Atos 8
Isthmus Mixe NT (MIR_TBL) vs NTLH
1 Y jaꞌa Saulo, quiumaayy jeꞌeduhṉ coo jaꞌa Esteban yaghoꞌcä. Jaꞌa mänitxøøbä jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy tiägøøyyä jaamduuṉ tsaac̈htiúuṉäbä jim̱ Jerusalén. Mänit hajxy xii yaa ñøcxøøyy. Näjeꞌe hajxy miähmøøyy Judea‑naaxooty wiinduhm̱yhagajpt. Näjeꞌe hajxy ñøcxøøbiä Samaria‑naaxooty. Jagooyyä jaꞌa apóstolädøjc‑hajxy jim̱ jiaac mähmøøyy Jerusalén.
1 E Saulo aprovou a morte de Estêvão. Naquele mesmo dia a igreja de Jerusalém começou a sofrer uma grande perseguição. E todos os cristãos, menos os
2 Mänitä dijuuntä Esteban hoy yajnaax̱tägøꞌøyii. Näjeꞌe jäyaꞌayhajxy hoy miäyajnaax̱tägøꞌøy, pønjatiä hojioot hänajty møød. Hoyhoyyä Esteban ñäjøøyy ñäxuuꞌtsä.
2 Alguns homens religiosos sepultaram Estêvão e choraram muito por causa da sua morte.
3 Y jaꞌa Saulo, tehṉgahnä jaꞌa mäbøjpädøjc hänajty jiaamduṉ̃ chaac̈htiuṉ̃ wiinduhm̱yhagajpt. Høxtä jäyaꞌadiøgootypaadiä Saulo hänajty tiägøꞌøy. Pønjaty hänajty yajpaatp tiøgooty, mänit hajxy hänajty yhøxwich yhøxwooñii, jaꞌa yaꞌadiøjc jaꞌa toꞌoxiøjc.
3 Porém Saulo se esforçava para acabar com a igreja. Ele ia de casa em casa, arrastava homens e mulheres e os jogava na cadeia.
4 Y jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy, jaꞌa hajxy hänajty tøø chóoñäbä Jerusalén, jeꞌenä jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty tehṉgahnä yajwaꞌxy jaꞌa Jesúscøxpä, majaty hajxy hänajty wiädity.
4 Aqueles que tinham sido espalhados anunciavam o evangelho por toda parte.
5 Høxtáhm̱dsä craa Felipehajpä, coo jim̱ chohṉ̃ Jerusalén, mänit jim̱ ñøcxy Samaria‑cajptooty. Coo jim̱ miejch, mänit jaduhṉ tiägøøyy mädiaacpä jaꞌa Jesúscøxpä, coo hänajty jeꞌe Dyiosquex̱iä.
5 Filipe foi até a capital da Samaria e anunciava Cristo às pessoas dali,
6 Mayyä jäyaꞌayhajxy hänajty yhamugøꞌøy mädiaꞌagyhamädoow̱hijpä waam̱batiä Felipe hänajty miänaꞌañ. Madiuꞌu jaꞌa Felipe hoy‑yagjuøøñäjatypä hänajty yajcähxøꞌøgy, paadiä miädiaꞌagy hänajty jiaanc̈h tehm̱ yhamädoow̱híjtäxä.
6 e as multidões ouviam com atenção o que ele dizia. Todos o escutavam e viam os milagres que ele fazia.
7 Pønjatiä haxøøgpä caꞌa hoybä hänajty møød, mänit hajxy nämay piaꞌamnajxy. Yáax̱äp jójcäbä haxøøgpä caꞌa hoybähajxy hänajty piädsøm̱y. Jaduhṉä cøꞌømucypiä tecymiucypiähajxy hänajty miøcpøjpä møødä tecymiaꞌadpähajxy.
