Atos 22

Tūʼún xuva kō vatā ó ntákaʼan ña ñuú Coatzospan (MIZNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 —Un ntɨꞌɨ kuēꞌen dúꞌva nto, te kuetsi te naꞌnu ntó, kini nto é kākaꞌán u ni ntō é kanadaꞌān ú kúñū ko —kaꞌán Pablu.
1 Irmãos e pais, ouvi o que vos tenho a dizer em minha defesa.
2 Dā téku ñaꞌa san tsí túꞌūn hebreu kakáꞌan ña ne, diin diin tsi kantóo ña. Pablú ne, kakaꞌan ña:
2 Quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, escutaram-no com a maior atenção.
3 —Xuꞌú ne, ña Israeé u. Tsí kaku ú ñuú Tarsu é kāduku ntée ñuú Cilicia, ntá tsi éꞌnu ú ñuú Jerusaleen. Iꞌa nakuaꞌá u ntaꞌa mastru Gámaliee. Kūtúꞌvē kó un ntɨꞌɨ vatā ó kakaꞌan lei e xtûví ñata kō, ña intóo diꞌna. Xuꞌú ne, nɨɨ̄ kueꞌén ini ko dé ntaa u é un ntɨꞌɨ̄ é kākaꞌan Xúva kō, vata tsī ó ntáde ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ntó vevii.
3 Continuou ele: Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas criei-me nesta cidade, instruí-me aos pés de Gamaliel, em toda a observância da lei de nossos pais, partidário entusiasta da causa de Deus como todos vós também o sois no dia de hoje.
4 Ixntíkɨ̄n ú ña kuíntiꞌxe i Jesuú san ne, ntuku kuīꞌí u ña, e ntío ko é kūví ntɨꞌɨ ña. Ixtɨ́ɨ̄n ú ña, te tīí, te ñadɨꞌɨ̄ ñá, e tsúꞌun kutū ú ña viꞌi utun kān.
4 Eu persegui de morte essa doutrina, prendendo e metendo em cárceres homens e mulheres.
5 Iní dutu ñá odo nūú ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña tsiñu i san tsí nuu é ntaā i é kākaꞌán u ni ntō. Tsí dɨvi ñā táꞌxi ña tutu é kɨ̄ꞌɨn níꞌi ú iña ñá Israee, ñá ntoo ñuú Damascu. Ikān ñeꞌé u ínantukū ú ña kuíntiꞌxe i san e kɨꞌɨn niꞌi u ña ñuú Jerusaleen váta koo é niꞌi ña é ntōꞌo ña.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos anciãos me são testemunhas. E foi deles que também recebi cartas para os irmãos de Damasco, para onde me dirigi, com o fim de prender os que lá se achassem e trazê-los a Jerusalém, para que fossem castigados.
6 ʼDá nūu ú itsi kān é dokó sa xee ú ñuú Damascú ne, dā káꞌñu ntuvi ne, dā nêní ko xiꞌí nuu ñuꞌu ntíkō diñɨ ko, ñuꞌu é dóo kaxiꞌí nuu é vēꞌxí e dukún kān.
6 Ora, estando eu a caminho, e aproximando-me de Damasco, pelo meio-dia, de repente me cercou uma forte luz do céu.
7 Uun ito tsi nantúvē ú ñuꞌu kān. Kidáā téku kó tatsin é kākaꞌan ní ko: “Saúlū, Saúlū, ¿nté kui kantukun kuiꞌīn ntún ko?”, kaꞌan tátsín san.
7 Caí por terra e ouvi uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Kidáā ne, tsixeꞌē u: “¿Xoó ñaꞌa ntu nto, Tóꞌō?”, kaꞌán u. Dɨvi ñā ne, kakaꞌan ña: “Xuꞌú ne, Jesuu, ñá ñuú Nazareé u. Dɨvī u é kantukun kuīꞌín ko”, kaꞌan ñá nī ko.
8 Eu repliquei: Quem és tu, Senhor? A voz me disse: Eu sou Jesus de Nazaré, a quem tu persegues.
9 Ña ntɨɨ niꞌī ú ne, dā kúduꞌva ña dá ini ña tsí kaxiꞌí nuu, ntá tsi ña ni tekú ña tatsin é kākaꞌan ní ko.
