João 5
El Nuevo Testamento en el Mixteco de Ayutla (MIY) vs VC
1 Te̱ ni̱ yaꞌa̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ ni̱ yoo̱ i̱i̱n vi̱koꞌ ne̱ judío, ne̱ taꞌanꞌ e̱ꞌ, ñu̱u̱ Jerusalén. Te̱ ni̱ ka̱a̱ Jesús ñu̱u̱ ja̱a̱nꞌ.
1 Depois disso, houve uma festa dos judeus, e Jesus subiu a Jerusalém.
2 Te̱ ya̱ti̱n yiꞌeꞌ ña̱ na̱niꞌ Mbe̱e̱ naá i̱i̱n pila ña̱ na̱niꞌ Betesda xiinꞌ tu̱ꞌu̱n hebreo. Te̱ yu̱ꞌuꞌ mi̱ni̱ ja̱a̱nꞌ itaꞌ tu̱ uꞌu̱n taꞌan ti̱a̱ꞌvaꞌ.
2 Há em Jerusalém, junto à porta das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, que tem cinco pórticos.
3 Te̱ ndieeꞌ kuaꞌa̱ꞌ xa̱va̱ꞌa̱ ne̱ kuni ku̱vi̱ ti̱xi̱n ti̱a̱ꞌvaꞌ ja̱a̱nꞌ. Sa̱va̱ ni̱a̱ nduuꞌ ne̱ kuiꞌe nuu̱ꞌ, te̱ sa̱va̱ ni̱a̱ nduuꞌ ne̱ kü̱vi̱ ka̱ka̱, te̱ sa̱va̱ tu̱ku̱ ni̱a̱ nduuꞌ ne̱ ni̱ xiꞌi̱ xaꞌa̱ꞌ, uun ne̱ ni̱ xiꞌi̱ nda̱ꞌaꞌ. [Te̱ ndiatuꞌ ni̱a̱ ña̱ ka̱nda̱ ti̱kui pila ja̱a̱nꞌ.
3 Nestes pórticos jazia um grande número de enfermos, de cegos, de coxos e de paralíticos, que esperavam o movimento da água.
4 Sa̱kanꞌ ña̱ xaá ndii, nuuꞌ i̱i̱n ángele, ña̱ xikaꞌ nuuꞌ nuu̱ꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ Ndiosí, te̱ sa̱kanda a̱ raꞌ. Te̱ yo̱o̱ ka̱ nda̱ꞌni̱ nu̱uꞌ kii̱ꞌ ndi̱ꞌi̱ sa̱kanda a̱ raꞌ ndii, ndaꞌa ni̱a̱ ndee ka̱ nuu̱ꞌ kuiꞌe̱ ndoꞌoꞌ ni̱a̱.]
4 {Pois de tempos em tempos um anjo do Senhor descia ao tanque e a água se punha em movimento. E o primeiro que entrasse no tanque, depois da agitação da água, ficava curado de qualquer doença que tivesse.}
5 Te̱ te̱i̱n ne̱ ja̱a̱nꞌ kanduꞌu̱ꞌ i̱i̱n te̱ yivi̱ꞌ, te̱ xa̱ kuaꞌa̱n oko̱ xaꞌu̱n uni̱ kuiya̱ kuni ku̱vi̱.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Te̱ kii̱ꞌ ni̱ xi̱ni̱ ña̱ꞌaꞌ Jesús i̱kanꞌ, te̱ ni̱ xi̱ni̱ a̱ ña̱ xa̱ na̱ꞌaꞌ va̱ kuni ku̱vi̱ ra̱ ndii, ni̱ kaꞌa̱n a̱ xiinꞌ ra̱ ndii:
6 Vendo-o deitado e sabendo que já havia muito tempo que estava enfermo, perguntou-lhe Jesus: Queres ficar curado?
7 Te̱ ni̱ kaꞌa̱n te̱ ja̱a̱nꞌ xiinꞌ a̱ ndii:
7 O enfermo respondeu-lhe: Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada; enquanto vou, já outro desceu antes de mim.
