Romanos 11

El Nuevo Testamento en el Mixteco de Ayutla (MIY) vs BKJ

Sair da comparação
1 Sa̱kanꞌ na ndatuꞌúnꞌ i̱ ndoꞌó ndii: ¿Ñáá xanini ndo̱ꞌ ña̱ xa̱ ni̱ sa̱xi̱o̱o̱ Ndiosí ne̱ nduuꞌ kuenta a̱ nuu̱ꞌ a̱? Kuä̱sa̱ꞌ xa̱chiꞌ sa̱kanꞌ ra̱nꞌ. Kua̱chi̱ ndii, sa̱kanꞌ tu̱ yuꞌu̱ ndii, i̱i̱n te̱ Israel si̱a̱niꞌ xikaꞌ Abraham nduuꞌ i̱, te̱ nduuꞌ tu̱ i̱ kuenta ti̱ꞌvi̱ ne̱ i̱i̱n kuuꞌ xiinꞌ Benjamín.
1 Então, eu digo: Rejeitou Deus o seu povo? De forma alguma! Porque eu também sou israelita, da semente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Nï̱ sa̱xi̱o̱o̱ Ndiosí nuu̱ꞌ a̱ ne̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n a̱ nde̱e̱ xta̱ꞌanꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ nduuꞌ kuenta a̱. Tee̱ꞌ näkaꞌanꞌ ka̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí xa̱ꞌaꞌ Elías kii̱ꞌ ni̱ ti̱i̱n kua̱chi̱ ra̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ a̱ kaꞌán ra̱ ndii:
2 Deus não rejeitou o seu povo, que antes conheceu. Ou não sabeis o que a escritura diz de Elias, como ele intercede a Deus contra Israel, dizendo:
3 “Tákuiꞌe, xa̱ ni̱ xa̱ꞌni̱ꞌ ni̱a̱ te̱ kaꞌán tiakú tu̱ꞌu̱n u̱nꞌ, te̱ xa̱ ni̱ ta̱ni̱ tu̱ ni̱a̱ sa̱kuuꞌ yuu̱ꞌ ña̱ ndieeꞌ mo̱to miiꞌ ni̱ sa̱kaꞌnuꞌ ndu̱ yoꞌó. Te̱ ndee i̱i̱n nda̱a̱ꞌ i̱ so̱ꞌo̱ ni̱ kaku̱. Te̱ kuni ka̱ꞌni̱ꞌ tu̱ ni̱a̱ yuꞌu̱”, ni̱ kachi̱ ra̱.
3 Senhor, eles mataram os teus profetas e derrubaram os teus altares; e eu fiquei sozinho, e eles buscam a minha vida.
4 Ndisu̱ ni̱ na̱kui̱i̱n Ndiosí nuu̱ꞌ ra̱ ndii: “Xa̱ ni̱ xa̱ siinꞌ i̱ uxa̱ mií te̱ yivi̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ mi̱iꞌ i̱, te̱ xikaꞌ nuuꞌ nuu̱ꞌ i̱ xiinꞌ u̱nꞌ, te̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ni̱ ita̱ xitiꞌ ra̱ nuu̱ꞌ ndiosí saka ña̱ na̱niꞌ Baal, te̱ sa̱kaꞌnuꞌ ra̱ a̱”, ni̱ kachi̱ Ndiosí.
4 Mas o que lhe diz a resposta de Deus? Eu reservei para mim sete mil homens, que não dobraram os joelhos diante da imagem de Baal.
5 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ xaaꞌ Ndiosí nde̱e̱ vi̱ti̱n ndii, ni̱ na̱ka̱xi̱n a̱ chaaꞌ kui̱ti̱ꞌ ne̱ taꞌanꞌ i̱, ne̱ Israel, xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ a̱ nduꞌu̱.
5 Assim, então, também no tempo presente há um remanescente, de acordo com a eleição da graça.
6 Te̱ naaꞌ ni̱ na̱ka̱xi̱n a̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ ña̱ꞌaꞌ ndii, süu̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ chu̱u̱n va̱ꞌa̱ ña̱ ni̱ xa̱a̱ ni̱a̱ nduuꞌ a̱. Süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ a̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ kui̱ti̱ꞌ nduuꞌ a̱. Sa̱kanꞌ ña̱ naaꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ ña̱ xaaꞌ ni̱a̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n ña̱ꞌaꞌ a̱ ndii, süu̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ndani̱ mi̱iꞌ ña̱ꞌaꞌ a̱ ku̱ndu̱u̱ a̱, ndisu̱ süu̱ꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ a̱.
