeꞌen tnɨma̱a̱y:
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 jøts ku ja wyɨnaty ɨxjam mya̱a̱nɨdɨ nɨdukɨꞌɨyɨ, wɨnets ja kuga̱m myɨdsep ojts tyatøjkxɨyɨ ja kya̱m, jøts ja ojts tꞌatswɨjy ja kaꞌøy ujts jam ariinjotp.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Kuts ja ariin yøøñ ku ja yꞌuunɨyɨɨꞌñ, jøts ja kaꞌøy ujts jam nayɨdeꞌen pyɨdsɨɨmy.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Wɨnets ja tumbɨ tꞌatsnɨmaadyøø ja wyɨndsøn: “Wɨndsøn, pø janch tum ødyømts mets ojts xijy xwɨjy jam mga̱mjotp, ¿ma̱ts yø kaꞌøy ujts tø chøøñ?”
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 Jøts ja wyɨndsøn ja ñɨma̱a̱jyɨdøø: “Ja taꞌajkɨbɨ ja tajotma̱ꞌtpɨ net jadeꞌen tø yꞌadøꞌøtstɨ.” Xjats ja tumbɨ tyiktøwdɨ jøts ja wya̱ndøø: “¿Mdsøjkpy jøts øøts ja kaꞌøy ujts nꞌatswejxkøxt?”
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 Yɨdeꞌents ja ojts yꞌadsøyɨdɨ: “Kaꞌ, ku net ja kaꞌøy ujts yjayikwext, nayɨdeꞌents ɨnet ja ariin yikwejxnɨt.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Neꞌegɨ tyimyꞌøyꞌa̱tp jøts jadeꞌen xmajtstuꞌuttɨt, wan jadeꞌen tyondɨ, jaanɨm ku wyɨnaty tø tyimbya̱a̱ty jøts yikwejxnɨt; wɨnets øts ja tumbɨ ngaxt jøts ja jawyeen twejxmujkøxtɨt ja kaꞌøy ujts, yikxon tꞌadsuꞌumdɨt tukꞌøøxy jaty jøts ja jadeꞌen yiknɨtsa̱ꞌa̱t, jøts ja ariin yikpøkjøꞌøkt jap abøjkꞌɨɨꞌñjøtpy.”
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Ñayɨ myadya̱a̱jk ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jaduꞌuk ja madya̱ꞌa̱ky:
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Jøts kumɨ ja̱a̱ktyimchuuꞌkxñɨ ja ñɨdømt yøꞌ, kaꞌap jaduꞌuk jadeꞌen ujts midi yjamɨguꞌukꞌajtpy; kuts yøñ, yikxon yjantyimyøñ møj tukmøj kipyɨn, janch møj ɨdøꞌøn yøñ ti sa̱ øy ti joon myendɨ kɨxy kɨda̱ꞌa̱ky, jøts ja ñabyeꞌeñɨdɨ jam kipy awa̱jkøjxp.
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Ñayɨ tyamɨmadya̱a̱jk jaduꞌuk madya̱ꞌa̱ky:
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Ejxpajtɨn madya̱ꞌa̱kyøjxp ɨdøꞌøn ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm ja yꞌɨxpøjkɨn tnɨgajpxy, jøts tum jadeꞌen ɨdøꞌøn ja tnɨgajxpy pønɨ ti døꞌøn ja ñɨmadya̱ꞌa̱kwampy.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Jaꞌagøjxp ja jadeꞌen yja̱jty jøts kaꞌpxy wyɨmbɨdsøꞌømt sa̱ wya̱a̱ñ ja Dios kyugajpxy ku ja yɨdeꞌen tjaadya̱a̱ñ:
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Xjats ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ojts tmɨnawyaꞌkxyɨ ja ja̱a̱ꞌy jøts ja tyøjkɨyɨɨꞌñ tøjkjøtpy, japts pyabøjkpɨtøjk ja ojts ñɨmiñɨyɨ, jøts ja ñɨma̱a̱jyɨyɨ:
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Wɨnets nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ñɨma̱a̱jyɨdɨ:
37 E Jesus respondeu:
38 jøts ja ka̱m, na̱xwiiꞌñɨt jaꞌ. Jøts ja ødyømt, ja ja̱a̱ꞌdyɨ pøn Dios kyutujk tpaduujnɨdɨp, jøts ja kaꞌøy ujts, ja ja̱a̱ꞌyts jaꞌadɨ pøn ja mɨkuꞌ yjaꞌ tpaduujnɨdɨp,
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 jøts ja taꞌajkɨbɨ tajotma̱ꞌa̱tpɨ midi tnepp ja kaꞌøy ujts, nay ja mɨkuꞌ ja køꞌøm. Jøts ku tpa̱a̱ty ja ariin wejxkꞌa̱a̱ts, ja døꞌøn jaꞌ ku na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy yiktɨɨdyuꞌundɨt, jøts pøn tpøkmuktɨp ja pɨkta̱ꞌa̱ky, ja a̱nkɨlɨs jaꞌadɨ.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 Nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn yja̱tt ku na̱xwiiꞌñɨt kyøxt sa̱m ja kaꞌøy ujts yikpøkmukyɨn, sa̱m ja yikpɨkta̱ꞌa̱gyɨn jap jønjøtpy jøts ja jap ñɨtøy.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Ngaxp øts ja nꞌa̱nkɨlɨs jøts ja twa̱a̱mujkøxtɨt pøn jaty ja myɨguꞌuk tyikpøktyundɨp, jøts pøn nayɨdeꞌen ttunkꞌa̱jttɨp ja pøktyunk, jøts ja ttukmajtstuꞌuttɨt øts ja ngutujk jøts kidi mɨba̱a̱t ttatøkɨdɨ.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 Jap ja møj jøndøødya̱jkjøtpy tpɨkta̱ꞌa̱ktɨt ma̱ ja yikxon tmɨjøꞌødɨt tmɨya̱ꞌa̱xtɨt, tmɨwɨngɨdsetstɨt tmɨꞌagɨdsetstɨt ja jøøn.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Jøts pønts ja Dios tpadundɨp pønɨ sa̱ ja wya̱ꞌa̱ñ, jaꞌats ɨdøꞌøn jap ja møj kunuuꞌkxɨn tmøøtꞌa̱jttɨp ma̱ ja Dios Teety ja kyutujk ttanɨtanɨ ja yja̱a̱ꞌy. Pønɨ mmøøtꞌa̱jttɨp ja ja̱ꞌgyukɨn, ¡ja̱ꞌgyukɨdɨts!
