João 21
Tlahuitoltepec Mixe NT (MXP_WBT) vs NVT
1 Xjats ku døꞌøn ja wyɨnaty jadeꞌen tø yꞌukjaty, wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ña̱nkyꞌejxɨ jadɨgojk jam ma̱ ja pyabøjkpɨtøjk, jam mejyꞌa̱m midi yiktejp Tiberias. Yɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja yꞌejxɨ tyɨyɨ:
1 Depois disso, Jesus apareceu novamente a seus discípulos junto ao mar de Tiberíades. Foi assim que aconteceu:
2 Ja Simón Pedro jam wyɨnatyɨ møøt ja Tomás midi yiktejp xeeñuꞌnk, jøts ja Natanael midi jam kuga̱jpꞌa̱jtp Caná midi Galileɨt etjotp, jøts ja Zebedeo yꞌuna̱ꞌjk, jøts møøt abiky janamajtsk nay ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús pyabøjkpɨ.
2 estavam ali Simão Pedro, Tomé, apelidado de Gêmeo, Natanael, de Caná da Galileia, os filhos de Zebedeu e outros dois discípulos.
3 Jaꞌats ja Simón Pedro ñɨma̱a̱y: ―Nijkxy øts tꞌatsꞌa̱jkxma̱ꞌa̱ky. Jøts ja wya̱ndøø: ―Pø tsoomp øø nayɨdeꞌen. Xjats ɨdøꞌøn ja ñøjkxtøø, jøts ja ojts ttatøkɨdɨ tuꞌuk ja ba̱rkɨ, nɨ tuꞌugɨn ja a̱jkx ja tkama̱ktøø jaꞌabɨ koots.
3 Simão Pedro disse: “Vou pescar”. “Nós também vamos”, disseram os outros. Assim, entraram no barco e foram, mas não pegaram coisa alguma a noite toda.
4 Jøts ku wyɨnaty xyɨɨjñɨwya̱nɨ, wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam mejyꞌa̱m wya̱ꞌkaxɨꞌjky, ja pyabøjkpɨtøjk kaꞌap ja twɨnmaydɨ jøts ku ja yjaꞌajɨ.
4 Ao amanhecer, Jesus estava na praia, mas os discípulos não o reconheceram.
5 Jøts ja ñɨma̱a̱jyɨdøø: ―Mixy, ¿tø døꞌøn ja a̱jkx iiy xma̱tstɨ uk tyimgyaꞌanɨm? Jøts ja yɨdeꞌen tꞌadsoodøø: ―Nɨ tuꞌuk.
5 Ele perguntou: “Filhos, por acaso vocês têm peixe para comer?”. “Não”, responderam eles.
6 Xjats ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ojts ñɨɨꞌmxyɨdɨ: ―Nɨwøjpattɨ yø mdaꞌa̱jkxma̱jk ɨxa ba̱rkɨ pukɨꞌjy aga̱ꞌñꞌampy, jøts ja a̱jkx ɨnet jap xpa̱a̱ttɨt. Jøts ja ojts jadeꞌen ttundɨ, jaanɨmts ɨdøꞌøn ja tɨy kaꞌap ja tyaꞌa̱jkxma̱jk yꞌukma̱a̱ꞌynɨyɨdɨ jøts ja jap nøøjøtpy tjuuttɨt, jaꞌagøjxp ku ja a̱jkx jap janchꞌujtsꞌabøkɨ.
6 Então ele disse: “Lancem a rede para o lado direito do barco e pegarão”. Fizeram assim e não conseguiam recolher a rede, de tão cheia de peixes que estava.
7 Wɨnets øts midi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús yjanchmɨnamya̱a̱jyɨp tnɨma̱a̱y ja Pedro: ―¡Ja nwɨndsønꞌa̱jtɨmts yøꞌ! Jaꞌayɨ ja Simón Pedro ja jadeꞌen tnɨmyadøøy jøts ku ja yjaꞌajɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm, wɨnets ja ñɨkɨjxyɨt nɨjan ja ttatøjkɨyɨɨꞌñ (pø tøxɨ ja wyɨnaty tjeñ) jøts ja ñɨdøjkɨyɨɨꞌñ.
