Atos 23
Maŋkekerisiere Biŋe Quraŋ Jojofo Gariine (MLH) vs NVT
1 Polji dimaku soriŋ kaunsol kubu oi piki ŋone yaberu iŋi miya, “Ogopune, nonji eebobone sosowo oi Anuture jiŋo maio eba eku gobe iŋoji ŋoneru ‘Sagaga,’ miko maŋnere kajeji maneru fiaru waperu goku muŋambe yo dimago.”
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Polji oŋu miyayoŋ, soriŋ gio siŋaŋ qoruine tinaine Ananaias iŋoji bembeŋgo dimabuŋ, oi mitiga yareko mauine qatimbebuŋ.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Qatimbebi Polji ojiya, “Anutuji go qatimbe guine. Goji pi sa yagaŋine oŋuine fukege. Sakiine yoweji rigabi yagaŋine fukegayoŋ, maŋine wunuŋ eku gogobu fukega. Goji Mosesre Kadi buŋo roru oiji osoe nuru buŋone mitarimiŋ ore ŋegeyoŋ, jibu gake Mosesre Kadi buŋo oi akoŋ qaku mitiga yabende nugobi. Oi so sagaga.”
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Polji oŋu ojime bembeŋgo dimagobi, yoŋoji ojibuŋ, “Go Anuture soriŋ gio siŋaŋ qoruine igosisi baku mimi qatege me?”
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Oŋu ojibi miya, “O ogopune, iŋoji soriŋ gio siŋaŋ qoruine fukega, oi so maneru migo. Biŋe Qurande buŋo mo iŋi pega, ‘Go kufufuŋ kubugore ŋi koito so qaisogaigoŋ.’”
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Oŋu miyayoŋ, soriŋ kaunsol kubu yoŋoreone goineji Sadusi (Soriŋ giore yameŋyameŋ) pati qakatobi goineji Farisi (Kadi buŋore yameŋyameŋ) pati ŋi gobuŋ. Polji oi maneru ore eru soriŋ kaunsol kubu yoŋore jiŋo maio buŋo iŋi oŋgaku miya, “Ogopune, nonji Farisi ŋi fukego. Mamaneji oŋuakoŋ Farisi pati ŋi. Komekiine yoŋoji gboreru pakerenimiŋ, nonji oŋu fukeiŋ ore odigaru oori eru gogo. Oŋu gogo ore eru buŋo koroineo rua nubi osoe nuru migobi.”
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Oŋu miko oo akoŋ Farisi eru Sadusi pati yoŋore botugo kekepari fukeme soriŋ kaunsol kubu yoŋoji pougaru qoko yoyoka fukebuŋ.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 Sadusi (Soriŋ giore yameŋyameŋ) yoŋoji iŋi miegobi, “Ŋiŋigo komekiine yoŋoji so gboreru pakerenimiŋ. Sombuŋ mimerereŋ so gogobi. Gemokaku eru iiru oi so gogobi.” Oŋu mibuŋyoŋ, Farisi (Kadi buŋore yameŋyameŋ) pati yoŋoji buŋo yokaomo oi qakatoru ore so manesiŋ garu dimaegobuŋ.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Qoko yoyoka oŋu fukeru oŋgabi fonuŋ soguine fukeko Kadi buŋore qaqaji goineji Farisi qoko yoŋore botugone pakereru joineke kiga yareku iŋi mibuŋ, “Niŋo ŋi yoore baka mo so bofukegobeneŋ. Sombuŋ mimerereŋ me moro moji buŋo qohoŋ ojiru iŋore maŋgo ruame mina, oi uruŋu saga yabena?”
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Oŋu mibi kekepari oiji moke joineke fukeru sogueya. Sogueme furugaru Pol mobemobe porebi ra wareko bopogaru yaorobuŋ. Kamasi oŋu fukeya. Oŋu fukeko mamari siŋaŋ qoruineji ore kokoi maneru mamari kubu mo mitiga yareko rakaru Pol botuyaŋuŋgone poreru ogagaru mamari ŋi yoŋore aeŋ dobu maŋgo ruabuŋ.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Ruabuŋyoŋ, ubu oo kubaŋ peko Ofonji Polre goyoŋgo dimaku iŋi ojiya, “Go kobigake fukeru jogbake goigoŋ. Nonde fuŋne Jerusalem yoo kitiŋgaku miku gomeŋ, ore so Rom sitio oŋuakoŋ raru oi kitiŋgaku mitaniŋgaru goigoŋ.” Oŋu.
