João 5
Testamento jaa maa jitoho-yo Jesucristo (MIGNT) vs ARA
1 Yuán‑na te ni̱ i̱o viko ñáyɨvɨ judío. Te ni̱ kaa Jesús kua'a̱n‑ya̱ ñúu̱ Jerusalén.
1 Passadas estas coisas, havia uma festa dos judeus, e Jesus subiu para Jerusalém.
2 Te ñuu̱ Jerusalén íó ɨɨn pila nducha máá yatá yúxé'é rɨ́ɨ̱. Te nuu̱ yú'u hebreo nání Betesda. Te sókó‑ún ñáva̱'a u'u̱n portal.
2 Ora, existe ali, junto à Porta das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, o qual tem cinco pavilhões.
3 Te ini̱ portal yúan kánda̱a kuá'a̱ ñáyɨvɨ káku'u̱, ja̱ kuáá, ja̱ rengo, ja̱ tí'íchi. Te káinda̱tu‑i kanda̱ nducha‑ún.
3 Nestes, jazia uma multidão de enfermos, cegos, coxos, paralíticos
4 Chi̱ íó kɨvɨ̱ já núu ɨɨn ndajá'a̱‑yá ini̱ pila‑ún. Te skandá‑ya̱ ndúcha. Te cha̱a kɨ̱vɨ xnáñúú iní pila, nú a ni̱ skandá‑ya̱ ndúcha, te nduva̱'a‑de na̱ni kue'e̱ tá'a̱n‑de.
4 [esperando que se movesse a água. Porquanto um anjo descia em certo tempo, agitando-a; e o primeiro que entrava no tanque, uma vez agitada a água, sarava de qualquer doença que tivesse].
5 Te yúan kátúu ɨ́ɨn cha̱a ja̱ ní kuu oko̱ xia'u̱n uni̱ kuia̱ kú'u̱‑de.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Te ni̱ jini̱ Jesús ja̱ kátúu cháa yá'a. Te ni̱ juku̱'un ini̱‑ya̱ já ní kuu kua'a̱ kuiá kú'u̱‑de. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Kuní‑ro̱ ndúva̱'a‑ró náún, áchí‑ya̱.
6 Jesus, vendo-o deitado e sabendo que estava assim há muito tempo, perguntou-lhe: Queres ser curado?
7 Te ni̱ ka'a̱n cha̱a kú'u̱‑ún jíín‑yá: Táta̱, tú ní'i̱n‑ná ni ɨɨn cha̱a skɨ́vɨ náá ini̱ pila, nú a ni̱ kanda̱ nducha. Chi̱ nini va̱i‑ná te kɨ́vɨ‑ni ɨnga̱‑de te vásá cháa̱‑ná. Achí‑de.
7 Respondeu-lhe o enfermo: Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada; pois, enquanto eu vou, desce outro antes de mim.
8 Te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín‑de: Nduko̱o, te naki'in‑ró jíto yuu‑ro te ki'i̱n‑ro̱, áchí‑ya̱.
8 Então, lhe disse Jesus: Levanta-te, toma o teu leito e anda.
9 Te cha̱a‑ún ni̱ nduva̱'a‑ni‑de. Te ni̱ ki'in‑de ji̱to yuu‑dé te kua'a̱n‑de. Te máá kɨvɨ́ ndéta̱tú kúu kɨvɨ̱‑ún.
9 Imediatamente, o homem se viu curado e, tomando o leito, pôs-se a andar. E aquele dia era sábado.
10 Yúan‑na te ni̱ kaka'a̱n cha̱a judío jíín cháa ni̱ nduva̱'a‑ún: Kɨvɨ̱ ndéta̱tú kúu. Tú íó ley ja̱ kúndiso‑ró jíto yuu‑ro, áchí.
10 Por isso, disseram os judeus ao que fora curado: Hoje é sábado, e não te é lícito carregar o leito.
11 Te ni̱ ka'a̱n‑de jíín cháa judío: Cha̱a ni̱ nasáva̱'a ruu̱, máá‑de ni̱ ka'a̱n‑de jíín‑rí: Ki'in ji̱to yuu‑ro, te ki'i̱n‑ro̱, áchí‑de.
11 Ao que ele lhes respondeu: O mesmo que me curou me disse: Toma o teu leito e anda.
12 Yúan‑na te ni̱ kajika̱ tu̱'ún‑ún‑de: Ndé cha̱a ni̱ ka'a̱n jíín‑ró: Ki'in ji̱to yuu‑ro te ki'i̱n‑ro̱, áchí.
12 Perguntaram-lhe eles: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito e anda?
13 Te cha̱a ni̱ nduva̱'a‑ún, tú ní jiní‑de ndé cha̱a kúu. Chi̱ Jesús, a ni̱ kuxio‑ni‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ ká'i̱in yúan.