7 Os espíritos maus, gritando, saíam de muitas pessoas, e muitos coxos e paralíticos eram curados.
8 Paadiä cuꞌughajxy hänajty jiaanc̈h tehm̱ xiooṉdaꞌagy jim̱ Samaria.
8 E assim o povo daquela cidade ficou muito alegre.
9 Jim̱ä jäyaꞌay hänajty tuꞌug xiøhaty Simón. Tøø jaꞌa magia‑wiinmahñdy hänajty jejcy tiuṉ̃ jim̱ Samaria. Tøø jaꞌa Simón jaꞌa jäyaꞌay hänajty jim̱ may jiaanc̈h tehm̱ wyiinhøøñ. Jaduhṉä Simón hänajty ñiñänømyii cooc tyijy jiaanc̈h tehm̱ miøj jiaanc̈h tehm̱ jiaanc̈hä, jeꞌeguiøxpä cooc tyijy jaꞌa magia hänajty jiaanc̈h tehm̱ jiaty. Madiuꞌu jaꞌa Simón jaꞌa hoy‑yagjuøøñäjatypä hänajty jiaanc̈h tehm̱ yajcähxøꞌøgy, paadiä miädiaꞌagy hänajty jiaanc̈h tehm̱ miäbǿjcäxä nägøx̱iä høxtä jaꞌa møjtøjcpaady: ―Yøꞌø Simón, jueꞌedaꞌa yøꞌø, Dioswiinguex̱iädaꞌa yøꞌø, paadiä møcmäjaa jaduhṉ jiaanc̈h tehm̱ miøødä. Jaduhṉä Simón hänajty ñänømyii jaꞌa cúꞌugäm.
9 Morava ali um homem chamado Simão, que desde algum tempo atrás fazia feitiçaria entre os samaritanos e os havia deixado muito admirados. Ele se fazia de importante,
10 — ausente —
10 e os moradores de Samaria, desde os mais importantes até os mais humildes, escutavam com muita atenção o que ele dizia. Eles afirmavam: — Este homem é o poder de Deus! Ele é “o Grande Poder”!
11 — ausente —
11 Eles davam atenção ao que Simão fazia porque durante muito tempo ele os havia deixado assombrados com as suas feitiçarias.
12 Jaduhṉä Felipe hänajty yajnähixøꞌøy coogä Dios yhaneꞌemy jaꞌa miøcmäjaahaam, møød coogä Jesús Dyioswiinguex̱iä. Mänitä jäyaꞌayhajxy may miäbøjcy näyaꞌay nädoꞌoxy. Mänit hajxy nägøx̱iä hoy ñäbety.
12 Mas eles acreditaram na mensagem de Filipe a respeito da boa notícia do Reino de Deus e a respeito de Jesus Cristo e foram batizados, tanto homens como mulheres.
13 Y jaꞌa Simón, miäbøjc jeꞌeduhm̱bä. Mänit hoy pianäbejpä. Mänitä Simón jaꞌa Felipe tiägøøyy møødwädijpä. Yagjuøøbiä Simón hänajty nebiä Felipe jaꞌa hoy‑yagjuǿøñäbä hänajty yajcähxøꞌøguiän.
13 O próprio Simão também creu. E, depois de ser batizado, acompanhava Filipe de perto, muito admirado com os grandes milagres e maravilhas que ele fazia.
14 Y jaꞌa apóstoldøjc‑hajxy, jaꞌa hajxy hänajty tøø miähmǿꞌøyäbä Jerusalén. Mänit hajxy miädoyhajty coogä cuꞌug jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty tøø jiøjpøgøꞌøy jim̱ Samaria. Mänitä Pedrohajxy jim̱ quiejxä møødä Juan.
14 Os apóstolos , que estavam em Jerusalém, ficaram sabendo que o povo de Samaria também havia recebido a palavra de Deus e por isso mandaram Pedro e João para lá.
15 Coo hajxy jim̱ miejch Samaria, mänit hajxy tiägøøyy Diospaꞌyaax̱pä jaꞌa mäbøjpädøjcøxpähajxy, weenä Dioshespíritu hajxy nägøx̱iä yhadägøꞌøy jioottägøꞌøyii.
15 Quando os dois chegaram, oraram para que a gente de Samaria recebesse o Espírito Santo,
16 Hix̱, cahnä Dioshespíritu hänajty pøṉ yhadägøꞌøy jioottägøꞌøyii. Tøø hajxy hänajty jia näbety jaꞌa Jesúscøxpä. Cahnä hajxy hänajty miädoyhatyñä jaꞌa Dioshespíritucøxpä.