6 E se é por graça, então não é mais por obras; caso contrário, a graça não é mais graça. Mas se for por obras, então não é mais por graça, do contrário a obra não é mais obra.
7 Ña̱ ja̱a̱nꞌ na kuiiꞌ ni̱ na̱ndu̱kuꞌ ne̱ taꞌanꞌ i̱, ne̱ Israel, ña̱ sa̱nda̱ku Ndiosí nimá ni̱a̱ nuu̱ꞌ a̱, te̱ nï̱ na̱ti̱i̱n ni̱a̱ a̱, ndisu̱ ne̱ chaaꞌ ne̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n Ndiosí ndii, ni̱ na̱ti̱i̱n ne̱ ja̱a̱nꞌ a̱. Te̱ sa̱kuuꞌ tu̱ku̱ ka̱ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ ndii, ni̱ ku̱xi̱i̱ nimá ni̱a̱ nuu̱ꞌ Ndiosí.
7 O que então? Israel não conseguiu o que buscava; mas os eleitos conseguiram, e os demais ficaram cegos.
8 Naa yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí miiꞌ kaꞌán a̱ ndii:
8 (De acordo como está escrito: Deus lhes deu um espírito de sonolência, olhos para não verem e ouvidos para não ouvirem), até este dia.
9 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí miiꞌ ni̱ kaꞌa̱n David ndii:
9 E Davi diz: Que a sua mesa se torne em laço, e em armadilha, e em pedra de tropeço, e em recompensa para eles;
10 Te̱ na nda̱si̱ ndu̱chiꞌ nuu̱ꞌ ni̱a̱ te̱ kü̱vi̱ ku̱ni̱ ni̱a̱ nuu̱ꞌ Ndiosí.
10 sejam escurecidos os seus olhos, para que eles não vejam, e para que encurvem continuamente as costas.
11 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na ndatuꞌúnꞌ i̱ ndoꞌó ndii: Kii̱ꞌ ni̱ ka̱kiꞌi̱ꞌ ne̱ taꞌanꞌ i̱, ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ ndii, ¿ñáá xanini ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ ndu̱va̱ xa̱chiꞌ ni̱a̱? Kuä̱sa̱ꞌ xa̱chiꞌ sa̱kanꞌ ra̱nꞌ. Ni̱ xkaꞌndi̱a̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ te̱ sa̱kakú Ndiosí ne̱ tukuꞌ, te̱ sa̱kuiñu a̱ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ kui̱ti̱ꞌ.
11 Então, eu digo: Eles tropeçaram para que caíssem? De forma alguma! Mas, antes, pela sua queda, a salvação veio aos gentios, para provocar-lhes ciúme.
12 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ xa̱so̱ꞌo̱ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ Ndiosí ndii, ni̱ na̱ti̱i̱n ne̱ yivi̱ꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ kuaꞌa̱ꞌ ña̱ va̱ꞌa̱, ña̱ taxiꞌ Ndiosí. Te̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ sa̱xi̱o̱o̱ ni̱a̱ ña̱ kuní Ndiosí ta̱xi̱ a̱ nuu̱ꞌ ni̱a̱ ndii, ni̱ sa̱ñuꞌuꞌ kuaꞌa̱ꞌ a̱ ne̱ tukuꞌ ja̱a̱nꞌ, sa̱a̱ ka̱ vi̱ꞌ tu̱ kuaꞌa̱ꞌ sa̱ñuꞌuꞌ a̱ yooꞌ kii̱ꞌ sa̱na̱kuaꞌa xiinꞌ miiꞌ sa̱kuuꞌ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ nda̱ꞌaꞌ Ndiosí.
12 Ora, se a sua queda é a riqueza do mundo, e a sua diminuição a riqueza dos gentios, quanto mais a sua plenitude?
13 Te̱ vi̱ti̱n kaꞌán i̱ xiinꞌ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ, ña̱ Cristo nduuꞌ ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ yuꞌu̱, te̱ saniaꞌá i̱ i̱chiꞌ a̱ nuu̱ꞌ ndo̱ꞌ, te̱ tiinꞌ kaꞌnuꞌ i̱ chu̱u̱n yoꞌoꞌ.
