João 1
Tlahuitoltepec Mixe NT (MXP_WBT) vs NTLH
1 Jaayɨm ja wyɨnatynɨ pøn xuknɨja̱ꞌwɨmp ja Dios ku tukɨꞌɨyɨ choꞌonda̱kɨjxñɨm; Dios ja møøt tyimyꞌity jøts nayɨ Dios ja køꞌøm.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 Tsoꞌonda̱ꞌa̱gyɨp ja møøt yꞌity.
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 Jøts jaꞌ ja Dios Teety tukyikꞌøꞌyɨyɨ ja tsa̱jp jøts ja na̱a̱jx jøts tukɨꞌɨyɨ; pø kaꞌaxɨ ja na̱xwiiꞌñɨt jeexyɨp choꞌonda̱a̱jky ku jeexyɨp kyaꞌity jaꞌ.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 Jaꞌ tyiktsoꞌonda̱a̱jk ja tsɨna̱a̱ꞌyɨn jøts ja jujkyꞌa̱jtɨn, jøts nayɨdeꞌen xuknɨja̱ꞌwɨndɨ ja tyɨɨbyɨ ja yjanchpɨ, midi tyikꞌøyɨp midi tyikwɨna̱a̱ꞌnbya̱tp ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 Møk ja tyikmajada̱ꞌa̱ky ja myøkꞌa̱jtɨn ku xyikudøøꞌkxa̱a̱jkaꞌam ma̱ pøn wɨmbeets kugoots, jøts kaꞌap ja mɨkuꞌ yjaꞌ myajada̱ꞌa̱ky.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 Jats ɨdøꞌøn ja̱a̱ꞌy tuꞌukmɨ pøn Dios ojts kyexyɨ, Juan ja xyøøw,
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 midi testigɨꞌa̱jtpɨ meen jøts ja tnɨga̱jpxt jøts ja tnɨmadya̱ꞌa̱kt pøn xyikuja̱jta̱a̱jkɨmp xyikudøøꞌkxa̱a̱jkɨmp, jøts ja øy pøn ttɨyja̱wɨt tjanchja̱wɨt pønɨ sa̱ jaty ja wya̱ꞌa̱ñ.
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 Kidi ja Juanɨpxɨ jaꞌ pøn xyikuja̱jta̱a̱jkɨmp xyikudøøꞌkxa̱a̱jkɨmp; nugo testigɨꞌa̱jtpɨ ja jaꞌayɨ yikexy jøts jaꞌ tnɨga̱jpxt.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Tyimy jaꞌ ɨdøꞌøn wyɨnaty memp ja̱ꞌtp ya̱ na̱xwiiñ pøn tyikꞌøyɨp tyikpa̱a̱dɨp, pøn tyikwɨnma̱a̱ꞌnbya̱tp ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 Ɨxa ja wyɨnaty tø yja̱ꞌtnɨ ya̱ na̱xwiiñ jøts ja ojts nɨpøn kyagupikyɨyɨ pøn jaty jaadɨ, øy ja wyɨnaty køꞌøm tø yjadukyikꞌøyɨyɨ ja na̱xwiiꞌñɨt.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Kyøꞌøm jaꞌ ja yjanɨmimpy jøts kyøꞌømɨguꞌuktøjk pa̱a̱t ja kaꞌap kyupøjkɨyøø.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Jats wɨna̱a̱gɨn pøn ja kupøjkɨyøø jøts pøn ja janchja̱ꞌwɨyøø; jaꞌats ja tɨyꞌa̱jtɨn ja ojts tmøꞌøy jøts Dios Teety ja yꞌuꞌnkꞌa̱tɨdɨt.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Tɨyꞌa̱jtɨngøjxp ja jadeꞌen Dios yꞌuꞌnkꞌatyɨdɨ, kaꞌap ja jadeꞌen sa̱ ja̱a̱ꞌy yꞌuꞌnk yꞌuna̱ꞌjk tpa̱a̱ttɨ.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Jøts jaꞌ pøn xuknɨja̱ꞌwaꞌam ja Dios, ojts ja ja̱a̱ꞌyɨn yꞌatsøønɨ yꞌatstanɨ, jøts ja ojts ñɨyjeky xmøøtꞌijtyɨndɨ xmøøtsɨna̱a̱ꞌyɨndɨ. Tø adøm myøkꞌa̱jtɨn ja njaꞌijxyɨndɨ midi ja kyøꞌømøkꞌa̱jtɨnꞌajtpy ja Dios Uꞌnk. Tuꞌugyɨ Dios Teety ja yjanchja̱a̱kjagyepyɨ, janch paꞌayoop, jøts tum ja tɨyꞌa̱jtɨn janchꞌa̱jtɨn yajkpy.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 Jaꞌats ja Juan ojts tnɨgajpxy jøts ja yɨdeꞌen wya̱a̱ñ: ―Yøꞌøxɨ øts ɨdøꞌøn ndijpy ku ø nwa̱ꞌa̱ñ: “Jaꞌ pøn oojknɨm meꞌemp, jaꞌ ɨdøꞌøn møj jøts kaꞌap øts. Jøts kumɨ jaayɨm yøꞌ wyɨnatynɨ, kidinɨm øts.”
