Hebreus 6
Mvù Ŋgɔ̀ŋ Feê (MCU) vs VC
1 Mɔ né mân, sâ béh jóló ŋá sér ter lòù. Bɔ̀ ŋgòr mé béh lé naá giì felè *Kristò ŋgweé doô baá gi béh lè faá maàŋ nɔ. Bɔ́ maàŋ lòù sì fèrrè ndé cú. Né mene dé feh yueé fɔɔ̂n, te bí kwaá lɔ ceér veên, né mene temé yoòr Càŋ kwaá njiî, bí ŋgweé gi aá kèn.
1 Pelo que, transpondo os ensinamentos elementares da doutrina de Cristo, procuremos alcançar-lhe a plenitude. Não queremos agora insistir nas noções fundamentais da conversão, da renúncia ao pecado, da fé em Deus,
2 Né mene tòù nòmò Càŋ, né mene dé nùàr be felè baâ, né mene te cio komo yuoô; né mene dé loù ju tenâ dɔɔ́ŋ, bí baá gi mé njéh lè.
2 a doutrina dos vários batismos, da imposição das mãos, da ressurreição dos mortos e do julgamento eterno.
3 Mɔ né mân, sâ béh jóló ŋá sér ter lòù! Béh nde né ménâ mé terreb Càŋ bɔɔ́ komo.
3 Isto faremos, se Deus o permitir.
4 Mɔ sam, bɔ̀ déì nde né ceér Yeésò si lɔɔ́. Mɔ bɔ́ né ceér Yeésò si lɔɔ́ ndɔ, sâ bèh yili yuo bɔɔ̀n nde né taré. Á, ŋgweéh bɔ́ lé baá giì ké toò Càŋ bèh ŋagâ mà. Bɔ́ lé naá giì dàm njèh ké te vulúu kwa laré, bɔ́ kwa bilí mé Cúcuí Ŋagâ mene.
4 Porque aqueles que foram uma vez iluminados saborearam o dom celestial, participaram dos dons do Espírito Santo,
5 Bɔ́ ŋene nyegé, ye ŋgòr Càŋ né lom njèh gècên kɔɔ́. Terreb *wɔ́ŋ mé baá ndeê hên, bɔ́ lé naá giì ŋené ndɔ.
5 experimentaram a doçura da palavra de Deus e as maravilhas do mundo vindouro e, apesar disso, caíram na apostasia,
6 Mɔ bɔ́ né cu lòù die seér, ŋgweéh sâ bèh yili yuo bɔɔ̀n nde né taré wa? Sɔɔ́ kuú mene, bɔ́ temé kwéh kòmò ndé cú. Lòù sam, bɔ́ né seér Ŋunà Càŋ yí ter lòù fagá njií cuú, bɔ́ sellé kwaá bú ké mbartɔgɔ̂, te séb bomo sue bú yoòr bomò.
6 é impossível que se renovem outra vez para a penitência, visto que, da sua parte, crucificaram de novo o Filho de Deus e publicamente o escarneceram.
7 Mè tueé bí, mɔ tàbè déì né nu kwa, né lom bú yoòr te mbeî te mbeî neé yilá, yab né teèn yuo huɔɔ́m, né nùà ŋueèh gam, sâ Càŋ né tàbè sâ kulú.
7 O terreno que recebe chuvas freqüentes e fornece ao agricultor boas searas, é abençoado por Deus.
8 Njèh cén, mɔ teèn ba yuo seér né téker bɔ̂ njìè, sâ tàbè hèllè né cùr, Càŋ nde né bú lòù duagá seér, tàbè hèllè ŋgie yuo.
8 O que produz só espinhos e abrolhos, é abandonado, não demora que será amaldiçoado e acabará sendo incendiado.
9 Béh la né mene sònò mân tueé, mé njéh mene bɔ̀ nùàr mò, béh né kwàgà biì yieé, bí nde né dé biì yili yuo.
9 Embora vos falemos desse modo, caríssimos, temos a melhor idéia a vosso respeito e de vossa salvação.
10 Càŋ nùà tá-gobó sam. À seé biì nyèn ndé ŋgwéh; à né gwaân lètenè biì ŋené. Gàm mé bí lé naâ bɔ̀ nùàr seèn mé yilí seèn gam doô, à né ŋené. À né ŋené ye, bí née bɔ́ gam den ndɔ. À bí nyèn ndé ŋgwéh.