9 Os meus companheiros viram a luz, mas não ouviram a voz de quem falava.
10 Xuꞌú ne, kakaꞌán u: “¿Neé ntu ntio nto é vīí u ve, Tóꞌō ko?”, kaꞌán u. Kidáa kākaꞌan Tóꞌo ko nī kó: “Nakuntítsin ve. Kueꞌēn kán ñuú Damascu. Ikan tāꞌxi ñá kutuni o un ntɨꞌɨ̄ nté ō kukûꞌve tsiñu é vīin”, kaꞌan ña.
10 Então eu disse: Senhor, que devo fazer? E o Senhor me respondeu: Levanta-te, vai a Damasco e lá te será dito tudo o que deves fazer.
11 Xuꞌú ne, kukuāá u da xiꞌí nuu ñuꞌú san. Dukuān né, ña ntɨɨ niꞌī ú ne, ntáñūꞌu ña ko, ixntéka ña kó ñuú Damascu.
11 Como eu não pudesse ver por causa da intensidade daquela luz, guiado pela mão dos meus companheiros, cheguei a Damasco.
12 ʼIkān tuví uun ñatīi, ñá nani Anānia, ñá e dóo kade ntaa lei Muísee. Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña Israee, ñá ntoo ñuú Damascú ne, dōo váꞌa kaꞌan ñá iña ña.
12 Um certo Ananias, homem piedoso e observador da lei, muito bem conceituado entre todos os judeus daquela cidade,
13 Xée ña, ntītsí ña diñɨ kó ne, kakaꞌan ñá nī kó: “Ō éni Saúlu, na nāxiꞌí nuu nto”, kaꞌan ña. Ura tsí i naxiꞌí nuú ko ne, kakuvi kainí u ña.
13 veio ter comigo e disse-me: Irmão Saulo, recobra a tua vista. Naquela mesma hora pude enxergá-lo.
14 Kidáā ne, kakaꞌan ñá nī kó: “Xuva kō, ña é inúu ini ñata kō ne, nté ntūvi diꞌna é nakaxnúu ña nto é kūtuni nto nee iña é ntio ña, é kinī ntó Iꞌxá ña, ña e dóo vaꞌa, é tekū ntó tatsin ñá dɨ.
14 Continuou ele: O Deus de nossos pais te predestinou para que conhecesses a sua vontade, visses o Justo e ouvisses a palavra da sua boca,
15 Tsí ntaa nto ni ñaꞌa un ntɨꞌɨ̄ é īni nto; káꞌan ntɨꞌɨ nto ni ñā é un ntɨꞌɨ̄ e téku nto é kākaꞌan Xúva ko ni ntō.
15 pois lhe serás, diante de todos os homens, testemunha das coisas que tens visto e ouvido.
16 Viꞌa ve ne, ñá ku kukuīí ka nto. Kueꞌēn ntó, kukutsí ntute nto. Nakate nto kuétsi ntō, kaku niꞌi nto dɨ̄ví Jesuu”, kaꞌan ñá nī ko.
16 E agora, por que tardas? Levanta-te. Recebe o batismo e purifica-te dos teus pecados, invocando o seu nome.
17 ʼDā ntíko kōó u, naxee ú Jerusaleén a ne, ñéꞌē ú, ixkaꞌan ntâꞌví u má ūkún kaꞌnu kān. Kidáā ne, vata kúvi é nakuení u,
17 Voltei para Jerusalém e, orando no templo, fui arrebatado em êxtase.
18 īní u Tóꞌo ko Jēsuu, kakaꞌan ñá nī kó: “Kantɨ́ꞌɨ̄ sá kuēꞌen. Ntakan ñuú Jerusaleén ve, tsí ña ntoo iꞌa ne, ñá kuintīꞌxe ña é kākaꞌan kuenta iñá ko”, kaꞌan ña.
18 E vi Jesus que me dizia: Apressa-te e sai logo de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho a meu respeito.
19 Ne, kakaꞌán u ni ñā: “Xuvā kó, é īni ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san nté o dé u é ñēꞌé u má ūkún kān, e íxtɨɨn ú ña kuíntiꞌxe i nto. Tsi dóo nakáꞌxi vaꞌá u ña ne, da tsúꞌun kutū ú ña viꞌi utun kān.
19 Eu repliquei: Senhor, eles sabem que eu encarcerava e açoitava com varas nas sinagogas os que crêem em ti.
20 Ntitsi dîtó u da xeꞌé xuu ñaꞌa san Ésteba, ñá kakaꞌan ntódo túꞌun ntō. Tsi kúdadɨɨ ko é kaꞌnī ñá ña ne, xuꞌu íto ú doo ña ntáxeꞌé xuu ña”, kaꞌán u ni ñā.