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 Kajaa adøm Dios kyunuuꞌkxɨn xmøøyꞌijtyɨndɨ nɨꞌijtyɨ. Juunɨ ja tkayaky.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 Tøts ja Moisés kyutujk xuknɨja̱ꞌwaꞌam sa̱ ja Dios kyutujk; ɨxya̱ts ja nwɨndsɨnꞌa̱jtɨm Jesucristo pøn xuknɨja̱ꞌwaꞌam ja Dios pyaꞌayoꞌowɨn jøts ja tyɨyꞌa̱jtɨn yjanchꞌa̱jtɨn.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Nɨjuunɨ pøn tkaꞌijxñɨm ja Dios; yøꞌøts midi jam møøt yꞌity, yø Dios Uꞌnk, yøꞌ xuknɨja̱ꞌwaꞌam sa̱ ja Dios Teety.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 Wɨnets ja israelɨt ja̱a̱ꞌdyɨ midi jam kuga̱jpꞌa̱jttɨp jam Jerusalén, ojts tkaxtɨ ja teetyøjk møøt ja levijɨt ja̱a̱ꞌdyɨ midi tꞌejxꞌejttɨp ja tsa̱ptøjk, jøts ja tꞌatstɨɨbyøktɨt ja Juan pøn ɨdøꞌøn jaꞌ;
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 jøts ja ojts wa̱ꞌa̱ts tnɨgajpxy, yɨdeꞌen ja wya̱a̱ñ: ―Ka øtsɨp jaꞌ midi yiktejp Cristo.
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 Xjats ja tja̱a̱ktyimdyɨɨbyøjktøø: ―¿Pønts mets ɨdøꞌønɨ? ¿Mets ɨdøꞌøn Dios kyugajpxy midi yiktejp Elías? Jøts ja Juan wya̱a̱ñ: ―Kaꞌap ja yꞌøtsɨ. Jøts ja tja̱a̱ktyimdyɨɨbyøjkꞌadøꞌøtstɨ: ―Jøts, ¿metsɨmts ɨdøꞌøn jaꞌ midi døꞌøn menwa̱mp midi ja Dios kyugajpxyꞌajtpy? Jøts ja yꞌadsøøy: ―Kaꞌ.
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 Wɨnets ja yiknɨma̱a̱y: ―¿Pønɨmts mets? Kuwa̱nɨxɨ øøts ja nnɨja̱wɨt jøts øøts ja ndukmadoꞌot pøn øø tø xkexy. ¿Sa̱ me mꞌukwa̱ꞌa̱ñ ku mgaꞌuknañɨgajpxyɨ?
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 Jøts ja Juan ja tꞌadsøøy: ―Øts jaꞌ midi yikmadoop yꞌayuujk jam aba̱k etjotp, ma̱ nɨti kyaꞌity: “Yiktøwdɨ yiktuda̱ꞌa̱ktɨ ja mwɨnma̱a̱ꞌñ jøts xkupøktɨt ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm” ―nayɨdeꞌen sa̱m ja Isaías wya̱a̱ñ, ja Dios kyugajpxy.
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 Ja fariseotøjk ja wyɨnaty tø kyexyɨdɨ midi ɨdøꞌøn ja Juan jam jadeꞌen møøt ñagyajpxyɨ.
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 Xjats ɨdøꞌøn ja Juan yiktɨɨbyɨjky jøts ja yiknɨma̱a̱y: ―Pønɨ kaꞌadam me mCristo, nɨ mgaꞌElías, jøts nɨ Dios me mgagugajpxyꞌatyɨ, ¿tits ku myiknøbety?
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 Jøts ja Juan tnɨma̱a̱y: ―Nøø øts iiy nduktanøbejtpy; jats ya̱ tuꞌuk midi kaꞌ xꞌejxka̱ptɨnɨm;
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 oojknɨm ja myeꞌent, jaꞌ tuꞌuk møj, nugo øts jawyeen nyiktuuꞌawa̱ꞌa̱ch. Nɨjuunɨ øts ja møøt nganamyɨba̱a̱tꞌa̱tɨyɨt.
