Atos 5
Ya̱ʼa̱ tseʼe je̱ nam ko̱jtstán juuʼ veʼe je̱ Nteʼyamˍ xyaktaajnjimdu je̱ nMa̱j Vintsá̱namda Jesucristo ka̱jx (MTONT) vs NVT
1 Ax je̱mpa tseꞌe jadoꞌk je̱ jayu juuꞌ veꞌe Ananías du̱xa̱a̱j. Je̱ꞌe̱ ma̱a̱t je̱ ñu̱da̱ꞌa̱x Safira, je̱ꞌe̱ tseꞌe toꞌk viijn je̱ ñaax du̱to̱o̱ꞌktu.
1 Havia, porém, um homem chamado Ananias que, com sua esposa, Safira, vendeu uma propriedade.
2 Vanꞌit tseꞌe je̱ Ananías du̱pa̱jkvaꞌkxy je̱ naxtso̱v je̱tseꞌe toꞌk viijn du̱tukka̱ta̱jki je̱ kuká̱tsivata̱jk, veꞌem ax joꞌn nu̱jom je̱ meen ku̱yꞌijt. Ñu̱jaꞌvipts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ ñu̱da̱ꞌa̱x je̱ts veꞌemeꞌe du̱tonuvaꞌañ.
2 Levou apenas parte do dinheiro aos apóstolos, mas, com aprovação da esposa, afirmou que aquele era o valor total e ficou com o resto.
3 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro du̱nu̱u̱jmi je̱ Ananías:
3 Então Pedro disse: “Ananias, por que você deixou Satanás encher seu coração? Você mentiu para o Espírito Santo quando guardou parte do dinheiro para si.
4 ¿Ka mits je̱ mnaaxap je̱ꞌe̱ veꞌe tu̱yꞌit? Ku tseꞌe tu̱xta̱a̱ꞌk, ¿ka mits je̱ mmeenapts je̱ꞌe̱ veꞌe tu̱yꞌit? ¿Tya̱jxts mitseꞌe veꞌem tu̱mjátu̱ka? Ka je̱ jáyuvap xa mitseꞌe mvinꞌu̱u̱ꞌmp; je̱ Nteꞌyameꞌe mvinꞌa̱a̱ꞌnuvaampy.
4 A propriedade era sua para vender ou não, como quisesse. E, depois de vendê-la, o dinheiro também era seu, para entregar ou não. Como pôde fazer uma coisa dessas? Você não mentiu para nós, mas para Deus!”.
5 Ku tseꞌe je̱ Ananías du̱ꞌamo̱tunajxy, a̱a̱ꞌk tseꞌe ñaxka̱daaky. Ax nu̱jom tseꞌe pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱mó̱tudu vintso̱ veꞌe yꞌa̱a̱ꞌk, o̱o̱y tseꞌe tyuntsa̱ꞌkipa̱jkka̱jxti.
5 Assim que Ananias ouviu essas palavras, caiu no chão e morreu. Um grande temor se apoderou de todos que souberam o que havia acontecido.
6 Ku veꞌe je̱ Ananías yꞌa̱a̱ꞌk, vanꞌit tseꞌe je̱ vaju̱tya̱jk tyénidi, je̱tseꞌe je̱ ñiꞌkx je̱ kyo̱pk du̱tukvimpitti je̱ vit, je̱tseꞌe du̱yakna̱jkxtini naxta̱jkiva.
6 Então alguns jovens se levantaram, envolveram o corpo num lençol e o levaram para fora, e depois o sepultaram.
7 Ku veꞌe toojk hora joꞌn je̱ it ñaxy vyeꞌna, vanꞌit tseꞌe je̱ Ananías je̱ ñu̱da̱ꞌa̱x jye̱ꞌy. Kaꞌats je̱ꞌe̱ veꞌe du̱nu̱java ti veꞌe toojnju ko̱jtsju.