20 E quando se derramou o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu estava presente, consentia nisso e guardava os mantos dos que o matavam.
21 Ntá tsi kakaꞌan xtúku Tóꞌo ko nī ko: “Kueꞌēn kán ni, tsí taxnūu ú o e dóo ika kɨ̄ꞌɨn. Tsí kɨꞌɨn mí ntoo ñaꞌa, ña é ña te ña Israee”, kaꞌan ñá nī ko —kaꞌán Pablu.
21 Mas ele me respondeu: Vai, porque eu te enviarei para longe, às nações...
22 Ntaíni ñaꞌa san é kākaꞌán Pablu da nté kakaꞌan ña tsí kɨꞌɨn ña mí ntoo ñaꞌa, ña é ña te ña Israee. Kidáā né, eni ntuꞌu ñā ntákachuꞌu ña:
22 Haviam-no escutado até essa palavra. Então levantaram a voz: Tira do mundo esse homem! Não é digno de viver!
23 Kuan tsī ó de ñaꞌa san, ntákachuꞌu ña ne, ntántata ntaā ñá duꞌnu ña, ntánantavā ña xáka dɨ. Ña ni ntío ña kuntōo kadin ña.
23 Como vociferassem, arrojassem de si as vestes e lançassem pó ao ar,
24 Dukuān ne, kakaꞌan tóꞌō sntadún san é nakɨꞌvī ñá Pablu iní i mí ntoo sntadún san ne, dā nakáꞌxi vaꞌā ñá ña da nte koo e ntɨ́ka ña xuꞌu ña. Tsí ntio ña é kūtuni ña nté kuān nte ntákudiin ñaꞌá san ni ñā.
24 o tribuno mandou recolhê-lo à cidadela, açoitá-lo e submetê-lo a torturas, para saber por que causa clamavam assim contra ele.
25 Ntá tsi da kíꞌni ña Pablu é nakāꞌxí vaꞌa ñá ña ne, katsixeꞌē Pablu sntadun ñá odo nūú san, tsí ikan tsī ntitsí ña:
25 Quando o iam amarrando com a correia, Paulo perguntou a um centurião que estava presente: É permitido açoitar um cidadão romano que nem sequer foi julgado?
26 Sntadun ñá odo nūú san ne, dā téku ña é kākaꞌán Pablú ne, kuéꞌen ña, kūkoto ña tóꞌo ñā, kakaꞌan ña:
26 Ao ouvir isso, o centurião foi ter com o tribuno e avisou-o: Que vais fazer? Este homem é cidadão romano.
27 Kidáā ne, kuéꞌēn tóꞌō sntadún san mí tuví Pablu, tsíxeꞌe ñā:
27 Veio o tribuno e perguntou-lhe: Dize-me, és romano? Sim, respondeu-lhe.
28 —Dɨvī ú ne, dōo kueꞌé diuꞌun nantɨ́ꞌɨ u é vīí u ña ñuú Roma —kaꞌan tóꞌō sntadún san. Pablú ne, kakaꞌan ña:
28 O tribuno replicou: Eu adquiri este direito de cidadão por grande soma de dinheiro. Paulo respondeu: Pois eu o sou de nascimento.
29 Kidáā né, kīi nteé xio taꞌan sntadun, ña é dā vé nakáꞌxi vāꞌá Pablu, xtuvī mii ña ña. Tōꞌó sntadún san ne, úꞌvī ña da kútuni ña tsí ña ñuú Roma ña, tsí dɨvi ñā é kākaꞌan ña é kōo kútu ñā.
29 Apartaram-se então dele os que iam torturá-lo. O tribuno alarmou-se porque o mandara acorrentar, sendo ele um cidadão romano.
30 Tōꞌó sntadún san ne, ntīo ña kutuni ña nté kui ntátsiꞌi kuetsi ntíꞌxe ña Israeé san Pablú ne, utén san ne, nántii nūu ña kadena é kānúꞌni Pablu. Kidáā né, kāna ña ñá odo nūú iña dutu ñá Israee ni ñata ña odo nūu, é viī ñá junta, da nátavā ñá Pablu, kueꞌen níꞌi ña ña méꞌñū junta.
30 No dia seguinte, querendo saber com mais exatidão de que os judeus o acusavam, soltou-o e ordenou que se reunissem os sumos sacerdotes e todo o Grande Conselho. Trouxe Paulo e o mandou comparecer diante deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.