8 Te̱ ni̱ kaꞌa̱n a̱ xiinꞌ ra̱ ndii:
8 Ordenou-lhe Jesus: Levanta-te, toma o teu leito e anda.
9 Xa̱kaꞌán e̱ꞌ, te̱ ni̱ nda̱ꞌa̱ ra̱, te̱ ni̱ na̱ꞌi̱n ra̱ tunꞌ xto̱ ra̱, te̱ ni̱ xa̱ꞌaꞌ xikaꞌ ra̱. Te̱ kivi̱ꞌ sábado, ña̱ xina̱ndiee̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ, nduuꞌ a̱ kii̱ꞌ sa̱kanꞌ.
9 No mesmo instante, aquele homem ficou curado, tomou o seu leito e foi andando. Ora, aquele dia era sábado.
10 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na kuiiꞌ ni̱ kaꞌa̱n te̱ judío kuuꞌ nu̱uꞌ xiinꞌ te̱ ni̱ ku̱ni̱ ku̱vi̱ ja̱a̱nꞌ ndii:
10 E os judeus diziam ao homem curado: E sábado, não te é permitido carregar o teu leito.
11 Te̱ ni̱ na̱kui̱i̱n te̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ ra̱ ndii:
11 Respondeu-lhes ele: Aquele que me curou disse: Toma o teu leito e anda.
12 Te̱ ni̱ nda̱tuꞌu̱nꞌ ña̱ꞌaꞌ ra̱ ndii:
12 Perguntaram-lhe eles: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito e anda?
13 Te̱ ni̱ ku̱ni̱ ku̱vi̱ ja̱a̱nꞌ ndii, xïní ra̱ yo̱o̱ nduuꞌ ña̱ ni̱ sa̱ndaꞌa ña̱ꞌaꞌ, kua̱chi̱ ndii kuaꞌa̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ yoo i̱kanꞌ, te̱ i̱kanꞌ ni̱ na̱kaꞌni̱ Jesús.
13 O que havia sido curado, porém, não sabia quem era, porque Jesus se havia retirado da multidão que estava naquele lugar.
14 Ni̱ yaꞌa̱, te̱ ni̱ xi̱ni̱ ña̱ꞌaꞌ Jesús nuu̱ꞌ ki̱ꞌe̱ yu̱kunꞌ kaꞌnuꞌ, te̱ ni̱ kaꞌa̱n a̱ xiinꞌ ra̱ ndii:
14 Mais tarde, Jesus o achou no templo e lhe disse: Eis que ficaste são; já não peques, para não te acontecer coisa pior.
15 Sa̱kanꞌ te̱ kuaꞌa̱n te̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱ xiinꞌ te̱ judío kuuꞌ nu̱uꞌ ja̱a̱nꞌ ña̱ Jesús nduuꞌ ña̱ ni̱ sa̱ndaꞌa ña̱ꞌaꞌ.
15 Aquele homem foi então contar aos judeus que fora Jesus quem o havia curado.
16 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na ni̱ sa̱ndoꞌoꞌ te̱ judío ja̱a̱nꞌ Jesús, te̱ ni̱ chi̱tuní ra̱ ka̱ꞌni̱ꞌ ña̱ꞌaꞌ ra̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ xaaꞌ a̱ chu̱u̱n ja̱a̱nꞌ kivi̱ꞌ sábado, ña̱ xina̱ndiee̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ.
16 Por esse motivo, os judeus perseguiam Jesus, porque fazia esses milagres no dia de sábado.
17 Te̱ ni̱ kaꞌa̱n a̱ xiinꞌ te̱ ja̱a̱nꞌ ndii:
17 Mas ele lhes disse: Meu Pai continua agindo até agora, e eu ajo também.
18 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na ndi̱e̱eꞌ ka̱ ndukuꞌ te̱ ja̱a̱nꞌ sa̱a̱ ku̱vi̱ ka̱ꞌni̱ꞌ ña̱ꞌaꞌ ra̱. Süu̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ xaaꞌ a̱ ña̱ xätaꞌa̱n sa̱a̱ e̱ꞌ kivi̱ꞌ sábado, ña̱ xina̱ndiee̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ, kui̱ti̱ꞌ kuni ka̱ꞌni̱ꞌ ña̱ꞌaꞌ ra̱. Süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii sa̱kanꞌ tu̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ kaꞌán a̱ ña̱ Ndiosí nduuꞌ yu̱vaꞌ a̱, te̱ xiinꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndasaiinꞌ kachi xiinꞌ mi̱iꞌ a̱ xiinꞌ Ndiosí.