13 Porque eu falo a vós, gentios; na medida em que eu sou apóstolo dos gentios, eu magnifico o meu ofício;
14 Te̱ ku̱ni̱ i̱ naaꞌ sa̱kuiñu ne̱ taꞌanꞌ i̱ ndoꞌó xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ sa̱kakú Ndiosí ndoꞌó nuu̱ꞌ kua̱chi̱ ndo̱ꞌ, te̱ sa̱kanꞌ ku̱vi̱ kaku̱ tu̱ sa̱va̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ ni̱a̱.
14 para ver se de alguma maneira eu posso provocar ciúmes aos que são da minha carne e salvar alguns deles.
15 Kua̱chi̱ ndii, naaꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ sa̱xi̱o̱o̱ Ndiosí yatinꞌ sa̱kuuꞌ ne̱ taꞌanꞌ i̱, ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ, te̱ ni̱ na̱koo̱ a̱ ña̱ mani̱ꞌ xiinꞌ sa̱kuuꞌ i̱nga̱ ne̱ yivi̱ꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ ndii, sa̱a̱ ka̱ vi̱ꞌ tu̱ sa̱a̱ a̱ kii̱ꞌ na̱ti̱i̱n tu̱ku̱u̱ a̱ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ. Sa̱a̱ a̱ xiinꞌ ni̱a̱ nde̱e̱ naa na̱ti̱a̱ku̱ tu̱ku̱u̱ ni̱a̱ nde̱e̱ te̱i̱n ne̱ ni̱ xiꞌi̱, te̱ na̱koo̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ni̱a̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ.
15 Porque se a sua rejeição é a reconciliação do mundo, qual será a sua aceitação, senão a vida dentre os mortos?
16 Te̱ naaꞌ ña̱ su̱ꞌu̱n nduuꞌ xita̱ꞌ va̱ꞌa̱, ña̱ ni̱ kua̱ꞌa̱ ña̱ nu̱uꞌ, ña̱ nduuꞌ ndi̱ti̱a̱ nuu̱ꞌ Ndiosí ndii, ña̱ su̱ꞌu̱n nduuꞌ tu̱ ka̱niiꞌ xiniꞌ i̱xanꞌ. Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ naaꞌ ña̱ su̱ꞌu̱n nduuꞌ ti̱o̱ꞌo̱ i̱tunꞌ ndii, ña̱ su̱ꞌu̱n nduuꞌ tu̱ nda̱ꞌaꞌ nu̱ꞌ.
16 E, se os primeiros frutos são santos, a massa também é santa; e se a raiz for santa, assim serão os ramos.
17 Nduꞌu̱ ne̱ Israel ndii, nde̱e̱ naa tunꞌ olivo ta̱ta̱ tunꞌ xa̱ ni̱ taꞌnu̱ sa̱va̱ nda̱ꞌaꞌ nduuꞌ ndu̱. Te̱ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ ndii, nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo i̱kuꞌ nduuꞌ ndo̱ꞌ. Te̱ niꞌniꞌ ndi̱a̱a̱ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo i̱kuꞌ ja̱a̱nꞌ to̱koꞌ tunꞌ olivo tunꞌ ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ miiꞌ ni̱ taꞌnu̱ sa̱va̱ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ. Te̱ ti̱o̱ꞌo̱ tunꞌ ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ taxiꞌ si̱kui̱ asi̱nꞌ va̱ xaꞌa̱ꞌ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo i̱kuꞌ ña̱ ni̱ xi̱kuiꞌni̱ ndi̱a̱a̱ ja̱a̱nꞌ.
17 E se alguns dos ramos foram quebrados, e tu, sendo uma oliveira silvestre, foste enxertado entre eles, e feito participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Ndisu̱ käꞌa̱n ñuñuꞌ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ, ña̱ ne̱ kaꞌnuꞌ ka̱ nduuꞌ ndo̱ꞌ te̱ sa̱kanꞌ ne̱ Israel, ne̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ña̱ ni̱ taꞌnu̱ ja̱a̱nꞌ. Naaꞌ kaꞌa̱n ñuñuꞌ ndo̱ꞌ sa̱kanꞌ ndii, kuní a̱ ña̱ sa̱a̱ ndo̱ꞌ kuenta ña̱ süu̱ꞌ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ, taxiꞌ si̱kui̱ asi̱nꞌ va̱ nuu̱ꞌ ti̱o̱ꞌo̱ tunꞌ ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ. Süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii ti̱o̱ꞌo̱ tunꞌ ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ taxiꞌ si̱kui̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ ndoꞌó.