10 Deus não é injusto e não esquecerá vossas obras e a caridade que mostrastes por amor de seu nome, vós que servistes e continuais a servir os santos.
11 Mé njéh mene, belà, béh né gwaán ye nùà kàn a, fágá cú feh, te seé biì jegé, bí kwa ye njií mé bí né ndèm teèn kwaá njií sâ.
11 Desejamos, apenas, que ponhais todo o empenho em guardar intata a vossa esperança até o fim,
12 Bí té ndɔ̀m, bí bèlè sér gule bɔ̀ɔ́ mé né ceér Càŋ mé temé cén sie, mé né njèh yoló komo, mé njèh dɔɔ́ŋ kwa gi né faá Càŋ lé tueé naâ nɔ.
12 e que, longe de vos tornardes negligentes, sejais imitadores daqueles que pela fé e paciência se tornam herdeiros das promessas.
13 Lɔ mé Càŋ lɔ kwa kwaá naâ Abrahâm ndéb tieè, à lɔ naâ bú teèn mé jègè mene jege bilí. Càŋ yeé ke, nùà koô mé né bú ham yɔgɔ́ teèn yùò kélá ŋgwêh, à jege seér gùm seèn nùà njèh,
13 Quando Deus fez a promessa a Abraão, como não houvesse ninguém maior por quem jurar, jurou por si mesmo,
14 ye Abrahâm a:
14 dizendo: Em verdade eu te abençoarei, e multiplicarei a tua posteridade {Gn 22,16s}.
15 Yeé baá môn, Abrahâm yila baá-re yolô ndɔ; à né ka yoló. Nde nde, Càŋ kulu njiî bú faá à lé tueé kwaá naâ bú nɔ.
15 E Abraão, esperando com paciência, alcançou a realização da promessa.
16 Mɔ bɔ̀ nùàr né njeré déì tueé, bɔ́ né lòù jege, sâ bɔ́ jege né mé yilí nuaá mé ham yɔgɔ́ né bɔ́ haàm. Mɔ bɔ́ jege aá ménâ, sâ la né mene gèh saân dé heè, nde né lètenè bɔɔ̀n tené, bɔ́ kɔ lom jègè doô.
16 Os homens, com efeito, juram por quem é maior do que eles, e o juramento serve de garantia e põe fim a toda controvérsia.
17 Lɔ naâ mé Càŋ ménâ ndɔ, ye te nyí feh keéh bɔ̀ɔ́ mé nde né ŋgùlù nyî yieé mé njéh, te bɔ́ ŋene kɔ teèn, ye kàgà-ndòn nyî kwéh sér ndé ŋgwéh ma. À lɔ jègè te ndéb sâ jege yií naâ dé cî.
17 Por isso, querendo Deus mostrar mais seguramente aos herdeiros da promessa a imutabilidade da sua resolução, interpôs o juramento.
18 Ndéb bɔ̂ jègè né bɔ̀ njèh fà mé beè Càŋ kèh bèh. Bɔɔ́ mene naàn, Càŋ nyeén túé bèh. Mɔ né mân, sâ béh bɔ̀ɔ́ mé Càŋ né gbàŋ beèh dɔɔ́ŋ, yo né gi béh mé njéh taré, ye ndèm beèh nde né yieé.
18 Por este ato duplamente irrevogável, pelo qual o próprio Deus se proibia de desdizer-se, encontramos motivo de profunda consolação, nós que pusemos nossa perspectiva em alcançar a esperança proposta.
19 Ndèm sâ né beè beèh faá kùn nɔ. À béh pɔ́ŋ sie njebá kwaá né kɔɔ́, te temé nde ye béh lè die. Né mene kɔ̀ŋ cɔ̀gɔ̀ *gwà Càŋ koô ké te vulúu, ndèm sâ teèn nyueé yilá nde né kɔɔ́, à yuo kela yí lètenè mɔ̀ yoòr Càŋ.
19 Esperança esta que seguramos qual âncora de nossa alma, firme e sólida, e que penetra até além do véu, no santuário
20 Ké bèh sâ lɔ yila lɔgɔ́ naâ Yeésò, à né sòn beèh ké sâ kɔɔ́. À lɔ naâ *ŋgàŋ sèmè dé koô ŋaá, né dé kèì cên te gule Melkisedêg.
20 onde Jesus entrou por nós como precursor, Pontífice eterno, segundo a ordem de Melquisedec.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.