1 Tessalonicenses 2
Mvù Ŋgɔ̀ŋ Feê (MCU) vs ARIB
1 Bɔ̀ nùàr mò, bí né gi mé feh biì kɔɔ́ ye, seé mé béh lé bɔɔ́ naâ ké lètenè biì lé mbaá mvúán lè ná ŋgwêh.
1 Porque vós mesmos sabeis, irmãos, que a nossa entrada entre vós não foi vã;
2 Bí kɔ gi aá kèn ndɔ, ye béh lé naâ gèr ké Filîp fî ŋené, te béh waà ye ké Tesalonîk yoòr biì. Béh yeé baá cu bí Njàgà Bagaà se nyegé, bɔ̀ nùàr kókoó mbaá yila cu béh bunô ndɔ. Mé njéh mene, Càŋ lé haá ŋeí cuù naâ béh terreb dé haâ, te béh se bí Njàgà Bagaà mé lé yuoó naâ beè seèn mé njéh.
2 mas, havendo anteriormente padecido e sido maltratados em Filipos, como sabeis, tivemos a confiança em nosso Deus para vos falar o evangelho de Deus em meio de grande combate.
3 Bí kɔ́ɔ ye, ŋgòr Càŋ mé béh né tueé hên te nyeéne yùò ŋgwêh, béh kòb teèn yí ŋgwéh, béh bɔ̀ nùàr lòù bèlè nyì ŋgwéh ndɔ.
3 Porque a nossa exortação não procede de erro, nem de imundícia, nem é feita com dolo;
4 Càŋ lé naá giì béh kweé nyegé, te à nde ye béh Njàgà Bagaà beè haá kwaá, te béh nde ye bɔ̀ nùàr faá bèh mân se ndɔ. Béh túé ŋgwéh ye nuaré déì a, sén béh seèn. Béh kɔ lom né dé beèh Càŋ; à ká lè beèh ŋene gi né kɔɔ́.
4 mas, assim como fomos aprovados por Deus para que o evangelho nos fosse confiado, assim falamos, não para agradar aos homens, mas a Deus, que prova os nossos corações.
5 Bí né gi kɔɔ́, ye bɔɔ́ mene naàn, béh ŋgòr tánágà déì fèlà nyì bèh; béh túé nágá bèh dé kàgàlɔ̀ŋ beè nuaré déì kwaà ndɔ. Mè tueé bí, Càŋ né sòn beèh kɔɔ́.
5 Pois, nunca usamos de palavras lisonjeiras, como sabeis, nem agimos com intuitos gananciosos. Deus é testemunha,
6 Béh túé ŋgwéh ye bɔ̀ nùàr a, *sùmù béh sumù. Né mene beè biì, né mene beè bɔ̀ nùàr, béh teèn sam lág.
6 nem buscamos glória de homens, quer de vós, quer de outros, embora pudéssemos, como apóstolos de Cristo, ser-vos pesados;
7 Mɔ sé né dé dene *sùsùm deèn, béh né bɔ̀ mbɔ̀ŋ tebê Yeésò *Kristò, béh sé lé naâ bí yoòr ŋgumó. Mé njéh mene, béh seér ménâ gwàn ŋgwéh. Béh lé toò biì dɔlé seér cuù naâ lòù, béh bɔŋ seér cu bí, faá meì huaân bɔŋ yeé bɔ̀ ŋuna seèn nɔ.
7 antes nos apresentamos brandos entre vós, qual ama que acaricia seus próprios filhos.
8 Sâ dɔɔ́ŋ béh lé gwaán giì naâ bí, ye te béh tueé bí Njàgà Bagaà mé lé yuoó naâ beè Càŋ. Lé gí cégé ná ŋgwêh dé ŋgòr Càŋ tueê ndɔ, béh lé felè biì ŋgɔn bilí naâ mé cio mene. Sâ ye bí né lom béh yoòr yilá faá cí nɔ.
8 Assim nós, sendo-vos tão afeiçoados, de boa vontade desejávamos comunicar-vos não somente o evangelho de Deus, mas ainda as nossas próprias almas; porquanto vos tornastes muito amados de nós.
9 Seé faá seé nɔ, béh lé naâ gèr mé njéh ké lètenè biì ŋené. Ŋgweéh bí né gi ménâ kɔɔ́ mà, belà. Béh lé naâ seé mé cíbíteèn mene temá bilí. Sâ ye te béh bí yáb lòù dùà kì dèn cú, te bí sònò beèh ŋgweé lom Njàgà Bagaà mé lé yuoó naâ beè Càŋ.
9 Porque vos lembrais, irmãos, do nosso labor e fadiga; pois, trabalhando noite e dia, para não sermos pesados a nenhum de vós, vos pregamos o evangelho de Deus.
10 Dene beèh ké lètenè biì bɔ̀ nùàr Càŋ lé naâ ŋagásé, dilísé ndɔ, veên déì lé teèn túán nyì ná ŋgwêh lág. Bí lé naá giì dene beèh ŋené; Càŋ lé naâ ménâ ŋené gií ndɔ.