18 não te glories contra os ramos; mas se te gloriares, não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Tee̱ꞌ kaꞌa̱n ndo̱ꞌ ña̱ xa̱ ni̱ taꞌnu̱ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ na̱kuiꞌni̱ ndi̱a̱a̱ nduꞌu̱.
19 Tu então dirias: Os ramos foram quebrados para que eu pudesse ser enxertado.
20 Ña̱ nda̱ku kaꞌán ndo̱ꞌ, ndisu̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ ndii, xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ nï̱ xi̱i̱nꞌ ni̱a̱ i̱ni̱ ni̱a̱ ku̱ni̱ ni̱a̱ Cristo na nduuꞌ ni̱a̱ nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ña̱ ni̱ taꞌnu̱ ja̱a̱nꞌ. Te̱ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ ndii, niꞌniꞌ ndi̱a̱a̱ ndo̱ꞌ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ja̱a̱nꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ i̱ni̱ kui̱ti̱ꞌ ndo̱ꞌ xini ndo̱ꞌ Cristo. Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na vä̱ꞌa̱ ku̱ñuñuꞌ nimá nde̱e̱ i̱i̱n ndo̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ. Süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii nuu̱ꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndii, va̱ꞌa̱ ka̱ ku̱yi̱ꞌvi ndo̱ꞌ Ndiosí.
20 Bem, por sua incredulidade eles foram quebrados, e tu estás em pé pela fé. Não sejas arrogante, mas teme.
21 Kua̱chi̱ ndii, naaꞌ nï̱ yoo̱ kaꞌnuꞌ i̱ni̱ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ ne̱ Israel, ne̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ ndii, kö̱o̱ꞌ kaꞌnuꞌ tu̱ i̱ni̱ a̱ xaꞌa̱ꞌ ndoꞌó naaꞌ sa̱a̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ niiꞌ ni̱ xa̱a̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ.
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, cuida para que ele não poupe a ti também.
22 Ña̱ ja̱a̱nꞌ na chu̱u̱n xaꞌa̱ꞌ va̱ e̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ nda̱su̱n i̱ni̱ Ndiosí xiinꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ kuiꞌe̱ a̱. Sa̱kanꞌ ña̱ kuiꞌe̱ a̱ xini a̱ ne̱ nï̱ kuni̱ na̱ti̱i̱n ña̱ ni̱ kuni̱ a̱ sa̱kakú ña̱ꞌaꞌ a̱, ndisu̱ nda̱su̱n i̱ni̱ a̱ xini a̱ ndoꞌó, ne̱ ni̱ na̱ti̱i̱n ña̱ ja̱a̱nꞌ. Ndisu̱ naaꞌ na̱ko̱o̱ ndo̱ꞌ ña̱ nda̱su̱n i̱ni̱ a̱ ja̱a̱nꞌ ndii, ku̱ndu̱u̱ tu̱ ndoꞌó nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo, ña̱ ni̱ taꞌnu̱ ja̱a̱nꞌ.
22 Vê, pois, a bondade e a severidade de Deus; para com os que caíram, severidade, mas para contigo, a bondade, se permaneceres na sua bondade, do contrário, tu também serás cortado.
23 Te̱ naaꞌ na̱ko̱o̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ ña̱ ï̱ni̱ ni̱a̱ xini ni̱a̱ Cristo ndii, ku̱vi̱ na̱chi̱ꞌni̱ ni̱ tu̱ku̱u̱ a̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ miiꞌ ni̱ ndondi̱a̱ ni̱a̱. Kua̱chi̱ ndii ña̱ ndi̱e̱eꞌ kooꞌ chukuuꞌ nduuꞌ Ndiosí te̱ sa̱a̱ a̱ sa̱kanꞌ.