7 Cerca de três horas depois, sua esposa entrou, sem saber o que havia acontecido.
8 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro yꞌamo̱tutú̱viji:
8 Pedro lhe perguntou: “Foi esse o valor que você e seu marido receberam pelo terreno?”. Ela respondeu: “Sim, foi esse o valor”.
9 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro ña̱ꞌmu̱xji:
9 Então Pedro disse: “Como vocês puderam conspirar para pôr à prova o Espírito do Senhor? Veja, os jovens que sepultaram seu marido estão logo ali, perto da porta, e também levarão você”.
10 Tun je̱ꞌyji tseꞌe ñaxvipp je̱ja je̱ Pedro vyinkujk je̱tseꞌe je̱ jyaꞌvin tyukvaatsjini. Ku veꞌe tya̱jkidi je̱ vaju̱tya̱jkta, a̱a̱ꞌkani tseꞌe du̱paattini. Vanꞌit tseꞌe du̱yakpítsumdini je̱tseꞌe o̱jts du̱yaknaxta̱jkidini je̱ja je̱ ñu̱yaaꞌy pyaꞌayi.
10 No mesmo instante, ela caiu no chão e morreu. Quando os jovens entraram e viram que ela estava morta, levaram seu corpo para fora e a sepultaram ao lado do marido.
11 Tsa̱ꞌkipa̱jktu tseꞌe je̱ jaanchjaꞌvivata̱jkta je̱ts nu̱jom pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱mó̱tudu.
11 Um grande temor se apoderou de toda a igreja e de todos que souberam desse acontecimento.
12 Tyoondu tseꞌe je̱ kuká̱tsivata̱jk je̱ja je̱ nu̱may jayu vyinkujk o̱o̱y je̱ mú̱jit nu̱jaꞌvin je̱ts je̱ mú̱jit atu̱va je̱ꞌe̱ ka̱jx ku veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ kyutojku̱n myo̱o̱jyjidi. Je̱m tseꞌe je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk ñayꞌamókajada yꞌijt toꞌk ka̱ꞌa̱jyjida joma veꞌe je̱ e̱pu̱tso̱o̱ktku̱n juuꞌ veꞌe du̱xa̱a̱j je̱ Salomón Jye̱ꞌe̱, toꞌkji tseꞌe je̱ jyo̱o̱tta je̱ jyaꞌvinda toꞌkji tseꞌe je̱ vyinmaꞌyu̱nda.
12 Os apóstolos realizavam muitos sinais e maravilhas entre o povo. Todos se reuniam regularmente no templo, na parte conhecida como Pórtico de Salomão.
13 Cha̱ꞌkidup tseꞌe je̱ nu̱may jayu je̱tseꞌe je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk du̱ma̱a̱tnayꞌamókajadat; ó̱yam tseꞌe vyeꞌema, vintsa̱ꞌkijidup tseꞌe anañu̱joma je̱ jayu.
13 Quando se reuniam ali, ninguém mais tinha coragem de juntar-se a eles, embora o povo os tivesse em alta consideração.
14 Ax jaaꞌknu̱maꞌyiꞌata̱a̱tstinu tseꞌe je̱ jayu juuꞌ veꞌe du̱jaanchjaꞌvidup je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n, je̱ yaaꞌtya̱jk je̱ts je̱ ta̱ꞌa̱xta̱jk.
14 Cada vez mais pessoas, multidões de homens e mulheres, criam no Senhor.
15 Je̱ jayu juuꞌ veꞌe je̱mda, je̱ꞌe̱ tseꞌe du̱yakpítsumdu je̱m maajntku̱n ka̱jxm je̱ pyaꞌam jáyuda je̱tseꞌe du̱pa̱a̱mdi je̱ja tooꞌ aajy joma veꞌe je̱ Pedro ñaxuvaꞌañ, veꞌem tseꞌe o̱yje̱ꞌe̱ je̱ yꞌake̱ꞌe̱xa pyaaꞌtjadat je̱tseꞌe jyo̱tka̱daꞌaktat.