16 pois o Espírito ainda não tinha descido sobre nenhum deles. Eles apenas haviam sido batizados em nome do Senhor Jesus.
17 Coo jaꞌa Pedrohajxy Dyiospaꞌyaax̱pädøøyy møødä Juan, mänitä mäbøjpädøjc‑hajxy quiøꞌønähxajjä. Mänit hajxy yhadägøøyy jioottägøøyyä jaꞌa Dioshespíritäm.
17 Aí Pedro e João puseram as mãos sobre eles, e assim eles receberam o Espírito Santo.
18 Y jaꞌa Simón, coo jaduhṉ yhijxy, mänitä Pedro xädøꞌøñ hajxy jia yajmähawaaṉøøyyä.
18 Simão viu que, quando os apóstolos punham as mãos sobre as pessoas, Deus dava a elas o Espírito Santo. Por isso ofereceu dinheiro a Pedro e a João,
19 Mänitä Simón miänaaṉ̃: ―Høøc̈h yøꞌø mäjaa jaduhm̱bä yaghabǿjcäc. Hix̱, cooc̈h pøṉ jaduhṉ ngøꞌønähxájät, tehm̱ jiaduhṉ jeꞌe yhadägøøyy jioottägǿøyyäbät jaꞌa Dioshespíritäm.
19 dizendo: — Quero que vocês me deem também esse poder. Assim, quando eu puser as mãos sobre alguém, essa pessoa receberá o Espírito Santo.
20 Mänitä Pedro yhadsooyy: ―Coo miic̈h jaduhṉ mwiꞌi tiajy mwiꞌi miay coo højts miic̈h jaꞌa Diosmäjaa nyaghabǿgät juyhaam, paady miic̈hä Dios xyajcuhdägoyyaꞌañ møødä mxädøꞌøñ. Hix̱, ñäꞌä yejpiä Dios jaa miäjaa jaduhṉ, caj pøṉ yajmädoogy.
20 Então Pedro respondeu: — Que Deus mande você e o seu dinheiro para o inferno! Você pensa que pode conseguir com dinheiro o
21 Caj miic̈h cuhdujt mnäꞌägädä møødä coo højts miic̈h jaꞌa Diostuuṉg xmiøødtúnät, jeꞌeguiøxpä coo miic̈hä mwiinmahñdy quiaꞌa näꞌägädä hoyyä jaꞌa Dioscøxpä.
21 Você não tem direito de tomar parte no nosso trabalho porque o seu coração não é honesto diante de Deus.
22 Najtshixøꞌøw jaꞌa mhaxøøgwiinmahñdy jaduhṉ. Jím̱bädä Dios xñäꞌä mäméeꞌxät coo mmänuuꞌxtáꞌagät.
22 Arrependa-se, deixe o seu plano perverso e peça ao Senhor que o perdoe por essa má intenção.
23 Tøøc̈h miic̈h nhøxcapy coo miic̈hä mhaa mjoot jiaanc̈h tehm̱ yhaxøøgä, møød coo miic̈h haxøøg mjaanc̈h tehm̱ tiajy mjaanc̈h tehm̱ miay mjoodooty mgopcooty.
23 Vejo que você está cheio de inveja, uma inveja amarga como fel, e vejo também que você está preso pelo pecado.
24 Mänitä Simón yhadsooyy: ―Huuc tuṉä mayhajt hajxy, huuc Diospaꞌyaꞌax hajxy jaꞌa høøc̈hcøxpä, jadúhṉhøc̈hä Dios xquiaꞌa yajcumädów̱ät nébiøch hajxy tøø xyajmøødmädiaꞌaguiän ―nøm̱ä Simón miänaaṉ̃.
24 Aí Simão disse a Pedro e a João: — Por favor, peçam ao Senhor por mim para que não aconteça comigo nada do que vocês disseram.