18 Por esta razão os judeus, com maior ardor, procuravam tirar-lhe a vida, porque não somente violava o repouso do sábado, mas afirmava ainda que Deus era seu Pai e se fazia igual a Deus.
19 Sa̱kanꞌ te̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xiinꞌ te̱ ja̱a̱nꞌ ndii:
19 Jesus tomou a palavra e disse-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: o Filho de si mesmo não pode fazer coisa alguma; ele só faz o que vê fazer o Pai; e tudo o que o Pai faz, o faz também semelhantemente o Filho.
20 Kua̱chi̱ ndii, yu̱vaꞌ ndii, ndani̱ a̱ siꞌe̱ a̱, te̱ niaꞌá ña̱ꞌaꞌ a̱ sa̱kuuꞌ ña̱ xaaꞌ a̱. Te̱ niaꞌa̱ ña̱ꞌaꞌ a̱ chu̱u̱n kaꞌnuꞌ ka̱ te̱ sa̱kanꞌ ña̱ xini ndu̱chiꞌ nuu̱ꞌ ndo̱ꞌ vi̱ti̱n, te̱ na̱nda̱ni̱ ka̱ ndo̱ꞌ.
20 Pois o Pai ama o Filho e mostra-lhe tudo o que faz; e maiores obras do que esta lhe mostrará, para que fiqueis admirados.
21 Sa̱kanꞌ ña̱ naa xaaꞌ yu̱vaꞌ sanatiaku a̱ ne̱ ni̱ xiꞌi̱, te̱ taxiꞌ a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ni̱a̱ ndii, i̱i̱n kachi xaaꞌ tu̱ siꞌe̱ a̱ taxiꞌ a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ yo̱o̱ ka̱ kuní mi̱iꞌ a̱.
21 Com efeito, como o Pai ressuscita os mortos e lhes dá vida, assim também o Filho dá vida a quem ele quer.
22 Kua̱chi̱ ndii, yu̱vaꞌ a̱ ndii, sänaꞌmá a̱ nde̱e̱ i̱i̱n ne̱ yivi̱ꞌ, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii sa̱kuuꞌ chu̱u̱n ja̱a̱nꞌ ni̱ ta̱xi̱ a̱ nda̱ꞌaꞌ siꞌe̱ a̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ sa̱naꞌmá ña̱ ja̱a̱nꞌ ne̱ yivi̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ kua̱chi̱ ni̱a̱.
22 Assim também o Pai não julga ninguém, mas entregou todo o julgamento ao Filho.
23 Sa̱kanꞌ te̱ sa̱kuuꞌ ne̱ yivi̱ꞌ ko̱to̱ kaꞌnuꞌ ña̱ꞌaꞌ naa xitoꞌ kaꞌnuꞌ ni̱a̱ yu̱vaꞌ a̱ Ndiosí. Te̱ yo̱o̱ ka̱ xïtoꞌ kaꞌnuꞌ siꞌe̱ a̱ ja̱a̱nꞌ ndii, xïtoꞌ kaꞌnuꞌ tu̱ ni̱a̱ yu̱vaꞌ a̱, ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ ña̱ꞌaꞌ.
23 Desse modo, todos honrarão o Filho, bem como honram o Pai. Aquele que não honra o Filho, não honra o Pai, que o enviou.
24 ’Ña̱ nda̱ku kaꞌán i̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ ndii, ne̱ taxiꞌ so̱ꞌo̱ tu̱ꞌu̱n ña̱ kaꞌán i̱, te̱ i̱ni̱ ni̱a̱ xini ni̱a̱ ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ yuꞌu̱ ndii, kumiꞌ ni̱a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ. Te̱ kätu̱nꞌ ka̱ ni̱a̱ xaꞌa̱ꞌ kua̱chi̱ ni̱a̱, sa̱kanꞌ ña̱ tee̱ꞌ ndee ni̱ xika̱ ni̱a̱ i̱chiꞌ, ña̱ kuaꞌa̱n miiꞌ ku̱vi̱ ni̱a̱ ndii, xa̱ kumiꞌ ni̱a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ vi̱ti̱n.