7 O discípulo a quem Jesus amava disse a Pedro: “É o Senhor!”. Quando Simão Pedro ouviu que era o Senhor, vestiu a capa, pois a havia removido para trabalhar, e saltou na água.
8 Jøts øøts jam mejyꞌa̱m ja ba̱rkɨ nyikja̱ꞌjty, jøts ja ndaꞌa̱jkxma̱jk ja nbajɨdity janch ujts abøkɨ ja a̱jkx, pø jadukmagøꞌpxy xa̱jkxɨ døꞌøn ja jam wyɨnaty yja̱a̱kaꞌity jøts øøts nba̱a̱tnɨt ja na̱a̱jx.
8 Os outros ficaram no barco e puxaram até a praia a rede carregada, pois estavam a apenas uns noventa metros de distância.
9 Xjats ku øøts jam nwɨna̱jky, jøts øøts nba̱a̱jty ja jøndsaba̱jk yikxon tø kyaꞌkxy, jøts ja a̱jkx tuꞌuk tø yikjɨngonɨ, jøts tsa̱pkaaky abiky.
9 Quando chegaram, encontraram um braseiro, no qual havia um peixe, e pão.
10 Wɨnets øøts xnɨma̱a̱y ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús: ―Yikmendɨ tuꞌuk majtsk a̱jkx midi ɨxjanɨm tø xjuuttɨ.
10 Jesus disse: “Tragam alguns dos peixes que vocês acabaram de pegar”.
11 Jøts ja Simón Pedro pyejty jam ba̱rkɨjotp jøts ja tjɨdøjtpɨdsɨɨmy ja taꞌa̱jkxma̱jk, janch ujts abøkɨ tum ja møjaty a̱jkx, tukmagøꞌpxy ja wɨxijkxmya̱ktɨgøøk; jøts nɨkaꞌap ja xuumy yjapøøjty øy ɨdøꞌøn ja tyimyjajadɨneꞌenɨ.
11 Simão Pedro entrou no barco e arrastou a rede para a praia. Havia 153 peixes grandes e, no entanto, a rede não arrebentou.
12 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wya̱a̱ñ: ―Men mꞌajopꞌa̱ttɨ. Jøts ja pabøjkpɨtøjk nɨ tuꞌugɨn ja sa̱ kyawa̱ꞌa̱ndɨ pønɨ pøn ɨdøꞌøn jaꞌ, pø tøxɨ ja wyɨnaty tnɨja̱wɨdɨ jøts ku ja yjaꞌajɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm.
12 “Venham comer!”, disse Jesus. Nenhum dos discípulos tinha coragem de perguntar: “Quem é você?”, pois sabiam muito bem que era o Senhor.
13 Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja wɨngon ñɨmejnɨdøø, jøts ja tnɨxa̱jɨyɨɨꞌñ ja tsa̱pkaaky, jøts ja ojts myøꞌøyɨdɨ møøt ja a̱jkx.
13 Então Jesus lhes serviu o pão e o peixe.
14 Ya̱ꞌa̱t ɨdøꞌøn møøt myɨdɨgøøk ojk yjaty ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ña̱nkyꞌijxyɨ ma̱ ja pyabøjkpɨtøjk jam, ku ja wyɨnaty tø yjujkpyiky jadɨgojk.
