Lucas 3
Peñoles Mixtec NT (MIL_TBL) vs NVT
1 Te ní cuu sáhúⁿ cuíá sǎ yɨ́ndàha té Tìberiú cuéhé nàcióⁿ, te dàvá‑áⁿ nǐ cunuu té Pìlatú distrìtú Jùdeá, te té Hèrodés ní cunuu‑dě distrìtú Galìleá, te ñaní‑dé té Lìpé ní cunuu‑dě distrìtú Itùreá ndɨhɨ ɨngá distrìtú nání Tràconité, te té Lisàniás ní cunuu‑dě distrìtú Abìliniá.
1 Era o décimo quinto ano do reinado do imperador Tibério César. Pôncio Pilatos era governador da Judeia; Herodes Antipas governava a Galileia; seu irmão Filipe governava a Itureia e Traconites; e Lisânias governava Abilene.
2 Te té Ànás ndɨhɨ té Caìfás ní cuu‑güedé dútú cúnùu. Te dàvá‑áⁿ nǐ cáháⁿ ndɨhɨ ñaha Yǎ Ndiǒxí xii té Juàá déhe té Zacàriá xɨtɨ́ yucu sá quɨ̀hɨ́ⁿ‑dé cáháⁿ‑dé tnúhu‑gá núú ñǎyiu.
2 Anás e Caifás eram os sumos sacerdotes. Nesse ano, veio uma mensagem de Deus a João, filho de Zacarias, que vivia no deserto.
3 Te té Juàá ní yáha‑dé nchaa ñuú cáá yàtni yúte Jòrdán, te xǎhaⁿ‑dě xii nchaa ñáyiu: —Chí dándìxi túu iní sá ñà túú quìde váha‑ndo, te daña‑ndo nchàa ichi cuehé ichi duha ndècu‑ndo, te cuandute‑ndo, te ducaⁿ te cada càhnu iní Yǎ Ndiǒxí nchaa yícá cuěchi‑ndo —duha ní xáhaⁿ‑dě xií‑yu.
3 João percorreu os arredores do rio Jordão, pregando o batismo como sinal de arrependimento para o perdão dos pecados.
4 Te ducaⁿ nǐ quide‑dé chi ní quee ndáá‑xi nàcuáa ní chídó tnùní ndíi Chàiá tée ní xóo cáháⁿ tnúhu Yá Ndiǒxí ndéé sanaha nǔú tùtú ndíi núú càchí‑xi:
4 O profeta Isaías se referia a João quando escreveu em seu livro: “Ele é uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor! Abram uma estrada para ele!
5 — ausente —
5 Os vales serão aterrados, e os montes e as colinas, nivelados. As curvas serão endireitadas, e os lugares acidentados, aplanados.
6 Duha ní chídó tnùní ndíi Chàiá núú tùtú ndíi.
6 Então todos verão a salvação enviada por Deus’”.
7 Te òré ní xica ñáyiu cuáháⁿ‑yu cuèndá dacuàndute ñaha té Juàá xií‑yu, te ní xáhaⁿ‑dě: —¡Nchaa nchòhó cúú‑ndó dàtná ɨɨⁿ cóó děéⁿ chi ío cuihna ìní‑ndó! ¿Te nása ní cuu núu tnàhá nchòhó ndúcú‑ndó nàcuáa cácu nihnu‑ndo nǔú tnǔndòho cahnu vihi sá tá cùyatni ñaha xii‑ndo véxi‑i?
7 João dizia às multidões que vinham até ele para ser batizadas: “Raça de víboras! Quem os convenceu a fugir da ira que está por vir?
8 Te chí cádá vǎha vitna cuèndá ducaⁿ cùtnuní sá nǐ dáñá‑ndó nchàa ichi cuehé ichi duha ndècu‑ndo. Te vá càchí‑ndó sǎ ǐo càhnu cuu‑ndo cuendá sá cúú‑ndó ñàní tnáhá ndǐi Àbrahám, chi cuěi ndéé yúú te ndacu Yá Ndiǒxí ndada‑gá ñáyiu te cuú‑yu ñaní tnáhá ndǐi Àbrahám.
8 Provem por suas ações que vocês se arrependeram. Não digam uns aos outros: ‘Estamos a salvo, pois somos filhos de Abraão’. Isso não significa nada, pois eu lhes digo que até destas pedras Deus pode fazer surgir filhos de Abraão.