24 Em verdade, em verdade vos digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna e não incorre na condenação, mas passou da morte para a vida.
25 Ña̱ nda̱ku kaꞌán i̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ ndii, xa̱ kuyatinꞌ kivi̱ꞌ, te̱ vi̱ti̱n nduuꞌ kivi̱ꞌ ja̱a̱nꞌ, ña̱ ku̱ni̱ so̱ꞌo̱ ne̱ nduuꞌ nde̱e̱ naa ne̱ ni̱ xiꞌi̱ nuu̱ꞌ Ndiosí tachi̱ꞌ yu̱ꞌuꞌ, siꞌe̱ a̱. Te̱ ne̱ ta̱xi̱ so̱ꞌo̱ nuu̱ꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndii, na̱ti̱i̱n ni̱a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ.
25 Em verdade, em verdade vos digo: vem a hora, e já está aí, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Kua̱chi̱ ndii, naa xaaꞌ yu̱vaꞌ taxiꞌ a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ne̱ yivi̱ꞌ ndii, niiꞌ sa̱kanꞌ tu̱ ni̱ ta̱xi̱ a̱ ndi̱e̱e̱ꞌ siꞌe̱ a̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ ta̱xi̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ne̱ yivi̱ꞌ.
26 Pois como o Pai tem a vida em si mesmo, assim também deu ao Filho o ter a vida em si mesmo,
27 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ ni̱ ta̱xi̱ a̱ ndi̱e̱e̱ꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ sa̱naꞌmá a̱ ne̱ yivi̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ nduuꞌ a̱ ña̱ nduuꞌ tu̱ te̱ yivi̱ꞌ.
27 e lhe conferiu o poder de julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Nä̱nda̱ni̱ ndo̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ ña̱ kaa̱ꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ xa̱ kuyatinꞌ kivi̱ꞌ ña̱ ku̱ni̱ so̱ꞌo̱ sa̱kuuꞌ ne̱ ñuꞌuꞌ ti̱xi̱n yavi̱ ndi̱i̱ tachi̱ꞌ yu̱ꞌuꞌ a̱,
28 Não vos maravilheis disso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos sepulcros sairão deles ao som de sua voz:
29 te̱ ne̱ ni̱ xa̱a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ ndii, na̱ti̱a̱ku̱ ni̱a̱, te̱ na̱ti̱i̱n ni̱a̱ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ. Ndisu̱ ne̱ ni̱ xa̱a̱ ña̱ ni̱a̱ꞌa ndii, na̱ti̱a̱ku̱ ni̱a̱, te̱ ko̱o̱ ni̱a̱ tu̱ndoꞌo̱ꞌ.
29 os que praticaram o bem irão para a ressurreição da vida, e aqueles que praticaram o mal ressuscitarão para serem condenados.
30 ’Kü̱vi̱ xa̱chiꞌ sa̱a̱ yuꞌu̱ nde̱e̱ i̱i̱n ña̱ꞌa̱ xiinꞌ ña̱ kaꞌanꞌ mi̱iꞌ i̱. Sa̱a̱ niiꞌ xini so̱ꞌo̱ i̱ kaꞌán yu̱vaꞌ i̱ sanaꞌmá i̱, te̱ sanaꞌmá nda̱ku i̱. Sa̱kanꞌ ña̱ xäaꞌ i̱ ña̱ kuní mi̱iꞌ i̱, süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii ña̱ kuní yu̱vaꞌ i̱, ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ yuꞌu̱ kui̱ti̱ꞌ, xaaꞌ i̱.
30 De mim mesmo não posso fazer coisa alguma. Julgo como ouço; e o meu julgamento é justo, porque não busco a minha vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
31 Naaꞌ mi̱iꞌ yu̱ꞌuꞌ kui̱ti̱ꞌ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱ ndii, süu̱ꞌ ña̱ ndi̱xa̱ nduuꞌ ña̱ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ i̱ ja̱a̱nꞌ, kachi̱ ndoꞌó.
31 Se eu der testemunho de mim mesmo, não é digno de fé o meu testemunho.
32 Yoo i̱nga̱ ña̱ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱, te̱ xiní i̱ ndii ña̱ ndi̱xa̱ nduuꞌ ña̱ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱.
