Marcos 2

Mwan NT (Côte d’Ivoire) (MOA) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 ‑Yrekpaa' 'dama 'kanle‑ blaan, 'ke Zesu 'nule 'ezin‑ Kapɛnɔmu. Mɛɛ mu 'ɛ ‑wa male 'kaa ‑yoo 'fɛ 'lɛ ma,
1 Alguns dias depois, Jesus entrou novamente em Cafarnaum e souberam que ele estava em casa.
2 'ke mɛɛ 'srɛ 'lɛdo‑ nule‑ ‑o 'lɛkpalɛ 'eke‑ ta 'fɛ 'ɛ ꞊la ‑a zi, ‑asiikɔɔ 'kanyrɛ‑ laa ‑yaa sɔ ‑srɔɔwole 'fɛ 'ɛ 'lii. 'Bhɛɛ‑ Zesu 'yaa‑ ‑Waanbhaa' a ‑jan 'ɛ 'wo zii' ‑o ni.
2 Reuniu-se uma tal multidão, que não podiam encontrar lugar nem mesmo junto à porta. E ele os instruía.
3 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke mɛɛ yiziɛ nule‑ ‑flugba do 'le ‑a ba yrɔ do 'yi.
3 Trouxeram-lhe um paralítico, carregado por quatro homens.
4 'Bhɛ mɛɛ mu 'ɛ waa 'sɔlɛ‑ gele‑ 'tɛnlɛ‑ Zesu ma ‑trɛɛ, 'ke ‑wa zrɔn 'bhɛ ni ‑zamaa' 'ɛ 'kɔɔ. 'Bhɛla‑ ‑yile, 'ke ‑woo wlayrɛ do klɛle‑ 'yee‑ Zesu 'yaa‑ 'fɛ 'la ꞊la 'bhɛ 'wiiŋ‑. 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑o ‑flugba' 'ɛ 'pegee ‑a 'yila‑ yrɔ 'ɛ zinale 'bhɛ yrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ bhlɛ ma.
4 Como não pudessem apresentar-lho por causa da multidão, descobriram o teto por cima do lugar onde Jesus se achava e, por uma abertura, desceram o leito em que jazia o paralítico.
5 Zesu 'a 'yele‑ 'bhii‑ ‑woo ‑kpaa ‑a 'yi, 'bhii‑ ‑e sɔ ‑flugba 'ɛ 'bheele, 'ke ‑ya 'pele 'yee‑ ‑flugba 'ɛ ni 'kaa: «'Ŋ 'nɛ, 'ŋ 'yaa‑ ‑za 'yɔɔ‑ mu 'ɛ ‑sroma ‑yaan.»
5 Jesus, vendo-lhes a fé, disse ao paralítico: "Filho, perdoados te são os pecados."
6 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'Toŋ daan mu 'la 'yaale‑ ‑yaa 'fɛ 'ɛ ꞊la ‑zamaa' 'ɛ 'pleŋ‑ 'ke 'mu 'a pele‑ 'mu 'kpee 'tɛ dɔɔ:
6 Ora, estavam ali sentados alguns escribas, que diziam uns aos outros:
7 «‑Mɛle ‑kla 'bhɛɛ‑ 'gwlaan‑ 'lɛɛ‑ ‑yoo ‑janwo' zii' ‑gee' ɛɛ? ‑E ‑Waanbhaa' 'tɔsiɛ ma jan ‑la wo 'zi bhe. Bhaaplɛŋ 'ɛ ‑de 'gbu ‑le sɔ mɛɛ mu a ‑za 'yɔɔ‑ mu ‑sroma 'yanle 'ke ya 'e go ‑Waanbhaa' do ‑kplɛn ba ɛɛ?»
7 "Como pode este homem falar assim? Ele blasfema. Quem pode perdoar pecados senão Deus?"
8 'Bhɛ yrɛ do 'ɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke Zesu ‑o 'kpeejan‑ 'ɛ dɔle‑. 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ ‑o ni 'kaa: «‑Mɛle ‑kla 'ka ‑o 'bhɛ ‑jan ‑glɔɔn 'ɛ dan 'zi 'ka 'kpee ɛɛ?
8 Mas Jesus, penetrando logo com seu espírito tios seus íntimos pensamentos, disse-lhes: "Por que pensais isto nos vossos corações?
9 'Woo‑ ‑za plɛ 'gbu 'lɛɛ‑ ‑o ‑dele 'edile ɛɛ, ‑a pele ‑flugba 'ɛ ni dɔɔ 'ŋ ‑yaa' ‑za 'yɔɔ mu 'ɛ ‑sroma ‑yaan taa‑ ‑a pele ‑a ni dɔɔ ‑ya ‑wlɛn ɛɛ, 'bhɛɛ‑ ‑e 'taawo‑ ɛɛ?