23 E eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é capaz de enxertá-los novamente.
24 Kua̱chi̱ ndii nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo i̱kuꞌ, ña̱ ni̱ tiaꞌndi̱a̱ te̱ ni̱ xi̱kuiꞌni̱ ndi̱a̱a̱ a̱ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ, nduuꞌ ndoꞌó. Sa̱kanꞌ ña̱ tee̱ꞌ ndee näkuitá ndo̱ꞌ xiinꞌ tunꞌ olivo ta̱ta̱ ja̱a̱nꞌ ndii, ni̱ xi̱kuiꞌni̱ ndi̱a̱a̱ ndo̱ꞌ nda̱ꞌaꞌ tunꞌ ja̱a̱nꞌ. Sa̱a̱ ka̱ vi̱ꞌ tu̱ ne̱ Israel, ne̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa nda̱ꞌaꞌ tunꞌ olivo, ña̱ ni̱ taꞌnu̱ ja̱a̱nꞌ ndii, ku̱vi̱ yaꞌa̱ na̱chi̱ꞌni̱ tu̱ku̱u̱ Ndiosí ne̱ ja̱a̱nꞌ miiꞌ xa̱ ni̱ ndondi̱a̱ ni̱a̱ ja̱a̱nꞌ.
24 Porque, se tu foste cortado da oliveira, que é silvestre por natureza, e contra a natureza foste enxertado na oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira?
25 Ña̱ni̱ taꞌanꞌ i̱, kuní i̱ ña̱ ku̱nda̱ni̱ ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ chi̱tuní si̱ꞌe Ndiosí xaꞌa̱ꞌ ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ, sa̱kanꞌ te̱ kü̱ñuñuꞌ nimá ndo̱ꞌ. Sa̱va̱ ne̱ Israel ndii, ni̱ xa̱ xi̱i̱ ni̱a̱ nimá ni̱a̱, te̱ sa̱kanꞌ ku̱ndo̱ꞌo̱ ni̱a̱ nde̱e̱ ska̱chiꞌ ndi̱ꞌi̱ xinu̱ ne̱ tukuꞌ, ne̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n Ndiosí, ne̱ i̱ni̱ ku̱ni̱ Cristo.
25 Porque eu não quero irmãos, que ignoreis este mistério, para que não sejais sábios em seus próprios conceitos, que a cegueira aconteceu em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Ndi̱ꞌi̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ te̱ sa̱kakú Ndiosí sa̱kuuꞌ ne̱ Israel nuu̱ꞌ kua̱chi̱ ni̱a̱. Naa yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí miiꞌ kaꞌán a̱ ndii:
26 E assim todo o Israel será salvo, como está escrito: Virá de Sião o Libertador, e desviará de Jacó as impiedades.
27 Te̱ kuento yo̱ꞌo̱ꞌ ndoo̱ i̱ xiinꞌ ne̱ ja̱a̱nꞌ kii̱ꞌ sa̱ndoyoꞌ i̱ kua̱chi̱ ni̱a̱.
27 E este será o meu pacto com eles, quando eu tirar os seus pecados.
28 Te̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ nï̱ na̱ti̱i̱n ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ tu̱ꞌu̱n va̱ꞌa̱ xaꞌa̱ꞌ Cristo ndii, ndasiꞌ ni̱a̱ Ndiosí, te̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndii, ña̱ va̱ꞌa̱ ndoꞌó nduuꞌ a̱. Ndisu̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ nduuꞌ ni̱a̱ ne̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n Ndiosí ndii, kuaꞌa̱n na kuaꞌa̱n a̱ ña̱ ndani̱ ña̱ꞌaꞌ a̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ ndoo̱ a̱ kuento a̱ xiinꞌ te̱ xii̱ꞌ ya̱taꞌ ndu̱.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vós; mas quanto à eleição, eles são amados por causa dos pais.
29 Sa̱kanꞌ ña̱ Ndiosí ndii, tü̱ꞌu̱n a̱ nda̱ꞌaꞌ e̱ꞌ ña̱ xa̱ ni̱ xa̱mani̱ꞌ a̱ yooꞌ, ni̱ nde̱e̱ nä̱ko̱o̱ tu̱ a̱ ne̱ xa̱ ni̱ ka̱na̱ a̱ te̱ ka̱ka̱ ni̱a̱ i̱chiꞌ a̱.