32 Há outro que dá testemunho de mim, e sei que é digno de fé o testemunho que dá de mim.
33 Ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ ndoꞌó te̱ yivi̱ꞌ te̱ nda̱tuꞌu̱nꞌ ra̱ Juan, te̱ ni̱ ndi̱e̱e̱ yu̱ꞌuꞌ te̱ ja̱a̱nꞌ ña̱ ndi̱xa̱ xaꞌa̱ꞌ i̱.
33 Vós enviastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Ndisu̱ tïinꞌ ndi̱a̱a̱ yuꞌu̱ ña̱ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ ne̱ yivi̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱. Kaꞌán kui̱ti̱ꞌ i̱ ña̱ ja̱a̱nꞌ xiinꞌ ndo̱ꞌ te̱ ku̱vi̱ kaku̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ ndo̱ꞌ.
34 Não invoco, porém, o testemunho de homem algum. Digo-vos essas coisas, a fim de que sejais salvos.
35 Juan ja̱a̱nꞌ ni̱ nduu̱ nde̱e̱ naa ka̱a̱ tuún, te̱ ni̱ tuu̱n a̱, te̱ ni̱ yiꞌe̱ a̱ miiꞌ i̱i̱n yaví. Te̱ ndoꞌó ndii, va̱ꞌa̱ ni̱ ku̱ni̱ ndo̱ꞌ i̱i̱n xaꞌaꞌ ni̱ xi̱ni̱ so̱ꞌo̱ ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱.
35 João era uma lâmpada que arde e ilumina; vós, porém, só por uma hora quisestes alegrar-vos com a sua luz.
36 ’Ndisu̱ kumiꞌ yuꞌu̱ i̱i̱n ña̱ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ ña̱ ndiaa yaꞌviꞌ ka̱ te̱ sa̱kanꞌ ña̱ ni̱ ndi̱e̱e̱ yu̱ꞌuꞌ Juan ja̱a̱nꞌ. Sa̱kanꞌ ña̱ chu̱u̱n ña̱ ni̱ ta̱xi̱ yu̱vaꞌ i̱ nda̱ꞌaꞌ i̱ te̱ sa̱xinu̱ e̱ꞌ ndii, xa̱ mi̱iꞌ chu̱u̱n ja̱a̱nꞌ nduuꞌ ña̱ niaꞌá ña̱ yu̱vaꞌ i̱ nduuꞌ ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ yuꞌu̱ i̱i̱n yivi̱ꞌ yoꞌoꞌ.
36 Mas tenho maior testemunho do que o de João, porque as obras que meu Pai me deu para executar - essas mesmas obras que faço - testemunham a meu respeito que o Pai me enviou.
37 Te̱ sa̱kanꞌ tu̱ yu̱vaꞌ i̱, ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ yuꞌu̱ ndii, ña̱ ja̱a̱nꞌ ndieeꞌ yu̱ꞌuꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱. Nde̱e̱ i̱i̱n kivi̱ꞌ xïni so̱ꞌo̱ ndo̱ꞌ tachi̱ꞌ yu̱ꞌuꞌ a̱, te̱ ni̱ nde̱e̱ tïa̱ꞌan ku̱ni̱ tu̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ kaaꞌ a̱.
37 E o Pai que me enviou, ele mesmo deu testemunho de mim. Vós nunca ouvistes a sua voz nem vistes a sua face...
38 Te̱ ni̱ nde̱e̱ ndöo̱ tu̱ tu̱ꞌu̱n a̱ nimá ndo̱ꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ ï̱ni̱ ndo̱ꞌ xini ndo̱ꞌ yuꞌu̱, ña̱ ni̱ ti̱a̱nu̱ꞌ a̱.
38 e não tendes a sua palavra permanente em vós, pois não credes naquele que ele enviou.
39 Sakuaa̱n ndo̱ꞌ ña̱ yoso̱ꞌ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí, sa̱kanꞌ ña̱ xanini ndo̱ꞌ ña̱ ku̱vi̱ na̱ti̱i̱n ndo̱ꞌ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ña̱ kö̱o̱ꞌ kivi̱ꞌ ndiꞌiꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ ña̱ kaꞌán a̱. Ndisu̱ ña̱ yoso̱ꞌ ja̱a̱nꞌ kaꞌán xaꞌa̱ꞌ yuꞌu̱.