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 ’Nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja Dios kyutujk sa̱m meeñ yuꞌuchꞌityɨn ya̱ na̱xjøøjty ka̱mjøøjty. Xjats ja̱a̱ꞌy ja tpa̱a̱ty jøts ja nay jap jadɨgojk tyuꞌuch; jøts kumɨ yjantyaxondakpy wɨnets ñijkxy jøts tꞌatstoꞌokixy tukɨꞌɨyɨ ja pyɨkta̱ꞌa̱ky ti jaty jam yjagyejpy, jøts ja na̱a̱jx tjuy ma̱ tø tꞌukyuꞌuch ja meeñ midi tø tpa̱a̱ty.
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 ’Nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja Dios kyutujk midi yja̱a̱ꞌy tyanɨtanaapy sa̱m tuꞌuk ajuubyɨ aga̱jpxpɨ, pøn tꞌɨxaapy tum ja øybɨ tsa̱a̱ meeñ midi ja chow kawɨnmaañɨ,
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 kuts ja tpa̱a̱ty tuꞌuk midi janch tsoba̱tp, wɨnets ñijkxy jøts tukɨꞌɨyɨ yꞌatsnawyɨdooꞌkixyɨ ti jaty jam yjagyejpy, jøts ja tjuy ja tsa̱a̱ meeñ.
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 ’Nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja Dios kyutujk sa̱m tuꞌuk ja xuumy midi yiktaꞌa̱jkxma̱kp, kuts ja yiknøøwejtspety jam mejyjotp, jøts ja tyikpɨdsimy køx kɨda̱ꞌa̱k ja a̱jkx.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 Jøts ku ja xuumy tø yꞌuch, wɨnets ja a̱jkxma̱kpɨ ja twejtspɨdsømdɨ jøts ja tyiknøjkxtɨ jam nøøꞌadsayjotp, jøts jam yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ jøts ja jam twɨꞌejxtɨ ja a̱jkx; kachjøtpy ja tpɨkta̱ꞌa̱ktɨ midi janch tumꞌøy jøts ja kaꞌøy a̱jkx yikꞌɨxwɨjy.
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Jadeꞌents ɨdøꞌøn yja̱tt ku na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy kyøxt; nɨbɨdsømɨdɨp jaꞌ ja a̱nkɨlɨs jøts ja abiky pyɨkta̱ꞌa̱gɨdɨt pønɨ sa̱ pønjabøn yꞌøyɨ kyaꞌøyɨ,
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 jøts ja kaꞌøybɨ yikpɨkta̱ꞌa̱ktɨt jap møj jøndøødya̱jkjøtpy ma̱ ja yikxon yjøꞌødɨt ya̱ꞌa̱xtɨt, wyɨngɨdsetstɨt yꞌagɨdsetstɨt.
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja yiktøøjɨdɨ:
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Wɨnets ja ñɨma̱a̱jyɨdɨ:
52 Então Jesus lhes disse:
53 Xjats ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jadeꞌen tnɨmadya̱kꞌaba̱jtɨyɨɨꞌñ, wɨnets ja jam chøøꞌñ
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 jøts ja ojts yja̱ꞌa̱ty jam kyøꞌøm etjotp ma̱ ja kyuga̱jpɨ. Jamts ja yikꞌɨxpøjktøjkøø tsa̱ptøjkjotp midi jam wyɨnaty, jøts ja ja̱a̱ꞌy ñɨgyuma̱a̱p yjanchja̱jtøø, yɨdeꞌen ja wya̱ꞌa̱ndɨ:
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 Pø ja tsajtspɨts yøꞌ yꞌuꞌnk, jøts ja María tta̱a̱gɨ. Kidi ja Jacobo yøꞌ yꞌa̱jchtɨ, jøts ja José møøt ja Simón, jøts Judas.
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 Naya̱ts ja yꞌuch kiixy yø chɨnaamyɨdɨ ma̱ adøm ya̱. ¿Ti ma̱ts yø jadeꞌen tukɨꞌɨyɨ tø tjaty?
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Patyts ɨdøꞌøn ja jadeꞌen kaꞌ tmøjpɨkta̱ꞌa̱ktɨ. Xjats ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ñɨma̱a̱jyɨdɨ:
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Jøts ɨdøꞌøn ja jam kaꞌap jadɨneꞌen ttuuñ ja mɨla̱grɨ, kumɨ kaꞌap ja tjanchja̱wɨdɨ.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.