9 Te caá chi ndècu túha‑xi sá quèhndé‑xi nchaa yutnu sá ñà túú càváha sávìdí‑xi, chi nchaa yutnu‑áⁿ tèhndé‑xi te cuánguee‑xi núú ñùhú càyú‑xi. Te duha sǎtnahá‑xi ndoho nchaa ñáyiu ñá túú quìde váha, chi nchaa ñáyiu ducaⁿ ñà túú quìde váha cùú‑yu dàtná nchaa yutnu sá ñà túú càváha sávìdí‑xi. —càchí‑dé xǎhaⁿ‑dě xií‑yu.
9 Agora mesmo o machado do julgamento está pronto para cortar as raízes das árvores. Toda árvore que não produz bons frutos será cortada e lançada ao fogo”.
10 Te ní xícáⁿ tnúhu‑yu núú‑dě, te xǎhǎⁿ‑yu: —¿Te nása cada‑ndɨ́ váíⁿ? —càchí‑yu xǎhǎⁿ‑yu xii‑dé.
10 As multidões perguntavam: “O que devemos fazer?”.
11 Te xǎhaⁿ‑dě: —Te núu ndědacàa‑ndo ndecu ndɨhɨ‑ndo úú dóó te cuáñaha‑ndo ɨ̀ɨⁿ xii ñáyiu ñá túú ndècu ndɨhɨ, àdi núu ndècu ndɨhɨ‑ndo sá nchító‑ó te cuáha‑ndǒ‑yu na càxí‑yu —càchí‑dé xǎhaⁿ‑dě xií‑yu.
11 João respondeu: “Se tiverem duas vestimentas, deem uma a quem não tem. Se tiverem comida, dividam com quem passa fome”.
12 Te ní quexìo ɨɨⁿ úú cue tée cuihna ìní‑xi quìde cobrá ñáhá xìi ñáyiu cuèndá impuèstú cuèndá cuàndute‑güedé, te ní xícáⁿ tnúhu‑güedé núú tě Juàá, te xǎhaⁿ‑güedě: —Mèstrú, ¿te nása cada‑ndɨ́ cuèndá cuu váha iní Yǎ Ndiǒxí‑i? —càchí‑güedé xǎhaⁿ‑güedě xii‑dé.
12 Cobradores de impostos também vinham para ser batizados e perguntavam: “Mestre, o que devemos fazer?”.
13 Te té Juàá ní xáhaⁿ‑dě: —Vá cuìdó‑ndó càda cobrá‑ndó ñǎyiu —càchí‑dé xǎhaⁿ‑dě xii‑güedé.
13 Ele respondeu: “Não cobrem impostos além daquilo que é exigido”.
14 Te tnàhá ɨɨⁿ ǔú cue tée cùu sandadú xǐndecu‑áⁿ nǐ xícáⁿ tnúhú‑güedě núú tě Juàá, te xǎhaⁿ‑güedě: —Te nchúhú ¿nása cada‑ndɨ́ cuèndá cuu váha iní Yǎ Ndiǒxí‑i? —càchí‑güedé xǎhaⁿ‑güedě xii‑dé. Te ní xáhaⁿ tě Juàá: —Vá quéndèé‑ndó sǎ néhé tnàha ñáyiu‑ndo, te ni vǎ dácàa dɨ́quɨ́‑ndǒ‑yu ɨɨⁿ sá ñà túú nǎ quídě‑yu, te nduu vétú iní‑ndó nàcuáa ñùhu yáhu‑ndo —càchí‑dé xǎhaⁿ‑dě xii‑güedé.
14 “E nós?”, perguntaram alguns soldados. “O que devemos fazer?” João respondeu: “Não pratiquem extorsão nem façam acusações falsas. Contentem-se com seu salário”.
15 Te nchaa ñáyiu xǐndetu sá quíxí Crìstú sàni ɨɨⁿ sani úú iní‑yu núu sá dɨ́ú Crìstú Yaá tendaha Yǎ Ndiǒxí quixi ñuyíú‑a cùu te Juàá àdi ñáhá.
15 Todos esperavam que o Cristo viesse em breve, e estavam ansiosos para saber se João era ele.
16 Dico té Juàá ní cáháⁿ ndodo‑dé núǔ‑yu nchaá‑yu, te xǎhaⁿ‑dě: —Na càchí tnúhu ndáá‑í xii‑ndo sǎ yǔhú véxi‑í sá cuèndá‑ni dacuàndute ñaha‑í xii‑ndo dàtná ní cachí Yǎ Ndiǒxí, dico nchìcúⁿ ɨngá tée véxi, te tée‑áⁿ taxi‑dé Espíritú Yǎ Ndiǒxí cundecu ndɨhɨ‑ndo, te cùu‑xi datná ɨɨⁿ ñuhú, chi ndada ndoo ndada nine‑xi iní‑ndó. Te tée‑áⁿ ǐo‑gá cúnùu‑dé dàcúúxí yǔhú, chi yúhú cúù‑í ɨɨⁿ tée duuⁿ duuⁿ ñá túú tàú‑í nandaxi‑ǐ cuědìcó ñɨɨ chàú‑dé dico quìde‑í chìuⁿ‑dé.