14 Foi a terceira vez que Jesus apareceu a seus discípulos depois de ressuscitar dos mortos.
15 Xjats ku ja yꞌajopꞌa̱jtꞌaba̱jtɨdøø, wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tnɨma̱a̱y ja Simón Pedro midi ja Jonás mya̱jnkɨp: ―Simón, ¿xtsojkp øts jawaanɨ sa̱m øts ya̱ꞌa̱t xtsoktɨn? Jøts ja Pedro ja tꞌadsøøy: ―Ndsøjkpy me nwɨndsønꞌa̱jtɨm, wa̱ꞌa̱ts mets ja xnɨja̱wɨ jøts ku me ndsøky. Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ñɨma̱a̱jyøø: ―Wɨnets ø xnøøꞌmøøjyɨt xuuꞌmøøjyɨt ja nbabøjkpɨtøjk.
15 Depois da refeição, Jesus perguntou a Simão Pedro: “Simão, filho de João, você me ama mais do que estes?”. “Sim, Senhor”, respondeu Pedro. “O senhor sabe que eu o amo”. “Então alimente meus cordeiros”, disse Jesus.
16 Jøts ja mɨmajtsk ojk kujk yiktɨɨbyiky ja Jonás mya̱jnk, yɨdeꞌen ja yiknɨma̱a̱y: ―Simón, ¿xtsojkp øts? Jøts ja Pedro ja tꞌadsøøy: ―Ndsøjkpy nwɨndsønꞌa̱jtɨm, wa̱ꞌa̱ts mets ja xnɨja̱wɨ. Jøts ja ojts ñɨɨꞌmxyɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús: ―Wɨnets ø xnøøꞌmøøjyɨt xuuꞌmøøjyɨt ja njaꞌ.
16 Jesus repetiu a pergunta: “Simão, filho de João, você me ama?”. “Sim, Senhor”, disse Pedro. “O senhor sabe que eu o amo”. “Então cuide de minhas ovelhas”, disse Jesus.
17 Jøts ja mɨdɨgøøk ojk yiknɨma̱a̱y ja Jonás mya̱jnk: ―Simón, ¿xtsojkp øts? Wɨnetnɨmts ja Pedro yjotmayꞌooꞌkpɨjky, ku ja mɨdɨgøøk ojk yɨdeꞌen yiktøøjɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm pønɨ chøjkpy jaꞌ, jøts ja tnɨma̱a̱y: ―Wɨndsønꞌa̱jtɨm, mets tukɨꞌɨyɨ mnɨja̱ꞌwɨp. Mnɨja̱ꞌwɨpxɨ wa̱ꞌa̱ts jøts ku ndsøky. Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wya̱a̱ñ, jøts ja ñɨma̱a̱jyøø: ―Mets ndanɨpijkpy amuum, jøts xnøøꞌmøøjyɨt xuuꞌmøøjyɨt ja nbabøjkpɨtøjk.
17 Pela terceira vez, ele perguntou: “Simão, filho de João, você me ama?”. Pedro ficou triste porque Jesus fez a pergunta pela terceira vez e disse: “O Senhor sabe todas as coisas. Sabe que eu o amo”. Jesus disse: “Então alimente minhas ovelhas.
18 Janch ɨdøꞌøn nnøjmɨ, jøts ku yꞌijty mja̱a̱kꞌuna̱ꞌjkꞌatynɨm, yikxon yꞌijty mja̱a̱knaxyøxyɨ jøts mnijkxy pønɨ ma̱ køꞌøm xtsøky; kuts ja møja̱a̱ꞌyꞌa̱jtɨn xpa̱tnɨt, jøts mxa̱jtøønɨt, wyenkpɨts mets ja mwet mmoꞌojɨyɨp jøts ja myiknøjkxɨt ma̱ me kaꞌap mjanøjkxwa̱ꞌa̱ñ.
18 “Eu lhe digo a verdade: quando você era jovem, podia agir como bem entendia; vestia-se e ia aonde queria. Mas, quando for velho, estenderá as mãos e outros o vestirão e o levarão aonde você não quer ir”.