29 Porque os dons e o chamado de Deus são sem arrependimento.
30 Sa̱kanꞌ tu̱ ndoꞌó, ne̱ tukuꞌ ndii, nï̱ sa̱xinú ndo̱ꞌ ña̱ kuní Ndiosí nuu̱ꞌ ni̱ ki̱xi̱n. Ndisu̱ kuvita i̱ni̱ a̱ xaꞌa̱ꞌ ndo̱ꞌ vi̱ti̱n xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ sä̱xinú ne̱ Israel ja̱a̱nꞌ ña̱ kuní a̱.
30 Porque assim como vós também em tempos passados não críeis em Deus, mas agora alcançastes misericórdia pela desobediência deles,
31 Sa̱kanꞌ tu̱ ne̱ ja̱a̱nꞌ vi̱ti̱n ndii, sä̱xinú ni̱a̱ ña̱ kuní Ndiosí, ndisu̱ na̱ti̱i̱n na ni̱a̱ ña̱ ku̱vi̱ta i̱ni̱ a̱ xaꞌa̱ꞌ ni̱a̱ naa kuvita i̱ni̱ a̱ xaꞌa̱ꞌ ndoꞌó.
31 assim também estes agora não creram, para que através da sua misericórdia eles também pudessem alcançar misericórdia.
32 Kua̱chi̱ ndii mi̱iꞌ Ndiosí ni̱ nda̱si̱ i̱ꞌnu̱ sa̱kuuꞌ ne̱ yivi̱ꞌ nuu̱ꞌ ña̱ so̱ꞌo̱, sa̱kanꞌ te̱ ku̱vi̱ ku̱vi̱ta i̱ni̱ a̱ xaꞌa̱ꞌ sa̱kuuꞌ e̱ꞌ.
32 Porque Deus encerrou a todos na incredulidade, para que ele pudesse ter misericórdia sobre todos.
33 Ña̱ ndichi xa̱va̱ꞌa̱ nduuꞌ Ndiosí xiinꞌ ña̱ xini tuní, te̱ sa̱kuuꞌ ña̱ yoo kundani̱ a̱, te̱ kö̱o̱ꞌ nde̱e̱ i̱i̱n ne̱ ku̱vi̱ sa̱na̱kuachiꞌ ña̱ chituní a̱, ni̱ nde̱e̱ kö̱o̱ꞌ tu̱ ne̱ ku̱vi̱ na̱ku̱ni̱ sa̱a̱ yoo i̱chiꞌ a̱.
33 Ó profundidade das riquezas, da sabedoria e do conhecimento de Deus! Quão insondáveis são os seus juízos, e quão inescrutáveis, os seus caminhos!
34 Te̱ kö̱o̱ꞌ tu̱ nde̱e̱ i̱i̱n ne̱ xiní ña̱ xanini xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ ja̱a̱nꞌ, te̱ ni̱ nde̱e̱ kö̱o̱ꞌ tu̱ ni̱ kaꞌa̱n ña̱ kaaꞌ va̱ꞌa̱ xiinꞌ a̱.
34 Pois, quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi seu conselheiro?
35 Te̱ ni̱ nde̱e̱ kö̱o̱ꞌ tu̱ ne̱ yivi̱ꞌ ne̱ ku̱vi̱ sa̱tatu nde̱e̱ i̱i̱n ña̱ꞌa̱ nuu̱ꞌ Ndiosí, te̱ sa̱kanꞌ naka̱n ni̱a̱ ña̱ꞌa̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ a̱.
35 Ou quem lhe deu primeiro, para que lhe seja recompensado?
36 Sa̱kanꞌ ña̱ sa̱kuuꞌ ña̱ yoo ndii, mi̱iꞌ a̱ ni̱ xa̱ꞌa̱ ña̱ꞌaꞌ, te̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ kuní Ndiosí na yoo a̱, te̱ xaꞌa̱ꞌ mi̱iꞌ a̱ yoo sa̱kuuꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ. Te̱ na na̱ti̱i̱n a̱ sa̱kuuꞌ ña̱ tiinꞌ kaꞌnuꞌ ña̱ꞌaꞌ e̱ꞌ nde̱e̱ ndiꞌiꞌ ni̱ kivi̱ꞌ. Sa̱kanꞌ na ku̱ndu̱u̱ a̱.
36 Porque dele, e por ele, e para ele, são todas as coisas; a ele seja a glória para sempre! Amém.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.