13 Mas o que fora curado não sabia quem era; porque Jesus se havia retirado, por haver muita gente naquele lugar.
14 Kúkuéé‑ga̱, te ni̱ ketá'an Jesús jíín‑de ini̱ ve̱'e ii̱. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Vina te ni̱ nduva̱'a‑ró. Ma̱ sá'a‑ga̱‑ro̱ kuáchi. Chi̱ nú túu, te kii ɨɨn tu̱ndó'o xaa̱n‑gá sɨkɨ̱‑ro̱. Achí‑ya̱.
14 Mais tarde, Jesus o encontrou no templo e lhe disse: Olha que já estás curado; não peques mais, para que não te suceda coisa pior.
15 Te máá‑de kua'a̱n‑de. Te ni̱ kastu̱'ún‑de nuu̱ táká ña̱yɨvɨ judío ja̱ Jesús kúu I'a̱ ni̱ nasáva̱'a‑ya̱‑dé.
15 O homem retirou-se e disse aos judeus que fora Jesus quem o havia curado.
16 Te ni̱ sá'a Jesús tiñu yá'a kɨvɨ̱ ndéta̱tú. Te cha̱a judío, ja̱ yúán ní ka̱chindiki̱n‑de‑ya̱. Te kándúkú‑de modo ndasa ka'ni‑dé‑ya̱.
16 E os judeus perseguiam Jesus, porque fazia estas coisas no sábado.
17 Te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín‑de: Máá Táa̱‑ri̱ sátiñu‑ni‑ya̱ vína te suni ruu̱ sátiñu‑ri̱, áchí‑ya̱.
17 Mas ele lhes disse: Meu Pai trabalha até agora, e eu trabalho também.
18 Ja̱ yúán cháa judío, ví'í‑gá ni̱ ka̱ndúkú‑de modo ka'ni‑dé‑ya̱. Chi̱ nasu̱ máá ɨ́ɨn kɨvɨ̱ ndéta̱tú ní stɨ́vɨ́‑yá, chi̱ suni ni̱ ka'a̱n‑ya̱ já Táa̱‑ya̱ kúu Dios. Te ɨɨn núú‑ni sá'a‑ya̱ máá‑yá jíín Dios.
18 Por isso, pois, os judeus ainda mais procuravam matá-lo, porque não somente violava o sábado, mas também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Te ni̱ ka'a̱n Jesús: Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró jíná'an‑ró: Máá Sé'e, ma̱ kúu sá'a kutɨ‑yá ja̱ máá‑yá, chi̱ máni ja̱ ní jini̱‑ya̱ sá'a Táa̱‑ya̱. Chi ta̱ká ja̱ sá'a máá‑yá, suni súan sá'a máá Sé'e‑ya̱ ɨɨn núú‑ni jíín‑yá.
19 Então, lhes falou Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que o Filho nada pode fazer de si mesmo, senão somente aquilo que vir fazer o Pai; porque tudo o que este fizer, o Filho também semelhantemente o faz.
20 Chi̱ máá Táa̱, kúndá'ú ini̱‑ya̱ Sé'e‑ya̱. Te stá'a̱n‑ya̱ núu̱‑í ta̱ká tiñu sá'a‑ya̱. Te ñá'nu‑ga̱ tiñu stá'a̱n‑ya̱ vásá yá'á, náva̱'a naa iní‑ro̱ ndé'é‑ró jíná'an‑ró.
20 Porque o Pai ama ao Filho, e lhe mostra tudo o que faz, e maiores obras do que estas lhe mostrará, para que vos maravilheis.
21 Chi̱ nátu̱'un máá Táa̱, ndúkani‑ya̱ ndɨ́yi te náschakú‑ya̱‑í, suni súan máá Sé'e, náschakú‑ya̱ ndéja̱ kuní máá‑yá.
21 Pois assim como o Pai ressuscita e vivifica os mortos, assim também o Filho vivifica aqueles a quem quer.
22 Chi̱ máá Táa̱, tú náku̱xndíi‑ya̱ sɨkɨ́ ní ɨɨn ña̱yɨvɨ, chi ni̱ ja̱'a‑ya̱ tú'un ja̱ náku̱xndíi máá Sé'e‑ya̱ sɨkɨ́ táká ña̱yɨvɨ.
22 E o Pai a ninguém julga, mas ao Filho confiou todo julgamento,
23 Náva̱'a kuandatu̱ ndivii ñáyɨvɨ núu̱ Sé'e nátu̱'un kájandatu̱‑i nuu̱ máá Táa̱. Te ja̱ tú jándatu̱ nuu̱ Sé'e, suni tú jándatu̱ nuu̱ máá Táa̱ ja̱ ní tájí‑yá Sé'e‑ya̱ vái.