16 João respondeu às perguntas deles, dizendo: “Eu os batizo com água, mas em breve virá alguém mais poderoso que eu, alguém tão superior que não sou digno de desatar as correias de suas sandálias. Ele os batizará com o Espírito Santo e com fogo.
17 Te tée‑áⁿ sa véxi túha‑dé sá cádá dɨ̀ɨⁿ ñaha‑dé xii‑o dàtná quídé ñǎyiu ndàda ndoo triú, chi ñáyiu‑áⁿ sa nèhe túha‑ná‑yu yaxíⁿ‑yu òré náñǎni cuèndá ndada ndoó‑yu, te òré ndádá ndòó‑yu trìú‑áⁿ te dàquee dɨɨ́ⁿ‑yu mihi‑xi, te tàxúha‑yu mee‑nǎ trìú‑áⁿ, te mihi‑xi‑áⁿ sáhmǐ‑yu. Te dàtná quídě‑yu mihi trìú‑áⁿ ducaⁿ sǎtnahá‑xi cada ñaha tée‑áⁿ xii nchaa ñáyiu ñá túú quìde váha, chi daquɨ̀hɨ́ⁿ ñáhá‑dě xií‑yu núú ñùhú núú càyú, te ñuhú‑áⁿ ñà túú tnàhí ndàhvá —càchí‑dé xǎhaⁿ‑dě xií‑yu.
17 Ele já tem na mão a pá, e com ela separará a palha do trigo, a fim de limpar a área onde os cereais são debulhados. Juntará o trigo no celeiro, mas queimará a palha num fogo que nunca se apaga”.
18 Te tɨtnɨ́ víhí‑gǎ tnúhu váha ní xáhaⁿ tě Juàá xií‑yu òré ní dásàhú ñáhá‑dě.
18 João usou muitas advertências semelhantes ao anunciar as boas-novas ao povo.
19 Te ní cáháⁿ‑dé dóho té Hèrodés cuèndá sá ndécá‑dě ɨɨⁿ ñaha nàni Herodiás ñaha ní cándeca ñaní‑dé té Lìpé, te ní xáhaⁿ‑dě cuèndá nchaa dava‑gá sá cuèhé sá dúhá quìde‑dé.
19 João também criticou publicamente Herodes Antipas, o governador da Galileia, por ter se casado com Herodias, esposa de seu irmão, e por muitas outras maldades que havia cometido.
20 Dico té Hèrodés ñá túú ní quìde cuendá‑dé tnúhu ní cáháⁿ té Juàá, chi nèhé‑gá tucu ní quide‑dé, chi da vecaá ní chihi‑dé té Juàá.
20 A essas maldades Herodes acrescentou outra, mandando prender João.
21 Te òré dácuàndute té Juàá nchaa ñáyiu, te tnàhá Jèsús ní dácuándùte ñaha‑dé xii‑gá. Te nɨni càháⁿ ndɨhɨ‑gá Dútú Ndiǒxí ní nacaáⁿ andɨu,
21 Certo dia, quando as multidões estavam sendo batizadas, Jesus também foi batizado. Enquanto ele orava, o céu se abriu,
22 te ní quee Espíritú Yǎ Ndiǒxí véxi cuuⁿ túu‑xi, te càa‑xi datná cáá ɨ̀ɨⁿ lómá, te òré‑áⁿ nǐ tecú ní cáháⁿ Yǎ Ndiǒxí ndéé andɨu, te xǎhaⁿ‑gǎ xii Jèsús: —Yòhó cúú‑n Děhe‑í tée ío cùu iní‑í, te ío cùdɨ́ɨ́ ìní ñáhà‑í xii‑n —càchí‑gá xǎhaⁿ‑gǎ xii Jèsús.
22 e o Espírito Santo desceu sobre ele em forma corpórea como uma pomba. E uma voz do céu disse: “Você é meu filho amado, que me dá grande alegria”.
23 Te ndècu Jesús dàtná ócó úxí cuíá‑gǎ cútnàhá ní chisaha‑gǎ chìuⁿ ní táhú Tǎtá‑gǎ Dútú Ndiǒxí cada‑gá. Te ní cuu‑gá déhe té Chèé chi ducaⁿ sàni iní ñáyiu ñuyíú‑a. Te té Chèé‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Èlí,
23 Jesus estava com cerca de trinta anos quando começou seu ministério. Jesus era conhecido como filho de José. José era filho de Eli.
24 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Màtát. Te té Màtát‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Lèví, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Mèlquí. Te té Mèlquí‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jàná, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Chèé.