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 Jam ɨdøꞌøn ja jadeꞌen yja̱jty ma̱ ja et jam txøøwɨ Betábara, midi ta̱mp xøbɨdsimy jam nøø agøꞌøm midi txøøwꞌa̱jtp Jordán, ma̱ ja Juan jam ojts yiknøbety.
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Xjats ku kyɨmjabomꞌa̱jty wɨnets ja Juan ojts tꞌixy ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ku ja jam wyɨnaty ñɨmiñɨyɨ, jøts ja Juan wya̱a̱ñ: ―Ejxtɨ, yøꞌ ɨdøꞌøn jadeꞌen ja̱twa̱mp kubatwa̱mp sa̱m ja borreek uꞌnk yikyøxyɨn adøm nbojkpɨ køjxp, jøts yøꞌ na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy tyikpøkwya̱ꞌtsp.
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Yøꞌ øts ɨdøꞌøn ndijpy ku ø nwa̱ꞌa̱ñ: “Ja tuꞌuk ja̱a̱ꞌy myiñ, jaꞌ ɨdøꞌøn møj jøts kidi øts, jøts jaayɨm jaꞌanɨ.”
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 Nɨkaꞌap øts yø yꞌity nnɨja̱wɨ pønɨ pøn yøꞌ. Tøts ø nmiñ jøts øts Israelɨt ja̱a̱ꞌy nøø nduktanøbatt jøts nduknɨja̱wɨdɨt pøn jaꞌ.
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 Nayɨdeꞌen ja Juan wya̱a̱ñ: ―Tø øts ja Espíritu Santo nꞌixy jøts ku kyɨda̱ꞌa̱ky jam tsa̱jpwemp sa̱m tsa̱pa̱kɨn, jøts ja tø kyøxkeꞌeky yøꞌ kyuba̱jkp.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 Nɨ nganɨja̱wɨ øts yøꞌ pønɨ pøn yøꞌ; jøts øts ɨdøꞌøn ja Dios Teety ojts xnøjmɨ midi øts nøø xukyiktump ku nyiknøbety, yɨdeꞌen øts ja xnɨma̱a̱y: “Ku xꞌext ja Espíritu Santo kyɨda̱ꞌa̱kt jøts yꞌɨxa̱ꞌa̱kt jam tuꞌuk ja̱a̱ꞌy kyuba̱jkp, jaꞌats ɨdøꞌøn ja wyɨnaty midi ja Espíritu Santo xmøꞌøyɨmp ku ja yiknøbatt.”
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 Tøts ø nꞌixy, jøts øts testigɨ jøts ku yøꞌ Dios Uꞌngɨ.
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Xjats ku kyɨmjabomꞌa̱jty, ɨxam ja Juan wyɨnaty køjmyɨ møøt namajtsk pyabøjkpɨ.
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 Jøts ku ja Juan ojts tꞌixy jøts ku jam wyɨnaty ñaxy ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús, wɨnets ja wya̱a̱ñ: ―Ejxtɨ, yøꞌ ɨdøꞌøn jadeꞌen ja̱twa̱mp kubatwa̱mp sa̱ borreek uꞌnk yikyøxyɨn adøm nbojkpɨ køjxp.
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 Ku jaꞌ tmadoodøø midi ja Juan pyabøjkpɨꞌajtpy, midi jam wyɨnaty namajtsktɨ ku ja Juan jadeꞌen wya̱a̱ñ, xjats ja ojts tpanøjkxtɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús yꞌejxjɨmbijty, jøts ojts tꞌixy jøts ku jam yikpayøꞌøy, jøts ja ojts tnøjmɨ: ―¿Ti mꞌɨxaadyɨp? Jøts ja ojts tꞌadsowdɨ: ―Wɨndsøn, ¿ma̱ me ndsøønɨ?
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús yꞌadsojɨmbijty: ―Men xꞌejxtɨ. Xjats ja ojts ñøjkxtɨ jøts ja ojts tꞌejxtɨ ma̱ chøønɨ, jøts ja jam ojts tmøøtkudsuuꞌɨdɨ. Ja døꞌøn ja xøøw wyɨnaty jawaanɨ kyagɨda̱knɨ.
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Ja Andrés ɨdøꞌøn jaꞌ, ja Simón Pedro yꞌuch, midi ɨdøꞌøn ja jadeꞌen tmadoodɨp namajtsk ku ja Juan jadeꞌen wya̱ꞌa̱ñ. Jøts nay jaꞌ ɨdøꞌøn jadeꞌen tpanøjkxtɨp ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Jøts ja Andrés tyimñayjatyɨ ja ojts tꞌatsꞌɨxa̱ꞌa̱y ja yꞌa̱jch Simón, jøts ja ojts tꞌatsnøjmɨ: ―Tø øøts ja Mesías nba̱a̱ty midi Dios kyejxpy, midi Cristo yiktejp.