23 a fim de que todos honrem o Filho do modo por que honram o Pai. Quem não honra o Filho não honra o Pai que o enviou.
24 Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Nú ɨɨn ña̱yɨvɨ chu'un ini̱‑i tu̱'un ká'a̱n‑ri̱, te kandíja‑i nuu̱ I'a̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱, ña̱yɨvɨ‑ún kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni, te ma̱ tá'nu̱ ndatu̱‑i ja̱ kúu̱‑i, chi̱ sua kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni.
24 Em verdade, em verdade vos digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna, não entra em juízo, mas passou da morte para a vida.
25 Ja̱ndáa̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró: Chaa̱ hora, te vina a kúu, ja̱ táká ndɨ̱yi kuni so̱'o‑i tu̱'un kana jaa máá Sé'e Dios. Te ja̱ kúni so̱'o, nachaku̱ jíná'an.
25 Em verdade, em verdade vos digo que vem a hora e já chegou, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Chi̱ nátu̱'un máá Táa̱ ñú'un vida ini̱ máá‑yá, suni súan ni̱ ja̱'a‑ya̱ núu̱ Sé'e‑ya̱ já ñú'un vida ini̱ máá‑i.
26 Porque assim como o Pai tem vida em si mesmo, também concedeu ao Filho ter vida em si mesmo.
27 Te suni ni̱ ja̱'a Dios tu̱'un ja̱ náku̱xndíi Se̱'e sɨkɨ̱ ñáyɨvɨ, chi̱ suni Se̱'e cha̱a kúu‑i.
27 E lhe deu autoridade para julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Ma̱ náa iní‑ro̱ já ká'a̱n‑ri̱ tu̱'un yá'a jíín‑ró. Chi̱ chaa̱ ɨɨn kɨvɨ̱ já táká ndɨ̱yi ká'i̱in ini̱ ve̱'e añú, kuni so̱'o‑i tu̱'un kana jaa‑ya̱.
28 Não vos maravilheis disto, porque vem a hora em que todos os que se acham nos túmulos ouvirão a sua voz e sairão:
29 Te ta̱ká ña̱yɨvɨ ní ka̱sá'a tiñu va̱'a, kenda‑i te kuchaku̱‑i nɨ́ɨ́ káni. Te ña̱yɨvɨ ní ka̱sá'a tiñu ñáá, suni nachaku̱‑i ko ta'nu̱ ndatu̱‑i.
29 os que tiverem feito o bem, para a ressurreição da vida; e os que tiverem praticado o mal, para a ressurreição do juízo.
30 Ma̱ kúu kutɨ sá'a máá‑rí ja̱ máá‑rí. Nátu̱'un jíni so̱'o‑ri̱, súan sándaa̱‑ri̱. Te modo ndaa̱ sándaa̱‑ri̱, chi̱ tú sá'a‑ri̱ ja̱ kuní máá‑rí, chi ja̱ kuní máá Táa̱‑ri̱ I'a̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱ sá'a‑ri̱.
30 Eu nada posso fazer de mim mesmo; na forma por que ouço, julgo. O meu juízo é justo, porque não procuro a minha própria vontade, e sim a daquele que me enviou.
31 Te nú ruu̱ ká'a̱n‑ri̱ tu̱'un máá‑rí, te tú íó ndaa̱ tu̱'un ká'a̱n‑ri̱.
31 Se eu testifico a respeito de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 Ɨnga̱ kúu ja̱ jáni ndaa̱ tu̱'un‑ri̱. Te jiní‑ri̱ ja̱ tú'un ndaa̱ kúu ja̱ ká'a̱n‑ya̱ tú'un‑ri̱.
32 Outro é o que testifica a meu respeito, e sei que é verdadeiro o testemunho que ele dá de mim.
33 Máá‑ró ni̱ ka̱tájí‑ró cháa ni̱ kaja'a̱n nuu̱ Juan. Te máá‑de ni̱ jani ndaa̱‑de máá tú'un ndaa̱.
33 Mandastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Va̱sa tú játá'ú‑rí tu̱'un‑ri̱ ká'a̱n ni ɨɨn cha̱a, ko tu̱'un yá'a ká'a̱n‑ri̱ náva̱'a ka̱ku‑ró jíná'an‑ró.