15 Como resultado, o povo levava os doentes às ruas em camas e macas para que a sombra de Pedro cobrisse alguns deles enquanto ele passava.
16 Je̱ꞌyduva tseꞌe nu̱may je̱ jayu juuꞌ veꞌe je̱m viijnk kajpu̱n ka̱jxm tso̱o̱ꞌndu juuꞌ veꞌe je̱ Jerusalén du̱mutá̱midup, yakje̱ꞌmyojktu tseꞌe je̱ pyaꞌam jáyuda ma̱a̱t je̱ꞌe̱ pa̱n pa̱n jatyeꞌe je̱m jyaꞌvin ka̱jxmda je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap. Nu̱jom tseꞌe du̱yakjo̱tka̱dakka̱jxtini.
16 Muita gente vinha das cidades ao redor de Jerusalém, trazendo doentes e atormentados por espíritos impuros, e todos eram curados.
17 Vanꞌit tseꞌe jyo̱tmaꞌtti je̱ teeꞌ juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsa̱nika̱jxp je̱ teeꞌta̱jkta ma̱a̱t je̱ saduceota̱jk juuꞌ veꞌe mya̱a̱tveꞌnidup,
17 Tomados de inveja, o sumo sacerdote e seus oficiais, que eram saduceus,
18 je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe je̱ kuka̱tsivata̱jk du̱yakjamyajtsjidi je̱tseꞌe du̱yakjapya̱a̱jmjidi je̱p poxu̱ntu̱jkp.
18 prenderam os apóstolos e os colocaram numa prisão pública.
19 Ax toꞌk tseꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n je̱ yꞌaangeles ko̱o̱ꞌts je̱ poxu̱nta̱kꞌaka̱ꞌa̱ du̱yakꞌavaach je̱tseꞌe je̱ kuka̱tsivata̱jk du̱yakpítsumdi, je̱tseꞌe du̱nu̱u̱jmidi:
19 Um anjo do Senhor, porém, veio durante a noite, abriu as portas do cárcere e os levou para fora.
20 ―Na̱jkxta je̱p ma̱ja̱ tsaptu̱jkp, je̱p tseꞌe je̱ nu̱may jayu xvaajnjadat pa̱n vintso̱ veꞌe du̱jaye̱jptinit je̱ joojntykin juuꞌ veꞌe xa̱ꞌma ka̱jx ijtp.
20 “Vão ao templo e transmitam ao povo esta mensagem de vida!”, disse ele.
21 Ku veꞌe du̱ꞌamo̱tunajxti, vanꞌit tseꞌe je̱ kujá̱pit tya̱jkidi je̱p ma̱ja̱ tsaptu̱jkp je̱tseꞌe je̱ jayu du̱yakꞌixpa̱jkti.
21 Desse modo, ao amanhecer, os apóstolos entraram no templo, conforme haviam sido instruídos, e, sem demora, começaram a ensinar. Mais tarde, o sumo sacerdote e seus oficiais chegaram, reuniram o conselho,
22 Ku veꞌe je̱ tsapta̱kmutoompa jye̱ꞌydi je̱p poxu̱ntu̱jkp, kaꞌats je̱peꞌe du̱pa̱mpaatti, vanꞌit tseꞌe vyimpijttinuva je̱ ka̱ts ma̱a̱t,
22 Mas, quando os guardas do templo chegaram à prisão, os homens não estavam lá. Então voltaram e contaram:
23 je̱tseꞌe vyaandi:
23 “A prisão estava bem trancada, com os guardas vigiando do lado de fora, mas, quando abrimos as portas, não havia ninguém!”.
24 Ax ku tseꞌe du̱ꞌamo̱tunajxti je̱ teeꞌta̱jk je̱ vyintsa̱nda ma̱a̱t je̱ tsapta̱kmutoompa juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsá̱nip je̱ tsapta̱kmutoompata̱jk, kaꞌa tseꞌe du̱vinmó̱tudi pa̱n vintso̱ je̱ꞌe̱ veꞌe na̱jkx kyuka̱xa.