9 Que é mais fácil dizer ao paralítico: Os pecados te são perdoados, ou dizer: Levanta-te, toma o teu leito e anda?
10 'Duŋ‑ 'ŋ 'yoo‑ ‑a zi 'kaa‑ 'yaango‑ 'bhii‑ ‑za 'yɔɔ‑ mu ‑sroma 'yan 'seŋ ‑o 'mi Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ ni 'trɛ 'ɛ ta ‑gɛ.» 'Bhɛ 'yi 'ke ‑ya pele‑ ‑flugba' 'ɛ ni dɔɔ:
10 Ora, para que conheçais o poder concedido ao Filho dó homem sobre a terra {disse ao paralítico},
11 «'Mi 'gbu pe ni dɔɔ: 'E 'wlɛn‑, 'e 'yila‑ yrɔ 'ɛ 'si, 'bhɛɛ‑ ge 'e ba ‑lɛ ma!»
11 eu te ordeno: levanta-te, toma o teu leito e vai para casa."
12 'Bhɛ yrɛ do 'ɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke ‑flugba 'ɛ ‑ya ‑wlɛnle', 'ke ‑ya yila‑ yrɔ 'ɛ binale, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ 'pwɛle mɔkpɛn' 'yrɛ ma. ‑O 'kpɛn 'liibhaa gbɛ ‑yɔɔ 'ɛ 'kɔɔ ‑o ma 'ke ‑o ‑Waanbhaa' 'tɔbhɔle, 'ke ‑wa pe dɔɔ: «'Waa 'bhɛ ‑za 'lɛɛ 'bhɛ 'yansi klɛyrɛ yelɛ ‑lido'.»
12 No mesmo instante, ele se levantou e, tomando o. leito, foi-se embora à vista de todos. A, multidão inteira encheu-se de profunda admiração e puseram-se a louvar a Deus, dizendo: "Nunca vimos coisa semelhante."
13 'Bhɛ blaan, 'ke Zesu gele‑ 'ezin‑ Galile ‑draa 'ɛ 'lɛ ma. 'Bhɛɛ‑ 'ke eyee‑ ‑zamaa' 'srɛ ‑gbɛnɛ do 'ɛ 'kpɛn gele‑ ‑a zi 'bhɛ ꞊nɔɔ ye; 'bhɛɛ‑ ‑e ꞊bwa 'bhɛ mɛɛ mu 'ɛ daanle ma.
13 Jesus saiu de novo para perto do mar e toda a multidão foi ter com ele, e ele os ensinava.
14 ‑A 'kan bhla 'ɛ zi, 'ke ‑a ‑yrɛkpale Alife gbe Levi 'yaale‑ ma 'nisra gbawo 'fɛ 'ɛ ꞊la. ‑E pe 'bhɛ ni 'kaa: «Nu dɔ 'ŋ zi!» 'Bhɛɛ‑ 'ke Levi 'e 'wlɛnle‑, 'kee‑ gele‑ dɔlɛ Zesu zi.
14 Quando ia passando, viu Levi, filho de Alfeu, sentado no posto da arrecadação e disse-lhe: "Segue-me." E Levi, levantando-se, seguiu-o.
15 'Bhɛ 'yi bhe 'tɛ, 'ke Zesu gele‑ pɛbhlelɛ 'yee‑ Levi a 'fɛ 'ɛ ꞊la. 'Nisrakun mu ‑bebe 'pegee mɛɛ 'joo 'yɔɔ‑ 'ke mu 'pegee 'yee‑, 'bhɛɛ‑ ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'yaa‑ pɛbhle 'zi 'eke‑ zi, ‑amasrɔyi ‑o 'srɛ 'ɛ dɔle ‑yaa zi.
15 Em seguida, pôs-se à mesa na sua casa e muitos cobradores de impostos e pecadores tomaram lugar com ele e seus discípulos; com efeito, eram numerosos os que o seguiam.
16 'Duŋ‑ 'Toŋ daan mu 'la 'yaa‑ Farizi mu ‑lɛdo' 'ɛ ba, 'mu 'yrɛkpale Zesu ma pɛleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ 'ke 'nisrakun mu 'ɛ 'pegee mɛɛ 'joo 'yɔɔ‑ mu 'ɛ 'le, 'ke ‑wa pele‑ ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ni 'kaa: «‑Mɛle ꞊kla 'bhɛɛ‑ 'ka daan mi 'ɛ 'pegee 'nisrakun mu 'ɛ, 'bhɛɛ‑ mɛɛ 'joo 'yɔɔ‑ mu 'ɛ ‑woo pɛbhle 'zi 'eke‑ ta ɛɛ?»