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Ofonji oŋu ojiyayoŋ, kae fureme oo Juda ŋi goineji kamiine tumaŋgaru Pol komeiŋ ore soŋsoŋburu babuŋ. Yoŋoji buru oi ruabi eru oi mimipaŋ buŋoo kiperu sanaŋgaru iŋi mibuŋ, “Niŋo Pol komeiŋ ore odigaru damaŋ botuine yoo uqo sowo gokimiŋ. Sowo goku qabeneŋ komeme ore ŋadiineo soine uqo me obu mo moke nokimiŋ.”
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Ŋi 40 eru jare oi odurebuŋ, yoŋoji qodureru mimipaŋ buŋo oi kiperu sanaŋgaru mibuŋ.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Oi miku minebobo eru soriŋ gio siŋaŋ yoŋoreo raru iŋi mibuŋ, “Niŋo Pol komeiŋ ore odigaru damaŋ botuine yo oo uqo sowo gokimiŋ. Polji so komeiŋ ine, ŋiŋigoji fofori qaiso nobebi sagaiŋ. Ore eru niŋo tumaŋgaru mimipaŋ buŋo iŋi kiperu sanaŋgaru gogobeneŋ: Pol qabeneŋ komeko ore ŋadiineo soine uqo me obu mo moke nogu gokimiŋ.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Ore eru ŋoŋo muŋambe yo soriŋ kaunsol kubu yoŋoke moko qodureru mamari siŋaŋ qoruinereo raru buŋo iŋi miku weuniŋ, ‘Niŋo Polre buŋo fuŋine moke weubeneŋ miko foriine manekimiŋgo manegobeneŋ.’ Kamasi oŋu fukeko weu tebi soine Pol ogagame ŋoŋoreo wakiiŋ. Wakinayoŋ, kadio wareru ŋoŋoreo wapeiŋgo eiŋ, oo bio iŋo qabeneŋ komeiŋ ore jaueru gokimiŋ.”
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Oŋu mibuŋyoŋ, qabeneŋ komeinde soŋsoŋburu ruabuŋ ore biŋe oi Polre baŋare kajego rakame maneya. Oi maneru mamari ŋi yoŋore aeŋ dobu maŋineo raru Pol ŋeya, oo roperu ojiya.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Miko maneru mamari siŋaŋ mo oŋgame wareko iŋi ojiya, “Ŋi jeŋoŋ yo oiji buŋo mo roru warega ore goji oi soine ogagaru mamari siŋaŋ qoruinereo rande buŋo oi ojiiŋ.”
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Oŋu ojime oi ogagaru mamari siŋaŋ qoruinereo rabire miya, “Nigiŋ ŋi Polji oŋga nareko iŋoreo rabe ŋi jeŋoŋ yo ogagaru goreo wareiŋ ore weu narega. Iŋoji gore buŋo mo roru warega.”
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Oŋu miku rako siŋaŋ qoruineji meineji roru ogagaru qaŋaŋineo raru weu teya, “Go wamo buŋogo roru warege?”
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Weu teme ojiya, “Juda minebobo yoŋoji buŋo mo weu garenimiŋ ore kiperu goreo wareru iŋi minimiŋ: Niŋo Polre buŋo fuŋine poretiŋ so mane komegobeneŋ. Ore eru go soine Pol yogo ogagande soriŋ kaunsol kubu yoŋoreo wakiko moke weu tende miko fuŋneinere fori manekimiŋ. Yoŋoji oŋu fukeiŋ ore manegobi.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Oŋu wareru minimiŋyoŋ, goji buŋo ore so qotikeigoŋ. Juda kufufuŋ yoŋore botugone ŋi 40 eru jare oi odurebuŋ, yoŋoji qodureru Polre iŋi miku oi mimipaŋ buŋoji kiperu sanaŋgabuŋ, ‘Niŋo Pol komeiŋ ore odigaru damaŋ botuine yo oo uqo sowo gokimiŋ. Sowo goku qabeneŋ komeko ore ŋadiineo soine uqo me obu mo moke nokimiŋ.’ Oŋu miku goji qotikeiŋ ore odigaru jaueru rubagagobi.”