24 Ao ouvir isso, o capitão da guarda do templo e os principais sacerdotes ficaram perplexos e se perguntavam o que aconteceria em seguida.
25 Vanꞌit tseꞌe toꞌk je̱ jayu jye̱ꞌy juuꞌ veꞌe tuknu̱jaꞌvijidu, je̱tseꞌe ña̱ꞌmu̱xjidi jidu̱ꞌu̱m:
25 Então alguém chegou com a seguinte notícia: “Os homens que os senhores puseram na cadeia estão no templo, ensinando o povo!”.
26 Vanꞌit tseꞌe je̱ tsapta̱kmutoompa juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsá̱nip je̱ tsapta̱kmutoompata̱jk ma̱a̱t je̱ jyayu, je̱ꞌe̱ tseꞌe o̱jts du̱matsta je̱ kuká̱tsivada, kaꞌa tseꞌe du̱jomtonda du̱titonda, je̱ꞌe̱ veꞌe cha̱ꞌkidup ku̱x ku veꞌe je̱ nu̱may jayu chakaꞌatsjadat.
26 O capitão e seus guardas foram e prenderam os apóstolos, mas sem violência, pois temiam que o povo os apedrejasse.
27 Ku veꞌe du̱yakme̱jtsti, vanꞌit tseꞌe du̱pa̱a̱mdi je̱ja je̱ jayu vyinkujkta juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jidup je̱p tsaptu̱jkp. Vanꞌit tseꞌe ña̱ꞌmu̱xjidi je̱ teeꞌ juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsa̱nika̱jxp je̱ teeꞌta̱jkta:
27 Em seguida, levaram os apóstolos e os apresentaram ao conselho de líderes do povo, onde o sumo sacerdote os confrontou.
28 ―¿Ka má̱kkap a̱a̱ts miitseꞌe ntukpavaandi je̱ts kaꞌa veꞌe je̱ jayu xꞌukvaajnjidinit je̱ Jesús jye̱ꞌe̱? Ax íxtats nꞌit juuꞌ veꞌe tu̱xtonda. Nu̱jom tseꞌe je̱ jayu juuꞌ veꞌe yaja Jerusalén, ta̱ tseꞌe du̱nu̱jávada juuꞌ miitseꞌe myakꞌixpa̱jktup, je̱ts a̱a̱tseꞌe xtukto̱kinavaꞌanda ku veꞌe je̱ Jesús yꞌa̱a̱ꞌk.
28 “Nós lhes ordenamos firmemente que nunca mais ensinassem em nome desse homem”, disse ele. “E, mesmo assim, vocês encheram Jerusalém com esse seu ensino e querem nos responsabilizar pela morte dele!”
29 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro ma̱a̱t je̱ viijnk kuká̱tsivada yꞌatso̱o̱jvjidi:
29 Pedro e os apóstolos responderam: “Devemos obedecer a Deus antes de qualquer autoridade humana.
30 Je̱ nju̱jpit jáyuvamda je̱ Ntyeꞌyamda, je̱ꞌe̱ tseꞌe du̱yakjoojntykpa̱jknuva je̱ Jesús, je̱ꞌe̱ juuꞌ miitseꞌe myakjayꞌo̱o̱ꞌkju̱du ku veꞌe xyakjacryuuzpe̱jtjidi.