16 Os escribas, do partido dos fariseus,. vendo-o comer com as pessoas de má vida e publicamos, diziam aos seus discípulos: "Ele come com os publicamos e com gente de má vida? "
17 Zesu ‑o wojan 'ɛ 'male, 'ke ‑ya pele‑ ‑o ni dɔɔ: «Mɛɛ 'klɛnyawole mu maza laa ‑o ‑laanɛkpa mi ma, 'fɔ gadɛ mu. 'Naa 'nulɛ‑ mɛɛ 'la zan mu ‑o 'gbu ye 'bhii‑ mɛɛ ‑lɛdɔɔle mu 'mu 'siiyrɛ‑ ꞊nɔɔ, 'duŋ‑ 'mi ꞊nwa mɛɛ 'la zan mu 'mu 'gbu ye 'bhii‑ ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mu 'mu ‑la 'siiyrɛ‑ nɔɔ‑.»
17 Ouvindo-os, Jesus replicou: "Os sãos não precisam de médico, mas os enfermos; não vim chamar os justos, mas os pecadores."
18 Yi do ta, Mɛɛ Wiiŋfɛ' Mi Zaan a ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'pegee Farizi mu 'ɛ 'yaa‑ 'suŋ 'yi. 'Bhɛɛ‑ mɛɛ 'ke mu ꞊nwa Zesu ‑lrɔkpalɛ dɔɔ: «‑Mɛle ꞊kla 'bhɛɛ‑ Zaan a pɛ ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ 'pegee Farizi mu 'ɛ ‑waa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑woo 'suŋ 'yi, 'bhɛɛ‑ 'duŋ‑ 'yaa‑ pɛ ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ waa ‑o 'suŋ 'yi ɛɛ?»
18 Ora, os discípulos de João e os fariseus jejuavam. Por isso, foram-lhe perguntar: "Por que jejuam os discípulos de João e os dos fariseus, mas os teus discípulos não jejuam?"
19 Zesu 'a zikpaa‑ ‑o ni dɔɔ: «Le drɛɛ ‑nɔɔ 'ɛ 'bhɛgwlɛn‑ mu 'ɛ sɔ 'suŋwlale 'ke le drɛɛ ‑nɔɔ 'ɛ 'bhɛ ‑o ‑o ‑din 'waati 'la ba ɛɛ? Waa sɔ 'bhɛ klɛle‑, 'ke le drɛɛ ‑nɔɔ 'ɛ 'bhɛ ‑o ‑o ‑din 'waati 'la ba, waa sɔ 'suŋwlale.
19 Jesus respondeu-lhes: "Podem porventura jejuar os convidados das núpcias, enquanto está com eles o esposo? Enquanto têm consigo o esposo, não lhes é -possível jejuar.
20 'Duŋ‑ 'bhɛ 'waati ‑o zan bhɔlɛ, 'ke le drɛɛ ‑nɔɔ 'ɛ gole ‑yaan ‑o ‑din. 'Bhɛ 'waati 'ɛ ba, ‑o nu 'suŋwlalɛ 'tɛ.»
20 Dias virão, porém, em que o esposo lhes será tirado, e então jejuarão.
21 «Mɛɛ do 'kpɔ 'laa sɔ dunɛ‑ gwe ‑yisrale 'ke sɔpee' drɛɛ 'le. 'Kee‑ 'bhɛ ꞊kla, sɔpee' drɛɛ 'ɛ 'wlayrɛ‑ nɔɔ‑ 'eke‑ ta, ‑e nu dunɛ‑ gwe 'ɛ 'bhɛ sɔ 'ɛ ‑glaanlɛ' 'bhɛɛ‑ ‑e 'bhɛ 'peedɛ‑. 'Bhɛɛ‑ dunɛ‑ gwe 'ɛ nu 'peedɛlɛ 'ezin‑, 'ke 'bhɛ kan ‑a 'peedɛyrɛ ‑lwa 'ɛ ta.
21 "Ninguém prega retalho de pano novo em roupa velha; do contrário, o remendo arranca novo pedaço da veste usada e torna-se pior o rasgão.