10 Vós e Deus sois testemunhas de quão santa e irrepreensivelmente nos portamos para convosco que credes;
11 Bí né cu kɔɔ́ gií, ye béh lé bɔɔ́ naâ mé nùà kàn ké lètenè biì faá tele bɔɔ́ yeé mé bɔ̀ ŋuna seèn nɔ.
11 assim como sabeis de que modo vos tratávamos a cada um de vós, como um pai a seus filhos,
12 Béh lé naâ bí seén, ye te yo taré bí tarè; béh né bí toó nyegé, béh né bí sɔgɔ́, ye bí a: bí dèn yí lòm dene biì teèn, faá Càŋ gwaán nê nɔ. Nùà njèh né bú. À bí yilá né kɔɔ́, ye te bí yila ŋgùlù nyî.
12 exortando-vos e consolando-vos, e instando que andásseis de um modo digno de Deus, o qual vos chama ao seu reino e glória.
13 Béh né cu Càŋ cu dɔɔ́ŋ vra. Béh vra den né bú felè ŋgòr seèn mé béh lé naâ ké lètenè biì tueé doô. Lòù sam, bí yeé baá ŋgweé, bí lé naá giì lè sie kwaá, ye né ŋgòr gècên mé lé yuoó naâ beè Càŋ, wa lé beè nùàr yùò ná ŋgwêh ma. Á sâ, né lom môn ndɔ, né jéjég ŋgòr Càŋ. Bí bɔ̀ Yeésò bɔ̀ dɔɔ́ŋ, à né mé terreb lètenè biì teèn.
13 Por isso nós também, sem cessar, damos graças a Deus, porquanto vós, havendo recebido a palavra de Deus que de nós ouvistes, a recebestes, não como palavra de homens, mas {segundo ela é na verdade} como palavra de Deus, a qual também opera em vós que credes.
14 Bɔ̀ nùàr mò, gèr mé kwa né bí hên né faá gèr mé lé kwaá naâ bɔ̀ nùàr Yeésò Kristò ké Judê ndɔ nɔ. Sâ tueé né ye, bɔ̀ lɔɔ̂ bɔ̀ biì tulu su aá bí gèr yoòr, faá bɔ̀ *Jûf lé tulu suú naâ bɔ̀ nùàr Càŋ dé ké Judê nɔ.
14 Pois vós, irmãos, vos haveis feito imitadores das igrejas de Deus em Cristo Jesus que estão na Judéia; porque também padecestes de vossos próprios concidadãos o mesmo que elas padeceram dos judeus;
15 Bɔ̀ Jûf hèllè lé naâ Fehtoò beèh Yeésò Kristò wulá sɔm, bɔ́ lɔ bɔ̀ *sòn-Càŋ bɔ̀ wula giì naâ kɔɔ́ ndɔ. Béh dɔɔ́ŋ, bɔ́ lé naá cuù béh bunó. Bɔ́ yeé baá ménâ bɔɔ́, bɔ́ yuo Càŋ te temê, bɔ́ ŋa bɔ̀ bùnò bɔ̀ njolò nùàr dɔɔ̂ŋ ndɔ.
15 os quais mataram ao Senhor Jesus, bem como aos profetas, e a nós nos perseguiram, e não agradam a Deus, e são contrários a todos os homens,
16 Bɔ́ ye te bɔ́ yiín bilí béh mé ceér ŋgòr Càŋ seè mene, te dàm nùàr hihiné ŋgòr Càŋ ŋgwé kwà cú, te Càŋ bɔ̀ nùàr yìlì sɔ̀m cú ndɔ. Dàm veên bɔɔ̀n hèllè yeé mboón aá ménâ, Càŋ jeré njií bɔ́ yúlá-temé seèn yoòr ndɔ.
16 e nos impedem de falar aos gentios para que sejam salvos; de modo que enchem sempre a medida de seus pecados; mas a ira caiu sobre eles afinal.
17 Bɔ̀ nùàr mò, béh né mé tuaá biì ká lè beèh, béh bí njolo kwàrè ŋgwéh lòù, wanɔɔ́ŋ temé beèh jɔgɔ le lom né yoòr biì. Cu dɔɔ́ŋ béh né gi gò ké yoòr biì gwaán sɔɔ́.
17 Nós, porém, irmãos, sendo privados de vós por algum tempo, de vista, mas não de coração, tanto mais procuramos com grande desejo ver o vosso rosto;
18 Mè Pɔ̂l né mene mé feh mò lege, mé njéh mene *Sátàn né lom béh yiín, wanɔɔ́ŋ béh né lom gò ké yoòr biì gwaán sɔɔ́.
18 pelo que quisemos ir ter convosco, pelo menos eu, Paulo, não somente uma vez, mas duas, e Satanás nos impediu.
19 Lòù sam, yìè ndèm beèh mé vɔ́gɔ́-temé beèh dɔɔ́ŋ né bí; te béh kwa ye tàm ŋgɔ̂g, te loù mé Fehtoò beèh Yeésò ndeè cuù teèn, béh dobo tàbè toò seèn.
19 Porque, qual é a nossa esperança, ou gozo, ou coroa de glória, diante de nosso Senhor Jesus na sua vinda? Porventura não o sois vós?
20 Mè tueé bí, yo nde né béh loù sâ mé bí samé kelá.
20 Na verdade vós sois a nossa glória e o nosso gozo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Tessalonicenses 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.