30 O Deus de nossos antepassados ressuscitou Jesus dos mortos depois que os senhores o mataram, pendurando-o numa cruz.
31 Je̱ Jesús tseꞌe tsajpe̱jtnu je̱ Nteꞌyam je̱ kyutojku̱n ka̱jx je̱tseꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ ma̱jin myo̱o̱jyjini ku veꞌe je̱ja yꞌakaꞌyu̱n paꞌayi du̱pa̱a̱mni, ax veꞌem tseꞌe je̱ Jesús yꞌit Yakkutojkpa je̱ts Yaktso̱o̱kpa, veꞌem tseꞌe je̱ israeejlit jayu vyinmayu̱mpijttinit, je̱ kyo̱ꞌo̱y joojntykin du̱maso̱o̱ktinit, je̱tseꞌe je̱ tyo̱kin yakme̱e̱ꞌkxjadat.
31 Deus o colocou no lugar de honra, à sua direita, como Príncipe e Salvador, para que o povo de Israel se arrependesse de seus pecados e fosse perdoado.
32 Nꞌix nmo̱tu a̱a̱tseꞌe je̱ Jesús ku veꞌe tá̱vani jyoojntykpa̱jknuva vyeꞌna. Ax je̱ Espíritu Santo, juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam myo̱o̱yp pa̱n pa̱n jatyeꞌe ka̱tsu̱pa̱jkju̱dup, je̱ꞌe̱ tseꞌe je̱ tu̱va̱ko̱jtsu̱n du̱pa̱a̱mpap je̱ts veꞌemam je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam du̱tuujn ―jidu̱ꞌu̱m tseꞌe vyaandi.
32 Somos testemunhas dessas coisas, e assim é também o Espírito Santo, que Deus dá àqueles que lhe obedecem”.
33 Ku veꞌe du̱ꞌamo̱tunajxti, o̱o̱y tseꞌe tyunꞌe̱jkjidi tyunjo̱tꞌaajnjidi, je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe du̱ꞌukko̱jtsmojkti je̱tseꞌe ku̱du̱yakjayꞌo̱o̱ꞌkjidi je̱ kuká̱tsivada.
33 Quando ouviram isso, os membros do conselho se enfureceram e decidiram matá-los.
34 Ax je̱ jayu juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jidup je̱p tsaptu̱jkp, je̱ja tseꞌe je̱ꞌe̱ yꞌakujkta vyeꞌna toꞌk je̱ fariseo juuꞌ veꞌe Gamaliel du̱xa̱a̱j. Je̱ pavaꞌnu̱neꞌe tyukyakꞌixpu̱jkp. O̱o̱y je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ jayu tyunvintsa̱ꞌa̱gaja. Je̱ꞌe̱ tseꞌe teni je̱tseꞌe du̱pavaajñ je̱tseꞌe du̱yakpítsumdat je̱ kuká̱tsivada namvaateꞌe ve̱e̱ꞌn je̱ it ñaxy.
34 Um deles, porém, um fariseu chamado Gamaliel, especialista na lei e respeitado por todo o povo, levantou-se e ordenou que eles fossem retirados da sala do conselho por um momento.
35 Vanꞌit tseꞌe du̱nu̱u̱jmi je̱ myujatyooꞌda:
35 Em seguida, disse aos demais: “Israelitas, cuidado com o que planejam fazer a esses homens!
36 Je̱m xa veꞌe toꞌk je̱ jayu yꞌijt juuꞌ veꞌe Teudas du̱xa̱a̱j, veꞌemts je̱ꞌe̱ veꞌe ñapya̱a̱jmji ax joꞌn je̱ jayu juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jip. Nu̱maktaaxk mó̱kupx joꞌn tseꞌe je̱ jayu pyana̱jkxji. Ku veꞌe je̱ jayu yakꞌo̱o̱ꞌkjidini, vanꞌit tseꞌe yo̱ꞌvyaꞌkxka̱jxtini nu̱jom pa̱n pa̱n jatyeꞌe pana̱jkxju̱du. Je̱ vaatji tseꞌe kyuka̱jxini.
36 Algum tempo atrás, surgiu um certo Teudas, que afirmava ser alguém importante. Umas quatrocentas pessoas se juntaram a ele, mas foi morto e seus seguidores se dispersaram, e o movimento deu em nada.