24 Eli era filho de Matate. Matate era filho de Levi. Levi era filho de Melqui. Melqui era filho de Janai. Janai era filho de José.
25 Te té Chèé‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Matàtiás, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Àmós. Te té Àmós‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nàhúm, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Èslí. Te té Èslí‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nagàí,
25 José era filho de Matatias. Matatias era filho de Amós. Amós era filho de Naum. Naum era filho de Esli. Esli era filho de Nagai.
26 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Màát. Te té Màát‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Matàtiás, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Semèí. Te té Semèí‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Chèé, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jùdá.
26 Nagai era filho de Maate. Maate era filho de Matatias. Matatias era filho de Semei. Semei era filho de Joseque. Joseque era filho de Jodá.
27 Te té Jùdá‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jòaná, té tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Rèsá. Te té Rèsá‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Zorobàbél, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Salàtiél. Te té Salàtiél‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nèrí,
27 Jodá era filho de Joanã. Joanã era filho de Ressa. Ressa era filho de Zorobabel. Zorobabel era filho de Salatiel. Salatiel era filho de Neri.
28 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Mèlquí. Te té Mèlquí‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Àdí, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Còsám. Te té Còsám‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Elmòdám, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Ěr.
28 Neri era filho de Melqui. Melqui era filho de Adi. Adi era filho de Cosã. Cosã era filho de Elmadã. Elmadã era filho de Er.
29 Te té Ěr‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jòsué, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Elièzér. Te té Elièzér‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jòrím, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Màtát.
29 Er era filho de Josué. Josué era filho de Eliézer. Eliézer era filho de Jorim. Jorim era filho de Matate. Matate era filho de Levi.
30 Te té Màtát‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Lèví, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Mìó. Te té Mìó‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jùdá, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Chèé. Te té Chèé‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jònán, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Eliàquím.
30 Levi era filho de Simeão. Simeão era filho de Judá. Judá era filho de José. José era filho de Jonã. Jonã era filho de Eliaquim.
31 Te té Eliàquím‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Mèleá, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Maìnán. Te té Maìnán‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Màtatá, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nàtán.
31 Eliaquim era filho de Meleá. Meleá era filho de Mená. Mená era filho de Matatá. Matatá era filho de Natã. Natã era filho de Davi.
32 Te té Nàtán‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Dàvií, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Isàí. Te té Isàí‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Òbéd, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Bòóz. Te té Bòóz‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Sàlmón, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Naàsón.
32 Davi era filho de Jessé. Jessé era filho de Obede. Obede era filho de Boaz. Boaz era filho de Salmom. Salmom era filho de Naassom.
33 Te té Naàsón‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Aminàdáb, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Àrám. Te té Àrám‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Èsróm, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Fàrés. Te té Fàrés‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jùdá,
33 Naassom era filho de Aminadabe. Aminadabe era filho de Admim. Admim era filho de Arni. Arni era filho de Esrom. Esrom era filho de Perez. Perez era filho de Judá.
34 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jàcób. Te té Jàcób‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Isàác, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Àbrahám. Te té Àbrahám‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Tàré, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nàcór.
34 Judá era filho de Jacó. Jacó era filho de Isaque. Isaque era filho de Abraão. Abraão era filho de Terá. Terá era filho de Naor.
35 Te té Nàcór‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Sèrúg, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Ragàú. Te té Ragàú‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Pèlég, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Hèbér. Te té Hèbér‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Sàlá,
35 Naor era filho de Serugue. Serugue era filho de Ragaú. Ragaú era filho de Faleque. Faleque era filho de Éber. Éber era filho de Salá.
36 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Caìnán. Te té Caìnán‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Arfàxád, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Sěm. Te té Sěm‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Nǒé, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Làméc.
36 Salá era filho de Cainã. Cainã era filho de Arfaxade. Arfaxade era filho de Sem. Sem era filho de Noé. Noé era filho de Lameque.
37 Te té Làméc‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Matusàlén, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Ènóc. Te té Ènóc‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Jàréd, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Mahalàleél. Te té Mahalàleél‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Caìnán,
37 Lameque era filho de Matusalém. Matusalém era filho de Enoque. Enoque era filho de Jarede. Jarede era filho de Maalaleel. Maalaleel era filho de Cainã.
38 te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Ènós. Te té Ènós‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Sět, te tée‑áⁿ nǐ cuu‑dé déhe té Àdán. Te té Àdán‑áⁿ chi mee Yǎ Ndiǒxí ní cadúha ndaha ñàha‑gá xii‑dé.
38 Cainã era filho de Enos. Enos era filho de Sete. Sete era filho de Adão. Adão era filho de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.