34 Eu, porém, não aceito humano testemunho; digo-vos, entretanto, estas coisas para que sejais salvos.
35 Máá‑de ni̱ kuu lámpara ja̱ kayú te stúu̱n. Te máá‑ró, yaku̱‑ni kɨvɨ̱ ní ka̱jata'a̱n ini̱‑ro̱ núu̱ luz máá‑de.
35 Ele era a lâmpada que ardia e alumiava, e vós quisestes, por algum tempo, alegrar-vos com a sua luz.
36 Ko ñá'nu‑ga̱ kúu ja̱ jáni ndaa̱ tu̱'un‑ri̱ vásá já ní ka'a̱n Juan. Chi̱ Táa̱‑ri̱, ni̱ ja̱'a‑ya̱ tíñu nuu̱‑rí ja̱ ná sá'a‑ri̱. Te suu tiñu sá'a‑ri̱‑ún kúu ja̱ kájani ndaa̱ tu̱'un ja̱ Táa̱‑ri̱, ni̱ tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱.
36 Mas eu tenho maior testemunho do que o de João; porque as obras que o Pai me confiou para que eu as realizasse, essas que eu faço testemunham a meu respeito de que o Pai me enviou.
37 Te máá Táa̱‑ri̱ ja̱ ní tájí‑yá ruu̱ va̱i‑ri̱, máá‑yá ni̱ ka'a̱n ndaa̱‑ya̱ tú'un‑ri̱. Te tú ní kájini so̱'o kutɨ‑ro tú'un ká'a̱n‑ya̱, ni tú ní kájini̱‑ro̱ ndasa káa‑ya̱.
37 O Pai, que me enviou, esse mesmo é que tem dado testemunho de mim. Jamais tendes ouvido a sua voz, nem visto a sua forma.
38 Te ni tú ncháá ni̱'in tu̱'un‑ya̱ iní‑ro̱. Chi̱ tú kákandíja‑ró I'a̱ ni̱ tájí‑yá va̱i.
38 Também não tendes a sua palavra permanente em vós, porque não credes naquele a quem ele enviou.
39 Kánaka̱ji va̱'a‑ró tutú ii̱, chi̱ kájani ini̱‑ro̱ já tú'un yóso yúan kúu ja̱ kúchaku̱‑ro̱ nɨ́ɨ́ káni sá'a, ko máá tutú‑ún kúu ja̱ ká'a̱n ndaa̱ tu̱'un máá‑rí.
39 Examinais as Escrituras, porque julgais ter nelas a vida eterna, e são elas mesmas que testificam de mim.
40 Te tú kákuni̱‑ro̱ kíkoyo‑ró núu̱ máá‑rí náva̱'a kuchaku̱‑ro̱ jíná'an‑ró.
40 Contudo, não quereis vir a mim para terdes vida.
41 Tú játá'ú‑rí ja̱ sáñá'nu ña̱yɨvɨ rúu̱.
41 Eu não aceito glória que vem dos homens;
42 Te a jiní‑ri̱ róó ja̱ tú kúmani̱‑ro̱ jíín Dios onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱.
42 sei, entretanto, que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Ruu̱ va̱i‑ri̱ jíín sɨ́'vɨ́ Táa̱‑ri̱, te tú kájatá'ú‑ró rúu̱. Te nú ɨnga̱ cha̱a chaa̱‑de jíín sɨ́'vɨ́ máá‑de, sa cha̱a‑ún yachi̱ kuatá'ú‑ró‑de.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e não me recebeis; se outro vier em seu próprio nome, certamente, o recebereis.
44 Ndasa kuu kandíja‑ró, chi̱ kásáñá'nu‑ró tá'an‑ró, te tú kándúkú‑ró já ndúñá'nu‑ró sá'a Dios, ja̱ máá ɨ́ɨn‑ni‑ya̱ íó.
44 Como podeis crer, vós os que aceitais glória uns dos outros e, contudo, não procurais a glória que vem do Deus único?
45 Ma̱ nákani ini̱‑ro̱ já kakán‑ri̱ kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ núu̱ Táa̱‑ri̱. A káñukuu ini̱‑ro̱ núu̱ Moisés. Te máá‑de, jikán‑de kua̱chi sɨkɨ̱‑ro̱ jíná'an‑ró.
45 Não penseis que eu vos acusarei perante o Pai; quem vos acusa é Moisés, em quem tendes firmado a vossa confiança.
46 Chi̱ nú ní kákandíja‑ró núu̱ Moisés, suni ní kándíja‑ró rúu̱ núú, chi tu̱'un máá‑rí ni̱ chaa‑de.
46 Porque, se, de fato, crêsseis em Moisés, também creríeis em mim; porquanto ele escreveu a meu respeito.
47 Te nú tú kákandíja‑ró tutú ni̱ chaa‑de‑ún, te ndasa kandíja‑ró tú'un ká'a̱n‑ri̱ núsáá. Achí‑ya̱ jíín‑de.
47 Se, porém, não credes nos seus escritos, como crereis nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.