37 Ku veꞌe je̱ it ñajxy, vanꞌit ku veꞌe je̱ jayu yaknu̱jaaydi, je̱mpa tseꞌe je̱ Judas, galiléait jayu. Nu̱may tseꞌe je̱ jayu pyana̱jkxji. Ax yakꞌo̱o̱ꞌkju̱duva tseꞌe je̱ jayu je̱tseꞌe yo̱ꞌvyaꞌkxka̱jxtini nu̱jom pa̱n pa̱n jatyeꞌe pana̱jkxju̱du.
37 Depois dele, na época do censo, apareceu Judas, da Galileia, que fez muitos seguidores. Ele também foi morto, e seu grupo se dispersou.
38 Je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe, kadi xvintso̱tonda ya̱ꞌa̱ ya̱ yaaꞌtya̱jkta, kadi xtsoꞌoxpá̱kta. Ku̱x pa̱n jayu je̱ꞌe̱ veꞌe juuꞌ veꞌe ya̱ kutojku̱n mo̱o̱jyju̱dup je̱tseꞌe du̱tóndat juuꞌ veꞌe tyoondup, kuká̱xapts ya̱ꞌa̱ veꞌe;
38 “Portanto, meu conselho é que deixem esses homens em paz e os soltem. Se o que planejam e fazem é meramente humano, logo serão frustrados.
39 ax pa̱n je̱ Nteꞌyamts je̱ꞌe̱ veꞌe juuꞌ veꞌe ya̱ kutojku̱n mo̱o̱jyju̱dup, kaꞌa tseꞌe mꞌo̱ꞌyixjada je̱tseꞌe xꞌama̱a̱daagadat. Nayꞌíxjada ku̱x ku veꞌe je̱ Nteꞌyam xtsoꞌoxpá̱ktat ―jidu̱ꞌu̱m tseꞌe je̱ Gamaliel vyaajñ.
39 Mas, se é de Deus, vocês não serão capazes de impedi-los. Pode até acontecer de vocês acabarem lutando contra Deus”.
40 Tukta̱jkijidu tseꞌe je̱ ka̱ts. O̱yam tseꞌe vyeꞌema, ku tseꞌe du̱nu̱ke̱jxidi je̱ kuká̱tsivada, vanꞌit tseꞌe du̱vo̱jpti, je̱tseꞌe du̱pavaandi je̱ts kaꞌa veꞌe je̱ jayu du̱ꞌukvaajnjidinit je̱ Jesús jye̱ꞌe̱. Vanꞌit tseꞌe du̱maso̱o̱kti.
40 Os demais membros aceitaram o conselho de Gamaliel. Chamaram os apóstolos e mandaram açoitá-los. Depois, ordenaram que nunca mais falassem em nome de Jesus e, por fim, os soltaram.
41 Vanꞌit tseꞌe je̱ kuká̱tsivada du̱vinvaꞌkvaatsti je̱ jayu juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jidup je̱p tsaptu̱jkp; vaꞌajts xo̱o̱jntktup tseꞌe ña̱jkxtini ku̱x yakjajtu̱xju̱du veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱tseꞌe yakviijnkꞌíxti je̱ Jesús ka̱jx.
41 Quando os apóstolos saíram da reunião do conselho, estavam alegres porque Deus os havia considerado dignos de sofrer humilhação pelo nome de Jesus.
42 Jó̱vum xa̱a̱j tseꞌe du̱yakꞌixpa̱kta je̱tseꞌe du̱ko̱tsta je̱ts je̱ Jesús je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Cristo, je̱ꞌe̱ juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam vyinko̱o̱n je̱tseꞌe yakkutojknit. Veꞌem tseꞌe du̱toondi je̱p ma̱ja̱ tsaptu̱jkp je̱ts veꞌempa ta̱jkm ta̱jkm.
42 E todos os dias, no templo e de casa em casa, continuavam a ensinar e anunciar que Jesus é o Cristo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.