19 Ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jadeꞌen wya̱a̱ñ, jaꞌ ɨdøꞌøn ja yjatijpy sa̱ ja Pedro ja oꞌjkɨn tpa̱a̱tt ku yikøya̱kt, jøts ja Dios jadeꞌen yikmøja̱wɨt yikunuuꞌkxyja̱wɨt. Jøts ja ojts ñɨɨꞌmxyɨ: ―¡Paduujnɨk øts yø njaꞌ, kidi øts xmajtstuꞌuty!
19 Jesus disse isso para informá-lo com que tipo de morte ele iria glorificar a Deus. Então Jesus lhe disse: “Siga-me”.
20 Xjats ku ja Pedro yꞌejxjɨmbijty, jøts ja ojts tꞌixy jøts ku øts nbamiñ midi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús janchmɨnamya̱a̱jyɨp. Øts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam wyɨnaty nbutsɨnaapy ku øøts wyɨnaty xøjøøjty nꞌaꞌuxꞌaty, jøts øts wyɨnaty nwɨndsønꞌa̱jtɨm nꞌamɨdøøy: “Wɨndsønꞌa̱jtɨm, ¿pøn ɨdøꞌøn mgaꞌødyunwa̱jnɨp?”
20 Pedro se virou e viu atrás deles o discípulo a quem Jesus amava, aquele que havia se reclinado perto de Jesus durante a ceia e perguntado: “Senhor, quem o trairá?”.
21 Jøts ku døꞌøn ja Pedro ja ojts yꞌijxyɨ, wɨnets ja Pedro tnɨma̱a̱y ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús: ―Wɨndsønꞌa̱jtɨm, jøts yøꞌ, ¿sa̱ts yø yja̱tt?
21 Pedro perguntou a Jesus: “Senhor, e quanto a ele?”.
22 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ojts yɨdeꞌen yꞌadsøyɨ: ―¿Ti mets yø xunkꞌaty, njadyimyjayikjujkyꞌaty øts yøꞌ nay jaa ku ø nmeꞌent jadɨgojk? Tujnɨk øts yø njaꞌ tuꞌugyɨ.
22 Jesus respondeu: “Se eu quiser que ele permaneça vivo até eu voltar, o que lhe importa? Quanto a você, siga-me”.
23 Xjats ja ayuujk yøꞌøgyøjy, jøts ja jadeꞌen tnɨmadowꞌa̱ttɨ pøn jaty ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús yjaꞌ pabøjkɨp, jøts ku jaꞌabɨ pabøjkpɨ kaꞌ yꞌookt. Kajadeꞌenɨpts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wyɨnaty tø tnøjmɨ ja Pedro jøts ku jaꞌabɨ pabøjkpɨ kaꞌ yꞌookt, pø yɨdeꞌenxɨ ja wya̱a̱ñ jøts ku kaꞌ ttunkꞌa̱ttɨt pønɨ sa̱ ja yja̱tt.
23 Por isso espalhou-se entre a comunidade dos irmãos o rumor de que esse discípulo não morreria. Não foi isso, porém, o que Jesus disse. Ele apenas disse: “Se eu quiser que ele permaneça vivo até eu voltar, o que lhe importa?”.
24 Øts ɨdøꞌøn Juan, midiꞌits ɨdøꞌøn ya̱ꞌa̱t ayuujk njaadyampy, pø tɨy janchxɨ døꞌøn yøꞌ. Nꞌejx nnɨja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ øøts ku jadeꞌen yja̱jty.
24 Este é o discípulo que dá testemunho destes acontecimentos e que os registrou aqui. E sabemos que seu relato é fiel.
25 Jaanɨm yø may ti jaty ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tyuun, ku ja jeexyɨp jadeꞌen tø tyimyikja̱ꞌa̱y piy køñ, mayts nøky jeexyɨp chøkyɨ jøts yikjaagyøxt sa̱m yja̱jty kyubejty. Jadeꞌen ɨdøꞌøn ja yja̱jty.
25 Jesus também fez muitas outras coisas. Se todas fossem registradas, suponho que nem o mundo inteiro poderia conter todos os livros que seriam escritos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.