39 Vós perscrutais as Escrituras, julgando encontrar nelas a vida eterna. Pois bem! São elas mesmas que dão testemunho de mim.
40 Te̱ ndoꞌó ndii, küni kui̱ni̱ ndo̱ꞌ ku̱ni̱ ndo̱ꞌ yuꞌu̱ te̱ ku̱miꞌ ndo̱ꞌ kivi̱ꞌ ñu̱u̱ ja̱a̱nꞌ.
40 E vós não quereis vir a mim para que tenhais a vida...
41 ’Ña̱ tiinꞌ kaꞌnuꞌ ne̱ yivi̱ꞌ yuꞌu̱ ndii, nätiinꞌ yuꞌu̱ a̱.
41 Não espero a minha glória dos homens,
42 Sa̱kanꞌ ña̱ xiní i̱ sa̱a̱ iinꞌ nimá ndo̱ꞌ, ña̱ ndäni̱ ndo̱ꞌ Ndiosí.
42 mas sei que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Yuꞌu̱ ndii, kua̱xi̱ i̱ kuenta yu̱vaꞌ i̱, te̱ nätiinꞌ ndo̱ꞌ yuꞌu̱. Naaꞌ i̱nga̱ te̱ yivi̱ꞌ ki̱xi̱n kuenta mi̱iꞌ ra̱ ndii, na̱ti̱i̱n ña̱ꞌaꞌ ndo̱ꞌ.
43 Vim em nome de meu Pai, mas não me recebeis. Se vier outro em seu próprio nome, haveis de recebê-lo...
44 Kü̱vi̱ i̱ni̱ ndo̱ꞌ ku̱ni̱ ndo̱ꞌ yuꞌu̱, sa̱kanꞌ ña̱ ña̱ tiinꞌ kaꞌnuꞌ taꞌanꞌ mi̱iꞌ i̱ꞌi̱n ndo̱ꞌ natiinꞌ ndo̱ꞌ, te̱ ndükuꞌ ndo̱ꞌ ña̱ tiinꞌ kaꞌnuꞌ i̱i̱n nda̱a̱ꞌ Ndiosí kui̱ti̱ꞌ.
44 Como podeis crer, vós que recebeis a glória uns dos outros, e não buscais a glória que é só de Deus?
45 Vi̱kuii̱n ndo̱ꞌ ña̱ xanini ndo̱ꞌ ña̱ yuꞌu̱ ti̱i̱n kua̱chi̱ ndoꞌó nuu̱ꞌ yu̱vaꞌ i̱, sa̱kanꞌ ña̱ xa̱ yoo i̱i̱n te̱ yivi̱ꞌ, te̱ tiinꞌ kua̱chi̱ ndoꞌó. Moisés, te̱ ndiatuꞌ i̱ni̱ ndo̱ꞌ, nduuꞌ ra̱.
45 Não julgueis que vos hei de acusar diante do Pai; há quem vos acusa: Moisés, no qual colocais a vossa esperança.
46 Sa̱kanꞌ ña̱ naaꞌ kandixaꞌ ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ kaꞌa̱n te̱ ja̱a̱nꞌ ndii, ka̱ndi̱xaꞌ tu̱ ndo̱ꞌ ña̱ kaꞌán yuꞌu̱, sa̱kanꞌ ña̱ xaꞌa̱ꞌ yuꞌu̱ kaꞌán ña̱ ni̱ ke̱ꞌi̱ te̱ ja̱a̱nꞌ nuu̱ꞌ tu̱tu̱.
46 Pois se crêsseis em Moisés, certamente creríeis em mim, porque ele escreveu a meu respeito.
47 Ndisu̱ naaꞌ kändixaꞌ ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ ke̱ꞌi̱ te̱ ja̱a̱nꞌ ndii, kü̱vi̱ tu̱ ka̱ndi̱xaꞌ ndo̱ꞌ ña̱ kaꞌán yuꞌu̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ ―ni̱ kachi̱ Jesús.
47 Mas, se não acreditais nos seus escritos, como acreditareis nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.