22 'Ezin‑, mɛɛ 'kedo‑ 'kpɔ 'laa sɔ ‑wɛɛn drɛɛ 'klale wi 'flɛ 'floko gwe mu 'yi, 'bhɛɛ‑ ‑e 'mu 'liitan‑. 'Kee‑ 'bhɛ ꞊kla, ‑wɛɛn drɛɛ 'ɛ 'pliiyrɛ‑ nɔɔ‑, ‑e nu 'floko gwe mu 'ɛ 'peedɛlɛ, 'bhɛɛ‑ 'yee‑ ‑wɛɛn 'ɛ klalaa' 'trɛ ma. 'Duŋ‑ ‑o ‑wɛɛn drɛɛ 'ɛ 'kla wi 'flɛ 'floko drɛɛ mu ‑la ‑yi.»
22 E ninguém põe vinho novo em odres velhos; se o fizer, o vinho os arrebentará e perder-se-á juntamente com os odres mas para vinho novo, odres novos."
23 ‑Yitrɛ' yi do ma, Zesu 'pegee mɛɛ 'ke mu ‑yaa 'kan zii' ble gba mu 'yi. 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑o dɔle‑ ble ‑vlɔ mu 'la 'yaa‑ zibhɛ 'ɛ 'trɔn ta 'mu bhɛ mu 'ɛ 'srɔnle‑ ma, 'ke ‑o 'mu ‑glɔɔ ‑o 'kɔɔ, 'bhɛɛ‑ ‑o 'mu bhɛ mu 'ɛ bhle.
23 Num dia de sábado, o Senhor caminhava pelos campos e seus discípulos, andando, começaram a colher espigas.
24 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Farizi mu 'ɛ ‑wa pele‑ Zesu ni dɔɔ: «'E 'yrɛkpa, ‑mɛle ꞊kla 'bhɛɛ‑ 'yaa‑ ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑woo ble bhɛ mu 'ɛ 'srɔn zii' 'ke ‑woo bhle ɛɛ? 'Bhɛɛ‑ 'duŋ‑, ‑kɔɔa' 'toŋ 'ɛ ta, waa 'bhɛ ‑za ‑glɔɔn 'ɛ klɛ ‑yitrɛ' yi ma.»
24 Os fariseus observaram-lhe: "Vede! Por que fazem eles no sábado o que não é permitido?" Jesus respondeu-lhes:
25 'Bhɛ ꞊nɔɔ bhe, 'ke Zesu 'a zikpale ‑o ni dɔɔ: «‑Bhleŋgbe Davidi ‑za 'la ꞊kla 'elwale ‑sɔ, 'ka mu laa 'bhɛ ‑za 'ɛ tapelɛ ‑lido' ɛɛ? 'Ŋ bhe, ‑yrekpaa' do, gbɔn 'yee Davidi 'gbu 'pegee ‑a zi mɛɛ mu 'ɛ ꞊dia, 'bhɛɛ‑ pɛle 'kedo‑ 'kpɔ 'laa ‑yaa ‑o 'kɔɔ.
25 "Nunca lestes o que fez Davi, quando se achou em necessidade e teve fome, ele e os seus companheiros?
26 'Bhɛ 'waati 'ɛ ba, Abiataa ‑le ‑yaa 'ke 'sraka 'lɛna mu a ‑kuŋlii gblaan 'ɛ 'le. ‑O 'bluu mu 'la ‑gwa 'ke sraka 'le ‑Waanbhaa' ni, ‑kɔɔa' 'toŋ 'ɛ ta, mɛɛ ‑bhɛɛke' do 'kpɔ 'laa ‑yaa sɔ 'mu bhlele' 'ke ‑yaa 'e go 'sraka 'lɛna mu do ‑kplɛn ba. 'Duŋ‑ 'yee‑ Davidi ꞊wlaa ‑Waanbhaa' gba 'fɛ 'ɛ ꞊la, 'bhɛɛ‑ ‑e 'bhɛ 'bluu mu 'ɛ ꞊bhla, 'bhɛɛ‑ ‑ya 'ke ꞊naa ‑a zi mu 'ɛ ni.»
26 Ele entrou na casa de Deus, sendo Abiatar príncipe dos sacerdotes, e comeu os pães da proposição, dos quais só aos sacerdotes era permitido comer, e os deu aos seus companheiros."
27 'Bhɛ blaan, Zesu pe ‑o ni 'ezin‑ 'kaa: «‑Waanbhaa' ‑yitrɛ' yi 'ɛ ꞊kla bhaaplɛŋ ‑la ‑nrayiza 'yi, 'duŋ‑ yaa bhaaplɛŋ klɛlɛ ‑yitrɛ' yi ‑zayi'.
27 E dizia-lhes: "O sábado foi feito para o homem, e não o homem para o sábado;
28 'Bhɛla‑ ‑yile, Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'bhɛ ‑le 'ke ‑yitrɛ' yi 'ɛ zan 'le.»
28 e, para dizer tudo, o Filho do homem é senhor também do sábado."

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.