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Oŋu miko ŋi jeŋoŋ oi soreru iŋi ojiya, “Biŋe yo minde manego, oi mo so minde maneinebi.” Oŋu.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Mamari siŋaŋ qoruineji oi maneru mamari siŋaŋyokaine oŋga yateme warebire iŋi yasiko manebu, “Ŋoko tebe ŋi 200, kaneŋkuku mamari ŋi 70 eru damu mamari ŋi 200 oi mitiga yarebire muŋambe ubure 9 kilok oo Sisaria ranimiŋ ore jaueniŋ.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Oŋuakoŋ kaneŋkuku goine roosoeru bobiaŋ yaberu Pol more paio ruaru siŋaŋ gatebi ubu yoo gawana Filiksreo raine.”
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Oŋu yasiko manebire gawanare quraŋ mo iŋi quraŋgaya,
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 “O Ropekiine sari gawana Filiks! Klodius Lisias, nonji mijerigo migo.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 “Juda yoŋoji ŋi yo roru nigiŋgaru qabi komeiŋ ore ebuŋ. Oŋu ebuŋyoŋ, Rom qoqodure gawmande (mimiti) paspot roru goga, nonji oi maneru oo akoŋ mamari kubu yoŋoke waperu sa kipe teru bomukuku qoruine kipeboŋ.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 “Wamo buŋore buŋo koroineo ruagobi, nonji ore fuŋine maneiŋgo maneru ogagaru Juda yoŋore soriŋ kaunsol kubu yoŋore jiŋo maio ruaboŋ.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 “Ruabe buŋo koroineo roperu yoŋoyaŋunde Kadi buŋore pepesisiri buŋoine buŋoine ore eru kekepari eru kiso eru mitebi bofukeboŋ. Oŋu bofukeboŋyoŋ, ya sembene komeiŋ ore so me witi pigo ruabeneŋ ŋeiŋgo ore so oi so fukeya. Yoŋoji buŋo oŋuine mo so mibi maneboŋ.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 “Oi so maneboŋyoŋ, moji iŋore biŋe buŋo oi iŋi najime maneboŋ: Goineji ‘Ŋi oi qabeneŋ komeine,’ miku soŋsoŋburu ebi pega. Biŋe buŋo oi maneru muŋambe yo oone sorebe goreo warega. Buŋo koroineo ruaiŋgo manegobi, nonji oi oŋuakoŋ mitiga yarebe gore jiŋo maio waperu buŋoyaŋuŋ sosowo totogo mi bofukebi manemiŋ.”
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Quraŋ oŋu quraŋgako mamari ŋi mitiga yarebuŋ, yoŋoji buŋo oi boyoberu Pol roru ogagaru qisirigo kae tinaine Antipatris oo rabuŋ.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Raru kae fureme mamari ŋi kaneŋkukuyaŋuŋke yoŋoji Pol ogagaru kadi jikigaru rabuŋyoŋ, tebe ŋi yoŋoji yoŋoyoŋe kirieru mamari ŋi yoŋore aeŋ dobu maŋineo warebuŋ.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Mamari ŋi kaneŋkukuyaŋuŋke yoŋoji Sisaria taoŋgo roperu quraŋ oi gawana oteru Pol oŋuakoŋ iŋore jiŋoo ruabuŋ.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Ruabi quraŋ oseru “Pol oi wamo prowinsre?” miku weu yareya. Weu yareme “Silisia prowins ŋi,” oŋu ojibuŋ.
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 Oŋu mikabi maneru ojiya, “Buŋo koroineo rua guiŋgo manegobi, yoŋoji oŋuakoŋ wapekabi oo soine weu garebemiŋ.” Oŋu ojiru mitigako Pol ogagaru kiŋ Herodre morumboŋ pire sa maŋineo ruaru ru batebuŋ. Oŋu.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.