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 Xjats ja Andrés ojts twa̱a̱nijkxy ja Simón ma̱ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam wyɨnaty, jøts ku ja ojts yꞌijxyɨ jøts ja ojts ñɨɨꞌmxyɨ: ―Mets Simón, ja waꞌaxɨ me mꞌuꞌnkꞌa̱jtɨp ja Jonás. Cefas ɨnet ɨxya̱m mxøøwꞌa̱tp. Jadeꞌen ja ñɨɨꞌmxyɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm. Cefas jadeꞌen tyijpy Pedro sa̱m ja tꞌayuujkꞌa̱ttɨ.
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Jøts ku kyɨmjabomꞌa̱jty, jam ja nwɨndsønꞌa̱jtjɨm Jesús wyɨnaty ñøjkxwa̱ꞌa̱ñ Galilea etjotp, ku ja tmɨnabya̱a̱jtɨ ja Felipe jøts ja tnɨma̱a̱y: ―Møødɨk øts.
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 Jam Betsaida ja Felipe kyuga̱jpꞌaty nay jam ma̱ ja Andrés kyuga̱jpɨ møøt ja Pedro.
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 Wɨnets ja Felipe ojts ñijkxy jøts ja ojts tꞌatsꞌɨxa̱ꞌa̱y ja Natanael, jøts ja ojts tꞌatsnøjmɨ: ―Tø øøts ja ja̱a̱ꞌy nꞌixy midi ja Moisés ñɨgajpxpy jap nøkyjøtpy ku ja kutujk ja ojts tja̱ꞌa̱y, jøts nayɨdeꞌen midi ñɨga̱jpxtɨp ja Dios kyugajpxtyøjktɨ, ku ja ojts tjaadya̱ndɨ. Ja Jesús jaꞌ midi ja José yꞌuꞌnkꞌajtpy, midi jam kuga̱jpꞌa̱jtp Nazaret.
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 Xjats ja Natanael wya̱a̱ñ: ―¿Wan ndejɨn yꞌøybɨ jam yꞌukpɨdsømnɨ Nazaret? Jøts ja Felipe yꞌadsøøy: ―Men xtyimyꞌixy.
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 Kuts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ojts tꞌixy jøts ku ja Natanael jam ñɨmiñɨyɨ, wɨnets ja wya̱a̱ñ: ―Ɨxya̱ net myiñ tuꞌuk nmɨguꞌuk israelɨt ja̱a̱ꞌy midi øyja̱a̱ꞌyꞌa̱jtp, midi kaꞌ tya̱a̱yɨ.
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 Wɨnets ja Natanael ja ojts yiktɨyɨyɨ: ―¿Sudsoꞌampy me xꞌijxyꞌaty? Jøts nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ojts ñɨɨꞌmxyɨ: ―Tøyɨmxɨ me wyɨnaty nꞌejxnɨ ku mets yø Felipe kaꞌanɨm wyɨnaty mꞌatswayɨnɨm, ku mets ɨxajp iigɨ patkiꞌpy.
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Wɨnets ja Natanael wya̱a̱ñ: ―Wɨndsøn, mets ɨdøꞌøn Dios Uꞌnk, jøts mets ɨdøꞌøn mnɨwɨndsønꞌajtpy israelɨt ja̱a̱ꞌy.
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Jøts nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ojts yɨdeꞌen yꞌadsøyɨ: ―¿Jatyɨ me xtyimyjanchja̱wɨ jaꞌagøjxp ku me tø nnøjmɨ jøts ku me tø nꞌixy jap iigɨ patkiꞌpy? Mꞌejxpnɨm mets ja myøjpɨ yꞌøybɨ midi ø nduꞌump midi kaꞌap yjadeꞌenɨ sa̱m ya̱ꞌa̱dɨn ku me tø nꞌixy.
50 Jesus respondeu:
51 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús yja̱a̱ktyimwya̱a̱ñ: ―Meets ya̱m ndyimñɨmaapy, jøts ku xꞌejxtɨt ja tsa̱jp yꞌawa̱ꞌa̱ts, jøts ku Dios yꞌa̱nkɨlɨs pyattɨt wyɨna̱ktɨt jøts øts ja xnɨgɨda̱ꞌa̱ktɨt, jaꞌ kuxɨ øts ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy ngudanɨ Dios Teety wyɨngujkp.
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.