25 Jim̱ä Pedrohajxy hänajty jiaac capxy jiaac mädiaꞌagy jaꞌa Jesúscøxpä møødä Juan, nebiaty hajxy hänajty tøø yhamdsoo yajnähixøꞌøyii jaꞌa Jesúsäm. Mänit hajxy wyiimbijnä, mänit hajxy jim̱ ñøcxtägajch Jerusalén näguipxy møødä Felipe. Tuꞌhaamnøcxpä, nøødänáayyäp tuꞌudänáayyäp hajxy hänajty ñøcxy. Majatiä cajpthuung jim̱ Samaria‑naaxooty, jaduhṉä Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty yajwaꞌxy nebiä cuꞌugä piojpä quiädieeybä ñähwaꞌads quiuhwáꞌadsät.
25 Depois de terem dado o seu testemunho e de terem pregado a palavra do Senhor, Pedro e João voltaram para Jerusalém. No caminho eles espalhavam o evangelho em muitos povoados da Samaria.
26 Coo hajxy jim̱ quiooꞌty Jerusalén, mänitä Felipe jaꞌa Diosmóonsäm tuꞌug ñämaayyä, jaꞌa jim̱ tsohm̱bä tsajpootyp: ―Nøcxøꞌøw jim̱ jøømboj mänajpä. Jaꞌa møjtuꞌu mbanǿcxäp, jaꞌa jim̱ nøcxpä maa jaꞌa cajpt jaduhṉ xiøhatiän Gaza. Jaꞌa møjtuꞌu jaduhm̱bä, pactuum jaduhṉ ñøcxøꞌøy.
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: — Apronte-se e vá para o Sul, pelo caminho que vai de Jerusalém até a cidade de Gaza. (Pouca gente passava por aquele caminho.)
27 Mänitä Felipe jiaanc̈h tuꞌubøjcy. Jaꞌa tuꞌhaamnøcxpä, mänitä Felipe jaꞌa jäyaꞌay tuꞌug piaaty, jaꞌa hänajty tsohm̱bä Etiopía. Tøø jaayaꞌay hänajty yhoy Jerusalén Dioswiingudsähgøøbiä. Quiajptooty hänajty ñøcxnä. Eunuco jeꞌe. Møjtuuṉg hänajty jim̱ miøød maa jaꞌa ñaax̱ maa jaꞌa quiajptän. Xädøꞌøñgwieendähajpä hänajty jim̱ tiuum̱by. Jaꞌa reina mioonsä hänajty jeꞌeduhṉ, jaꞌa hänajty jim̱ mähanehm̱bä Etiopía. Carretajooty jaayaꞌay hänajty ñøcxy nocyhéeꞌpäp. Jueꞌe hänajty quiapxyp, jaꞌa nocy jaꞌa Isaías jecy quiujáhyyäbä, jaꞌa jecy túuṉäbä profeta.
27 — ausente —
29 Mänitä Felipe ñämaayyä jaꞌa Dioshespíritäm coo jim̱ miøjwáꞌagät carretawiinduum.
29 Então o Espírito Santo disse a Filipe: — Chegue perto dessa carruagem e acompanhe-a.
30 Coo jaꞌa Felipe jim̱ jiaanc̈h møjwaꞌcy carretawiinduum, mänitä Felipe miädooyy coo jaꞌa Etiopíabä jäyaꞌay jaꞌa nocy hänajty quiapxy, jaꞌa Isaías jecy quiujáhyyäbä. Mänitä Felipe jaayaꞌay miäyajtøøyy: ―Nej, mwiinjuøøby miic̈h jaduhṉä nebiaty mgapxiän.
30 Filipe correu para perto da carruagem e ouviu o funcionário lendo o livro do profeta Isaías. Aí perguntou: — O senhor entende o que está lendo?
31 Mänitä jaayaꞌay yhadsooyy: ―Cábøch nwiinjuøꞌøy. Cábøch pøṉ nmøødä pǿṉhøch jaduhṉ xquiapxtǿøw̱äp. Mänitä Felipe ñämaayyä coo jim̱ piédät carretajooty, coo jim̱ yhøxtáꞌagät maa jaꞌa Etiopíabä jäyaꞌay ñähmøjcän.
31 — Como posso entender se ninguém me explica? — respondeu o funcionário. Então convidou Filipe para subir e sentar-se com ele na carruagem.
32 Jaduhṉä jaayaꞌay hänajty quiapxy:
32 A parte das Escrituras Sagradas que o funcionário estava lendo era esta: “Ele era como um cordeiro que é levado para ser morto; era como uma ovelha que fica muda quando cortam a sua lã. Ele não disse nada.
33 — ausente —
33 Foi humilhado, e foram injustos com ele. Ninguém poderá falar a respeito de descendentes dele, já que a sua vida na terra chegou ao fim.”
34 Mänitä Felipe ñämaayyä: ―Tuṉä mayhajt, høøc̈h huuc hawáaṉäc, coo jaꞌa Isaías jaduhṉ jecy quiujahy, pøṉ jaduhṉ miädiaac, wiingjäyaꞌay tøgä jeꞌeguiøxpä ―nøm̱ä Etiopíabä jäyaꞌay yajtøøyy.
34 O funcionário perguntou a Filipe: — Por favor, me explique uma coisa! De quem é que o profeta está falando isso? É dele mesmo ou de outro?
35 Mänitä Felipe tiägøøyy capxtøøbä waam̱baty hänajty jaduhṉ miädiaꞌagytiägøꞌøy. Mänit miädiaacy jaꞌa Jesúscøxpä, coo hajxy hoy xñähhoꞌtúutäm.
35 Então, começando com aquela parte das Escrituras, Filipe anunciou ao funcionário a boa notícia a respeito de Jesus.
36 Weeṉ̃tiä hajxy jaduhṉ jiaac yohy carretajooty, mänitä nøø hajxy piaaty. Mänitä Etiopíabä jäyaꞌay miänaaṉ̃: ―Xii nøø. Nej, cab jaduhṉ yhahixøꞌøyä cooc̈h nnäbétädä.
36 Enquanto estavam viajando, chegaram a um lugar onde havia água. Então o funcionário disse: — Veja! Aqui tem água. Será que eu não posso ser batizado?
37 Mänitä Felipe yhadsooyy: ―Hahixøøby jaduhṉ pø tøyhajt jaduhṉ mmäbøcy hamuumduꞌjoot. Mänitä Felipe yhadsoow̱ä: ―Nmäbǿjpiøch jaduhṉ coo jaꞌa Jesucristo Dyioshuungä.
37 [Filipe respondeu: — Se o senhor crê de todo o coração, é claro que pode. E o funcionário disse: — Sim, eu creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus.]
38 Mänitä Etiopíabä jäyaꞌay jaꞌa carreta yajyajtänaaxiøjpä. Mänitä Felipehajxy nämetsc quiarretamänajcy, møødä Etiopíabä jäyaꞌay. Mänit hajxy nämetsc ñøødägøøyy. Mänitä Etiopíabä jäyaꞌay ñäbejty.
38 Ele mandou parar a carruagem, os dois entraram na água, e Filipe o batizou ali.
39 Coo hajxy ñøøbädsǿøm̱gumbä, mänitä Felipe wiingtuum yajnøcxä jaꞌa Dioshespíritäm. Cabä Felipe yhijxtägájtsänä jaꞌa Etiopíabä jäyáꞌayäm. Xooṉdáacäp jaꞌa Etiopíabä jäyaꞌay ñøcxnä.
39 Quando eles estavam saindo da água, o Espírito do Senhor levou Filipe embora. O funcionário não viu mais Filipe, porém continuou a sua viagem, cheio de alegria.
40 Y jaꞌa Felipe, mänit jim̱ miejch maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Azoto. Mänit tiägøøyy wädijpä cajpt‑cajpt. Yajwaꞌxypä Felipe jaꞌa Diosmädiaꞌagy hänajty nebiä cuꞌugä piojpä quiädieeybä ñähwaꞌads quiuhwáꞌadsät. Mänit jim̱ miejch Cesarea.
40 De repente, Filipe se encontrou na cidade de Azoto e seguiu viagem, anunciando o evangelho por todas as cidades até chegar a Cesareia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.